Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-289-2010.pdf
PDF · 103.43 KB
No categories available
24Cb/289/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina proti žalovanému: INDUSTRIAL FUND s.r.o., IČO: 35 849 282, Ivánska cesta 4336/15, 821 04 Bratislava zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava o zaplatenie 1.440,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,07 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,66%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2010 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.440,97 eur spolu s trovami konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.01.2010 vykonali pracovníci žalobcu kontrolu odberného miesta Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom. Pri kontrole bolo zistené odbočenie z hlavného prívodu z hlavného ističa do elektrickej inštalácie bytu Č.. XX bez elektromera a bez zmluvy so žalobcom. Na hlavnom ističi bola odtrhnutá plomba. Takto zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu elektriny podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7200395011 zo dňa 26.01.2010 škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla v sume 1.440,97 eur. Žalovaný faktúru do podania žaloby na súd neuhradil. Žalobca k žalobe doložil Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13.01.2010, fotodokumentáciu z miesta zistenia neoprávneného odberu, faktúru č. 7200395011 zo dňa 26.01.2010, výpočet škody, list s označením „neoprávnený odber“ zo dňa 13.01.2010, pokus o zmier zo dňa 16.06.2010.
2. Žalovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom neuznal a žalobu žiadal v plnom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe nerozporoval, že k neoprávnenému odberu došlo, poprel však, že by niesol zodpovednosť za škodu vyúčtovanú žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Dubnici nad Váhom, zapísanej na LV Č.. XXXX ako budova so súpisným číslom XXX. Žalovaný ako prenajímateľ prenecháva na základe nájomných zmlúv do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v tejto nehnuteľnosti. V súlade s nájomnou zmluvou je nájomca povinný za užívanie predmetu nájmu platiť prenajímateľovi nájomné. Poskytovanie služieb spojených s nájmom však prenajímateľ nezabezpečuje. Dodávku
elektrickej energie si nájomcovia zabezpečujú sami prostredníctvom osobitnej zmluvy s dodávateľom. Dňa 12.02.2007 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom na strane jednej a spoločnosťou JANYS s.r.o. uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom priestorov na 1. poschodí, bunka č. 13. Nájomca si rovnako sám zabezpečil dodávku elektrickej energie pod číslom odberného miesta XXXXXXX. Nájomný vzťah spoločnosti JANYS s.r.o. v týchto nebytových priestoroch trval do 30.09.2009. Dňa 30.09.2009 bol podpísaný Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, účinný od 01.10.2009, na základe ktorého sa predmet nájmu zmenil a spoločnosť JANYS s.r.o. sa presťahovala od 01.10.2009 do priestorov na druhom poschodí, bunka č. 22. Vzhľadom k tomu, že odberné miesto elektrickej energie na 2. poschodí, bolo predchádzajúcim nájomcom po skončení nájmu riadne zrušené, žalovaný upozornil na túto skutočnosť spoločnosť JANYS s.r.o. a vyzval ju na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom elektrickej energie. Nájomný vzťah so spoločnosťou JANYS s.r.o. trval preukázateľne do 31.12.2009. Následne neboli nebytové priestory užívané. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. 3. Ako prostriedky procesného útoku žalobca v danom konaní uplatnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe, v písomných vyjadreniach a na pojednávaniach ako aj listinné dôkazy pripojené k žalobe. 4. Ako prostriedky procesnej obrany žalovaný v danom konaní uplatnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v písomných vyjadreniach a na pojednávaniach, listinné dôkazy pripojené k vyjadreniam resp. predložené na pojednávaní a vzniesol hmotnoprávnu námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím zástupcov sporových strán, výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom svedka W.. B. J., I. D.. 6. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13.01.2010, podpísanej zástupcami strán sporu za prítomnosti svedka - príslušníka Policajného zboru SR, vyplýva, že na odbernom mieste Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, a to odbočenie z hlavného prívodu z hlavného ističa do elektrickej inštalácie bytu č. XX bez elektromera a e bez zmluvy so žalobcom a taktiež odtrhnutie plomby na hlavnom ističi. 7. Faktúrou č. 7200395011 zo dňa 26.01.2010, splatnou dňa 05.04.2010, si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v sume 1.440,97 eur. Prílohou faktúry bol výpočet škody za odpočtové obdobie 0101.2010-13.01.2010. 8. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 12.02.2007 v zmysle ust. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov medzi žalovaným ako prenajímateľom a spol. JANYS s.r.o. ako nájomcom vyplýva, že žalovaný dal do prenájmu spol. JANYS s.r.o. nebytové priestory objektu v meste Dubnica nad Váhom v nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX ako prevádzková budova na parcele Č.. XXXX/X, súpisné číslo XXX. V zmysle článku V bodu 5 cena nájmu za predmet nájmu o rozlohe 14,75 m2 kancelárskych priestorov predstavovala 13.422,50 Sk ročne bez DPH. 9. V zmysle čl. VI zmluvy o nájme bol nájomca povinný na seba prevziať odber elektrickej energie, úžitkovej a pitnej vody a plynu, a uhrádzať platby spojené s ich užívaním. 10. V zmysle dodatku č. 1/2009 k Zmluve o nájme nebytových priestorov (zo dňa 12.02.2007) uzatvorenej dňa 15.12.2008 medzi žalovaným a spol. JANYS s.r.o. vyplýva, že žalovaný prenechal nájomcovi prevádzkové a obchodné priestory uvedené v článku II, bod 2 na vyššie uvedený účel na dobu určitú odo dňa 01.01.2009 do 31.12.2009. 11. Z dodatku č. 2/2009 k Zmluve o nájme nebytových priestorov (zo dňa 12.02.2007) uzatvorenej dňa 30.09.2009 medzi žalovaným a spol. JANYS s.r.o. vyplýva, že cena nájmu o rozlohe 23,30 m2 kancelárskych priestorov predstavuje 703,89 eur ročne bez DPH. 12. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky, oddiel: Sro, vložka č. 13825/R vyplýva, že spol. JANYS s.r.o. zanikla dňa 02.03.2011 ex offo výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. 13. Konateľ žalovaného Ing. E. T. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že bol jedného dňa privolaný do budovy svojou zamestnankyňou s tým, že pracovníci energetiky zistili nejaký neoprávnený odber v budove. Ide o budovu, v ktorej sa nachádza 24 bytových jednotiek, ktoré sú prenajímané samostatným subjektom. Neoprávnený odber sa mal týkať bytovej jednotky č. XX. Pôvodne mala firma JANYS s.r.o., ktorá mala v tom čase prenajatú bytovú jednotku č. XX, prenajaté priestory na prvom poschodí, ale potom prišla za ním nájomníčka bunky č. XX a požiadala ho, aby si s firmou JANYS s.r.o. priestory vymenili. Z tohto dôvodu do priestorov bytovej jednotky č. XX prešla firma JANYS s.r.o. V čase, keď bol zistený neoprávnený odber, firma JANYS s.r.o. ešte v priestoroch bunky č. XX pôsobila. Nájomná zmluva bola síce uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2009, avšak vždy v januári sa uzatvárali zmluvy na ďalší rok, pričom v danom prípade vzhľadom na zistenie neoprávneného odberu už k tomu nedošlo. Za
firmu JANYS vždy jednal s pánom Y., nikdy nehovoril s konateľmi tejto firmy pánom D. a pánom D., a ani ich nikdy nevidel. Pán Y. mu vrátil kľúče od bunky č. XX až niekedy koncom januára 2010, a to poštou. 14. Svedok W.. B. J. pri svojej svedeckej výpovedi uviedol, že mal asi 5 rokov v prenájme od žalovaného bunku nachádzajúcu sa oproti bunke č. XX. Pamätá si, že v relevantnom období pôsobila v bunke spol. JANYS s.r.o., predtým tam bol iný nájomca. Zástupcu firmy JANYS s.r.o. z bunky č. XX stretával len sporadicky, nakoľko sa vo svojom prenajatom priestore vzhľadom na svoju obchodnú činnosť veľmi nezdržiaval. Dodávku elektrickej energie do prenajatej bunky si zabezpečoval sám na základe samostatnej zmluvy. 15. Zo svedeckej výpovedi I. D. nevyplynuli žiadne skutočnosti dôležité pre predmetné konanie. 16. Žalobca zotrval na opodstatnenosti žaloby. Poukázal na to, že žalovaný jednoznačne nepreukázal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v spore, a to s poukazom na to, že predmetom nájomnej zmluvy medzi žalovaným a spol. JANYS s.r.o. mal byť v zmysle tvrdenia žalovaného prenájom bunky č. XX, hoci nájomná zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu prenájmu len označením v zmysle príslušného listu vlastníctva, ktorý je doplnený o rozlohu v m2, t.j. nie je jednoznačne určený prenajatý priestor. Žalobca rovnako poukázal na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie a v prípade, že tento relevantným spôsobom nepreukáže inú skutočnosť, je dôvodné predpokladať, že je jedinou osobou oprávnenou k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou je žalovaný, ktorý je v zmysle zákona o energetike je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. 17. Žalobca v priebehu konania zmenil špecifikáciu obdobia, za ktoré si uplatňuje náhradu škody, a to na obdobie od 08.10.2009 do 13.01.2010, na základe čoho došlo k úprave výpočtu náhrady škody na sumu 1.035,07 eur. Vo zvyšku uplatňovanej náhrady škody, t.j. v sume 405,90 eur vzal žalobca na pojednávaní 12.03.2014 žalobu späť, a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. S čiastočným späťvzatím žaloby v sume 405,90 eur žalovaný súhlasil. 18. Žalovaný námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zdôvodnil tým že priestor, v ktorom došlo k neoprávnenému odberu elektriny užívala na základe nájomnej zmluvy spol. JANYS s.r.o. Povinnosť spol. JANYS s.r.o. uzatvoriť zmluvu o dodávkach elektriny priamo vyplýva z ustanovenia čl. VI ods. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov. V žiadnom prípade nemohol byť neoprávneným odberateľom žalovaný, nakoľko na predmetnom odbernom mieste elektrinu jednak neodoberal a ani nemal dôvod ju odoberať a súčasne ani nemal možnosť elektrinu odoberať, nakoľko k bunke č. XX, ktorá bola odberným miestom, nemal prístup, a teda v konečnom dôsledku tak žalovaný nespĺňa legálnu definíciu neoprávneného odberateľa v zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike. Predmet nájmu medzi žalovaným a spol. JANYS s.r.o. bol jednoznačne určený. Žalovaný súdu predložil čestné vyhlásenia nájomcov okolitých buniek, ktorí vyhlásili, že v období mesiacov október až december roku 2009 sa zástupcovia spol. JANYS s.r.o. zdržiavali na bunde č. XX, nachádzajúcej sa na 2. poschodí. Rovnako svedok W.. B. J. na pojednávaní vyhlásil, že v bunke č. XX pôsobila v predmetnom období spoločnosť JANYS s.r.o. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady škody, žalovaný taktiež uviedol, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške zisťovacieho poplatku 462,18 eur bez DPH. 19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.01.2010 bol žalobcom v budove vo vlastníctve žalovaného zistený neoprávnený odber elektriny. Sporným medzi stranami sporu bolo, či žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom, nakoľko je vlastníkom budovy, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu, alebo za škodu nezodpovedá, vzhľadom k tomu, že miesto, kde došlo k neoprávnenému odberu bolo pred zistením neoprávneného odberu dané do užívania inej spoločnosti na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Sporný bol aj zisťovací poplatok, ktorý si žalobca uplatňoval v rámci náhrady škody. 20. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 21. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 22. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
23. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. 24. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. 25. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba má oporu v zákone. Súd sa stotožnil s dôvodmi, na základe ktorých si žalobca uplatnil sumu 1.035,07 eur ako náhradu škody zistenej neoprávneným odberom elektriny. Súd mal za preukázané, že ku dňu 13.01.2010, kedy bol zistený neoprávnený odber elektriny, nebola pre žiadny subjekt uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, aj napriek tomu, bola do tejto nehnuteľnosti dodávaná elektrická energia, a teda išlo o odber bez uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ ide argumentáciu žalovaného, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v rozhodnom období priestor prenajímal spoločnosti JANYS spol. s.r.o., súd udáva, že podľa jeho názoru nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti elektrinu odoberal bez zmluvného vzťahu, tzn. či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník resp. iný subjekt na základe nájomnej či inej zmluvy, prípadne bez zmluvy. Podľa názoru súdu vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bola odoberaná elektrina v rozpore so zákonom - bez zmluvy. Ak v tom čase bunku č. XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, užívala spol. JANYS, s.r.o., mohol si žalovaný uplatňovať náhradu škody u tohto subjektu, a to z dôvodu, že spol. JANYS s.r.o. si porušila svoju povinnosť z nájomnej zmluvy, a to povinnosť prevziať na seba odber elektrickej energie (čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy). Súd podotýka, že žalovaný ako prenajímateľ v zmysle čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy bol kedykoľvek oprávnený po predchádzajúcom písomnom alebo ústnom oznámení nájomcovi vykonať ohliadku predmetu nájmu a kontrolu dodržiavania ustanovení tejto zmluvy. Žalovaný si v zmysle uvedeného mohol kedykoľvek skontrolovať, či spol. JANYS s.r.o. odoberá elektrinu v súlade zo zákonom. Nakoľko žalovaný toto oprávnenie nevyužil, čím nezabránil k vzniku škody, i keď na to mal reálne možnosti, ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom. 26. Pokiaľ ide o výšku škody, sporný bol zisťovací poplatok uplatnený v sume 462,18 eur bez DPH (549,99 eur). Súd sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom výšky zisťovacieho poplatku. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. sa vypočítaná škoda zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. V danej veci výška škody vychádzala z interného predpisu Metodického pokynu č. 5/2008-D3, účinného od 01.01.2010, na základe ktorého sa vypočítaná škoda zvyšuje o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 550 eur pre každý jednotlivý odber. Samotný zákon o energetike pri vyčíslení škody odkazuje na vyhlášku MH SR č. 154/2005 Z.z. a to v prípadoch, keď nie je možné zistiť skutočnú výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom. V súvislosti so zisteným neoprávneným odberom žalobcovi jednoznačne vznikli okrem škody aj náklady súvisiace so samotným zistením neoprávneného odberu. Tieto činnosti pre žalobcu vykonáva spoločnosť SSE-Metrológia, s.r.o. na základe vykonávacej zmluvy, ktorá obsahuje aj popis konkrétnych metrologických činností vykonávaných pri zisťovaní neoprávneného odberu aj s vyčíslením ceny za jednotlivé úkony. Ide o nasledovné úkony - administrácia zákazky v
systéme MOP, kontrola odberného miesta, reklamácie, riešenie neoprávneného odberu (zistenie miesta neoprávneného napojenia, zistenie neoprávnenej manipulácie, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu, vystavenie fotodokumentácie, vystavenie kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Súčasťou zisťovacieho poplatku sú aj druhotné náklady, vyčíslované prostredníctvom výkazov a spočívajú v mzdových nákladoch na pracovníka vykonávacieho kontrolu odberného miesta, náklady na PHM, amortizácia technických nástrojov ako i cestovné náklady na pracovníka. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zisťovací poplatok je daný a jeho výška je v zmysle uvedeného ustálená správne a primerane. 27. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti istiny 1.035,07 eur vyhovel. 28. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 29. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 31. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 405,90 eur, súd konanie vo zvyšku zastavil. 32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. V danom prípade súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,66%. Vychádzal z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti 405,90 eur, nakoľko zobral žalobu v tejto časti späť bez odôvodnenia, t.j. žalobca nepreukázal opodstatnenosť tejto časti nároku uplatneného voči žalovanému. V časti zastavenia konania mal procesný úspech žalovaný, a to v rozsahu 28,17% (405,90 eur/1.440,97 eur). Vo zvyšku mal žalobca v konaní úspech, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 71,83% (1035,07 eur/1.440,97 eur). Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech v konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov strán sporu, t.j. 43,66%. 35. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.