Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-74-2017.pdf
PDF · 115.66 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/74/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu W.. A.P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Legal s. r. o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, proti žalovanému Y.. A. B., JASO - Slovakia, J. Kráľa 27/1299, 960 01 Zvolen, IČO: 33 286 434, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 2.845,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/29/2015-119 zo dňa 12.septembra 2016 a o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/29/2015-130 zo dňa 10.októbra 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/29/2015-119 zo dňa 12.septembra 2016 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/29/2015-130 zo dňa 10.októbra 2016 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 787,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.5.2015 do zaplatenia, a to do 50 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.845,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že poskytol žalovanému právne služby v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009, ktoré bolo právoplatne skončené. Z predmetného rozsudku je zrejmé, aké úkony žalobca pre žalovaného (v postavení advokáta) v konaní pred okresným ako aj krajským súdom vykonal. Po právoplatnom skončení sporu žalobca vystavil žalovanému daňový doklad - faktúru č. 12/2015 splatnú dňa 15.5.2015 na sumu 2.845,50 eur. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že nárok žalobcu voči nemu je premlčaný, a to v časti, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby za úkony, ktoré realizoval v období od 9.6.2011, resp. do 9.6.2012.
2. Súd prvej inštancie považoval vznesenú námietku premlčania za účelovú a právne neopodstatnenú s poukazom na kontextový obsah a gramatický výklad nachádzajúci sa v splnomocnení. Z obsahu predmetného splnenia nevyplýva skutočnosť, že žalobcovi ako advokátovi nič nebránilo, aby si hneď po poskytnutí právnej služby, resp. realizovaní úkonu právnej služby nevyúčtoval voči klientovi (žalovanému) odmenu s tým, že z predmetného splnomocnenia nevyplýva, že by sa sporové strany na takejto forme úhrady dohodli. Z obsahu splnomocnenia vyplýva, že klient (žalovaný) sa zaväzuje zaplatiť odmenu v zmysle vyúčtovania právnych služieb advokátom. To znamená, že až po doručení faktúry nastala povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi odmenu za poskytovanie právnych služieb. Ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o uskutočnené právne úkony, tieto neboli v zásade spochybňované žalovaným. Rozdielny bol názor, z akého výpočtového základu má advokát pri určovaní odmeny za úkon právnej služby vychádzať. Podľa názoru žalobcu v čase, keď prevzal zastupovanie, bola predmetom sporu suma
7.488, 03 eur podľa názoru súdu je však z obsahu spisu zrejmé, že v čase 18.6.2009, kedy došlo k prevzatiu zastupovania bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 2.810,41 eur, táto istá výška bola predmetom sporu aj dňa 17.8.2009, pri ďalšom úkone vzhľadom k tomu, že čiastočné zastavenie konania sa stalo právoplatným až po 17.8.2009. V dôsledku procesného podania účastníka konania došlo k úprave výšky žalovanej sumy na čiastku 1.450,51 eur (dňa 9.9.2009 už bola takáto výška predmetom sporu). Súd potom pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal jednak z hodnoty sporu 2.810,41 eur, kedy je hodnota úkonu právnej služby 111,21 eur, pri predmete sporu 1.450,51 eur je hodnota úkonu právnej služby 71,37 eur. Súd potom priznal žalobcovi odmenu za úkony právnej služby vo výške 722,01 eur, režijný paušál spolu vo výške 65,13 eur, t. j. sumu 787,14 eur, na ktorú výšku súd žalovaného zaviazal.
3. Ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že odmena za úkon právnej pomoci advokátovi náleží vo výške, ktorá sa vypočítala z predmetu sporu v čase prevzatia zastupovania, pretože v čase prevzatia zastupovania nebola hodnota sporu 7.488,03 eur, ale 2.810,41 eur, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu vzhľadom k tomu, že počas konania bolo robených viac procesných podaní, ktorým dochádzalo k zmene výšky žalovanej sumy, keď aj § 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. stanovuje určenie výšky odmeny advokáta za úkon právnej služby pri začatí poskytovania právnej služby s tým, že v čase prevzatia zastupovania bola hodnota sporu 2.810,41 eur (18.6.2009), po troch mesiacoch (9.9.2009) bol už predmet sporu 1.450,51 eur, a to až do jeho právoplatného ukončenia. Súd bol toho názoru, že pokiaľ sa žalobca so žalovaným ako klientom nedohodol na špecifickom výpočte odmeny za poskytnutú právnu službu, je potrebné vychádzať z advokátskej tarify a odmeny, kedy žalobca môže požadovať odmenu za úkon právnej služby len z výšky predmetu sporu, ktorý v čase poskytnutia úkonu právnej služby reálne existoval. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že je pravdou, že opomenul do nároku žalobcu pojať cestovné a náhradu za stratu času v celkovej výške 155,34 eur, preto toto opomenutie súd odstráni doplňujúcim rozsudkom. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti vyfakturovanej čiastky (16.5.2015) do zaplatenia.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 261 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca mal úspech v spore vo výške 28 %, žalovaný bol úspešný vo výške 72 %, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu úspechu sporových strán, t. j. 44 % (72% - 28 %).
5. Keďže súd opomenul rozhodnúť o zvyšnej časti nároku žalobcu, rozhodol o nej dopĺňacím rozsudkom z 10.10.2016, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu bol svojou podstatou nárokom advokáta na zaplatenie odmeny za poskytnuté služby klientovi, ktorým v minulosti bol žalovaný. S poukazom na ust. § 225 ods. 1, 2 CSP súd potom dopĺňacím rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 155,35 eur spolu s úrokom z omeškania o výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.5.2015 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá suma predstavuje hotové náklady advokáta špecifikované vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 5.5.2015, a to cestovné a náhradu za stratu času.
6. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný. Žalovaný podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku.
7. Žalobca podal odvolanie v časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 44% s tým, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých častiach je nesprávny, závery, ktoré súd vyvodil nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania ani obsahu spisu 7Cb/18/2009, súd rozhodol v rozpore s platným právom. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri začatí poskytovania právnej služby na 18.6.2009 bol predmetom konania sp. zn. 7Cb/18/2009 nárok voči žalovanému na zaplatenie 7.488,03 eur. Žalovaný bol o výške trov právneho zastúpenia advokáta oboznámený z obsahu rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/18/2009 zo dňa 31.1.2011, voči týmto nevzniesol nikdy žiadnu námietku, strany sporu sa dohodli v písomnom splnomocnení zo dňa 18.6.2009, že žalovaný zaplatí žalobcovi odmenu v zmysle vyúčtovania právnych služieb. Ďalej uviedol, že žalovaný navštívil osobne a z jeho vlastnej iniciatívy po skončení poskytovania právnych služieb dňa 9.4.2013 žalobcu a z dôvodu vlastnej platobnej neschopnosti požiadal o umožnenie splátok dlhu za poskytnuté právne služby. Uzatvorili o tom písomnú dohodu, kde žalovaný uznal dlh vo výške 2.500,--eur, ktorý však nesplatil. Namietol tvrdenie
súdu, že v čase prevzatia zastupovania žalovaného žalobcom dňa 18.6.2009 bola výška predmetu sporu 2.810,41 eur, ktoré tvrdenie je neodôvodnené a v rozpore so stavom zdokumentovaným v súdnom spise 7Cb/18/2009. Uznesením zo dňa 15.5.2009 (správne 18.5.2009) súd zastavil konanie v časti 4.677,62 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2009 (správne 30.6.2009) a do tohto dňa bolo predmetom konania zaplatenie sumy 7.488,03 eur. Poukázal na ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služby týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Má za to, že pokiaľ nebola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o platení odmeny po vykonaní každého úkonu, je vylúčené použitie akejkoľvek inej sadzby alebo sadzby z hodnoty veci pri začatí poskytovania právnej služby. Strany sporu dohodli v plnomocenstve zo dňa 18.6.2009, že žalovaný zaplatí žalobcovi odmenu v zmysle vyúčtovania právnych služieb, nie pri každom úkone právnej služby zvlášť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a rozhodne o trovách konania alebo zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
8. Žalovaný podal odvolanie v časti výroku, ktorým ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 787,14 eur a v časti výroku, ktorým mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobný v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP). Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, ktorá je dôvodná, keďže premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať, pričom v tomto prípade žalobcovi nič nebránilo podľa znenia udelenej plnej moci predložiť vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb, či vynaložených nákladov kedykoľvek. Žalobca si mohol svoje právo uplatniť ihneď po poskytnutí jednotlivých úkonov právnej služby, a preto je jeho nárok uplatnený na súde dňa 10.6.2015 premlčaný v prípade úkonov právnej služby poskytnutých do dňa 9.6.2011. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ mu žiadne právne služby neposkytol, poskytol mu ich W.. A.P., advokát, IČO:XX XXX XXX, teda osoba preukázateľne odlišná od žalobcu v tomto konaní. Otázka aktívnej legitimácie žalobcu je pritom mimoriadne podstatná a tvrdí, že ho v tomto konaní žaluje subjekt, ktorý voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, a preto by mala byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi základ nároku v prípade úkonu právnej služby vykonaného dňa 14.1.2011 (písomné podanie) a to napriek tomu, že účelnosť tohto úkonu žalovaný namietal a neúčelnosť vykonania tohto úkonu bola v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009 konštatovaná (č. l. 299 predmetného spisu), a teda za vykonanie tohto úkonu nemôže žalobcovi patriť žiadna odmena, keďže tá patrí iba za preukázateľne a účelne vykonané úkony právnej služby. V prípade, pokiaľ by aj uplatnený nárok nebol premlčaný a žalobca by bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, poukázal žalovaný na to, že v čase poskytovania právnych služieb nepredstavovala hodnota sporu sumu 2.810,41 eur, ale iba sumu vo výške 185,47 eur, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/18/2009, keďže pri prevzatí zastúpenia žalovaného W.. A.P., advokátom už bolo v skutočnosti uhradené všetko okrem uvedenej sumy a nemožno od neho spravodlivo požadovať zaplatiť súdom určenú výšku úkonov až podľa právoplatných uznesení o čiastočných zastaveniach, keďže hmotná stránka veci viažuca sa k skutočným dátumom úhrad je vždy nadradená vecnej stránke, nemôže preto znášať nečinnosť ani žalobcu ani súdu do vydania takéhoto uznesenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo a je potrebné vychádzať v prípade úkonu právnej služby z hodnoty jedného úkonu vo výške 18,26 eur, a v prípade, ak je daná aktívna legitimácia žalobu s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania priznať žalobcovi iba nárok na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb za úkony vykonané po dni 10.6.2011, kde sa však nachádza iba odvolanie zo dňa 5.11.2012, to je však tiež neúčelne vykonaný úkon, za ktorý advokátovi odmena nemôže patriť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania.
9. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalovaný navrhol totožne ako v odvolaní proti rozsudku z 12.9.2016, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alebo zmenil a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že v prípade vynaložených nákladov mohli byť tieto uplatnené bezodkladne, keďže nárok na ne vznikol ich vynaložením, t. j. dňa 9.9.2009, 19.5.2010 a 31.1.2011. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP). Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, ktorá je dôvodná, keďže premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať, pričom v tomto prípade žalobcovi nič nebránilo podľa znenia udelenej plnej moci predložiť vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb, či vynaložených nákladov kedykoľvek. Žalobca si mohol svoje právo uplatniť ihneď po poskytnutí jednotlivých úkonov právnej služby, a preto je jeho nárok uplatnený na súde dňa 10.6.2015 premlčaný v prípade úkonov právnej služby poskytnutých do dňa 9.6.2011. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ mu žiadne právne služby neposkytol, poskytol mu ich W.. A.P., advokát, IČO:XX XXX XXX, teda osoba preukázateľne odlišná od žalobcu v tomto konaní. Otázka aktívnej legitimácie žalobcu je pritom mimoriadne podstatná a tvrdí, že ho v tomto konaní žaluje subjekt, ktorý voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, a preto by mala byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaného uviedol, že súd sa jednoznačne správne vysporiadal s námietkou žalovaného ohľadne premlčania, ktoré rozhodnutie v rozsudku pod poradovým číslom 13 na strane 3 až 4 rozsudku aj náležite odôvodnil. Medzi stranami sporu sa nikdy ani len nehovorilo o tom, že by žalobca ako právny zástupca žalovaného v konaní sp. zn. 7Cb/18/2009 mal účtovať odmenu žalovanému po každom vykonanom úkone. Žalovaný bol - ako sám potvrdil a ako sa vyjadrila jeho manželka bez peňazí a pokiaľ bolo nevyhnutné prejednať postup v konaní sp. zn. 7Cb/18/2009, žalobca bol viackrát nútený vycestovať za žalovaným do H., pretože tento nemal ani peniaze na cestu zo H. do H. C. N. a späť. Cestovné náklady s uvedenými návštevami (boli minimálne tri), si žalobca voči žalovanému vôbec neuplatnil. K tvrdeniu žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca vykonáva advokátsku činnosť ako fyzická osoba a je v žalobe nespochybniteľne identifikovaná. Identifikačné číslo je len štatistický údaj, ktorý v prípade, že žalobca je identifikovaný základnými údajmi o fyzickej osobe - meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko nemá na identifikáciu žalobcu žiadny vplyv. K tvrdeniu žalovaného ohľadne nesprávneho posúdenia základu nároku poukázal na obsah svojho odvolania zo 4.11.2016. Z uvedených dôvodov považuje odvolania žalovaného za nedôvodné.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v čase prevzatia zastupovania jeho osoby žalobcom dňa 18.6.2009 bola výška predmetu sporu 7.488,03 eur z dôvodov, ktoré uviedol nielen priamo v konaní, ale aj v odvolaní. Ďalej uviedol, že je pravdou, že so žalobcom sa dohodli v plnomocenstve na zaplatení v zmysle vyúčtovania právnych služieb, ale má za to, že je na zvážení každého právneho zástupcu, ako bude postupovať pri samotnom vyúčtovaní, či bude účtovať po každom úkone poskytnutej právnej služby alebo vyúčtovanie vyhotoví až po skončení poskytovania právnych služieb. Nikde nie je stanovené, že právny zástupca nie je oprávnený vyúčtovať každý úkon poskytnutej právnej služby samostatne a uplatneniu tohto nároku žalobcu nič nebránilo. Z plnomocenstva nevyplývalo, akou formou bude žalobca účtovať. Bolo len dohodnuté, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu za poskytnutie právnych služieb v zmysle vyúčtovania právnych služieb, nebolo špecifikované, či bude žalobca účtovať každý úkon samostatne, prípadne vyhotoví vyúčtovanie až po ukončení vyúčtovania právnych služieb, preto konštatovanie žalobcu považuje za účelové. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolaní žalovaného.
12. V replike na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že má za to, že čo sa týka námietky premlčania, táto je dôvodná, nakoľko premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, pričom v tomto prípade žalobcovi nebránilo predložiť vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb kedykoľvek, t. j. aj po vykonaní každého úkonu zvlášť. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu ohľadne jeho výjazdov za žalovaným za účelom riešenia predmetného sporu, v ktorom ho žalobca zastupoval, tieto tvrdenia žalobcu sú vzhľadom k tomu, že si ich neuplatnil a nevyúčtoval bezpredmetné, podľa jeho názoru sú účelovo predkladané konajúcemu súdu. Ďalej uviedol, že žalobca mal byť podľa jeho názoru identifikovaný presne tak ako bol identifikovaný v plnomocenstve, ktorým ho žalovaný splnomocnil na
zastupovanie v konaní, žalobca žaloval ako fyzická osoba a nie ako podnikateľský subjekt - advokát, ktorý reálne svoje právne služby poskytol. Má za to, že vyúčtované finančné prostriedky mali byť odmenou za poskytnutie právnych služieb osobe vystupujúcej pod vlastným IČO-m, zapísanej v zozname advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou a nemôže sa ich úspešne domáhať žalobca.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolania v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozsudky nie je možné potvrdiť ani zmeniť, preto ich zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudkov súdu prvej inštancie, ktorými zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 787,14 eur s úrokom z omeškania, doplňujúcim rozsudkom sumu 155,35 eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.845,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009 poskytol žalovanému právne služby. Konanie sp. zn. 7Cb/18/2009 je právoplatne skončené s tým, že po právoplatnom skončení predmetného sporu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 12/2015 splatnú dňa 15.5.2015 na sumu 2.845,50 eur, ktorou vyúčtoval žalovanému právne služby. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže v konaní sp. zn. 7Cb/18/2009 ho žalobca zastupoval ako advokát a v predmetnom konaní vystupuje žalobca ako fyzická osoba bez uvedenia IČA a tiež vzniesol námietku premlčania nároku, tvrdil že nárok žalobcu je premlčaný v prípade úkonov právnej služby poskytnutých do dňa 9.6.2011, keďže nárok bol uplatnený na súde dňa 10.6.2015.
16. Odvolací súd sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným nestotožnil. V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009 udelil žalovaný žalobcovi plnú moc dňa 18.6.2009, podľa ktorej sa žalovaný ako klient zaviazal zaplatiť advokátovi odmenu, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytnuté klientovi v zmysle vyúčtovania právnych služieb advokátom. Konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009 bolo právoplatne skončené dňa 10.1.2012 rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/18/2009-291 zo dňa 31.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/119/2011-316 zo dňa 30.11.2011 a v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/119/2011-330 zo dňa 25.1.2012. Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/18/2009-360 zo dňa 28.9.2012, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/166/2012-378 zo dňa 30.1.2013. Následne žalobca faktúrou č. 12/2015 vystavenou dňa 5.5.2015, splatnou dňa 15.5.2015 žalovanému vyfakturoval na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu sumu 2.845,50 eur, ktorá suma je predmetom žaloby sp. zn. 6Cb/29/2015.
17. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcovi nič nebránilo podľa znenia udelenej plnej moci predložiť vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb či vynaložených nákladov kedykoľvek, pretože takáto povinnosť žalobcovi z udelenej plnej moci nevyplývala a žalobca nebol povinný si uplatňovať vynaložené náklady bezodkladne po ich uskutočnení. Preto dospel odvolací súd k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok bol uplatnený v rámci štvorročnej premlčacej lehoty podľa ust.§ 397 Obchod. zákonníka. Nárok žalobcu by nebol premlčaný ani v prípade, ak by súd posudzoval nárok žalobcu podľa ust. Občianskeho zákonníka (§ 101). Uznesenie Okresného súdu Zvolen, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania bolo právoplatne skončené dňa 2.4.2013, až týmto dňom bolo konanie skončené a žalobca bol oprávnený sa domáhať od žalovaného náhrady trov právneho zastúpenia za jeho zastupovanie v konaní 7Cb/18/2009. Žalobca podal žalobu (6Cb/29/2015) dňa 10.6.2015, teda v zákonnej lehote od právoplatne ukončeného sporu, potom nemôže byť jeho nárok premlčaný.
18. Podľa § 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia považoval za preukázané, že v čase prevzatia zastupovania dňa 18.6.2009 bol predmet sporu 2.810,41 eur, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Podľa predloženej plnej moci táto bola uzavretá dňa 18.6.2009, týmto dátum začal žalobca poskytovať žalovanému právne služby. Z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cb/18/2009 je zrejmé, že konanie bolo vedené pôvodne o zaplatenie 7.488,03 eur istiny s príslušenstvom. Uznesením sp. zn. 7Cb/18/2009-60 zo dňa 18.5.2009 právoplatným dňa 30.6.2009, (teda nie 30.9.2009 ako nesprávne uvádza v odvolaní žalobca) súd konanie o zaplatenie sumy 4.677,62 eur zastavil, predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zostala už len suma 2.810,41 eur. V čase prevzatia zastupovania už bolo Okresným súdom Zvolen o čiastočnom späťvzatí rozhodnuté (rozhodnutie vydané dňa 18.5.2009), teda nemôže si ani podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uplatňovať, a to práve s poukazom na ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úkon právnej služby z pôvodnej sumy 7.488,03 eur.
20. V čase začatia poskytovania právnej služby bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 2.810,41 eur, táto suma sa považuje za tarifnú hodnotu, z ktorej má potom žalobca nárok na úkony právnej služby, ktoré poskytoval žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7Cb/18/2009. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu na čiastku 1.450,51 eur, má žalobca za ďalšie úkony právnej služby nárok len na sumu 71,37 eur, ktorý právny názor nekorešponduje s § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby a podľa názoru odvolacieho súdu trvá až do skončenia konania. Ani v ustanovení § 10, ani v ust. § 11 Vyhlášky upravujúcej osobitnú výšku základnej tarifnej odmeny za úkony právnych služieb v jednotlivých druhoch sporov, nie je upravená zmena výšky tarifnej hodnoty veci, a teda v náväznosti na to zmena výšky základnej sadzby tarifnej odmeny v prípade čiastočného späťvzatia žaloby v priebehu súdneho konania.
21. Keďže žalovaný namietal úkon právnej služby - podané odvolanie zo dňa 5.11.2012, ktorý nie je podľa jeho názoru účelne vykonaný, bude sa súd prvej inštancie zaoberať aj touto námietkou žalovaného.
22. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď v rozsudku z 12.9.2016 priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %, ktorý percentuálny pomer vypočítal zo sumy 787,14 eur, teda zo sumy, ktorú žalobcovi predmetným rozsudkom priznal. Zároveň však súd dňa 10.10.2016 vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného ešte na zaplatenie sumy 155,35 eur, avšak v tomto dopĺňacom rozsudku už súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozsudku z 12.9.2016 nezodpovedá celkovej priznanej sume (787,14 eur + 155,35 eur). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zrušiť aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %.
23. K námietke žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že je pravdou, že žalobca poskytoval právne služby žalovanému ako advokát, napriek tomu odvolací súd uvádza, že osoba žalobcu v konaní 6Cb/29/2015 je identifikovaná menom, dátumom narodenia, bydliskom, táto osoba je dostatočne identifikovaná, je zrejmé, že sa jedná o totožnú osobu s osobou právneho zástupcu v konaní 7Cb/18/2009, teda s osobou, ktorá poskytovala žalovanému právne služby. Aj keď podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. ak bola účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, musel návrh obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ak je pridelené, Civilný sporový poriadok upustil od rozlišovania fyzickej osoby podnikateľa a nepodnikateľa. Ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Zákonodarca zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou opodstatnenia doterajšej duality režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Výsledkom zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre fyzické osoby bez ohľadu na to, či vystupujú ako podnikatelia alebo nie. Miesto podnikania fyzickej osoby už nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže. Fyzická osoba v sebe subsumuje aj podnikateľa, čiže nerobí rozdiely už medzi týmito subjektmi. Dôležité je, aby subjekt bol identifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným subjektom. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného
ako nedôvodnú. Len na okraj odvolací súd uvádza, že žalobca ani v plnej moci z 18.6.2009 nebol identifikovaný IČO-m.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozsudky súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie o nároku žalobcu opätovne rozhodne s poukazom na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolacím súdom.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).