Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_19Co-218-2016.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Subarea
19Co/218/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore: žalobcu: CASH COLLECTORS s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom AK Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.482,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C/49/2014-65 zo dňa 27.05.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie.
2. Zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok z 20.12.2013 č. k. 4Ro/494/2013-25.
3. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na náhrade trov právneho zastúpenia 263,11 eur k rukám zástupcu opatrovníka žalovanej S. X. C., advokáta so sídlom vo I. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
4. Vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 141,80 eur a na jeho vrátenie upravil Slovenskú poštu a.s.
5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 96 ods. 1 až 3; 146 ods. 2 veta prvá; 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku; § 11 ods. 4, ods. 6 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch.
6. Konštatoval, že v rámci prípravy pojednávania súd vyzval opatrovníka žalovanej na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám. Zástupca opatrovníka podaním z 24.11.2015 s poukazom na v žalobe tvrdenú konečnú splatnosť úveru 20.07.2010 a deň podania žaloby 02.10.2013 vzniesol námietku premlčania nároku a žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
7. Zástupca žalobcu na námietku premlčania reagoval podaním z 29.04.2016, ktorým žalobu v celom rozsahu zobral späť a navrhol zastavenie konania.
8. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť pred otvorením prvého pojednávania, súd rešpektoval tento jeho dispozitívny úkon so žalobou a konanie v celom rozsahu zastavil.
9. Súčasne so zastavením konania súd podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz vydaný vo veci 20.12.2013 v plnom rozsahu zrušil.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku konštatujúc, že v zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a je povinný uhradiť trovy žalovaného. V prejednávanej veci žalobca neuviedol žiadane konkrétne dôvody späťvzatia žaloby. Neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by súd viedli k inému záveru než, že späťvzatím žaloby žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Preto súd prijal záver, že žalovanej prislúcha právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložila na bránenie svojho práva.
11. Pokiaľ ide návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s odôvodnením, že súd aj bez vznesenia námietky premlčania opatrovníkom žalovanej by vzhľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 dospel k rovnakému právnemu záveru a na premlčanie by prihliadol ex offo, súd prvej inštancie konštatoval, že zákonodarca do novely zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenej zákonom č. 102/2014 Z.z. nezaradil ustanovenie, ktoré by riešilo časovú pôsobnosť ust. § 5b. Zrejme tomu tak bolo z dôvodu, že vychádzal z toho, že v procesnom práve všeobecne platí zásada, že nová právna úprava je aplikovateľná okamžite od jej účinnosti. Aj keď povaha samotnej námietky premlčania sa môže javiť ako procesná, dôsledky vznesenia námietky sú jednoznačne hmotnoprávne. Spočívajú v tom, že v dôsledku vznesenia námietky premlčania súd nemôže premlčané právo veriteľovi už priznať. Preto ust. § 5b je potrebné posúdiť aj z hľadiska hmotnoprávnej intertemporality. Jej všeobecným vyjadrením je ust. § 854 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje všeobecne akceptovateľnú zásadu, podľa ktorej pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Aj v prípade aplikácie ust. § 5b je vhodné rešpektovať, že subjekty vstupovali do právnych vzťahoch za určitých podmienok ustanovených právom pre ich právny vzťah. Na základe zásady legitímnych očakávaní a dôvery v právo predpokladali, že pokiaľ dlžník nenamietne premlčanie, ich právo bude v začatom konaní priznané. Preto prihliadať ex offo na námietku premlčania podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je dôvodné iba v prípade nárokov, ktoré vznikli po účinnosti novely tohto zákona, teda po 01.05.2014. Takýto záver považoval súd prvej inštancie za plne v súlade nielen so zaužívaným riešením časovej pôsobnosti nových právnych úprav záväzkových vzťahov, ale aj so zásadou právnej istoty, zásadou predvídateľnosti práva a autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Preto sa súd nestotožnil v argumentáciou zástupcu žalobcu, že v danej veci, v ktorej záväzkový vzťah bol založený a v ktorej k premlčaniu malo dôjsť pred 01.05.2014, by súd na premlčanie prihliadol ex offo.
12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že opatrovník žalovanej vo veci podal vyjadrenie takmer totožné s podaniami združenia ako vedľajšieho účastníka, a svoju úlohu opatrovníka tak mohol splniť aj bez vynaloženia trov na právne zastúpenie, súd prvej inštancie konštatoval, že za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je treba považovať také trovy, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje práva na súde. Náklady spojené so zastupovaním advokáta tomuto vymedzeniu spravidla budú odpovedať. Výnimočne sa však môžu vyskytnúť situácie, kedy náklady spojené so zastupovaním advokátom nebude možno považovať za nevyhnutné k riadnemu bráneniu práva. Bude to spravidla v prípade zneužitia práva advokátom (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane ). V prejednávanej veci sa o žiadny z takýchto prípadov nejedná. Združenie bolo riadne súdom ustanovené za opatrovníka žalovanej. Vo veci sa nejedná o jednu z hromadných skutkovo a právne totožných žalôb.
13. Opatrovník žalovanej si nárok na náhradu trov konania uplatnil a trovy vyčíslil podaním z 17.05.2016 na sumu 263,11 eur. Súd vychádzajúc z toho podania a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) žalovanej priznal odmenu za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe z 24.11.2015) pri hodnote jedného úkonu 101,24 eur, ktorá neprevyšuje tarifnú hodnotu úkonu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, a režijný paušál 2 x 8,39 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje 263,11 eur.
14. Vychádzajúc z právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch súd prvej inštancie súčasne so zastavením konania vo veci rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, ktorý žalobca zaplatil za podanú žalobu vo výške 148,50 eur, po jeho krátení o zákonom upravenú výšku 6,70 eur. Na vrátenie tohto poplatku upravil súd prevádzkovateľa systému - Slovenskú poštu a.s.
15. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej na náhrade trov právneho zastúpenia 263,11 eur k rukám zástupcu opatrovníka žalovanej S. X. C. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť sporovej strane priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nesprávne právne posúdil uplatnené trovy právneho zastúpenia opatrovníka ako účelne vynaložené. Opatrovník v minulosti vstúpil do množstva obdobných sporov. Žalobca má na základe svojej praxe vedomosť o používaní tzv. predpripravených písomných podaní združením HOOS, čo preukazuje súdu priloženými dvomi obsahovo takmer totožnými vyjadreniami združenia v sporoch podobných predmetnému súdnemu sporu. Žalobca považuje používanie takýchto typizovaných podaní zo strany združenia v skutkovo a právne takmer totožných veciach za zrejmú snahu o zvýšenie nákladnosti sporov pre protistranu a získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Paušálne typizované a predpripravené písomné podania združenia nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Jediným právne relevantným úkonom opatrovníka v tomto konaní bolo vznesenie námietky premlčania. Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje súdu povinnosť prihliadať na premlčanie pri sporových konaniach týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ ide o výklad súdu o časovej pôsobnosti ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, tento výklad nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, je v rozpore so zaužívanou výkladovou praxou všeobecných súdov a stanoviskom odbornej verejnosti.
16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej neprizná náhradu trov konania, alternatívne aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Opatrovník žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:
20. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016).
21. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.029,52 eur s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 03.08.2005.
22. Súd prvej inštancie vydal dňa 20.12.2013 platobný rozkaz č. k. 4Ro/494/2013-25, ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 3.029,52 eur so zmluvným úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2.482,20 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.482,20 eur od 27.10.2010 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 148,50 eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania v sume 261,74 eur.
23. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej, lebo sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, ustanovil súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/49/2014-44 zo dňa 24.09.2015 žalovanej opatrovníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov.
24. Dňa 16.10.2015 doručil S.. X. C., advokát so sídlom I.. H. XXX/XX, I. súdu prvej inštancie plnú moc na zastupovanie opatrovníka v tomto konaní.
25. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.11.2015 vzniesol právny zástupca opatrovníka žalovanej námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, navrhol konanie v celom rozsahu zastaviť a priznať mu náhradu trov konania celkom vo výške 263,11 eur.
26. Dňa 04.05.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, navrhol zastaviť konanie a žiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku.
27. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že trovy vynaložené právnym zástupcom opatrovníka žalovanej neboli v tomto konaní vynaložené účelne. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 a aj v zmysle súčasnej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku, účelnosť vynaložených trov konania je nutné posudzovať vo vzťahu k realizovaným úkonom, teda či tieto boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu konania. Zákon nevylučuje, aby sa aj opatrovník účastníka konania nechal v konaní zastúpiť advokátom. Možno nepochybne skonštatovať, že v dôsledku úspešnej námietky premlčania vznesenej opatrovníkom žalovanej prostredníctvom jeho právneho zástupcu, žalobca ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť trovy konania druhej strane.
28. Z uvedeného vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov vystupoval v konaní ako opatrovník žalovanej. V súvislosti s konaním si uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, súd prvého stupňa správne konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca svojim späťvzatím žaloby.
30. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej, zastúpenej v konaní opatrovníkom, ktorý je zastúpený advokátom.
31. Zástupca opatrovníka si uplatnil trovy konania a bolo správne, ak ich súd prvej inštancie zástupcovi opatrovníka aj priznal. Súd prvej inštancie správne vyčíslil aj výšku priznaných trov konania na strane zástupcu opatrovníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Opatrovník poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží súdom prvej inštancie priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia žalovanej, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zástupca opatrovníka podáva typizované a predpripravené podania v mnohých veciach, odvolací súd konštatuje, že nie je možné akceptovať túto argumentáciu žalobcu týkajúcu sa formy, resp. obsahu jeho podaní, pretože tieto argumenty nemôžu byť dôvodom na nepriznanie trov konania.
32. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o trovách konania za situácie, keď žaloba bola vzatá späť, nemôže mať žiaden vplyv. Podstatným je to, že žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby to bolo z dôvodu na strane žalovanej. Žalobca z procesného hľadiska navrhol konanie zastaviť, preto bolo správne na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Preto odvolací súd v tomto smere považuje odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie uznesenia v jeho napadnutej časti.
34. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej na náhrade trov právneho zastúpenia 263,11 eur k rukám zástupcu opatrovníka žalovanej S. X. C. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).