Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-51-2017.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/51/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci odsúdeného A. E., nar.XX.XX.XXXX, pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. septembra 2017, prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn.2Nt/165/2013 zo dňa 09. marca 2017, a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e . Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 394 ods. 1 Tr. por. súd návrh odsúdeného A. E. zo dňa 1.12.2013 na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.4T/577/84 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. marca 2017, sp.zn.2Nt/165/2013 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 400 ods. 1, ods. 2 Tr. por. súd vyhovel návrhu na povolenie obnovy konania trestnej veci odsúdeného A. E., nar.XX.XX.XXXX, a zároveň zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.4T/577/1984 zo dňa 27.09.1984 právoplatného dňa 09.11.1984 pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. A zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a súčasne vrátil vec okresnej prokuratúre do prípravného konania, nakoľko súd to považuje za potrebné na objasnenie veci a doplnenie dokazovania pred súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil s poukazom na niektoré skutočnosti a to, že trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku nie je v súčasnosti obsiahnutý v platnom Trestnom zákone, a teda nie je trestným činom. Ďalej poukázal na to, že predmetné trestné spisy (na súde, polícií a prokuratúre) sú už skartované, teda nie je možné z nich vychádzať, nakoľko sa jedná o skoro 33 ročný skutok. Prokurátor poukázal tiež na skutočnosť, že odsúdený si bol vedomý toho, že v čase spáchania predmetného skutku sa svedok nachádzal v tom čase a na mieste spáchaného skutku, a teda bez ohľadu na skutočnosť, či už vedel alebo nevedel, či niečo svedok počul, mohol tohto svedka navrhovať vypočuť v dotknutom trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené má prokurátor za to, že sa nejedná o svedeckú výpoveď ako dôkaz skôr súdu neznámy podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Odsúdený tak mohol na svoju obranu použiť všetky dostupné prostriedky, vrátane možnosti vypočuť všetky dotknuté osoby. Prokurátor vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je názoru, že vrátenie veci do prípravného konania je prakticky nerealizovateľné. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd ako nadriadený súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu rozhodol, respektíve aby nadriadený súd sám vo veci rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. V danom prípade síce Okresný súd Trenčín správne postupoval, keď skúmal podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., avšak dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sú tieto podmienky obnovy konania splnené a z tohto dôvodu nesprávne rozhodol, keď obnovu konania v trestnej veci A. E. povolil. Na základe preskúmania postupu okresného súdu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia podľa § 192 ods. 1 písm. b/ Tr. por. krajský súd dospel k záveru, že okresný súd procesne správne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s § 402 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži predovšetkým na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pričom príčiny týchto nedostatkov (nové skutočnosti a dôkazy) vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než bolo urobené v pôvodnom konaní. Skutočnosťami súdu skôr neznámymi sa z hľadiska obnovy konania rozumejú tie skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania, a teda nie sú skutkovými zisteniami. Teda za nový dôkaz sa považuje dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný. Novým dôkazom však môže byť aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale tento dôkaz má celkom iný obsah. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Účelom konania o povolenie obnovy konania je zistiť, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania (či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé spochybniť vydané právoplatné meritórne rozhodnutie). Z hľadiska posúdenia, či dôkaz svedeckej výpovede v danom prípade je novým dôkazom, resp. či ide o dôkaz súdu skôr neznámy, okresný súd správne skonštatoval, že tento dôkaz je novým dôkazom, ktorý v pôvodnom konaní nebol zabezpečený, a teda ani súdom vykonaný, pretože nebol vtedy žiadnej zo strán (obhajobe či obžalobe) známy. Z tohto hľadiska bol tento dôkaz okresným súdom vyhodnotený správne. Avšak hodnotenie dôkazov z hľadiska ich novosti pre povolenie obnovy konania nestačí. Súd pri povolení obnovy konania totižto nemôže svoje skúmanie založiť len na tom, či je tento dôkaz nový. Takýto postup súdu by bol v rozpore s princípom právnej istoty, pretože potom akýkoľvek nový dôkaz by mohol viesť nevyhnutne k obnove konania. Z uvedeného preto vyplýva, že súd svoje skúmanie musí rozšíriť aj z hľadiska, či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie (resp. jeho časť) (R 7 To 17/97). To znamená, že ak návrh na obnovu konania je položený na dôkaze, ktorý súd vyhodnotí ako dôkaz nový, musí následne tento dôkaz porovnať s ostatnými doteraz vykonanými dôkazmi a doterajšími skutkovými zisteniami. Pre výrok o povolení obnovy konania musí byť výsledkom skúmania dôvodný a rozumný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Takéto skúmanie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia, uvedeného výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pôvodným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/577/84 zo dňa 27.09.1984 bol A. E. odsúdený pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c/ vtedy účinného Tr. zákona, ktorého sa odsúdený dopustil spáchaním troch čiastkových útokov, a to ako vedúci hudobnej skupiny Úsmev pri TJ Družstevník Opatová nad Váhom, keď 1./ dňa 26.03.1983
vyúčtoval usporiadateľovi DO SZM Svinná za vykonanú hudobnú produkciu sumu 2.000,-Kčs, hoci bol oprávnený účtovať len 1.345,-Kčs, čím spôsobil škodu DO SZM Svinná vo výške 655,-Kčs, 2./ dňa 14.05.1983 vyúčtoval usporiadateľovi DO SZM Dolná Súča za vykonanú hudobnú produkciu sumu 2.100,-Kčs, hoci bol oprávnený účtovať len 1.432,-Kčs, čím spôsobil DO SZM Dolná Súča škodu vo výške 668,-Kčs, 3./ dňa 31.12.1983 vyúčtoval usporiadateľovi ZO Slovenského zväzu žien v Skalke nad Váhom sumu 2.600,-Kčs za vykonanú hudobnú produkciu, hoci bol oprávnený účtovať len 1.001,-Kčs, čím spôsobil ZO SSŽ Skalka nad Váhom škodu vo výške 1.599,-Kčs, celkovo takto uvedeným spôsobom organizáciám spôsobil škodu vo výške 2.922,-Kčs. Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest nápravného opatrenia v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 44 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku z odmeny patriacej obžalovanému za prácu pripadlo 10% v prospech štátu. Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania poukázal na nové skutočnosti a dôkazy, súdu skôr neznáme, pričom týmto novým dôkazom je svedecká výpoveď svedka Z. M., ktorá podporuje obhajobné tvrdenia odsúdeného A. E.. Z výpovede svedka totiž vyplýva, že odsúdený si sám od seba nevypýtal od N., organizátora podujatia v kultúrnom dome vo Svinnej dňa 26.03.1983, odmenu vo výške 2.000,-Kčs, ale bol to práve N., ktorý mu mal odmenu v tejto výške sám ponúknuť. Uvedená výpoveď svedka Z. M. je novým dôkazom, avšak len k jednému z troch čiastkových útokov spáchaného trestného činu kvalifikovaného ako trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § X32 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase jeho spáchania. K ostatným čiastkovým útokom zo dňa 14.05.1983 a 31.12.1983 je tento dôkaz však bez akéhokoľvek významu. Vzhľadom na uvedené, krajský súd preto ďalej preskúmal, či existencia a dôkazná kvalita tejto svedeckej výpovede svedka Z. M. za predpokladu, že by bola pravdivá, môže vyvolať dôvodné a rozumné pochybnosti o správnosti namietaného právoplatného rozhodnutia. Keďže nie každá nová skutočnosť alebo dôkaz sú spôsobilé vyvolať následky predpokladané v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Tu však krajský súd má za to, že v prípade, ak by táto svedecká výpoveď bola ako dôkaz vykonaná už v pôvodnom konaní, sám osebe neodôvodňuje predpoklad, že by konajúci súd rozhodol inak o vine odsúdeného. V tomto smere krajský súd uvádza, že spôsobilosť skutočnosti alebo dôkazu, ktoré vyšli novo najavo zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie, treba vždy posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia. To znamená, že ak by bol tento dôkaz svedeckej výpovede v čase vydania pôvodného rozhodnutia vykonaný, bolo by zavinenie odsúdeného v tejto časti čiastkového útoku trestného činu prinajmenšom čiastočne pochybné. Avšak ostatné dva čiastkové útoky zo dňa 14.05.1983 a 31.12.1983 s poukazom na v tom čase vykonané dokazovanie by naďalej napĺňali skutkovú podstatu trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinnom v čase ich spáchania (spôsobená škoda by naďalej presahovala sumu 1.500,-Kčs). Čo znamená, že dôkazná kvalita výpovede svedka Z. M. spolu s dôkaznou silou tohto dôkazu by ani v čase rozhodovania súdu nemala vplyv na rozhodnutie o vine odsúdeného a ani pôvodne uložený trest by nebol v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu alebo k pomerom odsúdeného. Krajský súd naviac v tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď svedka N. T. a listinné dôkazy, a to na potvrdenia o prevzatí záloh a na zmluvy o hudobných produkciách. Z výpovede svedka N. T., inšpektora odboru kultúry ONV Trenčín vyplynulo, že kontrolná činnosť verejných hudobných produkcií a hudobných skupín spadala do jeho pracovnej náplne. Hudobné skupiny museli mať svojho zriaďovateľa- nejakú organizáciu, pod ktorou hrali a ktorej účtovali príslušné správne poplatky. Na základe kvalifikačných prehrávok bola každá skupina zaradená do I. až III. kvalifikačnej triedy a od jej zaradenia závisela i výška odmeny za hudobnú produkciu. Vedúci hudobných skupín od Okresného osvetového strediska Trenčín, ktoré hudobné skupiny metodicky riadil, dostával hudobné bloky ako prísne zúčtovateľné tlačivá. Blok sa vypisoval trojmo, pričom prvopis zostával poriadateľovi produkcie, prvá kópia sa posielala OOS Trenčín a druhá kópia zostávala skupine. Hudobná skupina Úsmev s vedúcim A. E. bola zaradená do III. kvalifikačnej triedy a podľa platných predpisov mohol A. E. za vystúpenia v bodoch 1./ až 3./ rozsudku účtovať len sumy 1.345,-Kčs, 1.432,-Kčs a 1.001,-Kčs. Skutočnosť, že odsúdený A. E. za hudobné vystúpenia dňa 26.03.1983, dňa 14.05.1983 a dňa 31.12.1983 vyúčtoval poriadajúcim organizáciam sumy 2.000,-Kčs, 2.100,-Kčs a 2.600,-Kčs, bola potvrdená aj listinnými dôkazmi, a to potvrdením o prevzatí záloh a zmluvami o hudobných produkciách. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného A. E. a z tohto dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.