Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/44/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: W. I., bytom Y. XX, XXXXX Y., Z. X., zast. advokátom JUDr. Dušanom Remetom, AK so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, za účasti zamestnávateľa žalobcu: Zdislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media, Kocmyrzowska 39, Kraków, Poľská republika, adresa miesta podnikania 040 01 Košice, Alžbetina 30, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 87806-1/2013-KEM zo dňa 22. 08. 2013, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28. 03. 2016 doručenou konajúcemu súdu dňa 07. 04. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke - Sociálnej poisťovni, pobočka Košice povinnosť doručiť žalobcovi jej rozhodnutie č. 787806-1/2013-KEM zo dňa 22. 08. 2013 alebo zrušil toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že organizačná zložka žalovanej označeným rozhodnutím rozhodla o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2013. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal odvolanie zo dňa 02. 11. 2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie označeného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu. Následne žalovaná prostredníctvom vyjadrenia č. 27930-2/2016- BA zo dňa 18. 02. 2016 oznámila žalobcovi, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom správneho konania neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, v dôsledku čoho bolo doručenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi účinným doručením, následkom čoho došlo k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti citovaného rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že takýmto rozhodnutím a procesným postupom organizačnej zložky žalovanej bol ukrátený na jeho subjektívnych právach, preto žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu konajúcich správnych orgánov. Podľa príslušných zákonných ustanovení je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím o poistnom, ktoré podľa § 212 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré sa doručuje účastníkovi konania do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovanej je zrejmé, že označené rozhodnutie neprevzal žalobca, ale jeho manželka, preto nedošlo k účinnému doručeniu do vlastných rúk. Z týchto podstatných dôvodov, s odvolaním sa na ust. § 250b ods. 2 a 4 O. s. p. žiadal uložiť žalovanej, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť účinne a zákonným spôsobom doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 87806-1/2013-KEM zo dňa 22. 08. 2013 a v prípade neuposlúchnutia výzvy súdu uložiť pokutu až do výšky 1.640 eur.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 07. 2016 k žalobe uviedla, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 87806-1/2013-KEM zo dňa 22. 08. 2013 bolo rozhodnuté, že žalobcovi W. I. ako zamestnancovi zamestnávateľa Zdislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2013 podľa slovenskej legislatívy. Proti citovanému rozhodnutiu podal po zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Zamestnávateľ žalobcu proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal.

4. Dňa 18. 02. 2016 žalovaná zaslala žalobcovi vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom mu oznámila, že jeho odvolanie zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané po zákonom stanovenej lehote, pričom napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2013.

5. V písomnom vyjadrení žalovaná ďalej uviedla, že aj keď zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť doručovať rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia do vlastných rúk, sociálna poisťovňa sa pokúšala rozhodnutie doručiť takýmto spôsobom. V mnohých iných prípadoch sa o to pokúšala aj to doručenkou pre medzinárodný styk. Tvrdila, že v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, preto iný spôsob doručovania ako zvolila ani nebol možný. V súlade s vyššie uvedeným mala za to, že označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcovi doručené zákonom predpísaným spôsobom na adresu, zaevidovanú v systéme Sociálnej poisťovne dňa 03. 09. 2013, hoci bolo prevzaté osobou žijúcou so žalobcom v spoločnej domácnosti. Predmetná žaloba zo dňa 28. 03. 2016 bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a táto smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Z týchto podstatných dôvodov žalovaná žiadala konanie vo veci zastaviť.

6. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, ak nie je ďalej stanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Aj keď bola žaloba žalobcu podaná v čase účinnosti a platnosti príslušných ustanovení O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, z vyššie uvedených prechodných ustanovení SSP vyplýva, že na rozhodovanie o podanej žalobe sa po 01. 07. 2016 budú vzťahovať príslušné ustanovenia SSP, pričom vo veci rozhoduje sudca s odkazom na § 23 ods. 2 SSP.

9. Podľa § 2 ods.1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

12. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Podľa § 180 ods.1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa § 181 ods.1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

17. Podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

18. Z uvedených ustanovení SSP vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm. a/ SSP je, že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku.

19. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 28. 03. 2016, ako aj zo žalobného petitu vyplýva, že žalobca ako opomenutý účastník správneho konania (podľa § 250b ods. 2 O. s. p., teraz § 179 ods. 1 SSP) žiada, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke doručiť mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa eventuálne toto rozhodnutie žiada zrušiť.

20. V súvislosti s takto formulovaným žalobným návrhom správny súd konštatuje neexistenciu procesno-právnych podmienok pre žalobcom navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP, pretože z obsahu administratívneho spisu žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice so žalobcom konala ako s účastníkom administratívneho konania a doručovala mu aj označené rozhodnutie na známu adresu v cudzine. Možnosť aplikácie právneho režimu uvedeného v ustanovení § 179 ods. 1 SSP (predtým v ust. § 250b ods. 2 O. s. p.) predpokladá taký procesný stav v administratívnom konaní, v rámci ktorého správny orgán nepovažuje dotknutý subjekt za účastníka konania, nekoná s nim a ani mu nedoručí svoje rozhodnutie. Dané zákonom predpokladané východiskové skutočnosti pre možný procesný postup podľa označeného ustanovenia procesného predpisu v preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu však nevyplývajú.

21. V prípade eventuálneho petitu žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a navrhol toto rozhodnutie zrušiť súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať žalobu (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp.zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 11. 12. 2013).

22. Oznámenie o oneskorene podanom odvolaní je neformálny spôsob oboznámenia účastníka konania so spôsobom vybavenia jeho odvolania. Orgány verejnej správy v takomto prípade nevydávajú rozhodnutie o zamietnutí odvolania, a to v dôsledku zmeny právnej úpravy zákonom č. 527/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení

zákona č. 215/2002 Z. z. Napriek tomu, že takéto oznámenie nie je rozhodnutím a ide o neformálny spôsob vybavenia odvolania, ide o taký akt orgánu verejnej správy, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Podľa uvedeného ustanovenia správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Vychádzajúc z uvedeného i ustálenej súdnej praxe a judikatúry v danom prípade bolo potrebné za rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy spôsobilé na súdny prieskum jeho zákonnosti považovať vyjadrenie žalovanej č. 27930-2/2016-BA zo dňa 18. 02. 2016, ktorým táto žalobcovi oznámila, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom správneho konania neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, v dôsledku čoho považovala doručenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi spôsobom už vyššie uvedeným za účinné a odvolanie žalobcu zo dňa 02. 11. 2015 za oneskorene podané. Toto rozhodnutie sa totiž týka práv a právom chránených záujmov žalobcu.

24. Všetky listiny, z ktorých vychádzal správny súd pri posudzovaní predmetnej žaloby tak, ako boli už vyššie špecifikované sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovanej.

25. S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neprípustná, lebo smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na súdny prieskum.

26. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

27. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods.1 v spojení s § 444 ods.1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.