Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/266/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: H. C., bytom I., N. XX/XX, t.č. bytom N., V. mieru XXXX/XX, o zaplatenie 1 862,19 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. decembra 2016, č.k. 4Csp/95/2016-27, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.11.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 862,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 862,19 eur od 08.11.2005 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 06.05.2005 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 3200943, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 866,36 eur v 11 mesačných splátkach po 169,29 eur, počnúc dňom 10.06.2005. Keďže žalovaná úver nesplácala, porušila tým dojednania zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a dňa 08.11.2005 sa stal dlh splatným. Žalobca podal dňa 28.02.2006 trestné oznámenie na polícii vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Tomuto podozreniu nasvedčovala skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek tomu, že mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver. Žalobca mal teda za to, že žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 2T/65/2007 to dňa 14.06.2007 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2007. Zo súdnemu manažmentu súdu prvej inštancie bolo zistené, že na tamojšom súde sa viedlo konanie pod sp. zn. 8C/171/2016, v ktorom konaní sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 862,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 862,19 eur od 08.11.2005 do zaplatenia, a to na základe úverovej zmluvy č. 3200943 zo dňa 06.05.2005, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/65/2007 zo dňa 14.06.2007. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/171/2016-41 zo dňa 24.10.2016, právoplatným dňa 14.11.2016, ktorým žalobu žalobcu zamietol pre zmeškanie žalobcu a zároveň skonštatoval, že boli naplnené aj hmotnoprávne podmienky pre zamietnutie žaloby, a to z dôvodu premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu. Súd konštatoval, že je nepochybné, že v oboch konaniach (toto konanie a konanie toho istého

súdu sp. zn. 8C/171/2016) vystupujú rovnaké strany sporu s totožným predmetom sporu. Totožnosť oboch predmetov sporu vyplýva z toho, že žalobca v oboch sporoch podal rovnakú žalobu s uvedením tých istých právnych dôvodov, vyplývajúcich z tých istých skutkových okolností, rovnakých právnych dôvodov a toho istého žalobného petitu. Vzhľadom na skutočnosť, že podaním žaloby dňa 30.11.2016 sa začalo konanie o veci, o ktorej už sa právoplatne rozhodlo v konaní, ktoré sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd rozhodol podľa § 161 ods. 2 s poukazom na § 230 a konanie zastavil. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V danom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže žalovanej trovy konania preukázateľne nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Namietal, že v danom prípade nemalo byť aplikované ust. § 161 v spojení s § 230 CSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd môže preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Ďalej v odvolaní poukázal na čl. 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že povinný si neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne. Vzhľadom na skutočnosť, že bola odsúdená v trestnom konaní je toho názoru, že už bola potrestaná dosť, keďže automaticky dostala zápis do registra trestov, čo pre ňu predstavovalo likvidačné obdobie. Preto nesúhlasí s odvolaním žalobcu a žiada odvolací súd o opätovné zamietnutie tohto prípadu.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Tieto podmienky, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. , príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. , neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. , spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 , povinné zastúpenie (§ 90 a iné.

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní aj napriek tomu, že ich ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení CSP. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2010, sp. zn. 4Co/2/2010).

9. V zmysle ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Uvedené ustanovenie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, (res iudicata), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 s poukazom na § 230 zastaví. O tie isté strany sporu ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pred súdom prvej inštancie prebiehalo konanie sp. zn. 8C/171/2016, kde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 862,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 862,19 eur od 08.11.2005 do zaplatenia. V danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 24.10.2016, č.k. 8C/171/2016-41, ktorým súd žalobu zamietol a v ktorom zároveň súd skonštatoval, že boli naplnené aj hmotnoprávne podmienky pre zamietnutie žaloby, a to z dôvodu premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016.

11. V napadnutej veci sa žalobca žalobou zo dňa 29.11.2016, podanou na súde prvej inštancie dňa 30.11.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 862,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 862,19 eur od 08.11.2005 do zaplatenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcov žalobný návrh bol zhodný s predchádzajúcim konaním sp. zn. 8C/171/2016, pričom sa zakladal na tých istých skutkových okolnostiach a týkal sa aj tých istých strán.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že v konaní vystupujú rovnaké strany sporu a s tým istým predmetom konania, ako to bolo v konaní sp. zn. 8C/171/2016, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 14.11.2016. O veci sa už právoplatne rozhodlo a totožnosť oboch predmetov konania vyplýva z toho, že žalobca v oboch konaniach podal rovnakú žalobu, s uvedením tých istých právnych dôvodov a vyplývajúcich z tých istých skutkových okolností. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak konanie v tomto spore v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s § 230 zastavil. Je potrebné ešte dodať, že časť skutočností uvádzaných v odvolaní oprávneného sa týkalo zastavenia konania v exekučnom konaní, ktoré sa na odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nemôžu vzťahovať.

13. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu týchto trov nepriznal, keď tejto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .