Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-4-2017.pdf
PDF · 149.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, so sídlom kancelárie Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, správca úpadcu: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, zastúpeného zástupcom TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: PPP-REALITY, a.s., so sídlom Mlynská 6834, 841 07 Bratislava, IČO: 36 429 716, zastúpenému právnym zástupcom AK Hamza, s.r.o., so sídlom Skalky 174, 034 91 Švošov, IČO: 50 403 311, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 71/2014-138 zo dňa 18.10.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/71/2014-163 zo dňa 12. januára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 71/2014-138 zo dňa 18.10.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/71/2014-163 zo dňa 12. januára 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, podanú na Okresnom súde Žilina dňa 22.12.2014, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon
- Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012 uzatvorená medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. (dlžníkom) ako postupom a spoločnosťou MBM REAL, a.s. aktuálne PPP-REALITY, a.s. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi - K. V., A. XXX, XXX XX A., v sume 568,32 Eur (ďalej len „Zmluva“) je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o. vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 právne neúčinný. Žalobca ďalej navrhol určiť, že právny úkon - Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013, uzatvorená medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. a žalovaným, predmetom ktorej bolo započítanie vzájomných pohľadávok (ďalej len „Dohoda“), je v časti týkajúcej sa započítania odplaty za postúpenie pohľadávok postúpených Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012 uzatvorenej medzi MBM-STAV, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom v sume 568,32 Eur voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 právne neúčinný. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 62 ods. 1, 2, 5, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 a 3, § 9 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) dospel záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že keďže išlo o konanie o podanej incidenčnej žalobe, primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia
konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 21.12.2013. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu. Konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.12.2013, lehota na včasné podanie žaloby začala plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t.j. odo dňa 21.12.2013 (§ 199 ods. 9 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z.). Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 21.12.2014, pričom žaloba podľa prezentačnej pečiatky súdu bola podaná dňa 22.12.2014. Okresný súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu. Žalobca svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov založil na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 zákona č. 7/2005 Z.z.. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu preto bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a podľa skutkových podstát ustanovenia § 59 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca uplatnil odporovacie právo voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..
2. Okresný súd uviedol, že základným právnym predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka zakotvená v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže odporovať je možné len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca preto musí v konaní preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).
3. Okresný súd poukázal na to, že písomné vyhotovenie právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok, určenia neúčinnosti ktorej sa žalobca v konaní domáhal, žalobca do obsahu spisového materiálu nepripojil. Existenciu tohto právneho úkonu však žalovaný neučinil spornou. Bolo preto zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti dvojstranného právneho úkonu, ktorého úpadca je zmluvnou stranou, a ktorý sa týka majetku úpadcu. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd posudzoval, či žalobca označenými a okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Okresný súd dospel k záveru, že preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka z dôkazov nevyplynulo. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Ak žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. Bolo povinnosťou žalobcu jednoznačne preukázať, že postúpením pohľadávky dlžníka za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretej Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca nešpecifikoval. Z nesporných vyjadrení strán bolo zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom žalobca tieto nenamietal ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôvodnosť žaloby žalobca opieral o skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky
došlo niekoľko mesiacov pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom odplata za postúpenie mala byť uhradená na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenej po začatí reštrukturalizačného konania.
4. Okresný súd za aplikácie ust. § 114 ods. 2, § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. prijal záver, že žalobca bol povinný preukázať existenciu skutkových okolností vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukazovať, že uzatvorenou Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov bol nielen zvýhodnený žalovaný ako veriteľ pohľadávok voči úpadcovi, ale tiež bol povinný preukázať splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Ak žalobca za ukracujúce právne úkony považoval bez ďalšieho postúpenie pohľadávky dlžníka na žalovaného, nebolo možné hodnotiť napadnutý právny úkon ako bezodplatný, pokiaľ medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k uzavretiu dohody o výške odmeny, a to v rozsahu 70% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Žalobca vo vzťahu k podmienke ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaní riadne nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. V ním uvádzaných tvrdeniach absentovalo označenie a spoľahlivé preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu. Záver o ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu a bezprostredne po uskutočnení právneho úkonu. Aj v prípade jednotlivých skutkových podstát úkonom možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil.
5. K účinkom začatia reštrukturalizačného konania podľa ust. § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. patrí, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Dlžník je súčasne povinný podľa ust. § 114 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, pričom jeho iné právne úkony podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Keďže dohodu o započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorou sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, možno hodnotiť ako nie bežný úkon, ktorý podlieha súhlasu reštrukturalizačného správcu, v takom prípade zákon chráni stranu právneho úkonu alebo tretie osoby, ktorých sa právny úkon týka tak, že právne úkony dlžníka vykonané bez zákonom predpokladaného súhlasu správcu, sa považujú za platné, avšak týmto právnym úkonom možno odporovať v konkurznom konaní vtedy, ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz v lehote do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania. Takéto právne úkony bez súhlasu správcu sú postihnuteľné odporovateľnosťou podľa zákona č. 7/2005 Z.z., avšak za predpokladu, že v konaní bude tvrdené a preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ zákonná úprava nespája uskutočnenie právneho úkonu dlžníka bez súhlasu správcu v prípadoch, kedy dlžník uskutoční iné ako bežné právne úkony s právnou neúčinnosťou ex lege, je žalobca pre úspešnosť žaloby povinný tvrdiť a preukazovať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú tieto vymedzené v základnom ustanovení podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a v jednotlivých skutkových podstatách vymedzených v ustanovení § 58 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z., na základe ktorých žalobca odporovateľnosť namieta. Ak žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku označil ako dôkaz konkurzný spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013, označený dôkazný návrh okresný súd hodnotil ako neurčitý, pretože žalobca súčasne nevymedzil, ktorú časť konkurzného spisu navrhuje oboznámiť, ďalej ak absentuje návrh pripojenia si konkurzného spisu, pričom okresný súd mal za to, že nie je povinnosťou incidenčného súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán, a to určovaním si konkrétnych dôkazov a rozsahu dokazovania potrebného na preukázanie tvrdení procesných strán. Nahrádzaním dôkaznej aktivity strán dochádza k narušeniu zásady rovnosti strán v sporovom konaní.
6. Okresný súd poukázal na ust. § 114 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého sa nezakladá neúčinnosť právneho úkonu dlžníka učineného bez súhlasu reštrukturalizačného správcu ex lege, ale sa vytvára priestor len pre uplatnenie odporovateľnosti za splnenia všetkých podmienok vyplývajúcich z úpravy podľa § 57 a nasledovné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Skutočnosť, že subjekt MBM- STAV, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu prechádzal procesom reštrukturalizácie, je relevantná z hľadiska ustanovenia § 57 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý určuje rozhodný moment pre posudzovanie vymedzenia časového obdobia, do ktorého musí spadať odporovaný právny úkon, aby mu bolo možné s
úspechom odporovať za súčasného splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok, a ktoré rozhodné obdobie je viazané na moment začatia reštrukturalizačného konania, ktoré vo vzťahu k subjektu MBM- STAV, s.r.o. začalo dňa 14.03.2013.
7. Okresný súd ďalej poukázal na reštrukturalizačný posudok reštrukturalizačného správcu JUDr. Maríny Gallovej zo dňa 01.02.2013, č. 1/2013, s tým, že skutočnosť preukázania ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. z obsahu tohto dôkazu nevyplýva. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd poukázal na závery, ktoré vyplývali z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, podľa ktorého samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadne súčasne aj zistenej pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Ak žalobca tvrdil, že právny úkon, resp. právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Úspešnosť odporovateľnosti však závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť len predpokladané.
8. Okresný súd vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok zohľadnil, že sa jednalo o odplatnú zmluvu, pričom úhrada tejto odplaty bola medzi stranami zmluvy riešená v rámci dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok. V prípade odporovanej dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov išlo o ekvivalentný právny úkon, kedy došlo súčasne k zníženiu aktív na strane jednej aj pasív na strane druhej, a to u oboch strán dohody. Pokiaľ išlo o žalovaným spochybnenú existenciu postúpenej pohľadávky dlžníka a jej spornú vymožiteľnosť, z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/85/2013-40 zo dňa 10.02.2014, napriek zamietajúcemu rozhodnutiu v rámci poddlžníckej žaloby, takýto jednoznačný záver nemožno prijať, a to s ohľadom na okruh účastníkov predmetného konania, povahu uplatneného nároku a dôvody zamietajúceho rozsudku, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku voči dlžníkovi - V. K.. V pomeroch incidenčného konania preukázanie podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. spočívalo na žalobcovi. Ak žalobca namietal, že zmluvne dohodnuté protiplnenie nie je primerané, ekvivalentné, bol povinný svoje tvrdenie preukázať.
9. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Aj napriek tomu, že započítanie v podmienkach začatého reštrukturalizačného konania znamená zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom, ktorí si musia svoje pohľadávky prihlásiť v reštrukturalizačnom, príp. v konkurznom konaní, zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje len na jednostranné započítanie zo strany veriteľa dlžníka, nie na jednostranný právny úkon dlžníka alebo dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov veriteľa a dlžníka. Ak právna úprava nespája s právnym úkonom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu právnu neúčinnosť takejto dohody, žalobca bol povinný v konaní tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a len v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré v konaní, pokiaľ ide o ukracujúci právny úkon, preukázané neboli, súd môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 59, príp. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Teda skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., príp. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovania zvýhodňujúceho a ukracujúceho právneho úkonu, má svoju relevanciu v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Okresný súd uviedol, že ak bolo nevyhnutné žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov zamietnuť, tak nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu proti žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
10. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Žalobca mal za to, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. V žalobe
uviedol, že odporovanými právnymi úkonmi boli ukrátení všetci veritelia úpadcu, ktorých pohľadávky boli v konkurznom konaní prihlásené a zistené približne vo výške 6,2 mil. Eur. Keďže v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, mal žalobca za to, že na posúdenie ukrátenia bolo irelevantné označenie pohľadávok ktorého konkrétneho veriteľa, resp. koľkých veriteľov boli ukrátené, ale pre posúdenie ukrátenia veriteľov bolo rozhodujúce, aby pohľadávky veriteľa existovali v čase vykonania právneho úkonu úpadcu. Žalobca konkrétne údaje týkajúce sa veriteľov, sumy pohľadávky, právny dôvod a čas vzniku pohľadávky, čo vyplýva z prihlášok veriteľov, už duplicitne neuvádzal v ním podanej žalobe a na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkaz konkrétny konkurzný spis. Žalobca zároveň z opatrnosti podaním zo dňa 12.10.2016 na potvrdenie svojich tvrdení okresnému súdu príkladmo označil a špecifikoval pohľadávky veriteľov, ktoré boli napádanými úkonmi ukrátené a existovali už v čase, kedy zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla účinnosť. Žalobca jednoznačne preukázal základný predpoklad odporovateľnosti, a to skutočnosť, že v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov existovali pohľadávky veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu a ktoré boli týmito odporovanými právnymi úkonmi ukrátené. Kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu vyplýva zo skutočnosti, že odplata za postúpenie pohľadávok vyplývajúcich zo zmlúv o postúpení pohľadávky bola medzi úpadcom a žalovaným dojednaná vo výške 70 % z nominálnej hodnoty istiny postupovaných pohľadávok a nie vo výške 100 % nominálnej sumy istiny postupovaných pohľadávok. Kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu predstavuje práve tých 30 % nominálnej sumy istiny postúpených pohľadávok, ktorá mohla slúžiť aspoň na čiastočné uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu. Úpadca si ukrátenia veriteľov musel byť vedomý aj na základe skutočnosti, že započítaním pohľadávok nedostane žiaden majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov a dôjde k individuálnemu uspokojeniu len jedného, a to spriazneného veriteľa. Rovnako si musel byť vedomý toho, že postúpením bonitných pohľadávok za odplatu 70 % nominálnej sumy istiny pohľadávky znižuje potenciálny výťažok z ich speňaženia o 30 %. Úmysel úpadcu potvrdzuje aj fakt, že Dohoda o započítaní pohľadávok bola uzatvorená tesne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Tento úmysel úpadcu musel byť a bol známy aj žalovanému, pretože okrem toho, že v rozhodnom čase išlo o spriaznenú osobu s úpadcom, v danom čase už bola povolená reštrukturalizácia úpadcu, čo bolo verejne známe najmä z údajov zverejňovaných v Obchodnom vestníku SR, ktorý je verejne dostupný aj tretím osobám, a teda vedel, že v prípade potvrdenia schváleného reštrukturalizačného plánu súdom by jeho pohľadávka nebola za žiadnych okolností uspokojená v rozsahu 100 %. Rozdiel 30 % medzi nominálnou sumou postupovaných pohľadávok a sumou dojednanej odplaty za postúpenie pohľadávok v tomto prípade predstavuje majetok, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok aj ostatných veriteľov prihlásených do konkurzu, t.j. predstavuje majetok, o ktorý bol zmenšený majetok úpadcu a následne ukrátená konkurzná podstata úpadcu. Ukrátenie konkurzných veriteľov bolo rovnako zrejmé aj zo spôsobu, akým pohľadávky zanikli, pretože právnym úkonom započítania odplaty za postúpenie pohľadávok sa do konkurznej podstaty nedostal žiaden majetok, ktorý by mohol potencionálne slúžiť na kolektívne uspokojenie veriteľov v konkurze a došlo ním len k individuálne uspokojeniu pohľadávok jedného veriteľa.
11. Žalobca poukazoval na to, že majetok, ktorý úpadca ako pred, tak aj po uskutočnení odporovaných právnych úkonov mal a ktorým disponoval, nebude postačovať na uspokojenie existujúcich záväzkov úpadcu, preukazoval v priebehu konania skutočnosťami, podľa ktorých k odporovaným právnym úkonom došlo po začatí reštrukturalizačného konania, teda v čase, kedy bol úpadca preukázateľne v úpadku a nebol schopný plniť svoje záväzky voči svojím veriteľom. Rovnako z reštrukturalizačného posudku, ktorý sa stal súčasťou spisového materiálu, vyplynulo zhodnotenie ekonomickej situácie úpadcu, zistenie miery a formy dlžníkovho úpadku a rozsah jeho majetku a záväzkov. Ak by sa okresný súd oboznámil s reštrukturalizačným posudkom úpadcu, zistil by, že úpadca bol v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v úpadku aj vo forme predĺženia a hodnota jeho záväzkov už v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov presahovala hodnotu jeho majetku. Príslušný súd uznesením zo dňa 06.12.2013 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz, z čoho bolo zrejmé, že úpadca musel byť v rozhodnom čase v úpadku, t.j. v platobnej neschopnosti alebo v predĺžení. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 185 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov. Súd, ktorý koná vo veci za účelom zistenia, či majetok postačuje na uspokojenie existujúcich záväzkov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov sa mohol oboznámiť aj s účtovnými závierkami, ktoré sú verejne dostupné v registri účtovných závierok a z ktorých vyplýva rozsah aktív a pasív subjektov povinných účtovné závierky zverejňovať, teda aj úpadcu. Okresný súd sa preto o forme úpadku mohol informovať alebo uvedené zistiť aj oboznámením sa s účtovnými závierkami z rozhodného obdobia a tak by dospel k záveru, že úpadca v čase uskutočnenia odporovaných
právnych úkonov bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, bol v úpadku aj vo forme predĺženia a hodnota jeho záväzkov (pasív) už v čase uskutočnenie odporovaných právnych úkonov presahovala hodnotu jeho majetku (aktív). Ani pred a ani po uskutočnení odporovaných právnych úkonov majetok úpadcu nepostačoval na úhradu úpadcových existujúcich záväzkov. Žalobca preukázal podmienku pre kvalifikované odporovanie právnym úkonom ako ukracujúcich, ak preukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca preukázal, že uskutočnenie týchto úkonov zreteľne predstavovalo negatívny ekonomický dopad na majetok úpadcu, pretože v dôsledku uskutočnenia týchto právnych úkonov sa nedostal do konkurznej podstaty úpadcu majetok, z ktorého mohli byť aspoň sčasti uspokojené uplatnené pohľadávky aj ďalších veriteľov úpadcu. Na úkor ostatných veriteľov úpadcu žalovaný bol odporovanými právnymi úkonmi zvýhodnený, pretože dosiahol 100 % uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý by sa inak stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a mohol slúžiť na usporiadanie majetkových pomerov úpadcu v rámci konkurzného konania. Žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, platné v čase podania žaloby, z ktorého procesno-právneho predpisu, ako ani z Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť strán sporu podať návrh na pripojenie spisu. Žalobca označil ako dôkaz konkurzný spis v rozsahu vedenia spisovej značky a súdu, na ktorom je spis vedený, preto takto označený dôkaz považoval za dostatočne určitý, keďže súd pozná právo, a vie, čo je obsahom každého konkurzného spisu, a tým žalobca logicky predpokladal, že okresný súd sa nebude oboznamovať s celým konkurzným spisom, pretože z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, ktorá časť spisu obsahuje pre súdne konanie rozhodné skutočnosti, a preto nebolo potrebné v žalobe bližšie konkretizovať listiny konkurzného spisu. Okresný súd podľa názoru žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav veci a uprednostnil jednu zo zásad sporového konania, a to zásadu rovnosti strán na úkor práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces, preto žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.01.2017. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok okresného súdu bol vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotno- právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo napokon viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., prípadne podľa ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. má svoju relevanciu iba v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Ukrátenie spočíva v tom, že hodnota majetku dlžníka sa zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Žalobca nepreukázal, že napádané právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky, alebo pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, keď nastali účinky odporovaných právnych úkonov a ktoré mali byť odporovanými právnymi úkonmi v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ukrátené. Žalovaný mal za to, že ak by sa súd prvej inštancie v tej súvislosti oboznamoval s celým konkurzným spisom, postupoval by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadne súčasne aj zistenej pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť len predpokladané, tak ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.05.2011, sp. zn. 13CoKR/2/2011. Žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno--právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.10.2015, sp. zn. 13CoKR/14/2015). Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal aj na dôkazné bremeno v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2010, sp. zn. 3M Cdo/6/2010. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 14CoKR/36/2014. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a to aj napriek tomu, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu disponuje potrebnou dokumentáciou k tomu, aby si túto povinnosť riadne splnil. Ak k uvedenému z jeho strany nedošlo, tak správne postupoval okresný súd, ak žalobu zamietol. Pokiaľ išlo o zmenšenie majetku úpadcu (dlžníka), súd prvej inštancie mal správne preukázané, že vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky sa jednalo o postúpenie za odplatu vo výške 70 % nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky a pri započítaní pohľadávok išlo o ekvivalentný právny úkon, pri ktorom došlo k zníženiu aktív, ale aj pasív u oboch účastníkov dohody. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že žalovaný nadobudol bonitnú pohľadávku, z rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 10.02.2014, č.k. 2C/85/2013-40 predloženého žalovaným do konania vyplýva, že postúpená pohľadávka je zjavne neexistentná. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu o majetkovom prospechu žalovaného vo výške 30% nominálnej hodnoty istiny postúpenej pohľadávky.
Pokiaľ zo strany žalobcu neboli preukázané predpoklady pre úspešnú odporovateľnosť označených právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 v spojení s ust. § 59 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., žalovaný považoval napádané rozhodnutie sudu prvej inštancie za správne a zákonné v celom rozsahu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť, s priznaním trov odvolacieho konania.
13. Postupom okresného súdu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu podaním okresného súdu zo dňa 13.01.2017 (č.l. 165 spisu), s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní. Túto možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok, ktorý bol posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP potvrdil v spojení s opravným uznesením ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/4/2017-179 zo dňa 04.07.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 19.09.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
16. Primárne krajský súd uvádza, že s poukazom na ust. § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.11.2016 a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie v zmysle okresným súdom splnenej poučovacej povinnosti podľa ust. § 118a O.s.p. (č.l. 56 spisu), t.j. znenia Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva, platného k 30.06.2016.
17. Podanou žalobou žalobca odporoval právnemu úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012, ktorá bola uzavretá medzi úpadcom - dlžníkom - spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou pod pôvodným označením MBM-REAL, a.s., toho času PPP-REALITY, a.s. ako postupníkom (žalovaným), predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi - K. V., A. XXX, XXX XX A., v sume 568,32 Eur a súčasne bolo odporované úkonu - Dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou - dlžníkom MBM-STAV, s.r.o. a spoločnosťou MBM-REAL, a.s., toho času PPP-REALITY, a.s., predmetom ktorej bolo započítanie vzájomných pohľadávok, a to v časti týkajúcej sa započítania odplaty za postúpenie pohľadávok postúpených Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012, uzavretej medzi dlžníkom - úpadcom - spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou pod pôvodným označením MBM-REAL, a.s., toho času PPP-REALITY, a.s. (žalovaným) ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi - K. V., A. XXX, XXX XX A., v sume 568,32 Eur. Súčasne v žalobe sa pri odporovaní týmto právnym úkonom a navrhovanom určení ich právnej neúčinnosti žalobca domáhal toho, že žalovaný je povinný poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu MBM-STAV, s.r.o. peňažnú náhradu vo výške nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi K. V., A. XXX, XXX XX A., vo výške 568,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
18. V odvolaní zo dňa 30.11.2016 žalobca napádal rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu, keďže mal za to, že išlo o nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci, pretože žalobca mal za to, že preukázal splnenie podmienok ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ako základný predpoklad odporovateľnosti. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd za účelom zistenia, či majetok postačuje na uspokojenie existujúcich záväzkov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov, sa mohol oboznámiť aj s účtovnými závierkami z verejne dostupného registra účtovných závierok a súčasne bolo poukázané na konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013. Žalobca poukázal na odporovaný úkon Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012, ktorý úkon bol uskutočnený medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky úpadcu, ktorú mal
voči dlžníkovi K. V. v sume 568,32 Eur len niekoľko mesiacov pred tým, ako bolo voči úpadcovi začaté reštrukturalizačné konanie a pri odporovanom právnom úkone Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným žalobca zdôraznil, že išlo o úkon, ktorý bol uzatvorený v čase po začatí reštrukturalizačného konania (reštrukturalizačné konanie začaté dňa 14.03.2013), kedy na takýto úkon sa vyžaduje súhlas reštrukturalizačného správcu, ktorý nebol udelený. Žalobca poukázal aj na to, že došlo k individuálnemu uspokojeniu žalovaného ako osoby spriaznenej s úpadcom oproti ostatným veriteľom úpadcu z titulu týchto dvoch odporovaných právnych úkonov. Súčasne žalobca pri právnych úkonoch, ktorým odporoval, poukázal na právnu kvalifikáciu podľa ust. § 59, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z..
19. Okresný súd vecne správne skonštatoval, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť s úspechom odporovateľnosťou. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký právny úkon dlžníka, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa dlžníka oproti iným veriteľom dlžníka.
20. Okresný súd správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle dôkaznej povinnosti sporových strán dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie si nesplnil povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť v požadovanom rozsahu k tomu, aby bola preukázaná táto základná hmotno-právna podmienka odporovateľnosti tak právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, keďže zo strany žalobcu absentovalo spoľahlivé preukázanie, že išlo o ukracujúce právne úkony, čo viedlo k vecne správnemu záveru okresným súdom, ktorý vyústil k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. V zmysle ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom a v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. na to, že v uvedenom prípade išlo o ukracujúci právny úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, ktorí mali byť uspokojovaní čiastočne, rovnocenne. Krajský súd poukazuje na ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré výslovne špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať. Ide o právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. V súvislosti s úkonom Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013 ako dohody uzavretej medzi úpadcom
- dlžníkom a žalovaným, pôvodne MBM-REAL, a.s., toho času PPP-REALITY, a.s., okresný súd vecne správne skonštatoval, že s právnym úkonom dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, po začatí reštrukturalizačného konania, bez súhlasu správcu, zákonná úprava, a to ust. § 114 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. s takýmto právnym úkonom nespája právnu neúčinnosť takejto dohody, preto žalobca v danej sporovej veci bol povinný v konaní tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti tohto právneho úkonu tak, ako sú vymedzené v ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca na základe svojej dôkaznej povinnosti v konaní nepreukázal všetky tieto zákonom vyžadované predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, keď v konaní nebolo preukázané, že ide o ukracujúci právny úkon. V podstate sám žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že ak právny úkon dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok bol uzavretý medzi úpadcom a žalovaným bez súhlasu reštrukturalizačného správcu, tak je možné takémuto úkonu, a to tejto dohode odporovať, čo znamená, že opätovne v prípade odporovania právnemu úkonu sa vyžaduje splnenie, t.j. preukázanie hmotno-právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu, k preukázaniu ktorej na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nedošlo.
21. Vo vzťahu k uzavretej dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, ktorá dohoda bola uzavretá medzi dlžníkom - úpadcom a žalovaným, sa v zhode so záverom okresného súdu poukazuje na to, že predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného za vzatia do úvahy
skutočnosti, že v rozhodnom období mali úpadca - dlžník a žalovaný vzájomné pohľadávky, ktorých existencia predstavovala dôvod, pre ktorý došlo k uzavretiu predmetnej dohody. Žalobca v podstate okrem skutočností, t.j. že došlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, bližšie dôvody zvýhodnenia žalovaného neuvádzal a následne tým ani nepreukázal za zvýraznenia, že zo zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že nie každý právny úkon je zvýhodňujúci, avšak iba ten, čo spĺňa v tomto zákone uvedené kritériá. Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok tak nebolo možné automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon.
22. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia napádaných právnych úkonov, ich účinkov. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotno-právneho predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Rozsah, stav, hodnotu majetku úpadcu žalobca v konaní nepreukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že uzavretím dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, predmetom ktorej bola započítaná odplata za postúpenie pohľadávok vyplývajúca z právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorému právnemu úkonu rovnako žalobca odporoval, došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov do konkurzu na majetok úpadcu, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia (účinkov) takejto zmluvy a dohody pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo len predloženým zoznamom veriteľov.
23. Krajský súd vo všeobecnosti k záveru o nepreukázaní, že išlo o ukracujúce právne úkony z titulu nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu, poukazuje na to, že medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže následne splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
24. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je namieste poukázať na to, že započítanú odplatu za postúpenie pohľadávok nie je možné vyhodnotiť tak, ako sa toho domáhal žalobca v tom, že do konkurznej podstaty sa nedostal žiaden majetok. Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok sa súčasne znižujú aj pasíva, preto jednostranne, že takýmto úkonom ide len o úbytok majetku úpadcu, naň nemožno nazerať. K hmotno-právnej podmienke odporovateľnosti právnych úkonov, a to, že ide o ukracujúce právne úkony, sa zvýrazňuje dôkazná povinnosť žalobcu, ktorá nebola splnená a ak vo vzťahu k tejto hmotno-právnej podmienke žalobca v odvolaní poukázal na verejne dostupné registre účtovných závierok, s ktorými sa mal aj bez návrhu žalobcu oboznámiť súd prvej inštancie, je potrebné poukázať na to, že pred súdom prvej inštancie takéto dokazovanie žalobca nenavrhol, pričom bol poučený v zmysle v tom čase platného a účinného ust. § 118a O.s.p.. V tomto smere nebol vyhodnotený odvolací dôvod za relevantný. Naviac aj v uvedenom ide o rozsah dôkaznej povinnosti, ktorá leží na žalobcovi, keďže disponuje takýmito podkladmi. Pri označenom konkurznom spise zo strany žalobcu krajský súd uvádza, že ako pri každom inom označenom dôkaze platí, že k nemu sa musia viazať určité tvrdenia. V danom prípade pri poukaze na tento konkurzný spis bol žalobca povinný poskytnúť sumár určitých a konkrétnych tvrdení, ktoré sa viazali k vyjadreniu hmotno-právnej podmienky ukrátenia, aký majetok po odporovaných právnych úkonoch zostal, čo spôsobilo ukrátenie uspokojenia veriteľov prihlásenej pohľadávky, pričom takéto konkrétne tvrdenia žalobca neuviedol. Súd z titulu dôkaznej povinnosti sporových strán nie je povinný pri označení dôkazu,
a to pri označení konkurzného spisu sám vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa viažu k hmotno-právnej podmienke ukracujúcich právnych úkonov, čo je podmienka, ktorú tvrdí a preukazuje žalobca v prípade odporovacej žaloby. Ani v tomto smere preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.
25. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj po právnej stránke správne vyhodnotil. V závere nepreukázania ukracujúcich právnych úkonov krajský súd poukazuje aj na svoje rozhodnutie sp. zn. 13CoKR/14/2015 zo dňa 21. októbra 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012. Žalobca v rámci svojho dôkazného bremena bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu z jeho strany nedošlo. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou krajského súdu sa poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 13CoKR/49/2016. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, ktorý uviedol, že predložený Reštrukturalizačný posudok reštrukturalizačného správcu JUDr. Maríny Gallovej zo dňa 1.2.2013 č. 1/2013 nepreukazuje skutočnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
26. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.