Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3T-102-2015.pdf
PDF · 130.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U. H., T.. XX.XX.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom N., O.. C. Č.. XXX/X, okres Gelnica, bez pracovného pomeru,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1
v dobe od 21.30 hod. dňa 10. októbra 2014 do 10.30 hod. dňa 12. októbra 2014 v obci N., T. O. C. Č.. XXX, okres Gelnica, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, vnikol spoločne s toho času odsúdeným N. Š. do areálu priemyselného parku, a to tak, že podliezli oplotenie priemyselného parku v jeho zadnej časti pri železničnej trati, prišli k budove, vedľa ktorej bolo zaparkované nákladné motorové vozidlo SCANIA G440, TEČ, evidenčného čísla K. XXX Z. a zatiaľ čo obvinený N. Š. dával pozor, tak obvinený U. H. išiel k uvedenému nákladnému motorovému vozidlu, nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil veko palivovej nádrže, ktoré bolo v čase skutku zabezpečené uzamykacím mechanizmom a následne za pomoci gumenej hadice, ktorú si priniesol so sebou, postupne odčerpal a odcudzil najmenej 80 l motorovej nafty, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti ARET spol., s.r.o., Jaklovce, škodu na odcudzenej motorovej nafte vo výške najmenej 104,94 €,
v bode 2
dňa 15. októbra 2014 v čase okolo 00.15 hod. v obci N., okres Gelnica, na príjazdovej ceste pred bytovým domom na ulici C. Č.. XXX/X, v podnapitom stave kvôli nezhodám týkajúcich sa prístupovej cesty sa vyhrážal poškodeným so slovami, že ich zabije vyháňajúc sa s mačetou v ruke, ktorou sa oháňal okolo seba držiac ju nad hlavou Z. S. a jeho synovi ml. W. H., T.. XX.X.XXXX, takým spôsobom, že to u poškodených vyvolalo obavy o ich zdravie a život, pričom následne opakovane udrel ml. W. H. mačetou po pravom a ľavom ramene, čím mu spôsobil zranenia, a to odreniny pravého ramena, odreniny ľavého ramena a pleca a pomliaždenie dolnej časti ľavého ramena ľahkého stupňa, ktoré si nevyžiadali liečenie a práceneschopnosť poškodeného,
t e d a
v bode 1
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,
v bode 2
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a sčasti na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á ch a l
v bode 1
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,
v bode 2
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a za to
s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej spoločnosti ARET spol., s.r.o., so sídlom Jaklovce, Záhradná č. 10, 055 61 Jaklovce, IČO 36 204 617, škodu vo výške 104,94 €, pričom tento záväzok je solidárny s povinnosťou nahradiť škodu poškodenému odsúdeným N. Š. na podklade trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 102/2015 zo dňa 25.8. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2015.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obvinených U. H. Z. N. Š. pre skutok v bode 1) pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a na obvineného U. H. aj pre skutok v bode 2) pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že: v bode 1) obvinený U. H. Z. N. Š. v dobe od 21.30 hod. dňa 10. októbra 2014 do 10.30 hod. dňa 12. októbra 2014 v obci N., T. O. C. Č.. XXX, okres Gelnica, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, vnikol spoločne s toho času odsúdeným N. Š. do areálu priemyselného parku, a to tak, že podliezli oplotenie priemyselného parku v jeho zadnej časti pri železničnej trati, prišli k budove, vedľa ktorej bolo zaparkované nákladné motorové vozidlo SCANIA G440, TEČ, evidenčného čísla K. XXX Z. a zatiaľ čo obvinený N. Š. dával pozor, tak obvinený U. H. išiel k uvedenému nákladnému motorovému vozidlu, nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil veko palivovej nádrže, ktoré bolo v čase skutku zabezpečené uzamykacím mechanizmom a následne za pomoci gumenej hadice, ktorú si priniesol so sebou, postupne odčerpal a odcudzil najmenej 80 l motorovej nafty, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti ARET spol., s.r.o., Jaklovce, škodu na odcudzenej motorovej nafte vo výške najmenej 104,94 €,
v bode 2) obvinený U. H. dňa 15. októbra 2014 v čase okolo 00.15 hod v obci N., okres Gelnica, na príjazdovej ceste pred bytovým domom na ulici C. Č.. XXX/X, v podnapitom stave kvôli nezhodám týkajúcich sa prístupovej cesty sa vyhrážal zabitím s mačetou v ruke Z. S., T.. XX.XX.XXXX, a tiež jeho synovi ml. W. H., T.. XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že to u poškodených vyvolalo obavy o ich zdravie a život, pričom následne pristúpil počas toho, ako sa zaháňal s mačetou, podišiel k ml. W. H. a priložil mu mačetu na rameno v oblasti kľúčnej kosti, na čo sa on zľakol a chcel sa uhnúť, pričom mu obvinený s mačetou, ktorú držal stále v ruke, spôsobil viaceré rezné a tupé rany na ľavom pleci, pravom ramene, na ľavej strane krku a na ľavej strane chrbta s dobou liečenia do 5 dní, čo len u poškodených zvýšilo obavy z konania obvineného,
Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 25.8.2015, ktorým uznal oboch obvinených za vinných zo skutkov a stíhanej trestnej činnosti, dňa 23.9.2015 trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť v časti týkajúcej sa obvineného N. Š. v bode 1). Keďže obvinený U. H. podal odpor, súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Ku skutku v bode 1)
Obžalovaný U.Š. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že on naftu neukradol, v areáli firmy nebol, od N. Š., ktorý je synovcom jeho ženy, sa dozvedel, že naftu našiel za latrínou obydlia, kde býva I. Q.. N. Š. ju preniesol do kriakov okolo vody. Odtiaľ ju potom obaja na aute, ktoré riadil N. C., odniesli k C. S., keďže mal u neho dlh a takto ten dlh mal vyrovnať. Preto mu zavolal v noci, keď predtým naftu naložili do auta z miesta, kde ju preniesol N. Š., sám nevedel, či N. Š. bol naftu ukradnúť, hoci si myslel, že naftu ukradol I. Q.. Naftu prevážali asi v dvoch umelých bandaskách, mohlo ísť o 80 litrov tejto nafty.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok - odsúdený N. Š. využil právo nevypovedať, čo odôvodnil najprv tým, že sa bojí, čo bližšie neobjasnil, neskôr po vykonaní opatrenia zo strany samosudcu ohľadne vylúčenia obžalovaného U. H. z pojednávacej miestnosti po dobu výsluchu svedka, zasa uviedol po príslušnom poučení, že vypovedať nebude, keďže bol za takýto trestný čin odsúdený. Keďže svedok v prípravnom konaní nevypovedal, nebola jeho výpoveď z prípravného konania ani prečítaná.
Napriek tomu, že vo veci po nevypovedaní svedka N. Š. nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz týkajúci sa obžalovaného ako páchateľa skutku, obžalovaný U. H. bol však v konaní usvedčený nasledovnými dôkazmi:
Svedok N. R. - splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti ARET, s.r.o. Jaklovce vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, potvrdil krádež nafty z vozidla parkujúceho v objekte priemyselného parku v Jaklovciach. Potvrdil, že páchatelia podliezli plot objektu v zadnej časti, na tomto mieste bola vyváľaná tráva priamo pod plotom. Nákladné motorové vozidlo SCANIA G440, evidenčné číslo K. XXX Z. odparkoval v priemyselnom parku v zadnej časti okolo 21.30 hod dňa 10. 10. 2014, dvere na vozidle riadne uzamkol, zámok nádrže bol funkčný a uzamknutý. Po hlásení strážnikom na mieste našiel vylomený zámok na nádrži, pod nádržou videl fľak, vrchnák nádrže bol položený na aute. Fľak na zemi bol po vytekajúcej nafte, ktorá vytiekla z hadice, ktorou sa nafta z nádrže auta vytiahla. Po tomto zistení ihneď privolal policajtov. Krádež sa musela stať, kedy nebolo auto pod kontrolou, v dobe do jej zistenia, t. j. 12. 10. 2014 do 10. 30 hod. Pokiaľ išlo o naftu, mohlo byť odcudzených 80 - 100 l, keďže predtým natankoval plnú nádrž, čo je 700 litrov a chýbalo cca 10 cm zvrchu plnej nádrže. Už aj predtým došlo asi dvakrát ku krádeže týmto spôsobom, vtedy to polícii neoznamovali. Poukázal aj na to, že pokiaľ obžalovaný U. H. bol vo výkone trestu, tieto krádeže neboli.
Výpoveď svedka N. R. korešponduje s ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne dokázali, že skutok sa stal ako je popísaný vo výroku rozsudku. Ohliadka činu bola políciou vykonaná dňa 12.10.2014 o 12.20 hod., jej priebeh bol zadokumentovaný do príslušnej zápisnici s fotodokumentáciou. Z nej vyplynulo, že v areáli Priemyselného parku v obci N., O. C. XXX, sa nachádzalo odstavené nákladné motorové vozidlo zn. IVECO D440 ev. č. K. XXXAL s návesom. Nádrž auta nebola poškodená, avšak veko nádrže sa nachádzalo na hrdle nádrže v polohe uzamknuté (foto č. 7-9). Na nádrži, ako aj pod nádržou bola viditeľná veľká mastná škvrna. Vzhľadom na to súd vyhodnotil, že nádrž bola vylomená, keďže nedošlo k riadnemu odomknutiu pravým kľúčom.
Z hlásenia o použití služobného psa na pachové práce vyplynulo, že pes sledoval pachovú stopu cca 400 m od miesta činu, zachytil stopu, ktorá viedla priečne cez park smerom k plotu nachádzajúcom sa pri železničných koľajniciach, následne popod plot pokračoval cez železničné koľaje až došiel k rodinnej zástavbe domov na ulici C., ktorú obývajú Rómovia, kde bola stopa ukončená. Možno teda objektívne konštatovať, že stopa viedla až k ulici, kde býva aj obžalovaný a v dobe skutku tam býval aj odsúdený N. Š.U..
Z vyúčtovania firmy Slovnaft, a.s., ktoré tvorí prílohu faktúry spoločnosti Aret, s.r.o., vyplynulo, že dňa 10.10.2014 o 20.30 hod. boli natankované pohonné hmoty Tempo Plus Diesel na čerpadle Malý Šariš o množstve 570,89 litrov so sumou 748,85 €. Prepočtom ku dňu 10.10.2014 mal 1 liter motorovej nafty natankovanej do motorového vozidla SCANIA hodnotu 1,31 € a 80 litrov hodnotu 104,94 €, čo predstavuje aj škodu, ktorá bola odcudzením nafty spôsobená.
Ďalšie dôkazy už pred súdom priamo potvrdili nakladanie obžalovaného s kradnutou naftou, keďže nebolo pochybností, že išlo práve o naftu natankovanú v aute poškodeného. Bolo dokázané, že práve
obžalovaný U. H. túto naftu previezol a následne prenechal svedkovi C. S. za účelom splatenia dlhu, ktorý podľa tvrdenia obžalovaného a svedka mal voči nemu.
V tomto smere výpoveď obžalovaného bola zhodná s výpoveďou svedka N. C., ktorý potvrdil, že z požiadania U. H., spolu s ním a N. Š. previezol na svojom aute z ulici C. k domu C. S. D. B. N. naftu v dvoch kanistroch a sude, pričom svedok C. S. usvedčil tiež obžalovaného v tom, že to bolo v skorých ranných hodinách a nafta bola v sude o objeme 60 l, podľa odhadu jej bolo asi 40 l.
Súbor týchto nepriamych dôkazov tvoril ucelenú jednotu o okolnostiach skutku, o vine obžalovaného U. H. z jeho spáchania, a keďže tieto dôkazy navzájom nadväzovali, dopĺňali, boli v logickom súlade a neboli inými dôkazmi spochybnené, resp. vyvrátené, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Práve naopak, obrana obžalovaného, ktorú predniesol až na hlavnom pojednávaní (hoci tak mohol urobiť už počas prípravného konania), potvrdzuje, že sa snažil nepresvedčivo poukázať na vykonštruovanie prípadu voči nemu, a to pokiaľ išlo o obidva body obžaloby. Takto obvinil svedka I. Q., že to bol on, kto naftu ukradol, čo svedok pred súdom vyvracal tvrdením, že obžalovaný sa mu chce pomstiť za to, že ho v inom prípade v minulosti usvedčil, čo vyplynulo zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 166/2011, kde skutočne usvedčil obvineného U. H. z krádeží. Obrane obžalovaného však súd neuveril na základe toho, že spočiatku v podstate tvrdil, že krádež nafty pravdepodobne vykonal I. Q., hoci po výpovedi I. Q. už tvrdil, že to bol práve svedok, čo sám logicky nemohol vedieť, keďže ako vypovedal, na krádeži sa nezúčastnil. Nepresvedčivosť jeho obrany však spočívala aj v tvrdení, že naftu I. Q. ukradol z pomsty, k čomu na rozdiel od začiatku svojej výpovede pred súdom pripustil, že vedel, že nafta je kradnutá (v opačnom prípade by to obžalovanému logicky nezapadalo do konceptu obvinenia I. Q.). Nemožno opomenúť však ani to, že vo veci odmietol vypovedať usvedčený páchateľ tohto skutku N. Š., ktorý iba na začiatku výsluchu sa pravdivo vyjadril k dôvodu odmietnutia, a to strachu z obžalovaného, a až následne po opätovnom poučení súdu uviedol zákonný dôvod odmietnutia. Tieto skutočnosti navzájom podľa úvahy súdu dostatočne dokazujú, že obžalovaný bol jedným z páchateľov stíhaného skutku.
Keďže vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne dokázaná, súd ho uznal za vinného zo spáchania skutku v tomto bode. Vzhľadom na popis skutkových okolností v právoplatnom, a teda odsudzujúcom trestnom rozkaze v tejto veci u obvineného Jozefa Štefana, súd neupravoval inak skutkové okolnosti týkajúce sa obžalovaného U. H..
Ku skutku v bode 2)
Obžalovaný U.Š. H. vyhlásil, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dobe okolo 23.00 hod. mu zabúchali na dvere, volali ho von (z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že to boli poškodení a I. Q.), bolo to kvôli nafte, že kde ju dal. On tajil, že nejakú naftu mal, začali mu kamene hádzať do dverí. Keď opäť otvoril dvere, dostal kameňom do oka, volal policajtov a záchranku, ale policajti tam nedošli. On sám sa nikomu nevyhrážal, a to ani s mačetou, nikoho nenapádal. Tento skutok sa vôbec nestal, pretože bol doma, z domu nevyšiel. Poškodení podali trestné oznámenie až ráno, Z. S. sa mu vyhrážal už 12.10.2014 kvôli úžere, aby mu 18 - teho vrátil všetky peniaze. Policajti u neho ani žiadnu mačetu nenašli.
Obžalovaný bol usvedčený výpoveďami poškodeného Z. S. a ml. W. H., T.. XX.X.XXXX, ktorí popísali priebeh skutku nasledovne:
Svedok Z. S. uviedol, že po tom, čo priviezol autom domov I. Q., a následne po tom, čo bol ešte so synom u neho na návšteve, s autom odchádzal smerom domov. Autom však nemohol prejsť cez cestu, ktorá vedie okolo domu U. H., keďže cez cestu bola natiahnutá reťaz, čo bolo okolo 23. 00 hod. S autom zastal, vystúpil, z domu vyšiel obžalovaný, ktorého sa pýtal, prečo reťaz natiahol. Obžalovaný už v minulosti sa im vyhrážal, že stadiaľ nebudú chodiť po ceste, pričom ide o jedinú prístupovú cestu, ktorá vedie k jeho domu. Obžalovaný však sa im vyhrážal, že po ceste nebudú chodiť, že ich pozabíja, že budú chodiť celá rodina po koľajniciach, s mačetou (túto opísal, že mala drevenú rúčku, čepeľ dlhú 30 cm - 40 cm, celkom o dĺžke asi 50 cm), ktorú držal v ruke „šermoval“ a išiel k ich autu od svojho domu asi 5 -10 m. Vtedy nasadol do auta a začal s ním cúvať, jeho syn ml. W. H. do auta nestihol naskočiť, vtedy ho obžalovaný zasiahol mačetou do ruky a asi do chrbta pohybom zhora smerom dole (čo ukázal na
hlavnom pojednávaní), toto videl, keďže mal zasvietené svetlá na aute. Keď neskôr auto odstavil a z neho vystúpil, jeho syn utekal za ním a držal si ruku, potom doma videl reznú ranu na ruke, k lekárovi a na políciu išli na druhý deň, hoci polícia bola na mieste už po incidente. Vyhrážky zabitím obžalovaný opakoval, raz keď stál pri vchode svojho domu, keď potom vytiahol mačetu a svedok cúval s autom, kričal asi 2 krát, že pozabíja celú rodinu, že stade nebudú chodiť, a keď zasiahol mačetou jeho syna vyhrážal sa, že pozabíja celú rodinu, že stade nebudú chodiť. V tom čase tam okrem nich už nikto nebol, incident mohol sledovať I. Q.. Obžalovaného sa báli, keďže majú aj malé deti, báli sa o svoj život a aj vzhľadom na to, že stadiaľ vedie jedna prístupová cesta. S obžalovaným aj v minulosti mali problémy a aj nezhody.
Svedok ml. W. H. uviedol, že si pamätá, že s autom kvôli natiahnutej reťazi nemohli prejsť s otcom cez cestu okolo domu obžalovaného. Preto z auta vystúpili, vtedy U. H. im obom nadával, vyhrážal sa, že ich pozabíja, celú rodinu, že stadiaľ neprejdú, bol agresívny. Z domu zobral mačetu, ktorá mohla mať asi meter, ktorou „šermoval“, jeho otec nastúpil do auta a s autom cúval, obžalovaný prišiel k nemu a zasiahol ho mačetou tak, že pristúpil k nemu asi na 2,5 m (polohu ako stáli si nepamätal, v prípravnom konaní k tomu nebol ani vypočutý), priložil mu ju raz na pravé rameno, a keďže sa uhol, tak mačetu obžalovaný potiahol (ohľadom mechanizmu vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní), bližšie si na tieto okolnosti vzhľadom na odstup času ako tvrdil, nepamätal, takže nevedel, či obžalovaný ho mačetou aj (ne)sekol, prípadne či ho zasiahol mačetou iba raz. Potvrdil, že obžalovaný sa aj v dobe, kedy ho zasiahol vyhrážal zabitím, vyhrážky zabitím obžalovaný opakoval viackrát, 5-6 krát. Potvrdil, že konaním obžalovaného utrpel zranenia, na ktoré bol na druhý deň ošetrený lekárom, ráno potom s otcom boli podať trestné oznámenie. Svedok potvrdil aj pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, kde v podstate uvádzal, že obžalovaný najprv chcel mačetou zasiahnuť jeho otca, avšak následne trafil jeho, keďže sa úderu otec vyhol. S mačetou ho preto zasiahol aj druhýkrát, pripustil, že mohlo ísť o viac úderov. Ohľadom vyhrážok zabitím pritom vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní.
Z výpovedí oboch poškodených bolo nesporne dokázané, že to bol práve obžalovaný Tomáš Bikár, ktorý sa im opakovane vyhrážal zabitím, a to dokonca s mačetou v ruke, ktorou sa oháňal, čím vyvrátili obranu obžalovaného, že bol doma a skutok sa nestal.
K tomuto záveru súd dospel napriek tomu, že svedok I. Q. (ktorého obaja poškodení označili ako osobu, ktorá mala skutok vidieť), pred súdom tvrdil, že si udalosti pamätá, a uviedol, že v dobe okolo 22.00 hod.
- 22.30 hod., kedy od neho poškodení odišli preč, počul krik, keď vyšiel von, bolo tam veľa ľudí, išiel k nim asi na 20 m, pričom videl, že reťaz visela z ryny na dome obžalovaného, nebola teda natiahnutá cez cestu. Videl, že U. H. sa hádal s Z. S. Z. W. H., vulgárne si nadávali, držali sa navzájom za odev, naťahovali sa, ale sa neudierali. Nepočul, že by obžalovaný sa im vyhrážal zabitím, nemal ani v ruke mačetu. Keď Z. S. nastúpil do auta a začal cúvať od domu U. H.M. k domu svedka, toto urobil kvôli tomu, že bývajú v blízkosti seba.
Túto výpoveď súd vyhodnotil ako nehodnovernú, keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal kvalitatívne podstatne rozdielne (výpoveď zo dňa 17. 4. 2015 bola na hlavnom pojednávaní prečítaná), pričom skutok popísal v zhode s výpoveďou oboch poškodených. Z výpovede z prípravného konania vyplynulo, že počas hádky ohľadom natiahnutej reťaze cez cestu obžalovaný sa oháňal s mačetou v ruke dlhou asi 1 m, vyhrážal sa poškodeným, že ich zabije, priblížil sa k W. H., ktorého následne mačetou sekol. Z. S. medzitým s autom nacúval až k jeho domu. Videl aj to, že W. H. mal na ľavom ramene krvavý škrabanec, keď ho U. H. napadol mačetou.
Výpoveď svedka I. Q. na hlavnom pojednávaní súd považoval aj za nepresvedčivú vzhľadom na nelogickosť tvrdení svedka a evidentnú snahu pomôcť obžalovanému. Svedok bezprostredne na to, ako bol vyzvaný pred súdom, aby súvisle sa vyjadril k veci, uviedol, že „U. H. nemohol W. H. spôsobiť zranenia, lebo musel by mať veľa rezných rán, keby ho porezal mačetou“, pričom toto tvrdenie bolo celkom zjavne i neobjektívne (poškodený v skutočnosti mal viacero rán, ktoré boli spôsobené mačetou, bližšie k tomu znalecký posudok). Keďže svedok teda ihneď vyhodnocoval dôkazy, súd nadobudol presvedčenie, že svedok klamal, pričom zmena výpovede mohla byť motivovaná aj tou skutočnosťou, čo obžalovaný tvrdil na svedka ohľadom skutku v bode 1), teda že ukradol naftu. Preto nedôveryhodne vyznieva tvrdenie svedka o jeho nahováraní zo strany Z. S. na výpoveď v neprospech obžalovaného.
Obranu obžalovaného, že skutok sa ani nestal, sám bol celý čas doma, vyvrátili aj ďalšie dôkazy. Z výpovede svedka H. N. - policajta OO PZ v Gelnici vyplynulo, že hliadka na mieste preverovala
oznámenie o natiahnutom lane cez cestu, čo bolo okolo 00. 25 hod. po vyslaní stálou službou. Svedok potvrdil pravdivosť výpovede z prípravného konania, že na mieste bolo asi 30 Rómov, ktorí po sebe kričali, následne prišiel k nim Z. S., ktorý uviedol, že nemohol prejsť autom domov, že niekto natiahol cez cestu reťaz, avšak v dobe príchodu hliadky tam už reťaz nebola. Z. S. uviedol, že príde až ráno podať oznámenie na OO PZ Gelnica. Potom k nim prišiel U. H., ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu, ktorý uviedol, že volal na políciu kvôli hádke Rómov. Povedal, že cez cestu bola natiahnutá šnúrka, ku ktorej nastal konflikt. U. H. mal poranené oko, avšak nepovedal, čo sa mu stalo. V zhode s tým zo záznamu zo služby hliadky OO PZ vyplynulo, že hliadka v zložení ppráp. H.Ň. N. a npor. J. U. vykonávala službu dňa 14.10.2014 od 19.00 hod. do 15.10.2014 do 07.00 hod., hliadka bola vyslaná na ulicu C. v dobe o 00.25 hod. (dňa 15.10.2014), kedy U. H. oznamoval nezhody so susedovcami S. pre konflikt natiahnutej šnúry, kedy autom nemohol prejsť Z. S.. Počas incidentu U. H. oznámil, že bol poranený a že pôjde na ošetrenie, oznámenie hliadke nepodal nikto. Z týchto dôkazov bolo preukázané, že po konflikte medzi obžalovaným a Z. S. došlo k preverovaniu incidentu na mieste políciou, v nadväznosti na to, bolo W. H. podané trestné oznámenie dňa 15.10.2014 o 09.00 hod. na OO PZ Gelnica, čo potvrdzuje zápisnica o trestnom oznámení, z obsahu ktorej vyplynulo, že U. H. po slovnej hádke v súvislosti s tým, že natiahol kovové lano cez cestu a znemožnil prechod autom, sa s mačetou v ruke jemu a aj otcovi Z. S. vyhrážal zabitím tým, že kričal, že ich pozabíja, s mačetou sa vyháňal. Následne mu mačetu priložil k ramenu pravej ruky a keď ruku potiahol, spôsobil mu škrabance na ramene a v oblasti kľúčnej kosti. Následne dňa 22. 10. 2014 podal trestné oznámenie aj Z. S., ktorý opísal vyhrážky zabitím a porezanie mačetou jeho syna obžalovaným. Z tohto bolo zrejmé, že svedok N. M. - policajt OO PZ Gelnica preveroval na mieste incident zo dňa 15.10.2014, ktorý sa odohral v dobe o 07.45 hod., kedy došlo k verbálnemu konfliktu medzi U. H., Z. S. Z. N. G. W. H., G. H.. Dotazom od Z. S. zistil, že ku konfliktu s U. H. došlo večer, kedy U. H. natiahol lano cez cestu, aby Z. S. nemohol ísť autom po ceste domov, čo U. H. poprel. Na podklade výpovedi policajtov a policajných záznamov súd ustálil dobu spáchania skutku v zhode s obžalobou, tvrdenia obžalovaného, že ku skutku nedošlo neboli pravdivé. Je nutné uviesť, že pokiaľ obžalovaný U. H. pred súdom vypovedal aj o prípadných ďalších incidentoch, tieto sa netýkali predmetu obžaloby vzhľadom už iba na ich čas, a preto ich súd ani bližšie nemal dôvod preverovať. To, že incident sa stal v nočných hodinách okrajovo potvrdila aj svedkyňa C. C., ktorej výpoveď bola prečítaná, keďže jej výpoveď neprispela bližšie k objasneniu veci (svedkyňa sledovala iba hádku, na mieste nebola po celý čas).
Súd nepovažoval za pravdivé výpovede obžalovaného a svedka I. Q., že W. H. zranenie prakticky buď nemal alebo nezodpovedalo úderu mačetou, čím by bolo vylúčené zavinenie obžalovaného. Opak potvrdili lekárske správy, výpovede ošetrujúcich lekárov a v neposlednom rade znalecký posudok.
Svedkyňa MUDr. Katarína Janovová vo výpovedi zo dňa 20.5.2015 uviedla, že pracuje ako všeobecná lekárka pre deti a dorast, dňa 15.10.2014 vyšetrovala poškodeného W. H., ktorý uviedol, že bol fyzicky napadnutý U. H., ktorý ho napadol v noci s mačetou. Zistila, že má na tele viaceré rezné, ale aj tupé rany, konkrétne na ľavom pleci, ľavom ramene, ľavej strane krku a ľavej strany chrbta, a preto ho odoslala na chirurgické ošetrenie. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 15.10.2014 vyplynulo, že o 10.28 hod. bol ošetrený W. H., ktorý bol aj v ambulantnom liečení na zranenia od 15.10.2014 do 20.10.2014.
Svedok MUDr. Marián Znak vo výpovedi dňa 20.5.2015 uviedol, že na chirurgickej ambulancii bol dňa 16.10.2014 o 08.45 hod. ošetrený W. H., ktorý uviedol, že bol napadnutý s mačetou „predvčerom večer“. Zistil, že má poranenia pravej a ľavej paže, v hornej tretine ľavej paže boli prítomné dve priečne prebiehajúce odreniny 6 a 8 cm dlhé, na prednej strane ľavej paži mal 4-5 rezných odrenín, priečne prebiehajúcich od 4-7 cm, v dolnej tretine ľavej paže mal opuch a podkožný krvný výrok po pomliaždení. Všetky odreniny boli kryté chrastami bez zápalu. Dňa 17.10.2014 bol W. H. na kontrole, kde mu znova ošetril rany a bol objednaný na ďalšiu kontrolu 21.10.2015. Tieto zranenia mohli byť spôsobené podľa popisu W. H. mačetou, krvné podliatiny buď úderom tupým predmetom alebo aj pri páde. Zranenia poškodeného boli ľahké s dobou liečenia 4-5 dni, bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života.
Na hlavnom pojednávaní bol do konania pribratý na posúdenie zranení poškodeného W. H. znalec v Odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Dušan Ivančo, ktorý podal písomný znalecký posudok. So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol znalecký posudok prečítaný, z neho vyplynulo, že poškodený utrpel tri odreniny pravého ramena, 4-5 odrenín ľavého ramena a pleca, pomliaždenie v dolnej časti ľavého ramena, všetky zranenia boli ľahké. Poranenia poškodeného mohli byť spôsobené mačetou, ktorou opakovane útočník poškodeného udieral pravdepodobne 8-9 krát, 3
krát do pravého horného ramena a asi 4-5 krát do ľavého horného ramena až pleca. Mačeta zasiahla poškodeného ostrou časťou, avšak úder bol limitovaný nízkou kinetickou energiou a čiastočne zachytený šatstvom, takže nedošlo k sečným poraneniam na tele. Pomliaždenie dolnej časti ľavého ramena mohlo byť spôsobené aj po údere tupou časťou mačety alebo iným mechanizmom. Zranenia si vyžiadali iba jednorazové ošetrenie, resp. maximálnu krátkodobú práceneschopnosť do 5 dní, hoci zranenia nemuseli byť lekársky ošetrené. Je pravdepodobné, že zranenia boli spôsobené mechanizmom, akým popísal poškodený W. H., Z. S., prípadne ďalšie osoby. Znalec uviedol, že v nadväznosti na zistenia pri ošetrení MUDr. Mariánom Znakom, kedy poškodený mal 7-8 lineárnych odrenín a jedno miesto pomliaždenia, určite nedošlo iba k priloženiu mačety na telo, ako o tom vypovedal W. H., ale muselo dôjsť k úderom, ktoré neboli intenzívne a boli tlmené odevom.
Vzhľadom na spôsob, akým obžalovaný útočil na poškodených jednak verbálne a následne i fyzicky opakovaným udieraním mačetou poškodeného W. H., a hoci aj nízkou intenzitou, súd mal za dokázané, že vyhrážky obžalovaného mohli privodiť dôvodnú obavu, že ich obžalovaný uskutoční, a preto za objektívne považoval výpovede poškodených, že mali z konania obžalovaného obavu a strach.
Na druhej strane rozpory vo výpovediach poškodených, ktoré súd ozrejmoval čítaním časti z ich výpovedí neznamenali, že vypovedali o podstatných skutkových okolnostiach neobjektívne, resp. nepravdivo, keďže poškodení ich logicky zdôvodnili časovým odstupom, poškodení pritom vypovedali jednoznačne a neprotirečivo, že práve obžalovaný sa im vyhrážal s mačetou ruke, a že on spôsobil mačetou aj zranenia W. H.. Preto súd nemohol akceptovať obranu obžalovaného.
Preto mal súd za to, že vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne dokázaná vykonaným dokazovaním, a preto ho uznal za vinného zo spáchania skutku v bode 2), u ktorého upravil oproti obžalobe iba niektoré skutkové okolnosti podľa zistení súdu, čo nemalo žiadny vplyv na totožnosť skutku.
Súd odmietol vykonať návrhy obžalovaného na vypočutie svedkov N. C., N. H., G. Y., F. H., S. H.Á., N. H. I.., C. C., M. H., Z. H., M. H., G. H., N. M. Z. I. G., na okolnosti údajného napadnutia obžalovaného dňa 14. 10. 2014, resp. dňa 15. 10. 2014 v ranných hodinách, keďže predmetom konania bol skutok zo dňa 15. 10. 2014 o 00. 15 hod. Obžalovaný neskôr modifikoval svoj návrh a súhlasil s prečítaním výpovedí svedkov N. M. Z. C. C.. (súd dodáva, že dodatočné návrhy obhajcu na vykonanie listinných dôkazov na č. l. 365 - 383 boli vzaté späť na hlavnom pojednávaní dňa 27. 9. 2017).
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný U. H. v bode 1) naplnil skutkovú podstatu spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože spoločným konaním si s odsúdeným N. Š. prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním. Tohto prečinu sa dopustil tým, že spolu s ďalšou osobou nezisteným spôsobom vypáčil veko palivovej nádrže, ktoré v dobe skutku bolo uzamknuté, čo je nutné považovať za vlámanie podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona prekonaním uzamknutia, pričom z nádrže odčerpal najmenej 80 l nafty v hodnote najmenej 104,94 €.
V bode 2) obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou a sčasti na chránenej osobe - dieťati. Tohto trestného činu sa dopustil tým, že sa slovne vyhrážal s mačetou v ruke zabitím poškodeným Z. S. Z. I.. W. H., T.. XX.X.XXXX, pričom v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zákona je mačetu nutné považovať za zbraň, ktorou bol vedený útok najmä voči osobe, ktorá nedovŕšila vek 18 rokov v zmysle § 127 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný konal pri spáchaní oboch prečinov v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel ohroziť a porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, ktoré sledujú ochranu majetku, osôb a organizácií pred odcudzovaním vecí z tohto majetku a ochrane jednotlivcov pred závažnými vyhrážkami zo strany iných osôb, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. Motívom konania obžalovaného bola snaha získať trestnou činnosťou finančné prostriedky z odpredaja kradnutej veci, a ďalej zabrániť prejazdu motorového vozidla okolo svojho príbytku.
Obžalovaný U. H. je bez pracovného pomeru, žije s družkou a je otcom piatich detí. Z charakteristiky z posledného výkonu odňatia slobody je hodnotený kladne, koniec trestu bol stanovený na 23.2.2017,
počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Z charakteristiky Obce Jaklovce vyplynulo, že bývajú v časti obce obývanej rómskym etnikom, bol podozrivý z páchania trestnej činnosti formou rôznych drobných krádeží, ktoré ustali po tom, čo bol odsúdený a nastúpil do výkonu trestu. Komisiou pre obecný poriadok riešený nebol, bol zapojený do aktivačných prác. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že má 10 záznamov prevažne pre trestné činy majetkového charakteru, a to krádeže. Právny význam má 7 odsúdení, počnúc od roku 1995, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Následne bol odsúdený ešte raz v roku 1995, ďalej v roku 2005, všetko pre trestné činy krádeže podľa § 247 Tr. zákona, pričom mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody vo všetkých troch prípadoch. Od roku 2010 bol odsúdený 4 krát. V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 166/2011 bol odsúdený dňa 28.12.2011 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 17.9.2013 na skúšobnú dobu, v ktorej sa osvedčil. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 41/2013 zo dňa 11.12.2013 bol odsúdený pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na trest povinnej práce, výrok o treste bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 58/2013 zo dňa 16.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014, ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, § 20 Tr. zákona, ako aj prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 24.3.2016 so skúšobnou dobou 2 rokov, t. j. do 24.3.2018. Tým istým rozsudkom bolo vo vzťahu k ďalšiemu trestnému činu upustené od uloženia súhrnného trestu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 3T 166/2011.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného súd zistil iba priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na povahu trestnej činnosti, špeciálnu recidívu obžalovaného, účel trestu je možné u neho dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovanému preto súd uložil samostatný trest odňatia slobody, keďže trestnej činnosti sa dopustil v období po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku vo veci sp. zn. 5T 58/2013 dňa 16.4.2014 a ešte pred jeho právoplatnosťou dňa 23.10. 2014, a to úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona. Za uvedený trestný čin zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na to, že obžalovanému prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby zvýšenej na dolnej hranici o jednu tretinu, a teda 16 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na to, že obžalovaný je recidivistom v páchaní trestnej činnosti majetkového charakteru, s prihliadnutím na jeho osobu, ktorá je takto narušená, dopúšťa sa trestnej činnosti napriek tomu, že bol v minulosti pred spáchaním tejto trestnej činnosti už 6 krát vo výkone trestu odňatia slobody (súd uviedol aj výkon trestu u odsúdení, kedy bol ešte mladistvým), a keďže sa dopustil trestnej činnosti v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo veci 3T 166/2011 (dňa 17.9.2013), súd mu uložil trest odňatia slobody, ktorý považoval za primeraný k následku, ktorý spôsobil, ako aj okolnostiam oboch trestných činov, a to v dolnej polovici takto vypočítanej trestnej sadzbe. Pri výmere trestu zohľadnil aj to, že obžalovaný je otcom 5 maloletých detí, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný bol pred spáchaním už vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin v posledných 10 rokoch (3T 166/2011, 3T 22/2005), na výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaného zaviazal podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaplatiť poškodenej spoločnosti Aret, s. r. o. Jaklovce uplatnenú škodu za odcudzenú naftu vo výške 104,94 €, o výške ktorej nemal pochybnosti, pričom vzhľadom na právoplatné odsúdenie spolupáchateľa N. Š. pre uvedený trestný čin trestným rozkazom sp. zn. 3T 102/2015 je tento záväzok solidárny s povinnosťou úhrady škody, ktorá bola odsúdenému N. Š. uložená v rovnakej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.