Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/171/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. P. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená spoločnosťou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36836460, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti Ing. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Trnava, Hlavná 44, o nariadenie neodkladného opatrenia, o späťvzatí návrhu po vydaní uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 31C/2/2017-41 zo dňa 13.7.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Ing. C. B. nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil Ing. C. B. dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, nevstupovať do rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné číslo 1885/4 a 1885/7, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres Trnava. Výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného (správne Ing. C. B.) z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Výrokom III. vyslovil, že žalobkyňa (správne navrhovateľka) má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvo svojho právneho zastúpenia odvolanie Ing. C. B. , ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej podľa § 388 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alt. podľa § 389 ods. 1 písm. d) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší. Zároveň si uplatňuje trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 85,68 Eur.

3. Po podaní odvolania, ktoré bolo navrhovateľke doručené, navrhovateľka prostredníctvom právneho zastúpenia podaním zo dňa 28.8.2017 zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu pominutia dôvodov pre pokračovanie v konaní späť, nakoľko v súčasnosti nežije v rodinnom dome v obci V., ale zdržiava sa a aj v budúcnosti sa plánuje zdržiavať v rodinnom dome svojich rodičov na Y. na adrese M. XXX a žiadala odvolací súd, aby uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a konanie zastavil.

4. Podľa § 370 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie vyššie citovaným uznesením, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany navrhovateľky k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým protistrana vyjadrila svoj súhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, keďže podľa § 354 <. na konanie podľa tretej časť s nadpisom Osobitné procesné postupy, v ktorej sú upravené aj neodkladné opatrenia sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

6. Žalobca (tu navrhovateľka) má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti (teda aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže neobsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné primerane aplikovať citované ustanovenia o späťvzatí žaloby. Ing. C. B., voči ktorému smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako už bolo konštatované súhlasil so späťvzatím návrhu, preto odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 <. späťvzatie pripustil a podľa § 370 ods. 2 <. súčasne zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Vzhľadom na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu už nebolo potrebné prejednať podané odvolanie protistrany.

7. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

8. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu (tu návrh) je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania protistrany k požiadavkám žalobcu (tu navrhovateľky). Ide teda o to, či sa žalobca (tu navrhovateľka) domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak navrhovateľka v danej právnej veci zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť bez toho, aby ju k tomu viedlo správanie sa protistrany, z procesného hľadiska platí, že zavinila zastavenie konania.

11. V konaní tak fakticky plne úspešnému Ing. C. B. vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 370 a § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

12. Na druhej strane, ale nie je možné prehliadnuť § 257 CSP, z ktorého vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom súd i z úradnej povinnosti skúma existenciu týchto dôvodov, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania celkom alebo v časti úspešnej strane nepriznať.

13. Cit. zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania strane úspešnej. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

14. § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

15. V danom prípade sama navrhovateľka požiadala odvolací súd aplikovať § 257 s odôvodnením, že medzi procesnými stranami je príbuzenský pomer a i samotné vzájomné vzťahy možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala, že i napriek vydaniu napadnutého uznesenia mala i naďalej obavu, že Ing. C. B. nebude nariadené neodkladné opatrenie rešpektovať, bude do rodinného domu vstupovať a bude sa jej snažiť ublížiť na ulici, nakoľko v tej istej obci vo vzdialenosti cca 8 minút chôdzu majú rodinný dom jeho rodičia, kde má doposiaľ prihlásený trvalý pobyt a preto je presvedčená, že práve tam by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zdržiaval. V podanom návrhu sa zmienila o jej fyzickom napádaní Ing. C. B. v súvislosti s čím bola naposledy i hospitalizovaná. Pretože nechcela spoločné maloleté deti vystrašiť, bola nútená nepovedať im pravý dôvod svojej hospitalizácie, pričom po prepustení z nemocnice sa s deťmi prvýkrát stretla práve 13.7.2017, keď zistila, že maloletým deťom nikto nepovedal, že je hospitalizovaná a tieto mali o ňu strach. O svojom rozhodnutí odísť z rodinného domu protistranu informovala osobne dňa 13.7.2017, dňa 14.7.2017 aj SMS správou, pričom otec detí bol ubezpečený, že mu v styku s nimi brániť nebude. Maloleté deti jej medzičasom už boli uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 4.8.2017 sp. zn. 4P/32/2017 dočasne zverené do osobnej starostlivosti a ich otec (protistrana) bol zaviazaný k povinnosti platiť na nich výživné, pričom súd taktiež upravil stretávanie sa otca s deťmi. V súčasnosti má príjem len rodičovský príspevok, keď s účinnosťou od 29.7.2017 sa zamestnala na skrátený úväzok s mzdovým ohodnotením vo výške 400,- Eur v hrubom. S maloletými deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde sa musí podieľať na nákladoch v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti vo výške 130,- Eur mesačne. Výdavky maloletých detí jej pomáhajú pokryť rodičia. Naproti tomu Ing. C. B. má čistý príjem 850,- Eur a na maloleté deti poberá i rodičovské dávky. V súčasnosti zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o maloleté deti ako i financovanie ich potrieb vo väčšej miere ako protistrana, preto je nespravodlivé, aby jej bola uložená aj povinnosť nahradiť trovy predmetného konania Ing. C. B., ktorý si zo svojho príjmu môže dovoliť podstatne viac ako ona. Tiež poukazuje na skutočnosť, že si uplatňovala svoje právo dôvodne, pretože v čase podania návrhu skutočne nevidela iné východisko, ako zakázať protistrane vstup do rodinného domu v V.. Podaním návrhu sa snažila riešiť akútne situáciu, ktorá v danom momente existovala, nakoľko mala strach vrátiť sa do rodinného domu. Až neskôr si uvedomila, že zákazom vstupu Ing. C. B. do rodinného domu sa problém nevyrieši, nakoľko tento by si našiel spôsob, ako by jej a maloletým deťom ubližoval a preto by naďalej zostali žiť v strachu z nepredvídateľného konania a útokov z jeho strany. Preto sa rozhodla vyriešiť danú situáciu v rodine odchodom zo spoločnej domácnosti a tak zabezpečiť bezpečné prostredie nielen sebe, ale aj svojim maloletým deťom.

16. Ing. C. B. nesúhlasil s nepriznaním mu náhrady trov predmetného konania, argumentoval tým, že odsťahovanie navrhovateľky považuje za vopred premyslený krok, napokon neodišla sama, ale aj s maloletými deťmi. Tu sa pritom predpokladá dôkladné zváženie takéhoto rozhodnutia. Navrhovateľka už pri podaní návrhu mala vedomosť o tom, že v rodinnom dome nebude bývať a že trvalo odchádza bývať k svojim rodičom na miesto vzdialené cca 240 kilometrov. Od podania návrhu do odsťahovania (v jeden deň) sa nič nezmenilo tak, že by bolo možné usudzovať, že navrhovateľka nemala iné východisko, ako návrh podať. Stále je takýmto prístupom navrhovateľky jednak obmedzený na svojom ústavou garantovanom vlastníckom práve a tiež vyvstáva otázka, prečo by mal znášať aj následky podaného návrhu vo forme trov konania a trov právneho zastúpenia. Nesúhlasí preto, že by boli u navrhovateľky zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie povinnosti náhrady mu trov konania, pričom

je potrebné vzhliadať na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu, keď je jednoznačne preukázané, že návrh podala v totožný deň, ako sa aj z predmetného rodinného domu odsťahovala. Ani vzájomné vzťahy strán sporu ako manželov a ani príbuzenský pomer nemožno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľka detailne popísala svoje majetkové pomery tak, z týchto tiež nemá za to, že by bolo nespravodlivé, keby jej bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania. Napokon navrhovateľka je aj právne zastúpená a teda mohla byť pred podaním riadne poučená o následkoch podania návrhu a s tým spojenou povinnosťou náhrady trov konania v prípade neúspechu. Odvolaciemu súdu preto navrhuje konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré uplatnené trovy konania vyčísľuje v celkovej výške 307,36 Eur.

17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecne platí, že pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliada v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, pričom je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho kto by mal trovy uhradiť, ale je nutné zvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávneného. Významné z hľadiska § 257 sú taktiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie.

18. V danom prípade si je potrebné uvedomiť, že účelom navrhovateľkou navrhovaného neodkladného opatrenia malo byť eliminovanie domáceho násilia, pričom pre jeho nariadenie stačí mať osvedčené čo i len dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi (napr. predložením lekárskych správ, trestného oznámenia, čestného vyhlásenia tretej osoby a pod.) O návrhu sa rozhoduje do 24 hodín od jeho doručenia. Preto pokiaľ sa u navrhovateľky situácia rozhodná pre podanie návrhu datovanom dňa 12.7.2017, zmenila bezprostredne po jeho podaní, konkrétne dňa 13.7.2017, o ktorom návrhu súd musel rozhodnúť už do 24 hodín (tu rozhodol ešte v deň jeho podania), je logické že na túto zmenu (rozhodnutie odsťahovať sa z domu, kde bývala spolu s manželom, ktorý sa mal na nej podľa návrhu dopúšťať domáceho násilia), nemohla navrhovateľka procesne zareagovať ešte pred rozhodnutím vo veci.

19. Rozhodným pre posúdenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre účely rozhodnutia o náhradovej povinnosti v predmetnom konaní sa odvolaciemu súdu javia tiež i vzájomné nezhody sporových strán, ktorí sú manželia, teda blízki príbuzní, ktoré nezhody sú nesporné, navrhovateľka popisuje manželove násilné správanie voči nej (čomu nasvedčuje ňou predložená správa klinického psychológa č.l. 22 spisu), Ing. C. B. tvrdenia navrhovateľky popiera, pritom ale sám potvrdzuje, že komunikácia strán je dlhodobo kontraproduktívna, strany nevedia vzájomne harmonicky žiť, často medzi nimi dochádza k hádkam, pri ktorých je to práve navrhovateľka, ktorá na neho fyzicky útočí, on sa len bráni..., avšak bez dosahovania úrovne týrania, a pod. (odvolanie č.l. 46 spisu). Právna úprava pritom nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa aj vo vzájomných vzťahoch medzi stranami, či ich príbuzenskom pomere. (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 158/2015, na ktoré poukazovala i navrhovateľka)

20. Procesné strany sú stále manželmi, keď odvolaciemu súdu bolo navrhovateľkou predložené rozhodnutie súdu o neodkladnej úprave rodičovských práv a povinností strán k ich maloletým deťom (uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/32/2017 zo dňa 4.8.2017), podľa ktorého boli obe maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti práve navrhovateľke, s povinnosťou otca platiť na ich výživu v nevyhnutnej miere a otcovi bolo upravené stretávanie sa s deťmi. Navrhovateľkin mesačný príjem je oproti pravidelnému tvrdenému príjmu manžela - protistrany (nesporovaného) nezanedbateľne nižší (navrhovateľkin príjem má byť 400,- Eur mesačne v hrubom a Ing. C. B. 850,- Eur v čistom), pričom navrhovateľka má v osobnej starostlivosti spoločné maloleté deti, na ktoré bol ich otec zaviazaný platiť výživne spolu 140,- Eur mesačne, z čoho je potom zrejmé, že zaviazanie navrhovateľky k náhradovej povinnosti v predmetnom konaní v prospech jej manžela v žiadanej sume 307,36 Eur by určite za daného stavu nebolo súladné s pravidlami slušnosti, ale by odporovalo i záujmu na spravodlivom usporiadaní vecí. Pri procesných stranách, ktorí sú stále manželmi, zákonodarca požaduje rovnakú životnú úroveň, čo by potom pri zaviazaní navrhovateľky k náhradovej povinnosti v žiadanom rozsahu mohlo spôsobiť rozpor s touto požiadavkou. Napokon príjmy procesných strán sú doposiaľ ich spoločným majetkom.

21. Odvolací súd preto pri riadení sa uvedenými úvahami Ing. C. B. (ktorému inak vzniklo právo na náhradu trov konania v prejednávanej veci podľa už vyššie citovaných ustanovení § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 nepriznal žiadnu náhradu trov, čím došlo k uplatneniu ust. § 257 CSP.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .