Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/29/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: R., nar. XX.X.XXXX., bytom M. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia dohľadu nad právnickými profesiami, si sídlom Župné námestie 3, 813 11 Bratislava, o náhradu škody v sume 21.459,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 21.459,- EUR s 9 % úrokom a príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Lustráciou v súdnom registri Okresného súdu Košice I súd zistil, že uvedenému konaniu predchádza konanie vedené pod sp. zn. 41C/203/2016, v ktorom vystupujú tie isté strany sporu a predmetom konania je náhrada škody vo výške 21.459,- Eur s 9 % úrokom a príslušenstvom. Súd konanie vo veci vedenej na súde pod sp.zn. 41C/203/2016 uznesením vydaným dňa 20.3.2017 zastavil a zároveň rozhodol, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.3.2017. Voči uvedenému uzneseniu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom ešte nebolo súdom druhej inštancie rozhodnuté.

4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom na súd dňa 11.8.2017, bolo na tunajšom súde vedené konanie o tej istej veci, ktoré nie je právoplatne skončené.

5. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. § 159 Civilného sporového poriadku začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

8. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán ( strany) sporu, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 2 Cdo 8/2009 „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“

9. Medzi negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci ( rei iudicatae) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie).

10. Litispendencia - prekážka veci začatej, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej, Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku ide vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania, tých istých strán sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Totožnosť sporových strán je zachovaná aj v prípade, ak vystupujú v opačnom procesnom postavení. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.

11. V prejednávanom spore súd zistil, že na tunajšom súde pod sp.zn. 41C/203/2016 sa vedie spor o náhradu škody vo výške 21.459,- Eur, ktoré sa zažalo na návrh žalobcu R. podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016. Žaloba žalobcu smeruje proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia dohľadu na právnickými osobami, so sídlom Župné námestie 3, 813 11 Bratislava. Uvedené konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom v prejednávanom spore na súd, t.j. dňa 11.8.2017 na tunajšom súde už prebieha konanie o tej istej veci, medzi tými istými sporovými stranami a jedná sa tiež o skutkovú a právnu totožnosť veci. Žalobca si totiž nárokuje náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V oboch konaniach svoj nárok odvodzuje od nezákonnosti postupu príslušného orgánu exekútorského úradu JUDr. Barilíka, ktorý spočíva v plnení z neplatného právneho úkonu žalovaného v exekučnom konaní EX 8/2009 proti povinnému žalobcovi a domáha sa zaplatenia sumy 21.459,- Eur s príslušenstvom.

12. Na základe uvedeného predstavuje skôr začaté konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 41C/203/2016 vo vzťahu ku konaniu sp.zn. 34C/29/2017 prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku. nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie o náhrade škody zastavil v súlade s ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania. Žalobca podaním žaloby dvakrát v tej istej veci zavinil zastavenie predmetného konania, a teda mal by žalovanému nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovanému vznikli nejaké trovy, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.