Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-138-2017.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/138/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: OBUV, a.s., so sídlom Partizánske, Nitrianska cesta 60, IČO: 34 118 756, t. č. vymazaný z obchodného registra, proti povinnému: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. sv. N. XXX/XX, o vymoženie 932,15 Eur (28.082,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2017, č.k. 0Er/613/1997-32, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie náhradníkovi pôvodne povereného súdneho exekútora priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 197 ods. 1 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.05.1997 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 932,15 Eur (28.082,- Sk) s príslušenstvom, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.10.1994, sp. zn. 1Rob1308/94, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.1994. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi udelené súdom dňa 17.06.1997. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.02.2015, č.k. 0Er/613/1997-20, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, náhradníkovi povereného súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška, priznal náhradu trov exekúcie vo výške 71,25 Eur. Proti výroku o náhrade trov exekúcie podal dňa 27.02.2015 povinný odvolanie, ktorý žiadal zrušiť neoprávnené požiadavky súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Vzhľadom k tomu, že povinný podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 09.02.2015, č.k. 0Er/613/1997-20 v časti trov exekúcie odvolanie, a keďže uvedené rozhodnutie proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie vydal vyšší súdny úradník, v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, sa podaním odvolania rozhodnutie vydané súdnym úradníkom v časti trov exekúcie zrušilo a bolo potrebné, aby o trovách exekúcie opätovne rozhodol sudca. Súd prvej inštancie následne s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému, nakoľko povinný v zásade znáša trovy exekúcie okrem špecifických prípadov upravených v § 203 Ex. por., teda v prípade, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, povinný je nemajetný alebo bol na povinného vyhlásený konkurz. V danom prípade nejde ani o jeden prípad predpokladaný ust. § 203 Ex. por., nakoľko exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku oprávneného bez právneho nástupcu. Aj keď teda zanikla povinnosť povinného uhradiť samotnú pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto konaní, povinnosť uhradiť trovy, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním tejto pohľadávky zostáva zachovaná.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, podľa ktorého bol oprávnený v čase obchodného styku s ním už v podstate v likvidácii, o čom nevedel a v rámci tohto
oprávnený povinnému dodal tovar (detskú dámsku a pánsku obuv) pre jeho firmu P., v nepredajných veľkostiach a odmietol ústne aj písomné námietky povinného, ako aj vrátenie tovaru, ktorého sa potreboval zbaviť. Peniaze mal vtedy povinný, no po dodaní faktúry a reklamácii uhrádzal aj výdavky dodávateľom stavebných a iných prác. Keď sa chcel potom s oprávneným dohodnúť, už nebolo s kým, bol už zlikvidovaný. Po dlhšej dobe sa ohlasovali exekútori, ktorí už zastupovali iného, než pôvodne určeného oprávneného. Ak Okresný súd Prievidza uznesením, č.k. 0Er/613/1997-20 vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 09.02.2015 po 18-tich rokoch exekúciu Mgr. Juraja Meslišku zo 17.06.1997 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Mal za to, že súd prvej inštancie nemohol náhradníkovi po JUDr. Meliškovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi po toľkých rokoch priznať náhradu exekučných trov vo výške 71,25 Eur. Po 20-tich rokoch po likvidácii pôvodne oprávneného OBUV, a.s. Partizánske. Povinný namietol prieťahy v súdnom konaní súdov všeobecne, včítane Okresného súdu Prievidza v tomto prípade zvlášť, ako aj proti rozdeleniu exekučných príkazov po celom Slovensku, čo umožňuje exekútorom špekulácie s predlžovaním času v konaní, a tým aj neúmernému nárastu úrokov v platbách povinného. Povinný trvá na zrušení uznesenia v plnom rozsahu a je rozhodnutý v prípade neúspechu odvolávať sa ak bude treba prípadne až na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prípadne ak bude treba aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, kde už mnohí uspeli poukázaním na anarchiu v súdnictve Slovenskej republiky, kde zločincov prepúšťajú a občanov šikanujú.
3. Vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.
4. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. V predmetnej veci povinný napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu odvolania povinného je zrejmé, že nesúhlasí s jeho procesným zavinením zastavenia exekúcie, pričom v tejto súvislosti žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
9. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).