Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/115/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO 47 239 921, proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, N., o zaplatenie 2.246,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.969,28 eur, zákonný úrok 77,44 eur, úrok z omeškania 16,24 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.969,28 od 16.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,40 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.12.2016 doručenou tunajšiemu súdu 23.12.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.246,58 Eur pozostávajúcu z istiny 1.969,28 eur, úroku vo výške 77,44 eur vyčíslenému k 15.09.2015, úroku vo výške 408,48 eur za obdobie od 16.09.2015 do 30.09.2016, úroku z omeškania vo výške 199,86 eur vyčíslenému k 30.09.2016 a náhrady trov konania. Uviedla, že na žiadosť žalovaného o vydanie ČSOB kreditnej karty vystavila 19.06.2012 oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte č. XXXXXXXXXR, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu 1.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť dlžnú sumu, ktorá predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a príslušné poplatky, pri minimálnej splátke 5 % dlžnej sumy, minimálne vo výške 16,50 eur. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobkyňa určila predčasnú splatnosť úveru k 15.09.2015. Na výzvu súdu žalobkyňa uviedla, že žalovaná istina 1.969,28 eur pozostáva z rozdielu medzi prečerpanou sumou z kreditnej karty a splátok istiny úveru.

2. Súd žalobu doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov, ktorú ako adresu žalovaného uviedla aj žalobkyňa, z ktorej adresy sa súdu zásielka vrátila ako adresát neznámy. Nakoľko sa súdu ani lustráciami v príslušných registroch nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, informáciu o podanej žalobe zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňa 24.07.2017, kedy sa súdu vrátila

zásielka z adresy trvalého pobytu žalovaného, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: oznámenie o poskytnutí úveru z 19.06.2012, obchodné podmienky pre ČSOB kreditné karty, podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditných kariet, posledná výzva na úhradu z 16.07.2015, oznámenie o zosplatnení úveru zo 17.09.2015, výpis z bankového účtu žalovaného a zistil nasledujúci stav:

5. Na základe Oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte č. XXXXXXXXXR zo dňa 19.06.2012 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyňou žalovanému k ČSOB Kreditnej karte do výšky úverového limitu 1.800,- eur s možnosťou čerpania úveru od 19.06.212 s dojednaným dňom splatnosti čerpanej sumy úveru vždy 15.deň v mesiaci. Ku dňu otvorenia úverového účtu bola výška úrokovej sadzby 18,90 % p.a., výška debetnej úrokovej sadzby 30,00 % p.a., výška úrokov z omeškania bola 9,00 % p.a.

6. V zmysle bodu 5.1 Obchodných podmienok pre ČSOB Kreditnú kartu (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala 5 % z vyčerpanej sumy úveru ku dňu vystavenia výpisu, minimálne 500 Sk (16,60 eur).

7. V zmysle bodu 4.1 VOP vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa úročí sadzbou dohodnutou v zmluve.

8. V zmysle čl. VIII bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty (ďalej len „OP“) je úroková sadzba pohyblivá a je dohodnutá v zmluve na dobu neurčitú.

9. V zmysle bodu 4.3 VOP sumy, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaním sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou podľa bodu 4.1 VOP, zvýšenou o sadzbu úroku z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve.

10. Žalobkyňa dňa 19.06.2012 poskytla žalovanému úverový limit vo výške 1.800,- eur, pričom žalovaný riadne a včas neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku, v dôsledku čoho žalobkyňa v zmysle bodu 9.1 písm. e/ VOP určila predčasnú splatnosť úveru (zosplatnila úver) ku dňu 15.09.2015, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 17.09.2015 a vyzvala ho na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru v celkovej výške 2.040,92 eur. Z písomnej špecifikácie pohľadávky žalobkyne, ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že dlh žalovaného ku dňu 15.09.2015 pozostával z nesplatenej prečerpanej istiny úveru vo výške 1.969,28 eur, riadneho zmluvného úroku vo výške 77,44 eur, kedy bol žalobca oprávnený v zmysle čl. 4.1 OP úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 18,90 % ročne v období od 19.06.2012 do 20.02.2014 a 19,50 % ročne v období od 21.02.2014 do 15.09.2015, ako aj úroku z omeškania vo výške 16,24 eur, ktorý dlh žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil.

11. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy o úvere (ďalej v texte rozsudku len „zák. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

12. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému na jeho bankovú kreditnú kartu finančné prostriedky v úverovom limite 1.800,- eur s možnosťou čerpania finančných prostriedkov (úveru) od 19.06.2012. V zmysle Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal vyčerpanú čiastku úverového limitu splácať v mesačných ľubovoľných splátkach, najmenej však vo výške 5% z čiastky vyčerpaného úveru (tzv. povinné minimálne

splátky) spolu so zmluvnými úrokmi a poplatkami, a to najneskôr v deň splatnosti, ktorý bol zmluvne dojednaný na 15. deň v kalendárnom mesiaci.

13. Žalovaný čerpal úver z bankovej kreditnej karty povoleným úverovým limitom, pričom však nedoplatky na istine úveru, zmluvné úroky a úroky z omeškania z nesplatených peňažných čiastok úveru riadne a včas v zmysle Zmluvy o úvere, VOP a OP, na platenie ktorých sa zaviazal, žalobkyni neuhrádzal. Z tohto dôvodu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom zosplatnením dlhu stratil žalovaný výhodu plniť dlh v splátkach a celý dlh sa tak stal splatným ku dňu 15.09.2014. Uvedené má za následok, že žalobkyňa má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len sankcie spojené s omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania, ktoré sa od takejto úpravy odchyľujú v neprospech spotrebiteľa predstavujú neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Obč. zák.

14. Súd vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a nie úroky z úveru.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni na základe zmluvy vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.969,28 eur (zodpovedajúcej žalovaným vyčerpanej istine) a zmluvných úrokov z vyčerpanej sumy v sume 77,4 eur vyčíslených k zosplatneniu dlhu k 15.09.2015 a úrokov z omeškania v sume 16,24 eur do 15.09.2015, a preto súd žalovaného, ktorý doposiaľ ani čiastočne svoj záväzok nesplnil, na zaplatenie uvedených súm zaviazal. V prevyšujúcej časti vyčíslených ako aj nevyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala priznania úrokov z omeškania z celkovej uplatnenej sumy 2.455,20 eur, nakoľko v tejto sume bol zahrnutý aj zmluvný úrok, čo je v rozpore § 121 ods. 3 Obč. zák. keď požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z úrokov z úveru) potom veriteľ nemá preto, ani občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

16. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd ho zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania z priznanej sumy istiny 1.969,28 eur vo výške 8,05% ročne od 16.09.2015

(deň nasledujúci po mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní uplatnila sumu 2.655,06 eur (istina 1.969,28 eur, úroky z úveru 485,92 eur, úroky z omeškania 199,86 eur) s príslušenstvom, súd jej priznal sumu 2.062,96 Eur (istina 1.969,28 eur, úroky z úveru 77,44 eur, úroky z omeškania 16,24 eur) s príslušenstvom. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne tak predstavuje 55,40 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Pri posúdení úspechu žalobkyne v konaní súd bral do úvahy aj výšku príslušenstva, ktoré bolo vyčíslené, nakoľko pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v prejednávanej veci v uplatnenej istine aj s príslušenstvom, keďže príslušenstvo žalobkyňa vo svojej žalobe vyčíslila. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie.