Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-138-2016.pdf
PDF · 135.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: EKOSERVIS SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Stredná 126, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 31 714 030, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Štefániou Barnašovou, advokátkou, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanej: O. I., s miestom podnikania Demänová 205, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46136321 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 1.6.2015 do 1.6.2018), právne zastúpenej JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom J. P. X, XXX XX U., v konaní o zaplatenie sumy 1.263,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/54/2015-99 zo dňa 1.6.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/54/2015-99 zo dňa 1.6.2016 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.263,38 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie (ďalej „okresný súd“) s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 13 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „ OBZ“), § 261 ods. 1 OBZ, § 324 ods. 3 OBZ, § 536 ods. 1 OBZ, § 537 ods. 3 OBZ, § 546 ods. 1 OBZ, § 554 ods. 1 OBZ, § 560 ods. 1, 2, 3, 4 OBZ, § 562 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 428 ods. 2, 3 OBZ, § 436 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OBZ, § 439 ods. 1, 2, 3, 4 OBZ, § 369 OBZ, § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. ods. 1 žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že účastníci konania sú podnikatelia: žalobca - právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri podľa § 2 ods. 2 písm. a) OBZ a žalovaná fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia podľa § 2 ods. 2 písm. b) OBZ. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná poverila (splnomocnila) konaním vo veci čističky odpadových vôd manžela S. I. a za žalobcu konali jeho zamestnanci. Predmetom konania bolo zaplatenie (doplatenie) ceny diela vo výške 1.263,38 Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania, ktoré neboli účastníkmi dohodnuté. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaná v právnom postavení objednávateľa ústnou formou uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia čističky odpadových vôd žalovanej na Lazisku, Drevenica pod Sitieňom, ktorý návrh prijal žalobca 29.7.2013. Uzavretiu zmluvy predchádzala ponuka (čl. 52 spisu) 13338A na rekonštrukciu čističky odpadových vôd zo dňa 15.4.2013, ktorú vypracoval žalobca na základe
požiadavky od žalovanej. Už emailom (elektronicky) zo dňa 25.2.2013 (číslo listu 72) prejavila žalovaná záujem o čističku odpadových vôd BCTS 4) z emailovej adresy staronova.a@zoznam.sk. Žalovaná odmietla plnenie dodaním novej čističky odpadových vôd BCTS 4 (ponuka z 15.4.2013 v prílohovej obálke č. l. 62) s parametrami množstva vôd 3,0 - 4,5 m3 na deň, EO 20 - 30 pre vyššiu cenu a nevyhnutné terénne úpravy vyžadujúce jej montáž. Žalovaná zaplatila žalobcovi 25.7.2013 vopred časť ceny diela vo výške 2.000 Eur (faktúra za prijatú platbu P021/2013 číslo listu 3). Následne žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie (doplatenie) ceny diela vystavením faktúry č. 1937/2013 zo dňa 17.12.2013 splatnej 31.12.2013 vo výške 1.263,38 Eur s DPH s tým, že už bola zaplatená časť ceny diela vo výške 2.000 Eur. Medzi účastníkmi nebola sporná celková výška ceny diela 3.263,38 Eur.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi bol sporný nárok na zaplatenie (doplatenie) ceny diela uplatnenej v konaní pred súdom žalobcom voči žalovanej. Podľa tvrdenia žalobcu (v žalobe) a faktúry vystavenej žalobcom bol deň vykonania diela 6. december 2013. Podľa montážneho denníka z 5.12.2013 až 6.12.2013, ktorý podpísal za žalovanú jej zástupca S. I. bola vykonaná „rekonštrukcia starej ČOV - Bcts - 4“ od 5.12.2013 do 6.12.2013 pozostávajúca z (5.12.2013) demontáže starej technológie a dočistenia; montáže rozdeľovačov vzduchu a elementov aktivácií; montáže koša; zapojenia dúchadla; vyskúšania elementov; (6.12.2013) vyčerpania dosadzováku; montáže ukľudňovacieho valca a prepojenia s aktiváciou; montáže a dopojenia mamutiek - vratný a prebytočný kal; montáže terciálneho dočistenia na odtoku; napustenie ČOV a odskúšanie; zaškolenie a spustenie do prevádzky; dodávka baktérií - jedno balenie. Za žalobcu podpísal montážny denník zamestnanec S. Q. a za žalovanú S. I.. Žalobca tvrdil vykonanie diela (§ 554 OBZ) 6.12.2013, ktorý bol dňom odovzdania a prevzatia diela. Žalovaný tvrdil vykonanie diela koncom júla a začiatkom augusta 2013 s tým, že plnenie 6.12.2013 bolo plnením zo zodpovednosti za vady diela. „Podľa výpovede svedka S. I. rekonštrukcia čističky prebehla v júli 2013, po dodatočnej výmene dúchadla čistička v auguste fungovala dobre a v dňoch 5. až 6. 12. 2013 robil navrhovateľ len ďalšiu opravu. Konateľ navrhovateľa vypovedal, že 29. 7. 2013 podpísal evidenčný list zákazky a práce boli vykonané 5. až 6. 8. 2013 a odporkyňa prostredníctvom S. I. reklamovala, že jej čistiareň nebeží (čo navrhovateľ riešil montážou silnejšieho dúchadla) Svedok S. F. - zamestnanec navrhovateľa vypovedal, že montáž čističky odpadových vôd sa vykonala 5. až 6. 8. 2013.“ V ponuke zhotoviteľa, ktorá zodpovedala objednávke žalobcu je vymedzenie predmetu diela, ktoré je dostatočne určité a predstavuje rozsah a druh plnenia, ku ktorému sa zaviazal zhotoviteľ a jeho výsledkom je hmotne zachytený výsledok činnosti, t.j. rekonštrukcia (pôvodnej) existujúcej čističky odpadových vôd. Žalovaná požadovala rekonštrukciu bez zásahu do terénnych úprav pozemku, čo znemožňovalo zväčšenie objemu čističky. Zmluva o dielo vznikla dohodou o jej obsahu. Žalovaná tvrdila, že dielo nebolo vykonané riadne, lebo bolo vadné. Žalobca tvrdil riadne vykonanie diela bez vád a nedostatočné čistenie odpadových vôd pripisoval preťažením čističky zo strany užívateľa, ktoré nezodpovedalo jej technickým možnostiam najmä vo vzťahu k objemu a výkonu čističky k objemu produkovaného odpadu (zvedenie penziónu, rodinného domu a bazéna). Zhotoviteľ bol limitovaný požiadavkou objednávateľa rekonštruovať pôvodnú čističku (bez zmeny veľkosti - objemu) len použitím súčiastok a technológie zhotoviteľa. Zhotoviteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť množstvo odpadu produkovaného objednávateľom. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu nikdy neposkytla podklad o počte osôb a zariadení pripojených na čističku a vychádzal z výberu typu, o ktorý prejavila záujem BCTS 4 (číslo listu 72). Žalovaná poskytla žalobcovi grafické zobrazenie (nákres) vyhotovenia pôvodnej čističky, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom a priemer čističky bol menší ako v projekte, podľa ktorého mala nádrž priemer 1,8 m ale v skutočnosti bol priemer 1,3 m. Vykonaním diela, riadne (bez vád) a včas, dochádza k zániku záväzku. Ak má dielo vady, nie je riadne dokončené, hoci ho objednávateľ aj prevzal. Zhotoviteľovi nezaniká povinnosť dielo vykonať, ale mení sa jej obsah, ktorý zodpovedá právam objednávateľa z vadného plnenia. Pri vadnom plnení dôjde k zániku záväzku zo zmluvy o dielo až odstránením vád diela zhotoviteľom. Dielo bolo vykonané 6.8.2013 (zhodné tvrdenia žalobcu a svedkov S. I. a S. F.) a k jeho odovzdaniu a prevzatiu došlo 6.12.2013, čo preukazoval montážny denník podpísaný zástupcom žalovanej a povereným pracovníkom žalobcu. Svedčilo tomu aj ďalšie správanie účastníkov, najmä uplatnenie práva na zaplatenie ceny diela faktúrou č. 1937/2013 zo dňa 17.12.2013 za plnenie poskytnuté 6.12.2013, splatnou 31.12.2013. Pričom od 6.8.2013 do vystavenia faktúry uplynula značná doba, takmer päť mesiacov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že po vykonaní diela 6.8.2013 po oznámení svedka S. I., že čistička nebeží, dňa 17.9.2013 namontoval žalobca silnejšie dúchadlo za pôvodné, podľa žalovanej už v auguste 2013. Po odovzdaní diela 6.12.2013 oznámil S. I., že dochádza k upchávaniu filtra v špeciálnom dočistení, preto žalobca 10.1.2014 namontoval odber a odčerpávanie plávajúcich nečistôt naspäť do systému procesu čistenia. Žalovaná sa bránila, že časť ceny diela, ktorú nezaplatila, lebo dielo nebolo vykonané riadne, by mala
zodpovedať jej nároku na zľavu z ceny diela. Okresný súd konštatoval, že žalovaná nedokázala tvrdiť, či a kedy bez zbytočného odkladu (§ 562 OBZ) ústne oznámila vady diela zhotoviteľa, t.j. neuniesla bremeno tvrdenia a ani svoju obranu nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno). Nie je postačujúce poukazovať na opakované reklamácie. Oznámenie vady diela je potrebné urobiť spôsobom, aby sa dalo zistiť o akú vadu ide, kedy sa vada prejavila a kedy objednávateľ oznámil vadu zhotoviteľovi. Žalovaná nepreukázala riadne splnenie notifikačnej povinnosti. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr do dvoch rokov od odovzdania predmetu diela. Žalovaná preukázateľným spôsobom namietala vady diela, až na pojednávaní 22.4.2015, keď bola tvrdená vada diela, ale nebolo zrejmé, kedy sa vada prejavila, teda nebolo možné zistiť, či tak žalovaná urobila bez zbytočného odkladu po tom, čo vada bola zistená. Nepreukázanie notifikačnej povinnosti v dvojročnej lehote od odovzdania diela, ak to zhotoviteľ (žalobca) namietne, má za následok, že objednávateľovi nie je možné priznať nároky z vád diela. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne namietal splnenie notifikačnej povinnosti žalovanou. Podmienkou uplatnenia nárokov z vadného plnenia je oznámenie vád a voľba nároku v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. V oznámení vád diela nemusí objednávateľ priamo uviesť voľbu nároku, musí tak urobiť bez zbytočného odkladu po zaslaní oznámenia. Vada diela - nefunkčnosť tvrdená žalovanou, ktorá sa prejavila neskôr (po odovzdaní diela) sa považuje za skrytú vadu (§ 562 ods. 2 písm. c) OBZ). Splnenie notifikačnej povinnosti (vytknutie vád) je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti určitosti právneho úkonu (oznámenie vady diela je potrebné urobiť spôsobom, aby sa dalo zistiť o akú vadu ide, kedy sa vada prejavila a kedy objednávateľ oznámil vadu zhotoviteľovi). Voľbu medzi nárokmi z vád diela má objednávateľ, ktorý ju musí včas oznámiť zhotoviteľovi. Pokiaľ objednávateľ neoznámi zhotoviteľovi voľby nároku z vád diela včas, má nároky len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Výška zľavy z ceny diela je určená rozdielom medzi hodnotou diela bez vád a hodnotou vadného diela k okamihu plnenia. Všeobecne sa teda za kritériá považuje najmä rozsah vadnosti, závažnosť vád, či vada obmedzuje užívanie diela a podobne s tým, že treba dbať, aby sa ekonomická situácia blížila k stavu, keď bolo plnené bez vád. Pokiaľ výška zľavy nie je určená dohodou strán je možné určiť ju znaleckým posudkom. Okresný súd zdôraznil, že aj na opätovné vady diela sa aplikuje postup podľa § 562 OBZ, vo vzťahu k obrane žalovanej, že plnenie poskytnuté žalobcom dňa 6.12.2013 bolo odstraňovaním vád diela opravou.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaná nepreukázala vadnosť plnenia diela (obranu), nenavrhla dôkazy na preukázanie tvrdenia o vadnosti plnenia a k výške zľavy z ceny diela zodpovedajúcej žalovanej sume. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Okresný súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP v predvolaní na pojednávanie, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. „Ani výsledky rozborov vzoriek vody sami o sebe nepreukazujú vadnosť plnenia navrhovateľa, ktorý sa bránil tvrdením o preťažovaní kapacity výkonu čističky odpadových vôd. Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne argumentovala, že v júli 2013 pri plne obsadenom penzióne čistička odpadových vôd bola funkčná a následne aj v auguste 2013 po výmene dúchadla tiež za stavu plného obsadenia penziónu bola funkčná. Preto podľa odporkyne nemôže spočívať jej nefunkčnosť v počte zariadení a osôb pripojených na čističku odpadových vôd v rozpore s tvrdením navrhovateľa. Počas celého konania odporkyňa nepreukázala vedením evidencie o počte ubytovaných osôb a zariadení pripojených na čističku a ani inak svoje tvrdenie. Keďže obrana odporkyne nebola úspešná súd vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom neuhradenej časti ceny diela 1.263,38 eur.“ Okrem istiny pohľadávky titulom ceny diela vo výške doplatku 1.263,38 Eur vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov. Žalobca môže požadovať úroky z omeškania aj vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania (§ 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z.). K prvému dňu omeškania 1.1.2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,25 % (k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, t.j. k 1.1.2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,25 %). Výška úrokov požadovaná žalobcom nebola v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny diela (doplatenie ceny diela) vystavením faktúry č. 1937/2013 zo dňa 17.12.2013 splatnej 31.12.2013 na sumu 1.263,38 Eur s DPH. Žalovaná dobu splatnosti neurobila žiadnym spôsobom spornou a okresný súd preto vychádzal z toho, že splatnosť pohľadávky vychádzala
zo zmluvy. O trovách prvostupňového konania podľa § 151 ods. 3 OSP súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel podľa žalovanej k nesprávnemu záveru, že žalobca odovzdal dielo - rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd pri penzióne Drevenica pod Sitieňom v Lazisku (ďalej len „ČOV) až dňa 6.12.2013, na základe čoho dovtedajšie reklamácie vykonané manželom žalovanej, ktoré nepoprel ani žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, nepovažoval súd prvej inštancie za včasné oznámenie vád vykonaného diela zo strany žalovanej. „Svedok S. I. (manžel žalovanej) ako aj svedok S. F. (zamestnanec žalobcu) zhodne potvrdili, že rekonštrukcia ČOV bola zo strany žalobcu vykonaná v dňoch 5. až 6.8.2013. Skutočnosť, že žalobca vystavil montážny denník až dňa 6.12.2013 a na jeho základe aj faktúru na zaplatenie časti ceny za dielo, ktorá je predmetom tohto konania, nemôže byť dôkazom, že k odovzdaniu diela došlo až dňa 6.12.2013. Dňa 6.12.2013 bola podľa tvrdení svedkov vykonaná ďalšia z opráv nesprávne vykonaného diela objednaného žalovanou. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal záujem dielo riadne zhotoviť, vystavil žalovanej faktúru na doplatenie časti dohodnutej ceny za dielo na sumu 1.263,38 EUR aj bez toho, že by bolo dielo odovzdané riadne bez vád.“ Žalovaná prostredníctvom svojho manžela vady diela včas žalobcovi vytkla, k splneniu notifikačnej povinnosti došlo zo strany žalovanej bezodkladne po zistení vád odovzdaného diela, „toto dodnes nie je funkčné“, čo svedok S. I. žalobcovi oznamoval aj po vystavení faktúry č. 1937/3 zo dňa 17.12.2023 na sumu 1.263,38 Eur. „Celý procesný útok žalobcu spočíval na tvrdeniach, ako žalovaná využíva ČOV s nedostatočnou kapacitou a z tohto dôvodu nemôže byť vadou diela, že ČOV nefunguje. Zástupca žalobcu bol na mieste, kde sa ČOV nachádza, oboznámil sa aj s kapacitou penziónu, ktorý navštívil a z tohto dôvodu to mal byť práve žalobca, kto mal žalovanej dodať dielo zodpovedajúce kapacite penziónu. Je zrejmé, že žalobca má vedomosť o vadách ČOV, ktorú rekonštruoval a túto vedomosť má v dôsledku opakovaných reklamácií zo strany žalovanej, ktoré od augusta 2013 až do jarných mesiacov roku 2014 oznamoval žalobcovi manžel žalovanej S. I..“ V zmysle § 554 ods. l OBZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním, v zmysle § 560 ods. l OBZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. V prípade účastníkov konania bolo účelom zmluvy o dielo rekonštrukcia ČOV, t.j. jej sfunkčnenie, ku ktorému pre výskyt vád nedošlo. 6. V odvolaní žalovaná uviedla, že si svoju notifikačnú povinnosť splnila, keď prostredníctvom svojho manžela zistené vady včas oznámila a požadovala ich odstránenie opravou v zmysle § 436 ods. l písm. b) OBZ a nie je pravdou, že by tak urobila až na pojednávaní dňa 22.04.2015. Oznámenie vád bolo vykonané bežným spôsobom - telefonickým oznámením zo strany manžela žalovanej zástupcovi žalobcu, neskôr priamo konateľovi žalobcu a vždy s požiadavkou vykonať opravu, čo žalobca do 6.12.2013 aj realizoval. Po tomto termíne žalobca i napriek osobnej návšteve konateľa žalobcu na mieste plnenia diela už zo strany žalobcu nedošlo k žiadnym úkonom smerujúcim k odstráneniu vád diela. „Vzhľadom k tomu, že žalobca dodnes neodstránil vady diela a dielo z tohto dôvodu neodovzdal riadne žalovanej, nevznikol mu nárok na zaplatenie ceny za vykonané práce a žalovaná sa s platením ceny za rekonštrukciu nedostala do omeškania.“ 7. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne vyhodnotil aj dôkaz predložený žalovanou a to výsledky rozborov vzoriek vody z ČOV, ktoré jednoznačne preukazovali, že ČOV zrekonštruovaná žalobcom je nefunkčná, keďže voda z ČOV obsahuje nečistoty a látky, ktoré by sa po riadnom procese vo funkčnej ČOV nemali nachádzať. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že „žalobu zamieta. Žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy odvolacieho konania.“
8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasil a mal za to, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovanou dňa 04.07.2016 (č.l. 116 a nasl. spisu). V odvolacom konaní bolo postupované podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01.06.2016, teda za účinnosti OSP. Postup odvolacieho súdu vyplýva z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaná vymedzila v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovanou. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
16. Žalovaná v rámci podaného odvolania namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca odovzdal dielo - rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd pri penzióne Drevenica pod Sitieňom v Lazisku (ďalej aj len „ČOV“) až dňa 06.12.2013. Žalovaná nesúhlasila s tým, že predchádzajúce reklamácie vykonané manželom žalovanej nepovažoval okresný súd za včasné oznámenie vád vykonaného diela z jej strany. V súvislosti s touto obranou žalovanej je potrebné podľa odvolacieho súdu poukázať na závery súdu prvého stupňa, a to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaná v právnom postavení objednávateľa ústnou formou uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia čističky odpadových vôd žalovanej. Návrh bol prijatý žalobcom dňa 29.07.2013. Uzavretiu zmluvy predchádzala „ponuka (číslo listu 52) 13338A na rekonštrukciu čističky odpadových vôd zo dňa 15.4.2013, ktorú vypracoval navrhovateľ na základe požiadavky od odporkyne. Už emailom (elektronicky) zo dňa 25. 2. 2013 (číslo listu 72) prejavila odporkyňa záujem o čističku odpadových vôd BCTS 4) z emailovej adresy staronova.a@zoznam.sk. Odporkyňa odmietla plnenie dodaním novej
čističky odpadových vôd BCTS 4 (ponuka z 15. 4. 2013 v prílohovej obálke č. l. 62) s parametrami množstva vôd 3,0 - 4,5 m3 na deň, EO 20 - 30 pre vyššiu cenu a nevyhnutné terénne úpravy vyžadujúce jej montáž.“ Žalovaná dňa 25.07.2013 uhradila vopred časť ceny diela vo výške 2.000,- Eur. Medzi účastníkmi nebola sporná celková výška ceny diela 3.263,38 Eur. Sporný zostal nárok na zaplatenie (doplatenie ceny diela). Žalobca v konaní tvrdil, že dňom vykonania diela bol 06. december 2013, ktorý záver žalovaná v odvolaní spochybnila. Poukázala pritom na svedeckú výpoveď S. I. a svedka S. F., ktorý bol zamestnancom žalobcu, ktorí zhodne potvrdili, že rekonštrukcia ČOV bola zo strany žalobcu vykonaná v dňoch 05. - 06.08.2013. Ak žalovaná teda v rámci podaného odvolania poukazovala na výpoveď S. I. a svedka S. F., zamestnanca žalobcu, ktorí tvrdili, že rekonštrukcia ČOV bola vykonaná v dňoch 05. - 06.08.2005 až 06.08.2013, tak krajský súd poukazuje na závery okresného súdu, v zmysle ktorých okresný súd predsa vychádzal z tvrdení uvedených svedkov, že dielo bolo vykonané 06.08.2013, k jeho odovzdaniu a prevzatiu však došlo dňa 06.12.2013, čo preukazoval montážny denník podpísaný zástupcom žalovanej a povereným pracovníkom žalobcu. Uvedený záznam z montážneho denníka bol súdom prvého stupňa v prvostupňovom konaní riadne, čo by dôkaz, vykonaný a následne vyhodnocovaný. Odvolací súd v zhode s okresným súdom z č.l. 33 spisu, na ktorom je záznam z montážneho denníka, konštatuje, že montážny denník, tak ako to vyplývalo i z výpovede svedka pána S. I. na č.l. 47 spisu, podpísal za žalovanú jej manžel, pán S. I., ktorý uviedol, že dňa 06.12.2013 bola čistička spustená do prevádzky. Odvolací súd uvádza, že z obsahu uvedeného listinného dôkazu (č.l. 32 spisu) nie je možné prijať záver o odstraňovaní vád diela, pričom sa zvýrazňuje obsahové znenie uvedeného listinného dôkazu. Je zrejmé, že okresný súd vychádzal zo skutočností tvrdených obidvomi sporovými stranami. Ak aj okresný súd mal za to, že záznam z montážneho denníka zo dňa 05.12.2013, bol jedným z rozhodujúcich dôkazov, tak potom vo väzbe na tento dôkaz správne vyhodnocoval i ďalšie správanie účastníkov konania ako i listinný dôkaz faktúru č. 1937/2013 zo dňa 17.12.2013. Z vykonaného dokazovania, bol zrejmý sled skutkových okolností, a to oznámenie svedka S. I., že od 06.08.2013, teda po tomto dátume čistička „nebeží“, že dňa 17.09.2013 žalobca namontoval silnejšie dúchadlo za pôvodné. Po odovzdaní diela 06.12.2013 oznámil svedok S. I., že dochádza k upchávaniu filtra v špeciálnom dočistení, preto mu žalobca 10.01.2014 namontoval odber a odčerpávanie plávajúcich nečistôt naspäť do systému procesu čistenia, z ktorých bez ďalšieho nebolo možné konštatovať závery, ktoré by potvrdzovali správnosť odvolacej argumentácie žalovanej. Pokiaľ sa žalovaná bránila, že časť ceny diela, ktorú nezaplatila, by mala zodpovedať jej nároku na zľavu z ceny diela, tak v tomto smere okresný súd i podľa zistení odvolacieho súdu zo spisového materiálu správne ustálil, že žalovaná nedokázala svojimi tvrdeniami preukázať „či a kedy bez zbytočného odkladu (§ 562 OBZ) ústne oznámila vady diela zhotoviteľa.“ Odvolací súd preto v zhode s okresným súdom konštatuje, že žalovaná v tejto rovine neuniesla bremeno tvrdenia a ani svoju obranu nepreukázala. Ak aj žalovaná v rámci odvolania tvrdila, že k splneniu jej notifikačnej povinnosti došlo z jej strany bezodkladne po zistení vád odovzdaného diela, ktoré vady oznamovala prostredníctvom svojho manžela, včas požadovala ich odstránenie opravou, tak v rovine tohto tvrdenia bolo potrebné, aby konkretizovala dátumovo, obsahovo a zároveň, i u ktorej osoby boli uvedené nároky z tvrdených vád plnenia žalobcu u žalobcu uplatnené tak, aby tieto tvrdenia bolo možné verifikovať a podriadiť odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ k ich konkretizácii nedošlo, tak potom nebolo možné ani týmto tvrdeniam prisúdiť relevanciu, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa. Ak potom žalovaná tvrdila, že žalobca neodstránil vady diela, z ktorého dôvodu neodovzdal dielo podľa žalovanej v súlade so zmluvou, tak odvolací súd nemal priestor na to, aby sa s touto odvolacou argumentáciou žalovanej stotožnil, v tomto smere v rovine odôvodnenia podmienok uplatnenia notifikačnej povinnosti, ako i voľby nárokov a podmienok výšky zľavy z ceny diela, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. V odvolaní žalovaná tvrdila, že žalobca mal vedomosť o vadách ČOV, ktorú rekonštruoval a túto vedomosť mal v dôsledku opakovaných reklamácií zo strany žalovanej, ktoré od augusta 2013 až do jarných mesiacov roku 2014 oznamoval žalobcovi manžel žalovanej S. I.. I v rovine tejto argumentácie žalovanej, odvolací súd uvádza, že síce túto argumentáciu dôsledne vníma, avšak bez toho, aby bola konkretizovaná údajmi, na ktoré poukazoval už vo svojom rozhodnutí okresný súd, nebolo možné považovať túto argumentáciu za takú, ktorá by vytvorila priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Ak žalovaná poukazovala na to, že prostredníctvom svedka S. I. uplatňovala zodpovednosť za vady, teda reklamovala tvrdenú vadnosť plnenia zo strany žalobcu, tak poukazuje odvolací súd na celú výpoveď uvedeného svedka, ktorý bol poučený podľa § 126 OSP (účinného k momentu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa). Je zrejmé, že súd pri hodnotení dôkazu výpoveďou svedka musí vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom
konania v prejednávanej veci, aká je jeho rozumová, duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi, presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne. Ak k poznatkom zisteným na základe hodnotenia ich dôkazov, akej miery je dôkaz s výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa navzájom dopĺňajú, celkové posúdenie uvedených hľadísk, potom poskytuje záver o pravdivosti, či prípadnej nepravdivosti tvrdených preukazovaných skutočností. Z priebehu prvostupňového konania vo vzťahu k výpovedi dotknutého svedka vo väzbe na jeho hodnotenie podľa obsahu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritéria. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že svedok podľa obsahu Zápisnice spísanej okresným súdom dňa 09.09.2015 (č.l. 46 spisu) uviedol, že „Nepamätám si to už úplne presne, ale mohlo to byť v júli 2013. Na čističke odišli trúbky, sitá a ramená, čo miešajú kal. Oprava prebiehala tak, že sa vytiahlo vnútro pôvodnej čističky, obal ostal na zemi. Navrhovateľ demontoval staré trúbky, ventile, dúchadlo, nainštalovali svoje veci za jeden deň. Teda aj nové dúchadlo, ktoré sa po dvoch týždňoch prevádzky pokazilo ale do 7 dní od reklamácie priviezli nové. Toto mohlo byť niekedy koncom júla a začiatkom augusta. Rekonštrukcia čističky prebehla za jeden deň. Neviem, či to bolo v utorok alebo v stredu v júli 2013. Mohlo to byť niekedy v polovici mesiaca roku 2013. Presný dátum si už nepamätám, ale navrhovateľ to musí mať v montážnom denníku, lebo ja som im to aj podpisoval.“ Ďalej uviedol, že v auguste čistička fungovala dobre, v septembri až októbri 2013 nastal problém, v decembri sa robila ďalšia oprava, v októbri a novembri 2013 sa to riešilo telefonicky a tiež uviedol „Podpis na montážnom denníku je môj. 6.12.2013 bola čistička spustená do prevádzky.“ (č.l. 47 spisu). Z uvedenej výpovede svedka tiež nie je možné prijať konkretizáciu uplatnenia zodpovednostných nárokov u žalobcu tak, ako boli žalovanou uvádzané v odvolaní. Krajský súd pripomína, že zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napríklad, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z konania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd prvého stupňa mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Ak potom okresný súd zo všetkých vykonaných dôkazov prijal závery, ktoré vyzneli nepriaznivo pre žalovanú stranu, keďže konštatoval, že žalovaná svojou dôkaznou aktivitou nedokázala presvedčiť okresný súd o relevancii svojich tvrdení, tak potom odvolací súd sa nemohol stotožniť so závermi žalovanej v odvolaní a ani konštatovať relevanciu tejto jej odvolacej argumentácie vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Odvolací súd len pripomína, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé.“
18. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovanej potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
19. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
20. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
21. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
22. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CPS o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.