Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/116/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, vo veci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, so sídlom Nitra, Kalvárska 2, proti povinnému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., W. XXX/XX, o vymoženie 66,39 Eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. februára 2017, č.k. 15Er/815/2006-12, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.02.2006 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk), na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. P. zo dňa 30.04.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi RNDr. Mgr. Jozefovi Podmanickému udelené dňa 28.03.2006. Náhradníkom pôvodne ustanoveného exekútora je JUDr. Pavol Holík. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.12.2008, sp. zn. 14D/1218/2008 mal súd prvej inštancie skutočne preukázané, že povinný dňa 16.10.2008, t. j. po začatí exekučného konania, zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, t. j. nevlastnil žiadne hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani iný majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.). Povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dedičia povinného v predmetnom dedičskom konaní nenadobudli žiadny majetok z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, a preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Ex. por. musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý ho považoval za nezákonné a nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade nie je podľa názoru oprávneného možné exekučné konanie zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. pre nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného je síce dostatočne preukázaná, ale v danom prípade je primárne dôvodom pre zastavenie exekučného konania uplynutie prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.054.2005 a prekluzívna lehota

uplynula dňa 16.05.2008). Súd prvej inštancie by mal teda rozhodnúť o zastavení exekúcie s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, v spojení s § 57 ods. 1 písm. b), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a § 58 ods. 1 Ex. por., podľa ktorého exekúciu súd zastaví na návrh aj bez návrhu. Rovnako dôležité je podľa názoru oprávneného odpovedať na otázku, či si súdny exekútor splnil povinnosť voči súdu, ktorú mu ukladá § 57 ods. 4 Ex. por., podľa ktorého je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že súd dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, keďže svoj návrh na preskúmanie exekučného titulu s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008 vôbec nepredložil. Súdny exekútor predložil svoj návrh na zastavenie až po smrti povinného pre nemajetnosť. Od preklúzie po podanie súdneho exekútora uplynulo osem rokov, čo je dosť dlhá doba a pri väčšej obozretnosti by si svoju povinnosť súdny exekútor mohol splniť skôr a podať návrh na zastavenie exekúcie na základe § 57 ods. 1 písm. b) pre preklúziu a nie na základe § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor svojím konaním neúmerne predĺžil exekučné konanie, na základe čoho sa zvýšili aj trovy konania. Na základe takto popísaného skutkového stavu a § 196 a nasl. Ex. por., by nebolo možné, aby bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Náklady exekúcie je povinný až na 3 výnimky obsiahnuté v § 203 Ex. por. (zavinenie oprávneného, nemajetnosť povinného, ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a v § 136 ods. 4 Ex. por. len pri exekúcii predajom nehnuteľnosti), uhrádzať povinný. Je nepochybné, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. a nie pre nemajetnosť povinného, pre ktorú bola exekúcia zastavená. V súvislosti s problematikou výkladu § 203 Ex. por. oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, ktoré dokonca predpokladá, že môže nastať aj situácia, keď oprávnený zastavenie exekúcie nezaviní a súdny exekútor nebude mať uhradené vynaložené náklady a vykoná úkony bez nároku na odmenu od účastníka konania. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.10.2009, sp. zn. ÚS 272/08. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že exekúciu zastaví a žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci súd prvej inštancie poverením č. 5307 032813 zo dňa 28.03.2006 poveril súdneho exekútora RnDr. Mgr. Jozefa Podmanického vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Komárno, č. P zo dňa 30.04.2005. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2005 a vykonateľnosť dňa 16.05.2005. Následne napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. z dôvodu, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť (nevlastnil žiadne hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani iný majetok), pričom dedičia povinného v predmetnom dedičskom konaní nenadobudli žiadny majetok z dôvodu nemajetnosti poručiteľa

(povinného). Výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi (náhradníkovi súdneho exekútora RnDr. Mgr. Jozefa Podmanického), priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

8. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

12. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

13. Odvolací súd poznamenáva, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Ex. por. (v znení účinnom do 30.11.2006), prípadne vyplývajú z iných ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Ich spoločnou charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania.

14. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. (v znení účinnom do 30.11.2006), pričom takáto neúčinnosť musí nastať až po začatí exekučného konania. Predpokladá sa, že rozhodnutie síce naďalej existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. V každom osobitnom prípade je potrebné zistiť, či osobitný predpis určuje lehotu prekluzívnu alebo premlčaciu, a ak je lehota prekluzívna, či je potrebné v tejto lehote rozhodnutie vykonať alebo či postačuje výkon nariadiť. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý jej osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu poriadku, v § 88 ods. 1 v znení účinnom do 31.08.2008 uvádzal, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V tomto prípade teda exekučný súd exekúciu po uplynutí prekluzívnej lehoty aj bez návrhu zastaví, nepostačuje, že sa exekúcia pred uplynutím trojročnej lehoty začala.

15. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch., pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Nevyhnutné bolo preto v preskúmavanej veci vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č. 298/2008 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/298/> Z. z., ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula,

skončenie prekluzívnej doby sa spravuje zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať (ako vlastnosť exekučného titulu) posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.

17. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

18. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

19. Sankcia za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.

20. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

21. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.

22. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bolo vypustené pôvodné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s účinnosťou od 01.09.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne), a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových

okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).

23. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené poukazuje na to, že charakter lehoty uvedenej v citovanom ustanovení bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. V tejto lehote troch rokov bolo teda potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia (exekúcia) musel byť v tejto lehote aj skončený. Súd prvej inštancie na zánik tohto práva ex offo neprihliadol, pričom konanie subsumoval pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., keď uzavrel, že po povinnom (ktorý zomrel dňa 16.10.2008) dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.12.2008, sp. zn. 14D/1218/2008 zastavené v zmysle ustanovenia § 175h ods. 1 O.s.p., pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). 24. Lehota na vykonanie exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Komárno, č. P zo dňa 30.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2005 a vykonateľnosť dňa 16.05.2005 v sume 66,39 Eur (2.000,- Sk) za priestupok podľa § 15 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.08.2008) začala v zmysle vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od vykonateľnosti rozhodnutia, čo je v tomto prípade od 16.05.2005.

25. Súd prvej inštancie (odvolací i dovolací súd) prihliada počas celého konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky), kam spadá i procesná subjektivita fyzickej osoby. V preskúmavanej exekučnej veci došlo k úmrtiu povinného dňa 16.10.2008 a dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (pre nemajetnosť povinného), z ktorého dôvodu nedošlo k prechodu práv a povinností na dedičov povinného.

26. Nakoľko blok na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Komárno, č. P zo dňa 30.04.2005 (vykonateľný dňa 16.05.2005) nebol v trojročnej prekluzívnej lehote, t. j. do dňa 16.05.2008 vykonaný (exekúcia nebola ukončená), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty ex offo exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h), keď povinný zomrel dňa 16.10.2008 (5 mesiacov po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie).

27. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách odvolacieho súdu posúdiť uplynutie prekluzívnej lehoty a v tomto smere rozhodnúť o zastavení exekúcie. Uvedená skutočnosť bude mať vplyv aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov exekúcie, z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, teda pred uplynutím prekluzívnej lehoty. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .