Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/141/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. N., nar. XX.XX.XXXX a C. N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov

- matka: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXC, P., a otec: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXC, P., t.č. bytom D. XX, P., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11P/107/2016-86 zo dňa 29. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Výživné otca na maloletú K. sa zvyšuje s účinnosťou od 02.12.2016 zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 85,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Výživné otca na maloletú C. sa zvyšuje s účinnosťou od 02.12.2016 zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume 104,40 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú C. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume 104,70 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú K. a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú C.. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 26 ods. 2 Zákona o rodine, § 217 ods. 1, § 121, § 232 ods. 2 až 4 Civilného sporového poriadku (CSP) a vecne tým, že matka sa návrhom zo dňa 02.12.2016, doručeným okresnému súdu dňa 02.12.2016, v spojení s jeho doplnením na pojednávaní dňa 23.05.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by

súd zvýšil výživné otca na maloletú K. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, a výživné otca na maloletú C. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, a to od podania návrhu.

3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že na maloletú K. bola upravená vyživovacia povinnosť otca 08.09.2014 sumou 70,- Eur. Od tej doby uplynuli už dva roky a pomery sa značne zmenili. Maloletá navštevuje od 01.09.2016 Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu, Hollého 8 v Trnave. Ročné štúdium na tejto škole stojí 600,- Eur plus zápisné, náklady na dresy vo výške 40,- Eur a špeciálna obuv. So školou sú spojené aj iné náklady: obedy 26,- Eur, klavír 90,- Eur, rôzne exkurzie, baletné predstavenia, pracovné zošity cca 40,- Eur, výtvarná výchova cca 20,- Eur, športová hala pre gymnastiku cca 2x do mesiaca po 3,- Eur. Každý mesiac matku škola stojí 90,- - 100,- Eur. Po vyučovaní navštevuje maloletá krúžok baletu 3x do týždňa, ktorý stojí 16,- Eur. Ďalej sa zvýšili primerane k veku aj náklady na oblečenie, obuv, drogériu. K. sa s otcom už dlhý čas odmieta stretávať. Otec zaplatí iba 70,- Eur mesačne a ničím iným neprispieva. Suma 70,- Eur nepokryje ani polovicu nákladov pre rozvoj K.. Na maloletú C. posledná úprava bola stanovená vo výške 50,- Eur. Aj u C. sa životné pomery značne zmenili, už nechodí do škôlky, ale navštevuje 2. ročník ZŠ na S. ul. v P.. So školou sú spojené náklady: školská taška 50,- Eur, peračník 10,- Eur, vrecká na TV a VV po 5,- Eur, oblečenie na TV a obuv vo výške 30,- Eur, potreby na výtvarnú výchovu cca 25,- Eur, anglický zošit a pracovný zošit 20,- Eur, ďalej pracovné zošity. Ďalšie náklady sú v oblečení na leto a zimu, rovnako ako aj obuv, lieky, krúžok baletu 2x týždenne 20,- Eur, návšteva dopravných ihrísk, vianočné darčeky, narodeniny, meniny, Mikuláš, toto všetko zabezpečuje sama. Otec zaplatí len 50,- Eur mesačne a o iné sa nezaujíma. Aj C. už odmietla otca navštevovať. Mesačný príjem matky je 770,- Eur. Aby dokázala uživiť deti, sama bola donútená pracovať v zahraničí ako opatrovateľka v dvojtýždňových turnusoch. Jej mesačné náklady na bývanie sú 199,- Eur, 26,- Eur elektrina, 20,- Eur telefón, 250,- Eur na stravu a nový nábytok, skrine, postele, písací stolík so stoličkou. Nábytok bol potrebný, nakoľko v bytovke boli rozšírené ploštice. Nábytok stojí každý mesiac v splátkach asi 100,- Eur. Ďalej rôzne postreky proti plošticiam vo výške 50,- Eur mesačne. Pre deti nekupuje žiadne značkové oblečenie, ani iné drahé veci pre školu či obuv.

4. Otec sa k návrhu vyjadril v podaní zo dňa 23.01.2017, kde uviedol, že z dôvodu jeho minimálnej mzdy nesúhlasí so zvýšením výživného na maloleté deti. Matka nepravdivo zavádza súd o nezaplatení výživného za mesiac 9/2016, preto prikladá kópiu šeku. Nakoľko uvádza, že deťom nič nekúpil, vždy mu všetko vrátila. V roku 2015 od neho dostali vianočné darčeky a všetko mu vrátila a kupoval ich podľa želania detí a ešte dostali každá 20,- Eur. Minulý rok im nič nedal, nakoľko písal K., aby si prišli pre vianočné, čo do dnešného dňa si po to neprišli. Z jeho príjmu do dnešného dňa platí otec 135,- Eur výživné, energie 75,- Eur, exekútora 65,- Eur, a to spláca dlžoby zo spoločného bývania s matkou. Po rozchode sa musel sám postarať o seba a od nuly nanovo zriadiť domácnosť. Čo sa týka toho, čo matka uvádza ohľadom bývania, že sama platí 200,- Eur, tak v čase spoločného bývania to bolo rozdelené na každú osobu. Od otcovho odchodu z bytu tam s ňou býval brat a po otcovom odhlásení z nájomnej zmluvy tam bola dopísaná jej mama. Čo sa týka nábytku, tak neoficiálnou cestou vie, že jej ho zohnali jej priateľ a jej sestra. Ohľadom ploštíc, tak ich likvidovanie zabezpečuje správca bytovky. Čo sa týka stretávania s dievčatami, tak sa to už rieši pojednávaním dňa 15.02.2017. Na pojednávaní dňa 23.05.2017 sa otec vyjadril tak, že by súhlasil so zvýšením výživného maximálne po 5,- Eur na každé dieťa.

5. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že dôvody matky, pre ktoré podala návrh, sú dôvodné, odporúčajú zvýšiť výživné primerane otcovým možnostiam a schopnostiam.

6. Súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe deti je z časti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 85,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 02.12.2016.

7. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia u každej maloletej, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.

8. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí prišlo z dôvodu jednak uplynutia cca dvoch rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých detí a k zvýšeniu nákladov na ich stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru. Najmä však prišlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s nástupom maloletej K. na súkromné tanečné konzervatórium a s nástupom maloletej C. na základnú školu, ktorým prestupom sa zvýšili najmä náklady na školské potreby, a u maloletej K. aj na školné a ďalšie potreby spojené so štúdiom. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletých detí preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 70,- Eur mesačne na maloletú K. a v sume 50,- Eur mesačne na maloletú C., preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

9. Žiadnemu z rodičov maloletých detí oproti času skorších rozsudkov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec býva u zamestnávateľa, kde neplatí nájomné, platí si len energie spolu vo výške 80,- Eur mesačne. Spolu s ním tam býva priateľka, ktorá je zamestnaná s čistým príjmom cca 600,- Eur mesačne. Ďalej má otec náklady na telefón vo výške 30,- Eur mesačne (fa na č.l. 77), internet má bezplatný u zamestnávateľa. Z dôvodu dlhov sú mu vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 65,- Eur až 70,- Eur mesačne. Na plnoletú dcéru E., voči ktorej už nemá vyživovaciu povinnosť asi od roku 2013, spláca otec dlžné výživné vo výške 20,- až 30,- Eur mesačne. Matka žije s maloletými deťmi a so svojou matkou (poberateľkou starobného dôchodku 460,- Eur mesačne) v mestskom sociálnom byte, za ktorý platia nájomné vo výške 199,- Eur (potvrdenka na č.l. 72-73), za elektrinu vo výške 29,- Eur mesačne (podací lístok v prílohovej obálke), za internet spolu s televíziou vo výške cca 28,- Eur mesačne. Hoci matka uviedla, že nájomné platí ona sama, lebo jej matka kúpila nový nábytok, súd poukazuje na vyjadrenie matky v návrhu, kde uviedla, že má náklady na nábytok, ktorý spláca. Z uvedeného mal súd za to, že nábytok kúpila matka maloletých detí, a niet preto dôvodu, aby sa jej matka nepodieľala na nákladoch na bývanie, ktoré je tak potrebné rozpočítať medzi osoby, ktoré žijú v jednej domácnosti, t.j. 256,- Eur/4 osoby = 64,- Eur na každú osobu. Ďalej má matka náklady na telefón 20,- Eur mesačne. Otec, rovnako ako v čase skorších rozsudkov, pracuje ako sklenár v D. C. Y. v P., kde dosahuje priemernú čistú mzdu asi 377,- Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie oproti času rozsudku č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 o cca 75,- Eur mesačne a oproti času rozsudku č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 o 57,- Eur mesačne. Matka ako v čase skorších rozsudkov, pracuje v zahraničí ako opatrovateľka, a to v Taliansku, kde dosahuje priemernú čistú mzdu cca výške 782,- Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie oproti času rozsudku č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 o cca 394,- Eur mesačne a oproti času rozsudku č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 o 382,- Eur mesačne. Zvýšenie u matky nastalo z dôvodu, že matka predtým poberala mzdu v obdobnej výške, ale len raz za dva mesiace, kým v súčasnosti je to raz za mesiac. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú K. považoval celkovo sumu cca 320,- Eur mesačne (strava doma 105,- Eur (3,50 Eur na deň x 30 dní)), strava v škole 27,80 Eur (podací lístok v prílohovej obálke), oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena 10,- Eur, telefón 10,- Eur, škola 62,25 Eur (bod 13. rozsudku), bývanie 64,- Eur (nájomné 199,- Eur + elektrina 29,- Eur + internet a televízia 28,- Eur = 256,- Eur deleno 4 osoby v domácnosti - viď. bod 32. rozsudku). Za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú C. považoval súd celkovo sumu cca 240,- Eur mesačne (strava doma 105,- Eur (3,50 Eur na deň x 30 dní)), oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena 10,- Eur, telefón 10,- Eur, škola 10,- Eur, bývanie 64,- Eur (nájomné 199,- Eur + elektrina 29,- Eur + internet a televízia 28,- Eur = 256,- Eur deleno 4 osoby v domácnosti - viď. bod 32. rozsudku).

10. Otec v konaní poukazoval na jeho nízky príjem, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa, pričom uviedol, že si hľadal aj lepšie platenú prácu, avšak má zápis v registri trestov, takže ho nikde nezoberú, pričom si dal žiadosť do Peugeotu aj do ZF Slovakia. Cez úrad práce si zamestnanie nehľadal, nemal dôvod. Súd však dopytom na spoločnosti ZF Slovakia (č.l. 64 a 79) a PSA Peugeot Citroen Slovakia (č.l. 70) zistil, že ani v jednej z uvedených spoločností nie je na prekážku záznam v registri trestov, pričom výrobní pracovníci u nich dosahujú čistý mesačný príjem cca 596,- Eur (v ZF Slovakia, a.s.), resp. cca 680,- Eur (PSA Peugeot Citroen Slovakia). Je zároveň všeobecne známe, že uvedené spoločnosti majú nedostatok zamestnancov a minimálne v rámci mesta Trnava na bilboardoch a prostriedkoch hromadnej dopravy (MHD) masívne inzerujú voľné pracovné miesta vo svojich spoločnostiach, pričom voľné pracovné miesta vyplývajú aj z inzercie na č.l. 80. Ak by si otec skutočne hľadal lepšie platené pracovné miesto, nič mu nebránilo zamestnať sa v jednej z uvedených spoločností, kde by mohol dosahovať čistú mzdu minimálne vo výške 596,- Eur mesačne. Otec si musí byť vedomý toho, že je v produktívnom veku, s dvoma vyživovacími povinnosťami, a musí vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval

čo najvyšší príjem, nakoľko jeho deti sú na neho svojou výživou odkázané. Ak tak otec nerobí, súd na také jeho správanie (t.j. zotrvanie v zamestnaní s čistým príjmom cca 377,- Eur mesačne, namiesto nástupu do iného zamestnania s čistým príjmom minimálne cca 596,- Eur mesačne) s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otcom uvedený dôvod (záznam v registri trestov) sa ukázal pritom ako neopodstatnený. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať uvedený čistý mesačný príjem minimálne vo výške 596,- Eur, ktorý by dosahoval v spoločnosti ZF Slovakia, a.s., ak by prejavil skutočný záujem sa v uvedenej spoločnosti zamestnať, a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Z uvedenej čistej mesačnej mzdy vo výške 596,- Eur, ktorú je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať, by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na svoje dve maloleté deti v rozmedzí od 20 do 30% z čistého príjmu, t.j. v rozmedzí od 120,- Eur do 179,- Eur. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti, avšak zároveň minimálne u maloletej C. sa predpokladá potreba zvýšenia výživného v budúcnosti, bolo potrebné sa pohybovať v strede daného rozmedzia. 25% z uvedenej sumy 596,- Eur pritom predstavuje sumu 150,- Eur. Zo sumy 150,- Eur mesačne potom súd považoval za primeranú sumu výživného na maloletú K. vo výške 85,- Eur mesačne, nakoľko je staršia a má vyššie náklady na školu a na maloletú C. vo výške 65,- Eur mesačne, na ktorú odôvodnené náklady sú nižšie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sú voči otcovi vedené exekúcie, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu maloletých detí, keď výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

11. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by stačila na zabezpečenie výživy oboch jeho detí vo zvýšenej miere ako doposiaľ. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v možnostiach otca dosahovať výrazne vyšší príjem ako súčasný.

12. Výšku výživného na maloletú K. v sume 85,- Eur mesačne a na maloletú C. v sume 65,- Eur mesačne považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, vzhľadom k príjmu ich matky, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR, aj s prihliadnutím k tomu, že otec má dve vyživovacie povinnosti, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa nich podieľala matka, ktorá má oproti času skoršieho rozsudku vyšší príjem, a ktorá je rovnako povinná sa finančne podieľať na výžive maloletých, nakoľko jej osobná starostlivosť o ne je menšia ako v čase skorších rozsudkov. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti vo výroku I. a II. rozsudku vyhovel, považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletú K. 85,- Eur mesačne a vo výške výživného otca na maloletú C. 65,- Eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po cca dvoch rokoch od času pôvodných rozhodnutí, považuje súd zvýšenie výživného o 15,- Eur na každé z detí za primerané. Zároveň súd poukazuje na to, že u otca došlo oproti poslednému z rozsudkov k zvýšeniu príjmu o 57,- Eur, z ktorej sumy rovnako je možné zvýšenie výživného pokryť. Súd zvýšil výživné na maloleté deti odo dňa podania návrhu na súd dňa 02.12.2016, nakoľko k podstatnej zmene pomerov u každého z detí prišlo už pred podaním návrhu (u K. 01.09.2016 a u C. 01.09.2015), hoci matka (na prospech otca) podala návrh až neskôr. Deň splatnosti výživného ponechal súd na 15. dňa v mesiaci.

14. V dôsledku zvýšenia výživného od 02.12.2016 a rozhodovania o výživnom dňa 29.06.2017 súd vyčíslil otcovi vo výroku III. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume 104,40 Eur a vo výroku III. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú C. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume 104,70 Eur. Uvedené nedoplatky boli vypočítané spôsobom - u mal. K. za obdobie 02.12.2016-31.12.2016 (t.j. 30 dní) mal otec dať 82,20 Eur (85,- Eur/31 dní = 2,74 Eur na 1 deň x 30 dní = 82,20 Eur), za toto obdobie dal 67,80 Eur (70,- Eur/31 dní = 2,26 Eur na 1 deň x 30 dní = 67,80 Eur), rozdiel je 14,40 Eur a za mesiace 1/2017 - 6/2017 mal otec dať 510,- Eur (6 mesiacov x 85,- Eur), za toto obdobie dal 420,- Eur (6 mesiacov x 70,- Eur), rozdiel je 90,- Eur, t.j. nedoplatok u mal. K. spolu 104,40 Eur (14,40 Eur + 90,- Eur) a u mal. C. za obdobie

02.12.2016-31.12.2016 (t.j. 30 dní) mal otec dať 63,- Eur (65,- Eur/31 dní = 2,10 Eur na 1 deň x 30 dní = 63,- Eur), za toto obdobie dal 48,30 Eur (50,- Eur/31 dní = 1,61 Eur na 1 deň x 30 dní = 48,30 Eur), rozdiel je 14,70 Eur a za mesiace 1/2017 - 6/2017 mal otec dať 390,- Eur (6 mesiacov x 65,- Eur), za toto obdobie dal 300,- Eur (6 mesiacov x 70,- Eur), rozdiel je 90,- Eur, t.j. nedoplatok u mal. C. spolu 104,70 Eur (14,70 Eur + 90,- Eur).

15. Súd z dôvodu výšky nedoplatkov povolil otcovi splácať nedoplatky na obe maloleté deti v splátkach po 5,- Eur mesačne na každú spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátok budú nedoplatky zo strany otca uhradené v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatkov v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na obe maloleté deti po určitý čas, čo je viac na prospech maloletých, ako jednorazovo vyplatená suma.

16. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú K. a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú C..

17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí namietajúc, že súd rozhodol o zvýšení výživného podľa priemerného mesačného platu vo firme ZF Slovakia, ktorá činí 850,- Eur brutto, pričom pri odčítaní odvodov a dane môže byť mzda 596,- Eur. Pracuje v sklenárstve ako jediný pracovník s trvalým pracovným pomerom a s priemerným mesačným platom 369,72 Eur z čoho mesačne platí 80,- Eur nájomné a energie za bývanie, 30,- Eur za telefón. Po zaplatení mu zostane 259,- Eur, z toho platí výživné vo výške 135,- Eur. Zostane mu tak na celý mesiac 124,- Eur, životné minimum stanovené štátom je suma 198,08 Eur. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy príjem aj jeho priateľky. Sama však prispieva na štúdium svojich detí, ktoré študujú na vysokých školách v Českej republike a okrem toho má aj iné výdavky. Súd bral do úvahy aj iné zamestnanie, kde by jeho príjem mohol predstavovať 660,- Eur. Jeho súčasné bývanie je však viazané na zamestnanie. Ak by zmenil prácu, príde o firemný byt, nájom v jednoizbovom byte v P. stojí priemerne 370,- Eur bez energií. Jeho priateľka by finančne nezvládla platiť polovicu bytu a radšej by sa odsťahovala k rodičom. Po zaplatení nájomného, energie, telefónu, cestovného do práce i tak zostáva necelých 200,- Eur. Ak z toho zaplatí výživné vo výške 160,- Eur zostane mu ešte menej ako doteraz. Matka odmieta, aby jej matka, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti sa podieľala na platení nájomného a energií, preto ani on nevidí dôvod, prečo by mala jeho priateľka finančne ho podporovať. Vzhľadom na uvedené, žiada, aby zrejme odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a ponechal mu pôvodnú výšku výživného na K. N. vo výške 70,- Eur + 5,- Eur doplatok a na C. N. 50,- Eur + 10,- Eur doplatok a aj po splatení by zostala táto suma nezmenená.

19. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

20. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

21. Vyjadrenie k doručenému odvolaniu podala aj matka, v ktorom uviedla, že sa zmierila aj s nižším výživným ako žiadala pôvodne. Otec detí jej s ničím nepomáha. Nepracuje počas víkendov, robí iba 8 hodín a 5 dní v týždni. Na papier mu jeho šéf napíše minimálnu mzdu, ale všetci vedia, že na ruku dostáva viacej. Jej matka sa venuje deťom viac ako ich otec. Kupuje deťom, čo potrebujú a nikdy nepovedala, že nekúpi. Určite prispieva na ich deti viac ako otec 180,- Eur a každý mesiac napriek tomu, že to nie sú jej deti. Otec predtým ako nastúpil na výkon trestu neplatil nájomné, škôlku, energie. Ostali iba veľké dlhy, o ktorých sa dozvedela až po tom, ako nastúpil do výkonu trestu. Mala čo robiť, aby ich s deťmi nedeložovali z bytu a aby deti neskončili v detskom domove. Samozrejme také veci otca nikdy nezaujímali a naopak drzo jej poslal list s veľkým zoznamom vecí, ktoré by potreboval vo výkone trestu. To, že deti nemali čo do úst a že ona sama radšej nejedla, aby mali deti, to pre neho nebolo zaujímavé. V záujme detí, aby mohla ich potreby uspokojiť pracuje mimo Slovenska, predovšetkým z dôvodu, aby

deťom vedela zabezpečiť normálny život a slušné vzdelanie. Opätovne zdôraznila, že deti potrebujú vzhľadom na zameranie školy, ktorú navštevujú aj nové náklady napr. pre K. dvakrát špeciálne cvičky a dresy, aj C. potrebuje tenisky a oblečenie na telesnú výchovu, ďalej ide o učebnice, pracovné zošity, perá, farbičky, farebné temperové a vodové farby, pravítka, kružidlá, farebné papiere, výkresy, štetce, zošity, obaly, školské tašky, vrecká a popritom potreby spojené s bežným životom, tzn. obuv, oblečenie na bežné nosenie, drogériu, deti navštevujú školu v prírode, dvakrát chodia do roka na plavecký výcvik, okrem toho chodia na krúžky a mnoho ďalších vecí. Otec im už tri roky ničím nepomohol, o všetko sa musí starať sama. C. potrebuje okuliare a už rám sám o sebe je nákladný. Výroba skiel a ostatné veci k nákladom sa pripočítavajú. Okrem toho sa môže stať, že okuliare sa stratia alebo zlomia, musia byť k dispozícií náhradné alebo sa majú kúpiť nové. Otec ani na tento výdavok neprispel ani jedinýkrát. Je názoru, že otec detí môže si nájsť popri tejto práci aj druhú, kde mu ponúknu aj ubytovanie. Deti potrebujú jesť, obliekať sa, chodiť do školy a nemôžu za to, že ich otec či mama sa o ne nezaujímajú. Deti jednoducho veci potrebujú, pretože rastú. Sama sa musela prispôsobiť potrebám detí a ich vývinu. Trvá na zvýšení výživného.

22. V súvislosti s formou a obsahom podaného odvolania súd prvej inštancie dal na matku dotaz, v ktorom uviedla, že nežiada o ďalšie zvýšenie, súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v plnom rozsahu podľa § 387 potvrdiť.

24. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3).

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. prvá časť).

27. Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní otca a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.) dopĺňa:

28. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výšky výživného ako aj platobného miesta, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výšky výživného, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

29. Aj podľa obsahu odvolania otec maloletých detí je si vedomý svojich schopností aj možností, ale volí radšej nižší zárobok u svojho terajšieho zamestnávateľa pred zmenou zamestnávateľa u ktorého by mohol dosahovať vyšší príjem, z dôvodu, že u terajšieho má zabezpečené bývanie spolu so svojou priateľkou. Ide o výhodu, ktorú otec využíva a uprednostňuje oproti zárobku, ktorý by mohol dosahovať v prípade zmeny zamestnávateľa s prihliadnutím na svoju profesiu a osobné predpoklady, keď otec neudáva žiadne zdravotné obmedzenia a možnosti uplatnenie sa ako sklenára v lokalite, kde býva a jeho širšom okolí určite sú.

30. Otec v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

31. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v každom výroku vo veci samej, ako v závislom výroku o náhrade trov konania za vecne správny a preto tento podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .