Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/174/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému L. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. C./X, XXX XX G., o zaplatenie 550,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/184/2017-41 zo dňa 24. novembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 11. 2016 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) s tým, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby (tretí výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 550,97 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 08. 12. 2006 do zaplatenia. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/42/2007-121 zo dňa 29. 04. 2008 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa žalovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech podpísal dňa 04. 10. 2006 v G.iadosť o úver č. J. a dňa 05. 10. 2006 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v dvoch mesačných splátkach odo dňa 03. 11. 2006, pričom peniaze prevzal a neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 550,97 Eur. Žalobca (v trestnom konaní poškodený) bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2008. Okresný súd konštatoval, že bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu, pretože v súlade s ustanovením § 195 Civilného sporového poriadku ďalej aj ,,CSP“) je okresný súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05. 10. 2006 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd posúdil predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka (žalovaného) v predmetnej zmluve. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť

preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Žalobca nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v tomto prípade v neprospech žalobcu (veriteľa). Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V posudzovanej veci sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky bolo jeho povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok v ktorých je ochotný dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť. Tento následne rozhodol v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil nový text o poskytnutí úveru. Žalovanému bola následne predložená zmluva o úvere so schválenou výškou poskytnutého úveru a s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Zmluva o úvere bola dňa 05. 10. 2006 zmluvnými stranami podpísaná. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 11. 03. 2011 (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“). Konkrétne zmluva o úvere neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rovnako v nej absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (464,71 Eur), výšku poplatku (120,83 Eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (585,54 Eur), počet (2) a výšku splátok úveru (292,77 Eur) a splatnosť prvej splátky (03. 11. 2006). Podľa názoru okresného súdu je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 585,54 Eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Pretože úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda vo výške 585,54 Eur. Okresný súd ďalej konštatoval, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 (v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým došlo k zmene zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa musí súd z úradnej moci prihliadať na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na základe uvedených skutočností sa prvoinštančný súd ďalej zaoberal premlčaním uplatneného nároku žalobcu. Prvoinštančný súd uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pri náhrade škody viaže v tomto prípade k okamihu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru t.j. k dátumu 08. 12. 2006, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo na jeho úkor a kto za ňu zodpovedá. Poškodený (žalobca) k uvedenému dátumu preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá Do úvahy bolo potrebné vziať skutočnosť, že žalobca si v rámci plynutia premlčacej doby, dňa 04. 04. 2007 riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní (v tzv. adhéznom konaní). Plynutie premlčacej doby sa od tohto momentu zastavilo a počas celého priebehu tohto konania neplynulo (premlčacia doba spočívala) a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci

žalovaného, t.j. do 05. 06. 2008. Až následne po tom, čo v rámci trestného konania nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody a tento bol so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie, má poškodený možnosť uplatniť si svoj nárok v občianskoprávnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie po skončení trestného konania pokračuje. Pretože premlčacia doba začala plynúť od 08. 12. 2006 a v čase od 04. 04. 2007 do 05. 06. 2008, t.j. po dobu viac ako 14 mesiacov neplynula, mal súd prvej inštancie preukázané, že 2-ročná subjektívna premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok žalobcu uplatnený na súde, uplynula dňa 09. 02. 2010. Žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 30. 06. 2016, tzn. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, preto súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej žalovaným trestným činom úverového podvodu zamietol. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 % (§ 255 ods. 1 . Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal. Keďže žalobca je od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) oslobodený a žalovaný bol v konaní úspešný, okresný súd s poukazom na ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol tak, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby okresný súd rozsudok okresného súdu zrušil. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1, § 106 ods. 2 OZ. Uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 05. 10. 2006. Žalovanému zaslal upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré žalovaný nereagoval. Pretože žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, na čo vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda dlh žalovaného sa stal dňa 08. 12. 2006 predčasne splatným. V tomto konaní sa domáhal zaplatenia sumy 550,97 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 22T/42/2007-121 zo dňa 29. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2008, uznal žalovaného vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V dôsledku podania žaloby došlo k prerušeniu plynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej doby. Z právoplatného a vykonateľného ,,trestného rozkazu“ vyplýva, že k udalosti, z ktorej vznikla škoda, došlo dňa 05. 10. 2006, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s náhradou trov konania vo výške 100 %, ktoré boli priznané žalovanému, pretože rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

5. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 550,97 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným prečinom úverového podvodu. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 22T/42/2007-121 zo dňa 29. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 06. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 05. 10. 2006, pričom žalobcu (poškodeného) v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie. Okresný súd zamietol žalobu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď ex offo prihliadol na premlčanie práva na náhradu škody.

6. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa ustanovenia § 106 ods.1, 2 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania (§ 100 ods. 1 . Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania (čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobený protiprávnym konaním žalovaného, a to prečinom úverového podvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nebol nárok zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Podľa názoru odvolacieho súdu len v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by povinný ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa).

10. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že žalovaný (dlžník) sa nedovolal premlčania (nevzniesol námietku premlčania) v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, preto postup okresného súdu, ktorý ex offo prihliadol na premlčanie bol nesprávny, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň okresný súd rozhodne o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .