Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-358-2015.pdf
PDF · 151.45 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/358/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO 31 364 501, proti žalovanej: D. G., U.. XX.X.XXXX, R. E. X, I., zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 277,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 128,35 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 51,2%.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 22,6%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 28.10.2014 v znení jej upresnenia zo dňa 6.2.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 277,02 eur s prísl. a náhradu trov konania.
2. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.5.2016 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 57,86 eur s prísl. zastavené z dôvodu, že žalobca so súhlasom žalovanej zobral v tejto časti žalobu späť.
3. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.2.2018 tak, že čiastočne zastavil konanie o sumu 9,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 31. júla 2014 do zaplatenia, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 209,40 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 81,05 eur od 31. júla 2014 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.
4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2019 tak, že v časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 81,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 81,05 eur od 31. júla 2014 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 128,35 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania a v časti náhrady trov konania rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť jednoznačné najmä vo vzťahu k preukázanej forme nájomnej zmluvy, ak k jej uzavretiu došlo, ustálením dátumu jej uzavretia, ale aj k obsahovým náležitostiam zmluvy o nájme, vyplývajúce z ust. § 686 OZ, so zohľadnením špecifík vzťahujúcich sa na výklad právnych úkonov uzavretých konkludentne či výslovne.
5. V zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2019 bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nájomného s príslušenstvom z hľadiska relevantných ustanovení platnej právnej úpravy (predovšetkým ust. § 685, § 686 OZ a nasl.). Na platnosť zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Ak forma dohody nie je predpísaná, môže byť dohoda uzavretá písomne, ústne, i konkludentne. Ak k dohode došlo ústne alebo mlčky, na to, kedy k nej došlo, sa usudzuje z okolností prípadu (R 34/1983, R 29/1968). O vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom pritom nemožno hovoriť len na základe správania sa jednej strany. Nájomná zmluva, ktorá ma odplatný charakter, musí tiež nevyhnutne obsahovať aj určenie výšky nájomného. Výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, a tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v nájomnej zmluve (por. rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX).
6. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.
7. Zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 22.10.2020 uviedol, že uzatvorenú zmluvu považuje za platnú, nakoľko žalovaná sa až v priebehu sporu vyjadrila, že táto zmluva je neplatná, pričom dovtedy tvrdila, že zmluvu uzatvorila. Poukazoval, že v inom spore (o zaplatenie), ktoré iniciovala žalovaná, uvádza v žalobe, že je nájomníčkou predmetného bytu. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, tvrdil, že došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to tým, že žalovaná nijako nerozporovala, že nájomnú zmluvu údajne podpísala jej matka, čím tento právny úkon uznala, príp. musela vzniknúť nájomná zmluva iným konkludentným správaním žalovanej a to tým, že žalovaná užívala predmetný byt, uhrádzala zaň čiastočne nájomné a služby spojené s užívaním tohto bytu. Z konania žalovanej a žalobcu je zrejmé, že zmluva musela vzniknúť konkludentne, a to s istotou od januára 2011, kedy bolo pravidelne uhrádzané nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Týmto dátumom sa strany dohodli na predmete nájmu ako aj cene za užívanie bytu. Takéto konanie oboch strán jasne preukazuje, že strany súhlasili s uzatvorením zmluvy konkludentne, pretože sa správali ako nájomca a prenajímateľ. Nájomná zmluva musela trvať do 31.5.2012, keďže sa samotná žalovaná vyjadrila, že predmetný byt užívala, tiež chodili platby za tento byt od žalovanej. Žalobný návrh žalobcu vo výške 122,37 eur za služby za r. 2011 a nájomné zostatok za r. 2012 spadá do tohto obdobia. K tvrdeniu žalovanej, že byt nebol užívania schopný, uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená, žalovaná mala možnosť odstúpiť od zmluvy, avšak takto nekonala. Naopak, došlo k dohode, že jej bude vystavené nulové nájomné za obdobie kým sa nedá byt do poriadku, a následne obdŕžala evidenčný list, v zmysle ktorého mala uhrádzať úhrady vo výške 4,99 eur a nájomné vo výške 19,30 eur, platný od 1.1.2011, s tým, že žalovaná tak konala, od januára 2011 žalobca eviduje tieto úhrady. Nájomné bolo neskôr zvýšené na sumu 30,27 eur, pričom zálohové platby za služby boli 4,99 eur. Evidenčný list s nulovou úhradou, ktorý bol vystavený pri začiatku nájomnej zmluvy, je podpísaný nájomcom, rovnako tak Zápisnica o prevzatí bytu zo dňa 28.5.2010, z ktorej je zrejmé, že tento byt preberala. K absencii obligatórnych náležitosti zmluvy odkazoval na spôsob výpočtu - nájomné bude vypočítané na základe evidenčného listu, t. j. žalovaná mala tieto evidenčné listy, musela vedieť aké nájomné má platiť, taktiež služby za užívanie bytu, pričom úhrady prebiehali. Mal za to, že žalovaná na pojednávaní dňa 17.5.2016 uviedla, že byt užívala do 30.1.2012, od uvedeného dátumu byt neužívala, teda samotná žalovaná sa vyjadrila, že byt užívala v zmysle nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o zasielanie pošty žalovanej na K. M. XX, uvedené nepreukazuje, že tam musí žalovaná aj bývať a či nájomná zmluva bola uzatvorená alebo nie. K námietke aktívnej legitimácie uviedol, že v spore vedenom na OS BA I žalobkyňa požaduje sumu 14.978,- eur ako vydanie technického zhodnotenia, ktoré by podľa jeho názoru malo byť žiadané od vlastníka nehnuteľnosti. V tomto spore ide o nájomné, ktoré žalobca ako správca nehnuteľnosti, vo vlastníctve SR, žiada od každého nájomcu na svoj účet, nakoľko je správcom majetku štátu a hospodári so ziskom z týchto nájomných vzťahov. Podľa e-mailu stiahli žalobu, nakoľko žalobkyňa nemá finančné prostriedky a je to pre ňu časovo náročné.
8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súdu dňa 22.10.2020 uviedol, že žalovaná od počiatku tvrdila, že nehnuteľnosť neužívala, keďže byt nebol užívania schopný, ktorú skutočnosť preukazuje aj dobropis z 11.7.2012, a fakt, že od 6/2012 bola vypnutá dodávka elektrickej energie na tomto byte. Podľa jeho názoru predmetná písomná nájomná zmluva platne nevznikla v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí nájomnej zmluvy tak ako je uvedené v písomných vyjadreniach žalovanej. Nemohla vzniknúť ani konkludentne, nakoľko predmet nájmu neužívala, v predmetnej nehnuteľnosti sa nezdržiavala. Pokiaľ by vznikla konkludentne, žalobca v spore nepreukázal kedy sa tak malo stať, za aké obdobie mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nepreukázal skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola žalovanou skutočne užívaná, práve naopak z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že žalobca vedel a musel mať vedomosť o tom, že žalovaná sa v mieste nájmu nezdržiava, nakoľko jej zasielal poštu na adresu M. XX, R. K. E. X, I.. Žalobca nepreukázal kto, kedy a akým spôsobom sa dohodol so žalovanou na výške nájomného a výške úhrady za plnenia za užívanie bytu a spôsobe jej výpočtu, ktoré predstavujú samostatné náležitosti o nájme bytu a tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie ku konkludentnej nájomnej zmluve. Mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Samotné platenie nájomného nezakladá platnosť konkludentnej nájomnej zmluvy. Ak by mal súd za to, že domnelá zmluva je platná, žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, nakoľko nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej vznikla domnelá nájomná zmluva, iba jej správcom.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.2.2021 uviedol, že doterajšie dokazovanie ako aj zistený skutkový stav nepochybne vedie k záveru, že žalovaná užívala X-B. R. U. E. Z. Č.. X H. Q.. Uvedenú skutočnosť od začatia súdneho konania nerozporovala ani samotná žalovaná, ktorá užívanie predmetného bytu potvrdila, napríklad svojimi vyjadreniami v odpore voči platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaní dňa 17.5.2016, kedy sa vyjadrila, že od 31.5.2012 byt neužívala. Z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že žalovaná do dňa 31.5.2012 byt užívala. Nasvedčuje tomu aj vo vyjadreniach žalobcu uvádzané súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nepoprela. V rámci uvedeného konania žalovaná vystupovala po celý čas v pozícii žalobcu, a to ako nájomca vyššie uvedeného bytu, kedy od Železníc SR požadovala zaplatenie sumy 14.971,85 eur za zhodnotenie predmetného bytu. Poukázal, že užívanie bytu žalovanou nebolo sporné ani pre Krajský súd v Trnave, ktorý sa v časti vydania bezdôvodného obohatenia stotožnil s právnym záverom Okresného súdu Galanta a v tejto časti potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 15.2.2018. V bode 23. rozsudku Krajského súdu v Trnave je uvedené nasledovné odôvodnenie: „Konštatovanie súdu prvej inštancie o nespornej skutočnosti faktického odovzdania bytu matkou žalovanej dňa 21. marca 2013 vychádzalo z písomného vyjadrenia samotnej žalovanej zo dňa 7. júna 2017 (č. l. 156-159), v ktorom výslovne potvrdila, že dňa 21. marca 2013 na základe jej splnomocnenia, matka byt zástupcom žalobcu odovzdala. V tomto písomnom vyjadrení žalovaná tiež potvrdila, že nájomná zmluva skončila 31. mája 2012, keďže nedošlo k dohode o predĺžení nájomnej zmluvy (podmieňované žalobcom uhradením pohľadávky), pričom do 31. decembra 2012 bolo ďalej platené nájomné a služby za užívanie predmetného bytu. Tvrdenie žalovanej o zániku nájmu dňa 31.5.2012 zodpovedá jej písomnému stanovisku k predžalobnej výzve z 7. augusta 2014 (č. l. 29), v ktorom uviedla, že bola nájomcom predmetného bytu do 31. mája 2012 a k odovzdaniu bytu došlo až v marci 2013.“ Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalovaná predmetný byt užívala až do jeho odovzdania dňa 21.3.2013 (od 1.6.2012 do 21.3.2013 bez platného právneho titulu). K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Trnave, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Trval na tom, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy dňa 20.5.2010, kedy zápisnicou o prevzatí bytu žalobca odovzdal byt žalovanej dňa 28.5.2010 do užívania. Doterajšie dokazovanie neviedlo k zisteniam, že by žalovaná od 28.5.2010 do 31.5.2012 užívala byt bez vôle žalobcu. Nemožno tak dospieť k záverom, že by bol byt v období medzi 28.5.2010 do 31.5.2012 (doba platnosti nájomnej zmluvy v zmysle dodatku č. 1, ktorý rovnako žalovaná uvádza ako koniec nájmu, napr. v jej stanovisku k predžalobnej výzve zo dňa 7.8.2014) užívaný bez akéhokoľvek právneho titulu. Z konania žalobcu je zrejmé, že mal po celý čas vôľu nájomnú zmluvu uzavrieť. Žalovaná by tak musela užívať' byt neoprávnene bez súhlasu žalobcu, napr. nepovoleným obsadením bytu, takéto skutočnosti však v doterajšom konaní neboli predmetom skutkových tvrdení ani jednej zo sporových strán. Je preto nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku platného nájomného vzťahu, a to či už na základe písomnej nájomnej zmluvy, prípadne konkludentným konaním žalobcu aj žalovanej, a to od 28.5.2010 kedy došlo žalobcom k odovzdaniu bytu žalovanej, resp. najneskôr od 1.1.2011 vzhľadom k tomu, že žalobca vyhovel žiadosti žalovanej a do 31.12.2010 od nej nevyžadoval úhradu nájomného. Od 1.1.2011 žalovaná uhrádzala žalobcovi nájomné, ktorá skutočnosť bola preukázaná. V prípade, ak
by súd konštatoval neplatnosť písomnej nájomnej zmluvy, nájomný vzťah vznikol konkludentne, a to na základe komisívneho správania oboch sporových strán, ktorým je na strane žalobcu odovzdanie bytu s vôľou prijímať za užívanie bytu nájom a na strane žalovanej úhrada nájomného, ako aj odovzdanie bytu po skončení nájomného vzťahu (v konaní preukázané, že byt bol žalovanou odovzdaný na základe plnomocenstva udeleného matke žalovanej). Žalovaná v konaní nepreukázala, že by predmet nájmu užívala od 28.5.2010 do 31.5.2012 bez súhlasu žalobcu, naopak, vôľa oboch sporových strán smerovala k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Z doterajšieho dokazovania vyplýva nepochybná vôľa oboch sporových strán na uzavretí nájomného vzťahu, kedy bolo preukázané užívanie bytu, ako aj uhrádzanie nájomného žalovanou a vôľa žalobcu poskytovať byt do užívania žalovanej a poberať z takéhoto úkonu plody a úžitky vo forme nájomného. Z reklamácie vyúčtovania za rok 2012 zo dňa 20.6.2013, ako aj zo stanoviska k predžalobnej výzve zo dňa 7.8.2014 (č. l. 29) nepochybne vyplýva vôľa žalovanej na uzatvorení nájomnej zmluvy, kedy sa sama stavia do pozície nájomcu a sama deklaruje ňou hradené nájomné. Navyše v zmysle žalobcom predložených predpisov a úhrad, žalovaná mala vedomosť o výške nájomného, keďže úhrady za nájom boli pripisované na účet žalobcu pravidelne mesačne v rovnakej výške.
10. Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 16.3.2021 (k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.2.2021) uviedol, že žalovaná od počiatku konania tvrdila, že nehnuteľnosť - byt, ku ktorej sa predmetná (ne)platná nájomná zmluva ma vzťahovať, neužívala, nakoľko tento nebolo možné užívať, keďže nebol užívania schopný. Z potvrdenia Okresného úradu Galanta zo dňa 28.4.2017 vyplýva, že žalovaná bola prihlásená na trvalý pobyt v Galante najneskôr od 29.11.2012, ide teda o ďalšiu skutočnosť, ktorá preukazuje fakt, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom nájmu nebývala a ani ju neužívala, nakoľko nebola užívania schopná, keďže od 06/2012 bola na danej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom nájmu, vypnutá dodávka elektrickej energie. Predmetná písomná nájomná zmluva platne nevznikla, v dôsledku absencie obligatórnych náležitosti nájomnej zmluvy, tak ako sú tieto uvedené v predchádzajúcich podaniach žalovanej (aj v samotnom odvolaní), nemohla vzniknúť ani konkludentne, nakoľko predmet nájmu žalovaná neužívala, v predmetnej nehnuteľnosti sa nezdržiavala. Pokiaľ by aj takáto domnelá nájomná zmluva vznikla konkludentne, žalobca v konaní nepreukázal kedy sa tak malo stať a za aké obdobie mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu po ukončení zmluvy o nájme, keďže nepreukázal skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu, bola žalovanou skutočne užívaná. Práve naopak z listinných dôkazov predložených žalovanou v konaní vyplýva, že žalobca vedel a musel mať vedomosť o tom, že žalovaná sa v mieste nájmu nezdržiava, keď jej sám žalobca zasielal poštu na adresu M. XX, R. K. U. K. E. X, I.. Ak teda žalobca tvrdí, že nájomná zmluva vznikla konkludentne, potom doposiaľ nepreukázal kto, kedy a akým spôsobom sa dohodol so žalovanou na výške nájomného (spôsobe jeho výpočtu) a výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsobe jej výpočtu), ktoré predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, a tomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v (konkludentnej) nájomnej zmluve. Nakoľko ide o obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle jej odplatného charakteru, takýto (konkludentný) úkon (nájomná zmluva), v ktorom absentujú podstatné náležitosti pre jeho platnosť, musí súd posúdiť ako absolútne neplatný. Na preukázanie, že k vzniku nájomnej zmluvy nedošlo ani konkludentne, môže slúžiť samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.2.2021, kedy tento ani po 6tich rokoch vedenia sporu, nevie spoľahlivo určiť akým spôsobom došlo k uzavretiu domnelej nájomnej zmluvy a kedy došlo k jej uzavretiu. Ak by aj súd mal za to, že domnelá konkludentná alebo písomná nájomná zmluva je platná, žalobca doposiaľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, nakoľko ako sám uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 26.3.2020 predloženom v konaní na OS Bratislava I pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej mala vzniknúť domnelá konkludentná nájomná zmluva, ale iba jej správcom. Aktívna legitimácia žalobcu je procesnou podmienkou, ktorú má súd skúmať ex offo v priebehu celého konania.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2021 (k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej zo dňa 16.3.2021) uviedol, že argumenty žalovanej ohľadne neužívania bytu žalovanou za žiadnych okolností nevyvracajú vznik platného nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Neprihlásenie žalovanej na trvalý pobyt žiadnym spôsobom nesúvisí so skutočnosťou, že žalovaná predmetný byt užívala, keďže pre užívanie bytu nie je podmienkou prihlásenie na trvalý pobyt na danej adrese prenajatého bytu. Taktiež ani údajné odstavenie žalovanej od dodávky elektrickej energie od 06/2012 nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu (vyúčtovanie služieb za rok 2011 a zostatok nájomného za február 2012), pretože tento nárok sa vzťahuje na obdobie nájmu ešte pred údajným odstavením žalovanej od dodávky elektrickej energie. Argumenty žalovanej sú navyše v absolútnom rozpore s jej počiatočnými
vyjadreniami uplatnenými v tomto konaní, nakoľko žalovaná užívanie bytu nespochybňovala, čo viedlo aj k doposiaľ čiastočnému úspechu žalobcu v spore. Ohľadne vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odkazoval na svoje vyjadrenie zo dňa 18.2.2021. Rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXX] zo dňa 21.12.2001 nie je aplikovateľné na aktuálne konanie, keďže uhrádzanie nájomného bolo medzi žalobcom a žalovanou dohodnuté. Žalobca zaslal žalovanej evidenčný list platný od 1.1.2011 do 31.10.2011, z ktorého je zrejmé, že žalovaná je povinná za užívanie bytu uhrádzať nájomné vo výške 19,30 eur mesačne a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu vo výške 4,99 eur. Za obdobie od 1.11.2011 bola žalovaná v zmysle evidenčného listu platného od 1.11.2011 povinná uhrádzať za užívanie bytu žalobcovi nájomné vo výške 30,27 eur mesačne a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu vo výške 4,99 eur mesačne. V zmysle súdu doložených predpisov a úhrad za roky 2011 a 2012 je zrejmé, že si žalovaná musela byt' vedomá výšky nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu, a keďže tieto aj vo väčšine mesiacov uhrádzala vo výške stanovenej v evidenčnom liste, prejavila tak súhlas s výškou nájomného ako aj s výškou zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca v tomto konaní jasne preukázal obojstrannú vôľu žalobcu aj žalovanej na vzniku nájomného vzťahu, keď preukázal prejav vôle byt odovzdať do užívania a prijímať za užívanie bytu nájomné a vôľu žalovanej žalobcovi požadované nájomné uhrádzať, a byt užívať. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako nedostatku procesnej podmienky uvádza, že legitimácia sporovej strany v spore nie je procesnou podmienkou (v prípade nedostatku ktorej súd konanie zastaví). Naopak, v prípade nedostatku legitimácie sporovej strany žalobu zamietne. Námietku žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je potrebné považovať za hmotnoprávnu námietku, ktorú však bola žalovaná oprávnená v zmysle zákonnej koncentrácie konania uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, t. j. do 16.1.2018. Žalovaná tak mohla namietať nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu už pri prvom úkone v spore, ktorý jej patril, t. j. pri podaní odporu zo dňa 29.4.2015, avšak žalovaná svoje procesné právo neuplatnila včas. Na preukázanie aktívnej legitimácie v tomto spore uviedol, že v zmysle ust. § 12 písm. b) z. č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽSR") sa za vlastné finančné zdroje žalobcu považuje zisk vytvorený z činnosti žalobcu, čím je nepochybne aj prenájom nehnuteľnosti. Podľa ust. § 14 písm. a) zákona o ŽSR žalobca používa zisk napr. na úhradu daní a odvodov a na úhradu iných povinností. Práve tieto skutočnosti odôvodňujú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, kedy je žalobca ako podnikateľský subjekt oprávnený požadovať od žalovanej uhrádzanie nájomného za užívanie bytu, ktoré tvorí zisk žalobcu potrebný pre financovanie činností žalobcu.
12. Zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 28.4.2022 zotrval na vyjadrení, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol konkludentne, a to dňa 28.5.2010 v zmysle zápisu o odovzdaní bytu, s tým, že nájomné bolo dohodnuté medzi stranami ako to vyplýva z evidenčného listu platného od 1.1.2011. V zápisnici o odovzdaní bytu bola uvedená výhrada žalovanej, že byt má nedostatky a nie je v plnej miere užívaniaschopný. Z evidenčného listu platného od 1.6.2010 vyplýva, že žalovaná žiadala o pozastavenie platieb z dôvodu neužívania schopnosti bytu do 31.12.2010. Následne bol vystavený evidenčný list platný od 1.1.2011, kedy bolo prvýkrát fakturované nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. V zmysle tohto evidenčného listu si žalovaná musela byť/bola vedomá výšky nájomného aj úhrad, pričom tento nájom a úhrady uhrádzala. Žalovaná sa stavia do pozície nájomcu aj v reklamácií vyúčtovania za r. 2012 zo dňa 20.6.2013, v zmysle ktorého reklamuje ňou uhrádzané platby. Túto reklamáciu podala matka žalovanej, a to na základe plnomocenstva zo dňa 7.3.2013. Vôľa oboch strán smerovala k vzniku takéhoto nájomného vzťahu, na strane prenajímateľa byt odovzdať a prijímať nájomné, a na strane nájomcu nájomné za užívanie bytu uhrádzať. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku vyúčtovania služieb za rok 2011 vo výške 122,37 eur a zo zostatku nájomného za mesiac 02/2012 vo výške 5,98 eur. Predmetný byt bol odovzdaný v marci 2013, t. j. požadované nájomné pokrýva obdobie, kedy bol byt užívaný žalovanou.
13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súdu dňa 28.4.2022 dôvodil, že nájomná zmluva nevznikla ani konkludentne, nakoľko žalobca nepreukázal, kedy sa tak malo stať, za aké obdobie mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nepreukázal kto, kedy a akým spôsobom sa dohodol na výške nájomného v spôsobe jeho výpočtu a výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu. Pokiaľ ide o evidenčný list platný od 1.1.2011, tento nie je žalovanou podpísaný. Namietal zároveň aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
14. Strany sporu nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
15. Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v spore bol preukázaný konkludentný vznik nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a navrhoval, aby súd žalobe o zaplatenie sumy 128,35 eur spolu s príslušenstvom vyhovel.
16. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kedy nepreukázal, že nájomná zmluva vznikla konkludentne a nakoľko ide o obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle jej odplatného charakteru, takýto konkludentný úkon, ktorým je nájomná zmluva a v ktorom absentujú podstatné náležitosti pre jeho platnosť, musí súd posúdiť ako absolútne neplatný. S poukazom na uvedené navrhoval, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Základným predpokladom rozhodovania o žalobe žalobcu po zrušení veci odvolacím súdom bolo vyriešenie otázky či došlo k vzniku nájmu predmetného bytu medzi stranami sporu, akou formou, a či boli dojednané obligatórne obsahové náležitosti nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti vychádzal súd zo zistenia, že písomnou zmluvou o nájme bytu bol žalovanej prenechaný do užívania X-B. R. X. L. U. Z.. E. H. Q. na dobu určitú od 1.6.2010 do 31.5.2011, dodatkom č. 1 bol nájom predĺžený do 31.5.2012. Podľa čl. I bod 4. zmluvy veľkosť podlahovej plochy bytu, príslušenstvo, stav a vybavenie bytu sú uvedené v Evidenčnom liste a Zápisnici o prevzatí bytu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a budú vystavené po podpise zmluvy. Podľa čl. II bod 5. zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že nájomné je stanovené podľa platných cenových predpisov a to vo výške vypočítanej v Evidenčnom liste s tým, že nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu, a to najneskoršie do 15. dňa bežného mesiaca. Nedoplatky a preplatky sú splatné do 15 dní po doručení vyúčtovania nájomcovi (bod 6.). Pri zmene cenových predpisov alebo okolností rozhodujúcich pre stanovenie výšky nájomného alebo ceny služieb sa primerane zmení aj výška nájomného a preddavkov na úhradu za služby. Prenajímateľ sa zaväzuje, že oznámi zmenu výšky nájomného písomne nájomcovi pred jeho splatnosťou (bod 7.). Nájomca uhradí prenajímateľovi nedoplatok z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného s užívaním bytu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania (bod 8.). Zo Zápisnice o prevzatí bytu vyplynulo, že dňa 28.5.2010 bol žalovanej ako nájomcovi odovzdaný žalobcom ako prenajímateľom byt č. X U. E. X H. Q. k užívaniu, vrátane kľúčov (3) od domu. Z evidenčného listu zo dňa 16.6.2010 vyplynula výška nájmu bytu 19,30 eur mesačne a záloha za služby 4,43 eur mesačne. Tento evidenčný list prevzala žalovaná dňa 21.6.2010 a zároveň požiadala o pozastavenie platieb z dôvodu neužívania schopnosti bytu do 31.12.2010. Ďalší evidenčný list bol vydaný dňa 23.8.2010, pričom ide o nulový evidenčný list, ktorým sa vyhovelo požiadavke žalovanej o pozastavenie platieb do 31.12.2010 z dôvodu neužívania schopnosti predmetného bytu. Z evidenčného listu zo dňa 18.1.2011 vyplynula výška nájmu bytu 19,30 eur mesačne a záloha za služby 4,99 eur mesačne. Z evidenčného listu zo dňa 4.11.2011 vyplynula s platnosťou od 1.11.2011 výška nájmu bytu 30,27 eur mesačne, nájom za vybavenie bytu od 1-10/2011 v sume 109,71 eur a záloha za služby (vodné a stočné) 4,99 eur mesačne. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 nedoplatok predstavuje sumu 122,37 eur. Z listiny označenej ako predpisy a úhrady za rok 2011 o i. súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 320,27 eur (12 x 24,29 eur + 28,79 eur v júni 2011 nedoplatok za rok 2010). Z listiny označenej ako predpisy a úhrady za rok 2012 o i. súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 434,09 eur (2 x 24,29 eur + 10 x 35,26 eur + sumu 32,91 eur v marci 2012). Ešte pred uplynutím doby nájmu bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa 16.4.2012 na úhradu celkového evidovaného nedoplatku, bola upozornená na vyrovnanie nedoplatku, ktorá skutočnosť by bránila predĺženiu nájomného vzťahu. Keďže nedoplatok žalovaná neuhradila, listom zo dňa 29.5.2012 bola vyzvaná na vypratanie a odovzdanie predmetného bytu a na úhradu evidovaného nedoplatku. Listom zo dňa 29.11.2012 bola žalovaná opätovne upozornená na vypratanie bytu v prípade, že nedôjde k podpisu predloženého dodatku. Nakoľko žalovaná na nič nereagovala, žalobca ju opätovne vyzýval dňa 1.2.2013, 21.2.2013 a 11.3.2013 na odovzdanie bytu a následne bol byt ku dňu 21.3.2013 protokolárne odovzdaný.
18. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
19. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený (§ 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
22. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
23. Podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
24. Podľa ust. § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
25. Podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
26. Podľa ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
27. Podľa ust. § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
28. Nájom bytu je osobitným druhom nájmu a rovnako ako všeobecný nájom je odplatným dvojstranným právnym úkonom. Pojmovým znakom zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu takejto zmluvy, a to ako na strane nájomcu, tak i na strane prenajímateľa, t. j. prenechanie práva užívať byt, dočasnosť a odplatnosť. Nájomná zmluva je bezformálnou zmluvou, ktorá nevyžaduje nevyhnutne písomnú formu. Ak sa neuzavrela zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom v písomnej forme, mala by sa o obsahu zmluvy spísať zápisnica, avšak ani jej nespísanie nie je v zákone sankcionované, z čoho možno usúdiť, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, prípadne mlčky. Na základe nájomnej zmluvy vzniká prenajímateľovi pohľadávka na zaplatenie nájomného a nájomcovi povinnosť (dlh) dohodnuté nájomné zaplatiť. Nájomné predstavuje odplatu za užívanie bytu. Povinnosť platiť nájomné má nájomca. Vznik povinnosti platiť nájomné nastáva dňom vzniku nájmu bytu a zaniká dňom zániku nájmu bytu, pričom je irelevantné, či nájomca predmet nájmu reálne užíva, rozhodujúcim je trvanie nájmu. V judikatúre je ustálený výklad o tom, že výška nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavuje samostatnú obsahovú náležitosť zmluvy o nájme bytu a že tomu musí zodpovedať aj vyjadrenie v nájomnej zmluve. Výšku nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu nie je potrebné uviesť v nájomnej zmluve konkrétnou sumou, postačí určenie spôsobu jej výpočtu. Z dikcie zákona, ktorý požaduje, aby v nájomnej zmluve bol uvedený spôsob výpočtu nájomného a úhrady za služby alebo ich výška, je potrebné predovšetkým dovodiť, že určenie pomocou výpočtu musí byť kvalitatívne zrovnateľné s určením spočívajúcim v konkrétnej výške nájomného a úhrad za služby, čo vyplýva mimo iného z toho, že zákon hovorí o spôsobe výpočtu. Ak má byť odmena za nájomné a služby určená dojednaním spôsobu jej výpočtu, musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t. j. ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú je nájomca povinný platiť na nájomné a úhradu služieb, možno bez ďalšieho dospieť na základe údajov dohodnutých v zmluve. V tejto súvislosti
nemožno prehliadnuť, že zakotvenie predmetnej podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy zodpovedá významu, aký má z hľadiska práv a povinností prenajímateľa a nájomcu v existujúcom nájomnom vzťahu. Ak spôsob výpočtu nie je dostatočne určitý, aby spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu, ide o neplatné dojednanie (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neurčitosť právneho úkonu sa vždy spája pojmovo s podstatnými náležitosťami právneho úkonu. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.
29. Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, tzv. konkludentne, za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená a pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Za konkludentný prejav vôle nie je možné bez ďalšieho považovať opomenutie vo forme mlčania alebo inej nečinnosti, a to so zreteľom na zásadu zakotvenú v ust. § 44 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, t. j. zásadu, že mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu (na uzavretie zmluvy). Zmluva o nájme bytu ako dvojstranný právny úkon musí okrem náležitostí stanovených v ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka spĺňať aj všeobecné náležitosti právnych úkonov stanovené v ust. 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Záver o uzavretí nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nutne predpokladá, aby bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu.
30. Ako bolo vyššie uvedené, podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu je okrem iného dojednanie o výške nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob jej výpočtu. Ak v danej veci zmluva o nájme bytu obsahovala dojednanie strán, že žalovaná bude platiť žalobcovi nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu najneskoršie do 15. dňa bežného mesiaca vo výške vypočítanej v evidenčnom liste, možno takéto dojednanie podľa názoru súdu považovať za spôsob stanovenia výpočtu nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu v zmysle vyššie uvedeného. Takéto dojednanie je totiž konkrétnou dohodou o spôsobe výpočtu nájomného a úhrady za dané plnenia požadovanou v zmysle ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietka žalovanej, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti požadované zákonom, je preto neopodstatnená. Sporové strany mali nepochybne vedomosť o výške nájomného aj o výške úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré vyplynuli z evidenčného listu, na ktorý odkazuje zmluva o nájme bytu. Po tom, ako žalobca predmetný byt odovzdal do užívania žalovanej, žalovaná požiadala o pozastavenie platieb z dôvodu neužívania schopnosti bytu do 31.12.2010, ďalší evidenčný list (zo dňa 23.8.2010) bol nulový, a týmto sa vyhovelo požiadavke žalovanej o pozastavenie platieb do 31.12.2010 z dôvodu neužívania schopnosti predmetného bytu. Výška zľavy z nájomného v plnom rozsahu bola potom výsledkom konsenzu sporových strán, a mala trvať do 31.12.2010. Následne žalobca vystavil dňa 18.1.2011 ďalší evidenčný list, z ktorého je zrejmá výška nájmu bytu 19,30 eur mesačne a záloha za služby 4,99 eur mesačne, ktoré žalovaná žalobcovi čiastočne uhrádzala.
31. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že medzi stranami došlo k vzniku záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o nájme bytu, na základe ktorej zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanej ako nájomcovi za odplatu predmet nájmu na dobu určitú. Nájomný vzťah zanikol uplynutím času, ku dňu 31.5.2012, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná, obe strany zánik nájmu k tomuto dňu akceptovali. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani neskoršie tvrdenie žalovanej v spore, že predmetnú zmluvu vrátane dodatku nepodpísala, pretože z jej vyjadrenia k predsporovej výzve žalobcu, ako aj z inej písomnej komunikácie so žalobcom je nepochybné, že predmetný byt užívala ako nájomca, aj sa tak správala, aj sa tak v písomnom styku so žalobcom prezentovala. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu o účelovosti tejto obrany žalovanej, nakoľko táto skutočnosť nebola vznesená už pri podaní samotnej žaloby, ale vyplynula až v priebehu sporu, s tým, že žalovaná rozpory svojich dovtedajších písomných vyjadrení a následnej procesnej taktiky nijako nevysvetlila.
32. Aj v prípade, že by súd prisvedčil námietke žalovanej, že písomná nájomná zmluva platne nevznikla v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí nájomnej zmluvy, žaloba by bola opodstatnená z nasledovných dôvodov:
33. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná nerušene užívala byt žalobcu najneskôr od 1.1.2011 do dňa zániku nájmu (31.5.2012), teda rok a pol. Počas tohto obdobia realizovala v prospech žalobcu platby za nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu v zmysle evidenčných listov, ktoré jej žalobca zasielal (ako vyplýva z prehľadu platieb). Nepochybne medzi stranami nebol spor o tom, že užíva dvojizbový byt s príslušenstvom, ktorý jej prenechal na užívanie žalobca (prenechanie užívania) za účelom uspokojovania jej bytových potrieb. Tiež bolo obom stranám zrejmé, že byt prenechal žalobca žalovanej do užívania na dobu určitú, najprv do 31.5.2011 a následne bola doba nájmu v zmysle dodatku č. 1 predĺžená do 31.5.2012. Rovnako nebol spor o tom, aká je od 1.1.2011 výška požadovaného nájmu žalobcom (odplatnosť), keď po dobu užívania predmetného bytu platila žalovaná najskôr nájomné 19,30 eur mesačne, od 11/2011 vo výške 30,27 eur mesačne a tieto platby nájomného žalobca aktívne prijímal. Sporná nebola ani výška požadovanej úhrady za služby spojené s užívaním bytu po dobu užívania bytu, ktorá vyplývala z evidenčného listu.
34. Podľa názoru súdu v danom prípade bola medzi stranami konkludentne uzavretá nájomná zmluva k predmetnému bytu s jej podstatnými obsahovými náležitosťami: 1. označenie bytu s príslušenstvom, 2. rozsah užívania bytu, 3. výška nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a boli tak naplnené všetky pojmové znaky nájmu bytu, ktorými sú: a) prenechanie užívania, b) predmetom nájmu je byt, c) dočasnosť, d) odplatnosť.
35. Po tom, ako žalobca predmetný byt odovzdal do užívania žalovanej, žalovaná od 1.1.2011 predmetný byt užívala cca 1,5 roka. Za toto obdobie byt nerušene ako nájomca užívala, uhrádzala nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, na druhej strane žalobca platby poskytované žalovanou bez výhrad prijímal, a tomu, že obe strany považovali existenciu nájomného vzťahu žalovanej k predmetnému bytu za daný, nasvedčuje i zmena písomnej nájomnej zmluvy následným dodatkom, ďalšia prebiehajúca korešpondencia (strany písomne komunikujú ako prenajímateľ a nájomca), odovzdanie bytu žalobcovi po skončení jej užívania žalovanou, ako aj skutočnosť, že žalobca zasiela žalovanej evidenčné listy, tiež vyúčtovania nákladov za príslušné kalendárne roky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že žalobca nikdy od žalovanej nežiadal, aby predmetný byt vypratala. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že obe strany sporu akceptovali, že medzi nimi existuje platný nájomný vzťah a konkludentne tým prejavili vôľu nájomnú zmluvu uzavrieť.
36. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o nájme bytu, na základe ktorej zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanej ako nájomcovi za odplatu predmet nájmu na dobu určitú. Nájomný vzťah zanikol uplynutím času, ku dňu 31.5.2012, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná, obe strany zánik nájmu k tomuto dňu akceptovali.
37. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o vzniku nájmu, či už na základe písomnej zmluvy, alebo konkludentným spôsobom, bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou o opodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiac február 2012 a nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011. Žalobca tvrdil, že suma 5,98 eur predstavuje neuhradenú časť nájomného za mesiac 2/2012, keďže v tomto mesiaci uhradila žalovaná dňa 10.2.2012 len pomernú časť predpísaného nájomného vo výške 24,29 eur, pričom podľa evidenčného listu zo dňa 4.11.2011 bola stanovená výška mesačného nájmu sumou 30,27 eur a nedoplatok na službách 4,99 eur je vždy súčasťou vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za predchádzajúci rok. Suma 122,37 eur predstavuje nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011, a predstavuje náklad vodného a stočného na 3 osoby v byte žalovanej 182,26 eur s DPH po odpočítaní záloh zaplatených žalovanou 59,88 eur. Žalovaná nesporovala, že nájomné za mesiac február 2012 nezaplatila. V priebehu sporu síce najskôr tvrdila, že v predpisoch a úhradách predložených žalobcom nie sú zohľadnené všetky jej úhrady, avšak na výzvu súdu v podaní zo dňa 19.7.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne oznámila, že platby, ktoré eviduje žalobca vo svojom účtovníctve sú v súlade s úhradami, ktoré realizovala na účet žalobcu. Žiadnymi inými platbami nedisponuje, všetky platby boli zahrnuté do vyúčtovania žalobcu. Pretože žalovaná existenciu dlhu na nájomnom a na preddavkoch na služby spojené s užívaním bytu za rok 2011 v konaní nesporovala, súd mal za to, že táto pohľadávka žalobcu bola uplatnená dôvodne. Žalovaná ani netvrdila, že nájomné za február 2012 a nedoplatok za rok 2011 zaplatila žalobcovi a že z tohto dôvodu považuje jeho nárok za neopodstatnený. Na základe týchto zistení dospel potom súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 128,35 eur je dôvodný.
38. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Zo zákona, a to v zmysle ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, alebo ak ide o generálne plnomocenstvo. Z toho vyplýva, že ústne udelenie plnomocenstva prichádza do úvahy iba vtedy, keď sa plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu, a nie je pre neho predpísaná alebo dohodnutá osobitná písomná forma. Je predovšetkým vecou strán akým spôsobom, prostredníctvom akej osoby vykonajú právne úkony. V spore nebolo pochýb o tom, že žalovaná udelila matke plnomocenstvo dňa 10.10.2010 k akýmkoľvek právnym úkonom ohľadom predmetného bytu v Zohore, nakoľko požiadala o nájom tohto bytu a dňa 7.3.2013 na všetky právne úkony a iné úkony v súvislosti so zastupovaním pred príslušnými inštitúciami, správcom strážneho domu, týkajúce sa predmetného bytu v Zohore.
39. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, čo je aj prejednávaný prípad. V prípade nájmu bytu je totiž nájomca povinný platiť v zmysle ust. § 697 Občianskeho zákonníka prenajímateľovi poplatok z omeškania, ak sa dostane do omeškania s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ide o prípad výnimky z pravidla uvedenej v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie má kogentnú povahu a nemožno sa od neho odchýliť. Výšku poplatku určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania so svojim plnením, má žalobca právo požadovať aj zaplatenie uvedeného poplatku z omeškania. V zmysle zmluvy o nájme bytu bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť dohodnuté nájomné do 15. dňa bežného mesiaca a nedoplatok z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného v užívaním bytu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Pre prípad nezaplatenia nájomného nájomcom (žalovanou) do piatich dní po jeho splatnosti, má prenajímateľ (žalobca) nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, teda od 21. dňa v príslušnom mesiaci. Opodstatnená je tak požiadavka žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.
40. Ani námietku žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu (z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej mala vzniknúť domnelá konkludentná nájomná zmluva, ale iba jej správcom) nepovažoval súd za opodstatnenú. V tomto spore ide o nájomné, ktoré žalobca ako správca nehnuteľnosti, vo vlastníctve SR, žiada od každého nájomcu na svoj účet, nakoľko je správcom majetku štátu a hospodári so ziskom z týchto nájomných vzťahov, a teda s poukazom na ust. § 12 písm. b) v spoj. s § 14 písm. a) z. č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky je v spore aktívne legitimovaný.
41. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalovanou predložené prostriedky procesnej obrany nepreukázali nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, nedoplatku v zmysle vyúčtovania služieb spojených s nájmom bytu, a preto žalobe vyhovel.
42. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
43. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 277,02 eur s príslušenstvom, keď v časti o zaplatenie sumy 67,62 eur s prísl. vzal žalobu späť, v ktorej časti zavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 81,05 eur s prísl., ako aj v časti o zaplatenie sumy 128,35 eur s prísl.) bol žalobca úspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu 75,6%, hrubý úspech žalovanej 24,4% (100 - 75,6) a tým daný čistý
úspech žalobcu v rozsahu 51,2%. Súd potom čiastočne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 51,2%.
44. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 396 ods. 1 a 3 C.s.p. v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalovaná bola v konaní pred odvolacím súdom úspešná v časti o zaplatenie sumy 128,35 eur s prísl., keďže na jej odvolanie došlo k zrušeniu napadnutého výroku rozsudku v tejto časti, a v časti o zaplatenie sumy 81,05 eur s prísl. bola neúspešná, keďže výrok rozsudku v tejto časti bol odvolacím súdom potvrdený. Potom podľa výsledku odvolacieho konania ako celku bol hrubý úspech žalovanej 61,3%, hrubý úspech žalobcu 38,7% (100 - 61,3) a tým daný čistý úspech žalovanej v rozsahu 22,6%. Súd potom čiastočne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 22,6%.
45. O výške trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.