Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-438-2016.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/438/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: V. S., trvale bytom F. M., X. XXX/X, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 983,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2016, č.k. 14C/159/2015-75, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný skutkový stav, a to, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 27.1.2009 a žalovaný dňa 5.1.2009 podpísali listinu, označenú ako: „Žiadosť o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY TRIANGEL“. Z textu listiny okrem iného vyplýva, že „Schválený Nákupný limit (úverový rámec)“ bol 30.000 Sk (995,82 Eur) a „Pevná mesačná splátka“ bola 1000 Sk (33,19 Eur). Ostatný obsah „Žiadosti...“ spočíva predovšetkým v uvedení identifikačných údajov právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný zároveň v „Žiadosti...“ označil políčko k textu „Prijímam Komplexný súbor poistenia B)“. Z „Výpisu z Splátkovej karty Triangel“, predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný opakovane mal u právneho predchodcu žalobcu zriadený účet, z ktorého vykonával Výbery z bankomatov a iné transakcie. Posledný výber z účtu žalovaným sa uskutočnil dňa 23.9.2009 a posledná zaznamenaná transakcia účtu zo strany žalovaného je úhrada zo dňa 13.4.2011. Žalobca a Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvorili dňa 11.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená aj pohľadávka proti žalovanému.
3. Žalobca si uplatnil v konaní svoj nárok na základe zmluvy, ktorú v návrhu nepomenoval (neoznačil konkrétny zmluvný typ), a ktorú mal uzatvoriť jeho právny predchodca so žalovaným dňa 27.1.2009. Po preskúmaní listiny predloženej žalobcom, označenej ako: „Žiadosť o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY TRIANGEL“, súd konštatoval, že uvedenú listinu, ktorú podpísali žalovaný a osoba oprávnená konať v mene právneho predchodcu žalobcu nepovažuje za zmluvu. Podľa názoru súdu táto listina dostatočne neurčuje záväzky zmluvných strán a nie sú v nej zahrnuté základné náležitosti (essentialia negotii) žiadnej zmluvy a to ani nepomenovanej. Súd poukázal napríklad na to, že základnou náležitosťou zmluvy o úvere je aj dohoda o povinnosti dlžníka platiť úrok z požičanej sumy, pričom takéto zmluvné
ustanovenie sa v predloženej listine nenachádza. Súd preto dospel k záveru, že medzi účastníkmi žiadna zmluva nevznikla. Pokiaľ boli na základe takejto neexistentnej (v chápaní Občianskeho zákonníka neplatnej) zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky, bol povinný vrátiť ich právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 OZ.
4. Súd musel v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať aj na prípadné premlčanie žalovaného nároku. Ako bolo uvedené, nárok žalobcu na zaplatenie sumy poskytnutej žalovanému je podľa názoru súdu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd mal za to, že právny predchodca žalobcu sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného už v okamihu, keď žalovanému peňažné prostriedky poskytol, odvtedy začala plynúť premlčacia doba, ktorá sa týkala konkrétnej poskytnutej sumy. Naposledy boli peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému dňa 23.9.2009. Návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 17.7.2014, teda nepochybne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol. 5. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Rovnaký nárok by mal aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Náhradu trov konania si však neuplatnili, preto im ich súd nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s tým, že súd posúdil predmetnú zmluvu za neplatnú. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca v sume 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v minimálnych splátkach po 1.000,- Sk. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva mala základné náležitosti zmluvy o úvere a preto je nie je možné považovať za neplatnú zmluvu. Žalovaný vyjadril súhlas so stanovenými zmluvnými podmienkami a zaviazal sa ich dodržiavať. Rovnako podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uvedená skutočnosť nemá za následok neplatnosť zmluvy a posúdenie uplatneného nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie. Poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Aj vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia je zrejmé, že aj v prípade ak zmluva nemá všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., považuje sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za platnú, nakoľko bolo preukázané, že žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý, čo vyplýva z platobnej histórie. Vzhľadom na uvedené súd mohol posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznať rozdiel poskytnutého úveru a vykonaných platieb, avšak nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Keďže k ukončeniu zmluvy došlo 19.11.2011 a žaloba bola podaná dňa 17.07.2014, uplatnený nárok nie je možné považovať za premlčaný. Žalobca zastáva názor, že súd ani nevyzval žalobcu na preukázanie ukončenia zmluvy. Pokiaľ mal súd pochybnosti o dôvodnosti uplatneného nároku, mal súd žalobcu vyzvať na predloženie ďalších dôkazov týkajúcich sa ukončenia zmluvy. Nakoľko však súd nevytýčil v predmetnej veci pojednávanie, a v tomto smere ani žiadnou výzvou nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané, a ktoré nie, žalobca nemal dôvod produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu a po vykonaní dokazovania na pojednávaní podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Žalobca si podanou žalobou uplatnil od žalovaného zaplatenie čerpaného nesplateného úveru, ktorý mal žalovanému poskytnúť jeho právny predchodca na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Súd prvej inštancie dospel po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca si uplatnil v konaní svoj nárok na základe zmluvy, ktorú v návrhu nepomenoval (neoznačil konkrétny zmluvný typ), a ktorú mal uzatvoriť jeho právny predchodca so žalovaným dňa 27.1.2009. Po preskúmaní listiny predloženej žalobcom, označenej ako: „Žiadosť o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY TRIANGEL“, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedenú listinu, ktorú
podpísali žalovaný a osoba oprávnená konať v mene právneho predchodcu žalobcu nepovažuje za zmluvu. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto listina dostatočne neurčuje záväzky zmluvných strán a nie sú v nej zahrnuté základné náležitosti (essentialia negotii) žiadnej zmluvy a to ani nepomenovanej. Súd poukázal napríklad na to, že základnou náležitosťou zmluvy o úvere je aj dohoda o povinnosti dlžníka platiť úrok z požičanej sumy, pričom takéto zmluvné ustanovenie sa v predloženej listine nenachádza. Preto dospel k záveru, že medzi účastníkmi žiadna zmluva nevznikla.
10. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Z listiny Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že túto žiadosť adresoval žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu
- Všeobecnej úverovej banke, a.s., za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žalovaný žiadal o úver s predschváleným úverovým rámcom 30.000,-Sk ( 995,82 Eur), štandardnou mesačnou splátkou 1.000,-Sk ( 33,19 eur ), štandardnou úrokovou sadzbou. Podľa posledného, číselne neoznačeného bodu časti VI. Vyhlásenie klienta tejto žiadosti "Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.". Predmetnú žiadosť žalovaný podpísal dňa 05.01.2009 a Všeobecná úverová banka, a.s. v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s. dňa 27.01.2009.
11. V priebehu sporu žalobca potvrdzujúci list v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia časti VI. žiadosti žalovaného nepredložil. Čo sa týka žiadosti žalobcu uvedenej na pojednávaní pred odvolacím súdom, a to aby odvolací súd odročil pojednávanie, prípadne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, aby mohol predložiť tento dôkaz, odvolací súd tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko tento návrh žalobca si neuplatnil do skončenia vykonávania dokazovania pred súdom prvej inštancie, pričom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktorého sa žalobca nezúčastnil, súd prvej inštancie poučil strany podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016.
12. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
13. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
14. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
15. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Posúdením vyššie uvedených skutočností, zistených súdom prvej inštancie i opakovaným dokazovaním vykonaným odvolacím súdom, podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka dospel odvolací súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere /§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka/, v ktorom navrhol výšku úverového rámca, výšku splátky čerpaného úveru i úročenie úveru. Právny predchodca žalobcu tento návrh žalovaného v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka podpisom jeho návrhu - žiadosti dňa 27.01.2009 prijal, pričom v obsahu návrhu-žiadosti žalovaného neurobil nijaké zmeny alebo doplnenia. Uvedeným mechanizmom návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy a jeho prijatím zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.
18. Na tomto mieste odvolací súd musí uviesť, že platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere nepochybne nebráni ani skutočnosť, že takáto zmluva, ktorá je podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 uvedeného zákona. Absenciu týchto náležitostí zákon nestíha absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru / § 4 ods. 3 uvedeného zákona/.
19. Odvolací súd však musel ďalej prihliadnuť aj na zistenú skutočnosť, že zmluvné strany viazali účinnosť uzatvorenej zmluvy o úvere na splnenie odkladacej podmienky. V časti VI. Vyhlásenie klienta žiadosti - zmluvy sa dojednali, že účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. Vznik práv a povinností zmluvných strán, teda právne účinky zmluvy o úvere /napríklad právo žalovaného ako dlžníka požadovať poskytnutie úveru, právo právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa na splatenie čerpaného úveru spolu s úrokmi podľa podmienok zmluvy a podobne/ strany zmluvy viazali podľa § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na splnenia odkladacej podmienky, ktorou je vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. Usúdzujúc podľa spojky "a" použitej v dojednaní podmienky, účinnosť zmluvy o úvere mala nastať za kumulatívneho splnenia oboch uvedených skutočností, teda vydaním potvrdzujúceho listu a doručením PIN kódu žalovanému. V spore bolo preukázané, že žalovaný dostal od právneho predchodcu žalobcu kreditnú kartu a túto aj používal, teda možno usúdiť, že PIN kód karty mu bol doručený. Druhá z uvedených skutočností - vydanie potvrdzujúceho listu však v spore preukázaná nebola a nevyplýva nepriamo ani z iných v spore preukázaných skutočností. Odvolací súd preto uzatvára, že aj keď žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril platnú zmluvu o úvere, jej účinnosť bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorej splnenie nebolo v tomto spore preukázané.
20. Ak nebolo v spore preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nadobudla účinnosť, je nevyhnutné na každé plnenie, ktoré niektorá zo strán podľa takejto zmluvy dostala hľadieť ako na plnenie bez právneho dôvodu. Žalovanému z neúčinnej zmluvy o úvere nevzniklo právo požadovať od právneho predchodcu žalobcu poskytnutie úveru. Z rovnakého dôvodu - neúčinnosť zmluvy, právny predchodca žalobca tým, že žalovanému nejaké peňažné prostriedky poskytol neplnil svoj zmluvný záväzok poskytnúť žalovanému úver a nevzniklo mu ani právo na splatenie takéhoto úveru podľa v zmluve dohodnutých podmienok. Peňažné plnenie, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol a žalovaný ho prijal je teda plnením bez právneho dôvodu. Nárok žalobcu na jeho vydanie od žalovaného nie je potom nárok na zaplatenie čerpaného úveru ale nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako o tom správne usúdil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie.
21. Odvolací súd sa teda so súdom prvej inštancie rozchádza len pokiaľ ide o vyhodnotenie existencie, či neexistencie zmluvného záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nie však už v hodnotení nároku žalobcu uplatneného v tomto spore. Nepochybne ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniklo žalovanému prijatím peňažného plnenia od právneho predchodcu žalobcu bez právneho dôvodu, ktorý právny dôvod tu neexistoval nie preto, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy ale preto, že nebolo v spore preukázané, že platne uzatvorená zmluva nadobudla aj účinnosť.
22. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu založil na závere, že nárok žalobcu, ktorý kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, je podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, pričom na toto premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri tomto závere o premlčaní nároku žalobcu a z toho vychádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného
nároku žalobcu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody takéhoto záveru a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
23. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).