Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.9.2017, v trestnej veci proti obžalovanému F. R. a spol. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných F. R. a ml. H. O. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/1/2017 zo dňa 4.7.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste v časti označenej ako bod I. a vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I. Obžalovaní:

1. F. R., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom F. XX, okres R.,

2. ml. H. O., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvale bytom K. XXX, okres R.,

sa uznávajú za vinných, že

- dňa 13.06.2016 vo večerných hodinách na osobnom motorovom vozidle nezistenej značky a evidenčného čísla, odviezli maloletú C.., nar. XX.XX.XXXX do areálu skanzenu vo R., kde auto odstavili, vo vozidle ju najprv začali obchytkávať, kde jej H. O. stiahol jej spodnú časť oblečenia a spodné prádlo, do vagíny jej strčili plastovú fľašu a z daného aktu vyhotovili v čase o 18.12 hod. za pomoci mobilného telefónu najmenej jednu fotografiu, kde maloletú pustili a odviezli domov, pričom v nasledujúcom období po tejto udalosti v presne nezistenom čase v júni alebo júli 2016 obž. H. O. maloletej C. povedal, že ak z pobočky veľkoobchodu potravín H. vo R., kam mala voľný prístup, nebude aj naďalej kradnúť cigarety, ktoré budú ďalej predávať, tak jej kompromitujúce fotografie zo sexuálneho aktu v areáli skanzenu vo R. zverejní, pričom obž. F. R. za pomoci mobilného telefónu túto fotografiu v presne nezistenom čase v období jún až august 2016 rozširoval tak, že ju ukázal najmenej jednej osobe, o čom sa dozvedel aj brat maloletej A.K., ktorý celú vec ohlásil jej rodičom,

t e d a

obž. F. R. a obž. ml. H. O.

- spoločným konaním osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužili,

- spoločným konaním zneužili dieťa na výrobu detskej pornografie,

obž. F. R.

- rozširoval detskú pornografiu,

obž. H. O.

- hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l i

obž. F. R.

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

- zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

- prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona,

obž. ml. H. O.

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

- zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o i m u k l a d á :

Obž. F. R.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. d) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obž. ml. H. O.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 5 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú C. F., nar. X.X.XXXX., bytom X. H. XXX/X, R. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu pod bodom I. boli uznaní za vinných obž. F. R. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona a obž. ml. H. O. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

- dňa 13.6.2016 vo večerných hodinách na osobnom motorovom vozidle nezistenej značky a evidenčného čísla, odviezli maloletú C. nar. X.X.XXXX do areálu skanzenu vo R., kde auto odstavili, vo vozidle ju najprv začali obchytkávať, kde jej H. O. stiahol jej spodnú časť oblečenia a spodné prádlo, do vagíny jej strčili plastovú fľašu a z daného aktu vyhotovili v čase o 18.12 hod. za pomoci mobilného telefónu najmenej jednu fotografiu, kde maloletú pustili a odviezli domov, pričom v nasledujúcom období po tejto udalosti v presne nezistenom čase v júni alebo júli 2016 obž. H. O. maloletej C. povedal, že ak z pobočky veľkoobchodu potravín H. vo R., kam mala voľný prístup, nebude aj naďalej kradnúť cigarety, ktoré budú ďalej predávať, tak jej kompromitujúce fotografie zo sexuálneho aktu v areáli skanzenu vo R. zverejní, pričom obž. F. R. za pomoci mobilného telefónu túto fotografiu v presne nezistenom čase v období jún až august 2016 rozširoval tak, že ju ukázal najmenej jednej osobe, o čom sa dozvedel aj brat maloletej C. ktorý celú vec ohlásil jej rodičom.

Za to obž. F. R. podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. d), § 37 písm. h) Tr. zákona bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obž. ml. H. O. podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, pre výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne uvedeným rozsudkom pod bodom II. okresný súd obž. F. R. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- pri stretnutí povedal maloletej C.. nar. X.X.XXXX, že ak z pobočky veľkoobchodu potravín H. vo R., kam mala voľný prístup, nebude aj naďalej kradnúť cigarety, ktoré budú ďalej predávať, tak jej kompromitujúce fotografie zo sexuálneho aktu v areáli skanzenu vo R. zverejní na sociálnej sieti Facebook, ako aj iných sociálnych sieťach,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Obž. ml. H. O. uvedeným rozsudkom pod bodom III. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora pre zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- presne nezisteným spôsobom na sieti Internet, ako aj za pomoci mobilných telefónov mal kompromitujúce fotografie maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, zo sexuálneho aktu v areáli skanzenu vo R. rozširovať,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú C. F., nar. X.X.XXXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podali odvolanie obžalovaní F. R. a ml. H. O. a v neprospech obžalovaných aj prokurátor.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku o vine i treste uviedol, že v súlade s podanou obžalobou navrhol na hlavnom pojednávaní rozhodnúť o vine podľa tejto obžaloby. Okresný súd však vykonal zmenu tak, že zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona prekvalifikoval na zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona. Podľa neho sa súd riadil nesprávnymi právnymi úvahami. Pokiaľ ide o násilie voči poškodenej C.. zdôrazňuje, že skutok vykonali dvaja na maloletej poškodenej a táto tak nemala šancu ubrániť sa a počas celého konania odporovať. Poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. E. O., ktorá v bode č. 7 posúdila, že „Vzhľadom na skúsenosť poškodenej, zrelosť, vyspelosť a predovšetkým možnosti konať, resp. odporovať konaniu, ku ktorému bola nútená, boli možnosti maloletej veľmi obmedzené. Nakoľko poznala páchateľov, ktorí sa do t. č. neprejavovali násilne či nevhodne, situáciu nemohla predvídať. V konkrétnej chvíli zároveň nemala účinné možnosti sa ich konaniu brániť resp. odporovať“. Ďalej v bode č. 8 znaleckého posudku dospela k záveru, že „Maloletá má osobný vzťah s páchateľmi skutku, ktorý popisuje ako priateľský. Bezprostredne po skutku k nim naďalej prechovávala prevažne pozitívny vzťah, stretávala sa, komunikovala s nimi na kamarátskej úrovni. Plynutím času a predovšetkým po zverejnení fotografií maloletej dochádza u nej k negatívnym reakciám, k prežívaniu negatívnych emócií a jej vzťah k páchateľom možno t.č. označiť ako ambivalentný, konfliktný, teda je zmesou pozitívnych a negatívnych pocitov a postojov k nim“. Aj poškodená C. sa vyjadrila pred svedkyňou Y. P. (teda nie ako to uvádza v rozsudku súd pred F. O.), že vo vagíne mala fľašu. Ďalej prokurátor poukazuje aj na to, že pri rozhodovaní o treste nie je zrejmé, podľa ktorého odseku zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona súd postupoval, pretože v rozsudku neuviedol ani odseky ani písmená znenia tohto zločinu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a aj treste a sám uložil obžalovaným primerané nepodmienečné tresty v dolnej polovici trestnej sadzby, prípadne vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný F. R. v písomnom odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku o vine i treste, prostredníctvom svojho obhajcu v prvom rade namieta, že čo sa týka zločinu sexuálneho zneužívania podkladom rozsudku je výpoveď poškodenej, ktorá bola uskutočnená v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, teda nekontradiktórnym spôsobom, bez možnosti obhajoby zúčastniť sa predmetného úkonu. Výpoveď poškodenej je podľa neho (aj napriek konštatovaniu prvostupňového súdu, že nie je jediným ani rozhodujúcim dôkazom) jediným dôkazom, ktorý ho zo spáchania skutku usvedčuje. Odsúdenie pritom nie je možné založiť výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi svedka, ktorého obvinený nemal možnosť vypočuť alebo nechať vypočuť ani v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom. Podľa rozhodnutia publikovaného pod č. R 30/2010 ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Nestotožňuje sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že predmetný dôkaz nie je rozhodujúcim, pretože podľa neho je vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, nakoľko práve ním v prvom rade odôvodňuje prvostupňový súd spáchanie všetkých trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným. Nezákonnosť tejto výpovede vidí aj v tom, že bola získaná v inom konaní, čo je podľa neho zrejmé zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 26.08.2016 ČVS: ORP 916/3 VYS-PO-2016 vo veci neodvedenia dane a poistného a iné podľa § 277 ods. 1 a iné, ktorá bola podpísaná vyšetrovateľkou kpt. JUDr. E. S.. O tom, že ide o iné konanie ako jeho prejednávaná vec svedčí podľa jeho názoru to, že všetky úkony v ich veci boli vykonané pod ČVS: ORP 916/1 VYS-PO-2016 vo veci sexuálne násilie a iné, vyšetrovateľmi R., ktorému vec bola pridelená a v niektorých prípadoch sa vyskytuje aj vyšetrovateľ O., avšak vo veci ČVS: ORP-916/1 VYS- PO-2016. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 26 ods. 1 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, podľa ktorého policajt vo vyšetrovaní, okrem prípadu, na ktorý je treba rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva všetky úkony samostatne, je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a zodpovedá za ich včasné vykonanie podľa osobitného predpisu. Vo vyšetrovacom, ako aj v súdnom spise dožiadania, žiadosti, schválenia sudcom pre prípravné konanie alebo prokurátorom absentujú. Takto vykonané úkony, za aký považuje aj výsluch svedka C. F. v inom konaní ČVS: ORP 916/3 VYS-PO-2016, nemožno použiť v konaní pred súdom ako dôkazy podľa šiestej hlavy Trestného poriadku. Pokiaľ boli ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, vykonávané úkony tvoriace inak obsah prípravného konania, hoci nebolo začaté trestné stíhanie, ide o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obžaloby. Domnieva sa, že výsledky konania, ktoré sú touto chybou zaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom podľa šiestej hlavy Trestného poriadku. Uvedenú chybu nie je možné napraviť v konaní pred súdom a ich odstránenie vyžaduje, aby vec bola súdom odmietnutá (R 15/1991-1). Okrem toho obsah predmetnej výpovede nemožno použiť ako dôkaz svedčiaci v jeho neprospech aj z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že ide o nehodnovernú výpoveď a skutok sa nestal tak, ako to poškodená vo svojej výpovedi uviedla. K uvedenému mal dospieť po vyhodnotení dôkazov aj prvostupňový súd, keď ho oslobodil spod obžaloby v časti skutku sexuálne násilie a to z dôvodu, že výpoveď poškodenej vo vzťahu k použitiu násilia obžalovanými sa ukázala ako nepravdivá. Nehodnovernosť poškodenej podľa neho potvrdzuje aj výpoveď znalkyne, ktorá uviedla, že poškodená mohla konať tendenčne, čo sa týka jej výpovede a mohla aj klamať, keďže znalkyňa až na hlavnom pojednávaní zistila skutočnosti, ktoré boli vo vážnom rozpore s výpoveďou poškodenej počas vyšetrenia znalkyňou. Znalkyňa PhDr. E. O. na viacerých bodoch svojho záveru v rámci jej výsluchu netrvala. Poškodená klamala ohľadom kradnutia cigariet, ohľadom sexuálnych skúseností a značné trhliny má aj jej popis skutku sexuálneho násilia, keďže opisuje priebeh tejto udalosti takým spôsobom, ktorý nie je objektívne možné vykonať. V znaleckom posudku rovnako uvádza, že on ju nevydieral a že nikdy fotografiu, na ktorej je obnažená (s fľaškou medzi nohami) nevidela. Túto skutočnosť potvrdzujú aj svedkyne (kamarátky poškodenej), ktoré uviedli, že tiež nikdy nevideli žiadnu fotografiu, na ktorej by mala byť poškodená. Znalkyňa taktiež uviedla, že poškodená vzhľadom k svojmu veku si uvedomuje následky svojho konania, nakoľko je inteligentná, nie je možné vylúčiť účelovosť výpovede. Rovnako znalkyňa uviedla, že poškodená ak tvrdila, že pred skutkom cigarety nekradla, ale ich v skutočnosti kradla, potom klamala. Znalkyňa taktiež nezotrvala na záveroch, čo sa týka sexuálnych skúseností poškodenej. Zdôraznil, že posudzovanie dôkaznej hodnoty výpovede poškodenej musí byť jasné, zreteľné a bez akýchkoľvek pochybností, keďže ide o jediný priamy dôkaz, na základe ktorého bolo vedené celé trestné konanie a na ktorého základe bol uznaný vinným. V prípade, že jediným dôkazom je výpoveď poškodeného (v danom prípade výpoveď získaná nekontradiktórnym spôsobom), túto je potrebné dôsledne verifikovať inými prostriedkami, k čomu nedošlo. Z vyššie uvedeného vyvodzuje, že výpoveď poškodenej je nezákonná a nie je vierohodná a že výpoveď poškodenej bola účelovo pripravená a priebeh udalostí, ktorý v nej poškodená uvádza, nebol ani nepriamo potvrdený inými dôkaznými prostriedkami. Ďalej zdôrazňuje, že výpoveď svedkyne F. O., na ktorú poukazuje prvostupňový súd, je vo vzťahu ku skutku bezpredmetná, pretože uvedená svedkyňa sa v čase skutku nenachádzala s obžalovanými a poškodenou. Predpokladá, že prvostupňový súd chcel poukázať na výpoveď svedkyne Y. P., ktorá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.05.2017 vypovedala, že boli spolu von vo R., potom sa vozili na aute a išli na skanzen, boli v aute ona, C., F. R. a H. O., smiali sa a rozprávali, nevie, ktorý z nich začal C. obchytkávať, potom jej niektorý z nich, asi H., povedal, nech ide von z auta tak, aby ich nevidela, tak odišla a vonku sedela asi 15-20 min., potom ju asi H. zavolal naspäť dnu do auta, potom sa ešte rozprávali a išli domov. Ďalej mala uviesť, že nevie čo sa malo udiať v aute, keď tam nebola a že sa C. správala tak, ako predtým, nebola ani splakaná a ani vystresovaná. Poukazuje aj na to, že podľa tejto svedkyne C. nehovorila, čo sa v aute dialo, ale že niektorý z obžalovaných povedal, aby sa C. pochválila čo sa stalo, na čo C. len ticho sedela. Čo sa týka problematickej fotky svedkyňa uviedla, že ju nevidela, len o nej počula, že na nej mala byť fľaša a vagína, pričom nepočula kedy mala byť fotka urobená a nevie ani kto ju mal urobiť. Prečítanie výpovede svedkyne podľa § 264 Trestného poriadku považuje za vykonané nezákonným spôsobom, a preto aj poukazovanie na časť výpovede predmetnej svedkyne z prípravného konania je podľa jeho názoru nezákonné. Obaja obhajcovia namietali vykonanie tohto dôkazu už na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2017 vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na takéto čítanie a šlo o nezákonne zrealizovaný výsluch v zmysle § 135 ods. 1 Tr. poriadku pred vznesením obvinenia, a teda nekontradiktórnym spôsobom. Zdôrazňuje, že v rozpore s ust. § 135 ods. 1 Tr. poriadku k výsluchu tejto svedkyne nebol prizvaný psychológ alebo znalec, ani zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nezúčastnil sa ho ani zákonný zástupca svedkyne. Svedkyňa nebola poučená ani o svojich procesných právach. Konštatuje, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď čítal predmetnú výpoveď svedkyne z prípravného konania a tento nezákonne vykonaný dôkaz aj nesprávne vyhodnotil, nakoľko rozpory, ktoré vznikli neboli svedkyňou odstránené a tá výslovne na otázku predsedu senátu, či to bolo tak, ako vypovedala predtým, uviedla, že si to už nepamätá. V súlade s uvedeným, nakoľko nedošlo k odstráneniu rozporov vo výpovediach, súd má zobrať do úvahy len výpoveď svedkyne uskutočnenú na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ v rozsudku prvostupňový súd poukazuje na to, že po tom, čo mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia sám na svojom mobilnom telefóne vyhľadal fotografiu poškodenej, na ktorej má vo vagíne fľašu a umožnil odfotenie displeja mobilného telefónu, tak ide podľa neho o dôkaz absolútne nepoužiteľný. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že umožnenie odfotenia displeja mobilného telefónu s fotografiou poškodenej nemá žiadnu dôkaznú hodnotu vo vzťahu k danému trestnému činu, nakoľko vôbec nepreukazuje a ani nenaznačuje, že predmetná fotografia mala byť vyhotovená ním. Je presvedčený, že prvostupňový súd absolútne nelogicky a nesprávne vyhodnotil tento dôkaz. On sa nikdy nevyjadril, že by predmetnú fotografiu vyhotovil, pričom samotná poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že nevie o tom, že by obžalovaní vyhotovili jej fotografiu. Práve naopak, v priebehu konania boli produkované viaceré dôkazy, ktoré vedú k záveru, že poškodená sama vytvárala fotografie svojich intímnych partií a tie následne rozposielala ľuďom v jej okolí. Uvedené tvrdenie potvrdzujú aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. R. Y., podľa ktorých nebolo možné zistiť, či uvedená fotografia, zistená v mobilnom telefóne zn. Sony Xperia C2105, IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X, bola na ňom v aplikácii Snapchat vytvorená a odoslaná, alebo prijatá. Predmetná fotografia má veľkosť 84,8 kB a v prípade, ak by bola fotografia vytvorená na predmetnom mobilnom telefóne, pri použití aj najmenšieho prípustného rozlíšenia, mala by omnoho väčšiu veľkosť. Znalec taktiež uviedol, že súbor s názvom Snapchat XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.jpg bol vytvorený 13.6.2016 o 18:12, čo je nepravdivá informácia, pretože tento čas a dátum je momentom odkedy sa súbor v mobilnom telefóne nachádza a nie kedy bol súbor vytvorený. Ďalej namieta, že zápisnica o jeho výsluchu z 31.8.2016 o 15.00 hod. bola vyhotovená procesne neprijateľným a zákonu odporujúcim spôsobom. Jeho vyjadrenie ku skutku, ktoré sa malo uskutočniť po oznámení uznesenia o vznesení obvinenia, nebolo vykonané po oznámení o vznesení obvinenia, čo je zrejmé práve z fotografie na čl. 68, na ktorej je zachytený aj čas jej vyhotovenia a to 13.43 hod. On bol zadržaný dňa 31.08.2016 o 02:00 hod., kedy mu boli zadržané aj jeho osobné veci, medzi nimi aj mobilný telefón zn. Sony Xperia C2105, IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X, ktorý mal podľa zápisnice o výsluchu mať údajne pri sebe a tak umožniť odfotenie jeho displeja. Namieta aj to, že zadržaný bol o 2. hodine ráno dňa 31.08.2016 a jeho výsluch sa konal 31.08.2016 o 15:00 hod. a tak v čase jeho konania nespal minimálne 30 hodín (vstal dňa 30.08.2016 o 8-9. hodine ráno a príslušníkmi PZ bol zadržaný v meste Trnava o 2. hodine ráno, následne bol eskortovaný a o 08.40 hod. bol prevzatý vyšetrovateľom R. podľa zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, následne od 08.50 - 10.05 hod. bol vykonaný výsluch podozrivej osoby a niekedy vo večerných hodinách bol umiestnený do CPZ), čo je procesné neakceptovateľný stav na vykonanie výsluchu. Poukazuje na rozhodnutie publikované pod č. R 25/1990-II, podľa ktorého vykonávanie výsluchu obvineného za zámerne vytvorených okolností, výrazne nepriaznivo ovplyvňujúcich jeho psychický stav, ako napríklad výsluch bezprostredne nasledujúci po dlhodobej eskorte obvineného, uskutočňovaný po dlhú dobu aj v nočných hodinách, za aktívnej účasti väčšieho počtu vypočúvajúcich, je nedovoleným nátlakom na obvineného a môže byť podstatnou vadou takéhoto výsluchu a pôjde o dôkaz absolútne neúčinný. V súlade so svojou vôľou a zápisnicou vyhotovenou pri jeho výsluchu po zákonnom poučení využil svoje právo a odoprel vo veci vypovedať. Preto akékoľvek jeho vyjadrenie, ktoré bolo získané manipulatívnym a protizákonným spôsobom a ktoré bolo vsunuté (pravdepodobne v snahe o sprocesnenie získania dôkazu, a to fotografie č.l. 68, ktorá bola získaná hodinu pred konaným výsluchom, a teda pred oznámením o vznesení obvinenia a súčasne on nemal reálnu možnosť vyhľadať vo svojom mobile akúkoľvek fotku, nakoľko ten ako zadržaná osoba nemal vo svojej dispozícii) do obsahu zápisnice o výsluchu obvineného je podľa jeho názoru v konaní nepoužiteľné. Preto jeho vyjadrenie v rámci výsluchu zo dňa 31.08.2016 a taktiež aj fotografia, ktorá bola vyhotovená ofotením jeho mobilného telefónu, považuje za dôkazy absolútne nepoužiteľné, o ktoré súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie. Ďalej namieta aj správnosť postupu súdu pri hodnotení facebookovej komunikácie predloženej obhajcom obžalovaného M. O.. Nevysporiadal sa s vyhodnotením dôkazu z hľadiska jeho zákonnosti a hodnovernosti, pričom sa ani nepokúsil o jeho verifikáciu prostredníctvom iných dôkazných prostriedkov. V danom prípade nejde o prepisy facebookovej komunikácie, ktoré by boli získané z nosiča informácií, na ktorom prebiehala táto komunikácia a taktiež k predmetnej komunikácii nebol vypracovaný žiadny znalecký posudok. Ide len o vytlačené dokumenty, ktoré mohli byť účelovo upravené a nie je možné zistiť o komunikáciu medzi kým ide. Súd nepostupoval správne, ak bez ďalšieho skúmania prijal záver, že ide o komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou (motiváciou účelovej úpravy predmetnej komunikácie by mohla byť práve snaha preniesť vinu na neho). Na druhej strane sa prvostupňový súd takisto vôbec nezaoberal jeho obhajcom predloženou facebookovou komunikáciou a v odôvodnení rozhodnutia ju žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Za úplne irelevantné považuje výsledky gynekologických vyšetrení, v súlade s ktorými u poškodenej pri vyšetrení dňa 18.05.2016 bol hymen intaktný (neporušený) a pri vyšetrení dňa 31.08.2016 bol poškodený, pričom boli zistené známky po perforácii (prebodnutí) panenskej blany, nakoľko poškodená nebola na gynekologickom vyšetrení ihneď po skutku. Pokiaľ súd dáva obžalovaným za vinu, že mali naplniť skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužitia iným spôsobom, a to strčením plastovej fľaše do vagíny poškodenej, tak podľa neho vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby k sexuálnemu zneužitiu poškodenej obžalovanými vôbec došlo. Jediný dôkaz, ktorý nasvedčuje tomu, že by k nemu malo dôjsť je výpoveď poškodenej, ktorú považuje za nehodnovernú a spochybnenú. Pokiaľ ide o zločin výroby detskej pornografie v prvom rade zdôrazňuje, že prvostupňový súd poukazuje v odôvodnení rozhodnutia na rovnaké dôkazy, ktoré majú obžalovaných usvedčovať aj zo sexuálneho zneužívania. V tejto súvislosti uvádza, že trvá na argumentácii o nezákonnosti v rovnakom rozsahu aj pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k trestnému činu výroby detskej pornografie. Pokiaľ súd poukazuje na výpoveď poškodenej, namieta, že tá nevedela o vyhotovení akýchkoľvek fotografií obžalovanými a nikdy ich ani nevidela. Zdôrazňuje, že on vo svojej nezákonnej výpovedi nikdy neuviedol, aby predmetnú fotografiu, ktorá sa mala nachádzať v jeho mobile, aj vyhotovil. Za irelevantnú považuje aj výpoveď svedka H., pretože ak mu aj on nejakú fotografiu ukázal, neznamená to, že ju vyhotovil. Práve naopak, svedok H. vypovedal, že nevie nič o okolnostiach vzniku fotky, teda jeho výpoveď nepreukazuje absolútne nič. K výpovediam svedkýň G. L. a Y. P. uvádza, že ide o tzv. svedectvo z druhej ruky, kedy mali svedkyne sprostredkovane od ďalších ľudí počuť o existencii nejakej fotky, čo nemá žiadny súvis s predmetným trestným činom a naplnením základných znakov jeho skutkovej podstaty. Ďalej zdôrazňuje, že aby išlo o detskú pornografiu je potrebné, aby na fotografii bolo zachytené dieťa, resp. osoba vyzerajúca ako dieťa. V sporných prípadoch je potrebný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie sexuológie. V prejednávanej veci však nejde o sporný prípad, pretože fotografia, ktorá je zabezpečená v spise podľa neho nenasvedčuje tomu, že je na nej zachytené dieťa, resp. osoba vyzerajúca ako dieťa. Na fotografii sú zachytené intímne partie, ktoré nie je možné zreteľne vidieť a plastová fľaša, ktorá sa ich dotýka. Poukazuje tiež na vyjadrenie znalkyne PhDr. C. R., PhD, k fotografii na č.l. 68, keď v rámci výsluchu konanom dňa 04.07.2017 uviedla, že už videla detskú pornografiu a sexuálne násilie a podľa jej názoru tieto kritéria táto jedna fotografia nespĺňa. Ďalej odvolateľ uvádza, že v sporných prípadoch je nevyhnutné za účelom odborného posúdenia nariadiť znalecké dokazovanie, prípadne odborné vyjadrenie na posúdenie, či určité dielo vykazuje znaky detskej pornografie. Súd sa absolútne nezaoberal vyhodnotením samotnej fotografie na č.l. 68. Pritom uvedené posúdenie znalca z odvetvia psychológie sexuality (ktorý je profesionálom v odbore, preto bol aj pribratý a práve jeho vyjadrenie z odborného hľadiska je dôležitejšie ako hodnotenie súdom, ktorý nie je odborníkom v danej oblasti) potvrdzuje námietky obhajoby, že fotografia nevykazuje znaky detskej pornografie. Súd sa vyhodnotením predmetnej fotografie nezaoberal a neuviedol jej atribúty, ktoré majú spĺňať kritéria detského pornografického diela. Ďalej k fotografii na č.l. 68 namieta, že je v spise založená bez akejkoľvek zápisnice o jej získaní, bez uvedenia kto ju vyhotovil, kto bol pri jej vyhotovovaní prítomný, v zmysle akých ustanovení sa pri zaobstarávaní dôkazu postupovalo či bol dôkaz získaný z prameňa, ktorý stanovuje, prípadne pripúšťa zákon, či bol dôkaz získaný a vykonaný procesným subjektom k tomu zákonom oprávneným. Je presvedčený, že ak by súd postupoval zákonne a pristúpil by ku kritickému hodnoteniu dôkazu, tak by bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že dôkaz - fotografia na č.l. 68 je dôkazom v trestnom konaní absolútne nepoužiteľným, v dôsledku čoho aj všetky dôkazy získané v spojitosti s ním sú nezákonné a v konaní nepoužiteľné, teda aj výsluch, resp. obsah výpovede svedka L. H., ktorý sa uskutočnil po nahliadnutí na predmetnú, nezákonným spôsobom získanú fotografiu. Výpoveď svedka L. H. považuje v tomto smere za nepoužiteľnú, pretože bola mnohokrát zmenená, pričom však v konečnom dôsledku uviedol, že ku skutočnosti, že na fotke je maloletá poškodená dospel len z konverzácie, avšak nevedel určiť znaky, na základe ktorých ju mohol stotožniť, práve naopak uviedol, že ju spoznal podľa oblečenia, čiernych vlasov a topánok, až následne po nahliadnutí na fotografiu uviedol, že to nebolo podľa oblečenia, vlasov a topánok, ale podľa trička, nechtov a rúk, pričom stále nebol schopný určiť konkrétne znaky, ktoré by predmetnú osobu odlišovali od iných osôb natoľko, že by ju mohol stotožniť, resp. konkrétne znaky, na základe ktorých by dokázal určiť, že ide práve o poškodenú. Svedok najskôr vypovedal, že si nepamätá či mu obžalovaný R. povedal, kto sa má na fotografii nachádzať, následne bez odôvodnenia zmenil svoju výpoveď a uviedol, že aj sám R. hovoril, že je to ona. Predmetná výpoveď je plná rozporov, ktoré neboli žiadnym spôsobom odstránené a nemožno ju podľa neho považovať za postačujúci a dostatočne hodnoverný dôkaz na usvedčenie z daného trestného činu. Poukazuje na to, že sa súd nezaoberal danými rozpormi a z výpovede svedka H. vybral len jej časti svedčiace v jeho neprospech. Takýto postup súdu je v hrubom rozpore so zásadou nestrannosti súdu. V tejto súvislosti poukazuje aj na nezákonným spôsobom vedený výsluch svedka, keďže ten bol v prevažnej časti vykonaný predsedom senátu. Odmieta úvahu súdu, podľa ktorej ak by fotografia vytvorená v skanzene, na ktorej mala poškodená vo vagíne fľašu, nebola šírená, resp. ukázaná najmenej jednej inej osobe, ale ostala by len uložená v mobilnom telefóne obžalovaného, zrejme by sa o nej ťažko dozvedel niekto iný ako samotní obžalovaní, pričom však fotografia bola popísaná v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré bolo obžalovanému R. oznámené skôr, ako ten dobrovoľne vyhľadal fotografiu vo svojom mobilnom telefóne a umožnil jej odfotenie. Obdobnou úvahou by podľa neho bolo možné dospieť aj k záveru, že poškodená vyhotovila predmetnú fotografiu sama a ďalej ju rozširovala, resp. minimálne mohla tvrdiť, že počula, že sa rozširuje, a to napríklad s motívom diskreditácie obžalovaných. Uvedené podľa jeho názoru potvrdzuje len skutočnosť, že bolo preukázané, že poškodená klamala, keď uviedla, že predtým cigarety nekradla. K takýmto a mnohým podobným úvahám a scenárom, ktoré mohli nastať nie je problém dospieť, avšak úlohou súdu je vyhodnotiť dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, ktoré boli bez akýchkoľvek pochybností v konaní aj preukázané. Tu zdôrazňuje, že odfotenie predmetnej fotografie z mobilného telefónu nebolo vykonané v čase po oznámení vznesenia obvinenia, ale pred ním (a to hodinu a 17 minút skôr, ako začal jeho výsluch o 13:43 hod., čo zreteľne vidieť na fotografii na č.l. 68). Súčasne obhajoba nemá vedomosť o výpovediach svedkov v čase pred vznesením obvinenia (aj v rámci celého konania), ktorí by popísali predmetnú fotografiu do takých detailov, aké boli uvedené v uznesení o vznesení obvinia, z čoho vyplýva, že odfotenie displeja jeho mobilného telefónu muselo byť vykonané ešte pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Ďalej zdôrazňuje, že sa nikdy on a ani poškodená nevyjadrili, aby ju odfotil pri nejakej intímnej situácii, čo by zakladalo podozrenie z výroby a z následného šírenia detskej pornografie. Súd si nemôže vlastnými úvahami a poukazovaním na vágny nezákonný dôkaz nahrádzať získané dôkazy a už vôbec nie v neprospech obžalovaného. Tým sú veľmi intenzívne porušované zásady trestného konania a zjavne sa oslabuje aj nestrannosť súdu a predsedu senátu. Neustálym poukazovaním na jeho samoobviňovanie a priznanie, lebo dobrovoľne umožnil ofotenie displeja a vyhľadal fotografiu, kde mala byť poškodená, nemôže postačovať na prijatie záveru, že taký dôkaz a takýmto spôsobom získaný a vykonaný je zákonný. Je pochopiteľné, že po prijatí obžaloby a absencie akéhokoľvek priameho dôkazu súd nevedel, ako inak svoje rozhodnutie odôvodniť, ale to by zakladalo veľmi nebezpečný precedens z hľadiska istoty právneho štátu a nezávislosti súdov. Súd musí ako najvyššia autorita v konaní zachovať za každých okolnosti nestrannosť a nadhľad nad prejednávanou vecou. V prejednávanej veci súd opakovane zasahoval do priebehu konania, prevažná časť všetkých výsluchov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní bola vedená predsedom senátu, nie stranami, súd v konaní vôbec nerozhodol o mnohých námietkach obhajcov a aj v prípadoch, kedy o nich rozhodol, svoje rozhodnutia neodôvodnil tak, ako to zákon vyžaduje. V tomto konaní je niekoľko závažných pochybení zo strany súdu, keď nerešpektovaním písaného práva prejavuje svoju nadradenosť nad zákon a uvádza strany do stavu, keď vznikajú pochybnosti o nutnosti dodržiavať literu zákona. Rovnako sa oslabuje dôvera v právny štát, keď nie je možné sa spoľahnúť na písané kódexy a jednotlivé pramene na nich nadväzujúce. Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Nakoľko celé konanie bolo vedené na nezákonnom podklade a v nezákonne vedenom trestnom konaní nedošlo ani k preukázaniu jeho viny, pretože neexistuje taká sila priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v súhrne spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, navrhol, aby ho odvolací súd v súlade s § 285 Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný ml. H. O. v odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že za situácie, keď svoju vinu za tento skutok popiera, sa súd dôkazne pri uznaní viny oprel najmä o svedeckú výpoveď poškodenej maloletej C. F. (v ďalšom texte C..), vykonanú nekontradiktórnym spôsobom dňa 26.08.2016 pred vznesením obvinenia. V prvom rade poukazuje, že celé trestné konanie sa vyznačuje viacerými nezákonnými procesnými postupmi orgánov činných v trestom konaní a taktiež konajúceho súdu. Už dňa 25.08.2016 zabezpečili referenti operatívneho oddelenia Okresného riaditeľstva PZ Svidník, odbor kriminálnej polície informácie od mal. poškodenej C. a po ich spracovaní a schválení vedúcim OO OKP bol oddeleniu vyšetrovania predložený toho istého dňa (25.08.2016) podnet na trestné stíhanie, v ktorom sú celkom jednoznačne identifikovaní podozriví, poškodení a uvedený konkrétny popis skutku. Vyšetrovateľ však namiesto toho, aby obom podozrivým vzniesol obvinenie a umožnil im už od začiatku dôsledne realizovať svoje právo na obhajobu, vydal dňa 26.08.2016 iba uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci" a vykonal ešte niekoľko nekontradiktórnych úkonov. V súvislosti s tým poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tz/9/2006, uverejneného v časopise Zo súdnej praxe 4/2006 ako rozhodnutie č. 60, podľa ktorého „I. Uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného poriadku musí obsahovať aj časť, v ktorej sa stručne uvedie opis skutku, ktorý zakladá trestný čin. Nestačí len vysloviť, že sa začína trestné stíhanie vo veci „pre trestný čin" podľa konkrétneho zákonného ustanovenia a pomenovania, ale bez uvedenia skutku, v ktorom sa trestný čin zisťuje, keďže trestné stíhanie sa vždy vedie pre konkrétny skutok a nie pre jeho právne pomenovanie a označenie. II. Ak je zo skutku zrejmé, že ho mala spáchať osoba konkretizovaná napríklad zamestnaním, postavením, funkciou alebo inak (riaditeľ konkrétnej školy, predseda konkrétneho súdu, generálny riaditeľ pomenovaného podniku a pod.) nemožno trestné stíhanie začať „vo veci" z dôvodu, že páchateľ je neznámy, ale pokiaľ nie sú dané podmienky neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku, musí byť zároveň vznesené aj obvinenie, keďže uvedenou identifikáciou je už dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.“ Zdôraznil, že odkladanie, resp. posúvanie vznesenia obvinenia na neskorší čas, hoci už sú pre takýto postup splnené podmienky, je porušením ustanovenia § 206 ods. 1 Tr. poriadku a podstatnou chybou prípravného konania, eventuálne aj podstatnou chybou celého konania, ktoré predchádza rozsudku (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku). Vyšetrovateľ podľa neho postupoval vo veci v celom prípravnom konaní neobjektívne a zaujato a porušoval právo oboch obžalovaných na riadnu obhajobu. Vyšetrovateľ vykonal dňa 26.08.2016 nekontradiktórny výsluch poškodenej mal. C., ktorý naviac nespĺňa zákonné kritéria vyžadované § 135 ods. 1 Tr. poriadku. Pri výsluchu poškodenej mal. C. dňa 26.08.2016 bola okrem vyšetrovateľa prítomná znalkyňa PhDr. E. O., otec maloletej poškodenej J. F. a zapisovateľka. Podľa názoru obhajoby nepoužiteľnosť a nezákonnosť tohto dôkazu (okrem absencie kontradiktórnosti) spôsobuje neúčasť zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý tam musí byť prítomný (,,....k výsluchu sa priberie...") a naopak absolútne nevhodná účasť otca maloletej poškodenej C.. na tomto výsluchu. Otec mal. poškodenej J. F. vystupoval v prípravnom konaní ako svedok - poškodený, pričom priamo konaním svojej maloletej dcéry C. vznikla predajni H., v ktorej bol vedúcim, škoda. V prípravnom konaní otec mal. C.. vypovedal k tým istým skutočnostiam ako jeho dcéra a naviac pre „chúlostivosť" povahy predmetného skutku (skutkov) vôbec nebola vhodná jeho prítomnosť na výsluchu dcéry dňa 26.08.2016. Práve naopak, jeho prítomnosť na výsluchu dcéry podstatným spôsobom znehodnotila silu a význam zabezpečeného dôkazu, pretože jeho maloletá dcéra nemala k otcovi vytvorený otvorený a priateľský vzťah (viď skutočnosti popisované svedkom o problémoch s výchovou dcéry) a podľa neho je možné mať celkom opodstatnené pochybnosti, že v dôsledku svojej opakujúcej sa protiprávnej činnosti (krádež cigariet z predajne, kde otec bol vedúcim pracovníkom) mala snahu (pre seba) vyhovujúco vysvetliť tieto krádeže vydieraním tretích osôb. V súvislosti s tým poukazuje na rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 38/1970-III a R 17/1981. Podľa R 38/1970-III zákon je porušený, ak bola osoba mladšia ako 15 rokov vypočutá v prítomnosti dospelého svedka, ktorý bol vypočutý alebo by mohol byť vypočutý k tým istým skutočnostiam a ktorý okrem toho nie je osobou, ktorá by mohla prispieť k správnemu vedeniu výsluchu maloletého. Podľa R 17/1981 pribratie rodičov k výsluchu osôb mladších ako pätnásť rokov prichádza do úvahy len vtedy, keď to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, pričom ich účasť v žiadnom prípade nemôže nahradiť obligatórnu prítomnosť pedagóga alebo inej osoby, ktorá vyhovuje požiadavkách § 135 Tr. poriadku. Poukazuje na to, že aj znalkyňa PhDr. E. O. po oboznámení sa s facebookovou (FB) komunikáciou medzi ním a mal. poškodenou na hlavnom pojednávaní pripustila účelovosť jej výpovede a zdôraznila, že „súčasťou jej nezrelosti a jej snahou je prispôsobiť sa alebo zakryť pravú podstatu veci." Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2017 znalkyňa PhDr. E. O. po oboznámení sa s FB komunikáciou korigovala viacero záverov svojho písomného znaleckého posudku. Aj súd 1. stupňa upravil oproti obžalobe skutok spájaný so sexuálnym násilím na sexuálne zneužívanie. Neuveril teda verzii poškodenej maloletej, že obžalovaní použili voči nej násilie, uveril však časti jej výpovede o jej vydieraní. Podľa neho pritom vyznieva paradoxne, ak súd neuveril výpovedi poškodenej C.. vo vzťahu k sexuálnemu násiliu, ale uveril jej verzii vlastného vydierania. Tvrdí, že aj násilie aj vydieranie maloletá poškodená len predstiera, pretože prijatím jej verzie by bolo možné pochopiť a možno aj ospravedlniť jej protiprávne konanie. Súdu vytýka aj to, že neskúmal ani skutočnosť, či poškodená maloletá bola (už ako trestnoprávne zodpovedná osoba) za svoje protiprávne konanie trestne stíhaná, prípadne nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní voči nej je možné považovať za istý ústupok alebo spôsob odmeny za jej výpoveď. Poškodená však nielen kradla cigarety, ale aj vedome a zámerne krivo obvinila oboch obžalovaných zo závažného zločinu sexuálneho násilia. Aj keď jej výpoveď z 26.08.2016 považuje za procesne nepoužiteľnú, ako dôkaz v trestnom konaní proti obžalovaným na trestnoprávny postih C.. za krivé obvinenie úplne postačuje. Domnieva sa, že z úplne rovnakého dôvodu ako u poškodenej maloletej C. súd na hlavnom pojednávaní nemohol čítať ani výpoveď maloletej svedkyne Y. P., pretože ani pri jej výsluchu 31.08.2016 neboli splnené zákonné podmienky podľa § 135 ods. 1 Tr. poriadku. Súd námietky obhajoby proti čítaniu svedeckých výpovedí maloletých svedkýň neakceptoval, avšak ani na hlavnom pojednávaní, ani v rozsudku nevysvetlil dôvody svojho postupu. Závažné porušeniu práva obž. H. O. na obhajobu vidí aj v neumožnení mu za účasti jeho obhajcu preštudovať spis pri ukončení vyšetrovania. Vyšetrovateľ bol jeho obhajcom JUDr. C. H. upovedomený, že od 19.12.2016 do 04.01.2017 sa bude zdržiavať v zahraničí, avšak napriek tomu vyšetrovateľ celkom nekorektne stanovil termín preštudovania spisu práve na 19.12.2016 a nevyhovel žiadosti obhajcu o zrušenie tohto termínu ani návrhom na doplnenie dokazovania. Uviedol dňa 19.12.2016, že bez advokáta spis študovať nebude. Bolo mu tým odopreté jeho právo preštudovať spis za účasti svojho obhajcu (povinná obhajoba) pri skončení vyšetrovania (§ 208 ods. 1 Tr. poriadku). V odôvodnení svojho odvolania pripomína, že k porušeniu jeho práva na obhajobu došlo aj pri jeho výsluchu na Okresnom súde Svidník dňa 28.12.2016 pri rozhodovaní o väzbe. Sudca pre prípravné konanie rozhodol bez prítomnosti obhajcu, ktorý nebol o termíne výsluchu riadne upovedomený. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 25.01.2017 č. k. 4Tpo/2/2017-108 konštatoval, že uvedeným postupom súdu prvého stupňa bolo podstatným spôsobom porušené právo obvineného ml. H. O. na obhajobu. Má za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne už po podaní obžaloby, pretože ak by túto preskúmal dôsledne, nevyhnutne by musel nariadiť jej predbežné prejednanie a následne obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi, pri zistení závažných procesných chýb, nakoľko boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby (§ 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku). Súd napokon sám (namiesto vyšetrovateľa) realizoval výsluchy svedkov H. O. a F. O., ktorých vykonanie vyšetrovateľ zamietol. Ďalej uvádza, že zo zločinu sexuálneho zneužívania nemôžu byť odsúdení obžalovaní len preto, že znalkyňa PhDr. C. R., PhD. vykonala v znaleckom posudku nadprácu, keď naliehala na oboch obžalovaných a vykonala ich podrobný výsluch, ktorý síce nie je procesným dôkazom, ale dokáže dostatočne ovplyvniť vyšetrovateľa, ale aj súd v ich presvedčení o vine obžalovaných. Na preukázanie viny však nepostačuje presvedčenie ani indície, ale zákonným spôsobom zabezpečené procesné dôkazy, ktoré budú bez akýchkoľvek pochybností svedčiť o vine obžalovaných. A takéto dôkazy pri zločine sexuálneho násilia ani sexuálneho zneužívania zabezpečené neboli. Zdôraznil, že pri posudzovaní viny obžalovaných v súvislosti so zločinom výroby detskej pornografie je právne významné vychádzať zo zákonnej definície detskej pornografie stanovenej v § 132 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorej detskou pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby. Ak by mala byť za detskú pornografiu považovaná fotografia na č. l. 68, tak táto podľa jeho názoru citovanú definíciu zákona nespĺňa. Doposiaľ nikto jednoznačne nepotvrdil, že na fotografii je z hľadiska trestného práva dieťa (osoba nie je stotožnená) a z fotografie ani vôbec nie je možné zistiť vek tam zobrazenej osoby. Žiadna zo zobrazených častí tela nenaznačuje celkom jednoznačne, že ide o dieťa a že teda táto fotografia by mohla spĺňať kritériá a kvalifikačné predpoklady posudzovať ju ako detskú pornografiu. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku ani nevyplýva, ktorý z obžalovaných sa akým konkrétnym konaním dopustili daného zločinu (... do vagíny jej strčili... z daného aktu vyhotovili ....). On spáchanie zločinu výroby detskej pornografie popiera. Ďalej dodáva, že ak neboli naplnené zákonné znaky výroby detskej pornografie (ani u jedného z obžalovaných), potom nemohlo dôjsť ani k naplneniu zákonných znakov rozširovania detskej pornografie (a to ani u obž. R.). Aj keď kritizuje postup znalkyne PhDr. C. R., PhD. pri vypracovaní znaleckého posudku (ťažká nadpráca pri rozhovore o skutku), objektívne ide o znalkyňu aj v odvetví „Psychológia sexuality“, preto poukazuje na jej poznámku vyslovenú na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2017, podľa ktorej z jej pohľadu už videla detskú pornografiu a sexuálne násilie a podľa jej názoru tieto kritéria táto jedna fotografia nespĺňa. Aj keď súd upozornil znalkyňu, že ide o právnu otázku, považuje za potrebné uviesť, že znalkyňa svoju poznámku vyslovila úplne spontánne, bez otázky smerujúcej k takejto (alebo inej) odpovedi a na rozdiel od súdu si obhajoba myslí, že znalkyňa z odvetvia psychológie sexuality, by mohla mať kompetenciu posúdiť a vyjadriť sa k intenzite pornografického prejavu zobrazeného na fotografii. K zločinu vydierania uvádza, že z jeho spáchania bol uznaný vinným len on, pretože spoluobžalovaný R. bol spod tohto skutku obžaloby oslobodený. Súd neprihliadal (u spoluobžalovaného R.) na nekontradiktórnu výpoveď mal. poškodenej C. a navyše súd prihliadol na vyjadrenie tejto maloletej poškodenej počas rozhovoru so znalkyňou PhDr. E. O. „F. ma nevydieral, len H..“ Na druhej strane súd vo vzťahu k H. O. zohľadnil nekontradiktórnu výpoveď maloletej C., pričom zdôraznil, že ho usvedčuje aj výpoveď svedkyne G. L.. Táto svedkyňa dňa 31.08.2016 nekontradiktórne vypovedala „Raz, keď sme boli vonku, tak sme boli pri OD LIDL vo R., teda ja, C. aj H. O. s F. R.. Vtedy som počula, ako hovorí H. C. o tom, že by zobrala od otca cigarety a že ak nie, tak že o tej fotke bude vedieť celý R., že sa to bude ďalej rozširovať.“ Na hlavnom pojednávaní najprv vypovedala, že to počula vonku a neskôr, že to bolo v aute na parkovisku pri Lidli. Sama poškodená C. skutočnosť o svojom údajnom vydieraní svedkyni L. nikdy nepovedala, napriek tomu táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že „zo začiatku ich brala sama, neskôr ich začala brať vo väčšom množstve, lebo sa jej H. vyhrážal.“ Svedkyňa L. ako kamarátka C.. taktiež evidentne v rozpore s objektívnou realitou vypovedala, že C.. začala brať (kradnúť) cigarety až potom, keď spoznala obžalovaných. Úplne rozporne vyznieva výpoveď svedkyne G. L. na hlavnom pojednávaní, keď najprv hovorí „boli sme vonku, keď H. O. C. hovoril, že keď nebude brať cigarety z veľkoskladu, existuje nejaká fotka, pri ktorej by nebola rada, keby sa zverejnila“ a následne v tej istej výpovedi svedkyňa L. uvádzala, že „nechcela tú fotku nechať len tak, lebo sa jej celý R. smial.“ Obhajoba H. O. predložila súdu kompletnú FB komunikáciu medzi ním a poškodenou C.. za situácie, že si uvedomovali, že tento dôkaz by v niektorých momentoch mohol svedčiť aj proti nemu samotnému. Obžaloba ho však vinila aj z ťažkého zločinu sexuálneho násilia a práve FB komunikácia je najjasnejším dôkazom o absencii akéhokoľvek násilia. Aby bola FB komunikácia hodnoverná, musela byť predložená ako kompletná, pretože len v tejto podobe dokáže objektívne zobraziť reálny skutkový stav. Predkladanie častí komunikácií, výsekov z komunikácii bez konkrétnych časových a vecných súvislostí nemôže tvoriť spoľahlivý základ pre objektívny dôkaz. FB komunikácia medzi ním a A.K. je dôkazom o tom, že A.K. odcudzovala cigarety z predajne H. dlhodobo, zištne a z vlastnej vôle. Je presvedčený, že súdom vyhodnotené naliehanie nemôže znamenať naplnenie zákonných znakov vydierania. Poškodená totiž (ako sama uviedla) kradla cigarety s tým, že ich chcela speňažiť a v konečnom dôsledku z ich predaja celkove získala 500 - 600 eur (podľa operatívneho záznamu o podaní informácie C.. z 25.08.2016). Aj FB komunikácia naznačuje, že zisk z predaja použila na alkohol, sladkosti, kúpu mobilného telefónu a taktiež, že veľmi naliehala, aby jej F. R. vrátil časť peňazí, ktoré utŕžil za predaj kradnutých cigariet. Objektívne zistený obsah skutku nemôže byť posudzovaný ako vydieranie, avšak nie je možné vylúčiť, že tento skutok by bolo možné posúdiť ako iné protiprávne konanie. Napadnutý rozsudok je dôkazne ťažiskovo založený na nekontradiktórnej výpovedi maloletej poškodenej A.K., ktorá naviac ani nespĺňa zákonné procesné kritéria, preto takúto výpoveď a takýto dôkaz ani nebolo možné relevantne na hlavnom pojednávaní vykonať. Poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo 07.12.2009 sp. zn. Tpj/63/2009, podľa ktorého „odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodu porušenia práv na obhajobu, spočívajúcom v nezopakovaní výsluchu svedka po vznesení obvinenia, je prísne individuálne a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Zachovanie princípu kontradiktórnosti v prípravnom konaní pri výsluchu svedka sa odvíja od charakteru úkonu, jeho povahy a významu, ako aj vzťahu obvineného či jeho obhajcu k vykonávanému dôkazu v prípravnom konaní. Obžaloba prokurátora sa môže opierať aj o výsluch svedka, ktorý nebol v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórnym spôsobom, a to v prípade, ak tento výsluch nie je rozhodujúcim alebo výlučne jediným dôkazom usvedčujúcim obvineného.“ Výpoveď svedka, ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom a nebola vykonaná po vznesení obvinenia je dokonca dôvodom pre odmietnutie obžaloby pre nedostatok dôkazov. Poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z premisy, že ak nekontradiktórnosť úkonu z prípravného konania nie je ani dodatočne odstránená v konaní pred súdom (opätovným výsluchom konkrétneho svedka), takýto dôkaz je nepoužiteľný, pretože odsúdenie nemôže byť výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené na takejto výpovedi (Unterpetinger vs. Rakúsko z 24.11.1986, Kostowski vs. Holandsko z 20.11.1999, Delta vs. Francúzsko z 19.12.1990, A.M. vs. Malta zo 14.12.1999, Luca vs. Taliansko z 27.02.2001). Záverom zhrnul, že procesné pochybenia, nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, porušenie práva na obhajobu determinujú dôvodnosť postupu odvolacieho súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku. Napadnutý rozsudok preto navrhol v celom rozsahu (okrem oslobodzujúceho výroku H. O.) zrušiť a v zmysle ust. § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaných odvolaní krajský súd v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil len chyby takého charakteru, ktoré bolo možné napraviť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia Tr. poriadku, ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaných na obhajobu.

Vo vzťahu ku skutkom uvedeným v obžalobe súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom všetky pre rozhodnutie potrebné dôkazy, pričom skutkové zistenia, ktoré na ich základe urobil, sú správne.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa rozviedol jednotlivé dôkazy, ktoré aj v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Keďže krajský súd považuje odôvodnenie skutkových a právnych záverov napadnutého rozsudku za správne (chyby sa súd dopustil len na strane 7 písomného vyhotovenia, keď pri hodnotení svedeckej výpovede Y. P. jej meno zamenil s menom svedkyne F. O.), v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukazuje.

Len vzhľadom na odvolacie námietky považuje krajský súd za potrebné k napadnutému rozsudku niektoré skutočnosti zvýrazniť a doplniť.

Obaja obžalovaní svoju obranu založili predovšetkým na tvrdení, že všetky dôkazy, na ktorých je založená ich vina, sú nezákonné a v konaní nepoužiteľné, ďalej že sa súd s vykonanými dôkazmi náležite nevysporiadal a tiež že im vina zo spáchania trestných činov v konaní pred súdom preukázaná nebola.

Po preskúmaní veci však aj odvolací súd dospel k zisteniu, že dôkazy usvedčujúce obžalovaných zo spáchania skutku uvedeného v bode I. napadnutého rozsudku boli vykonané zákonne, sú v konaní použiteľné a že bez akýchkoľvek rozumných pochybností z nich vyplýva záver o tom, že sa predmetný skutok stal a že ho ako trestne zodpovedné subjekty spáchali obžalovaní.

V prvom rade nie je možné súhlasiť s námietkami obžalovaných o nezákonnosti a nepoužiteľnosti svedeckej výpovede poškodenej mal. C. F..

Zákonnosť dôkazu predpokladá: 1. jeho získanie z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, 2. zabezpečenie a vykonávanie procesným subjektom k tomu zákonom oprávneným, 3. v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, 4. postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 119 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523119'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že príkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 26.8.2016 podľa § 201 ods. 6 písm. a), § 23 ods. 1 Tr. poriadku predmetná trestná vec zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona a iné bola prikázaná odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ako vecne a miestne príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Maloletá svedkyňa C. F. bola vypočutá dňa 26.8.2016 vyšetrovateľkou odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v Prešove, teda subjektom na to oprávneným.

Keďže uvedená svedkyňa bola vypočutá až po začatí trestného stíhania „vo veci“, bola vypočutá v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, pretože podľa § 199 ods. 5 Tr. poriadku je policajt oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa Trestného poriadku, teda tiež vypočúvať svedkov.

Nie je možné súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaných vyvodzujúcich nezákonnosť výpovede z toho, že vyšetrovateľ PZ im nevzniesol obvinenie už spolu so začatím trestného stíhania „vo veci“. Problém so zákonnosťou a použiteľnosťou dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia by vznikol v tom prípade, ak by sa zistilo, že vo veci došlo k účelovému naťahovaniu vznesenia obvinenia, čo ale posudzovaný prípad nie je. Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku je, aby orgány prípravného konania mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Tr. poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia.

V predmetnej veci však vznesenie obvinenia konkrétnej osobe súčasne so začatím trestného stíhania „vo veci“ dňa 26.8.2016 dôkazná situácia nedovoľovala. Svedecká výpoveď mal. C. F. a Y. P. zo dňa 26.8.2016 boli totiž prvými priamymi dôkazmi v predmetnej veci, ktoré umožnili dostatočne odôvodniť záver, že stíhané trestné činy spáchali F. R. a ml. H. O.. Následne, po ich zadržaní a vypočutí ako podozrivých, bolo už dňa 31.8.2016 F. R. a ml. H. O. vznesené obvinenie.

Pri výsluchu svedkyne C. F. boli zachované aj ustanovenia upravujúce postup pri výsluchu svedkov (§ 127 a nasl. Tr. poriadku), vrátane poučenia o práve odoprieť vypovedať, o povinnosti vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať, ako aj o trestných následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia.

Keďže išlo o svedkyňu mladšiu ako 18 rokov (v čase konania výsluchu mala C. F. 14 rokov), u ktorej vzhľadom na predmet trestného stíhania bol odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, bol výsluch vykonaný postupom upraveným v § 135 ods. 3 Tr. poriadku za prítomnosti psychologičky a otca maloletej svedkyne ako jej zákonného zástupcu, pričom obraz a zvuk bol zaznamenávaný videokamerou. Splnené tak boli podmienky pre prečítanie zápisnice o výsluchu svedkyne v konaní pred súdom aj bez podmienok uvedených v § 263 Tr. poriadku a pre vykonanie obrazovo-zvukového dôkazu jeho prehratím na technickom zariadení podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku.

Okresný súd tak postupoval v súlade zo zákonom, keď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.7.2017 podľa § 135 ods. 4 a § 270 ods. 2 Tr. poriadku na technickom zariadení prehral obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletej svedkyne C. F. z 26.8.2016. Podľa § 135 ods. 4 Tr. poriadku totiž ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2, teda vykonaním obrazovo-zvukového záznamu na technickom zariadení; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.

V rámci znaleckého dokazovania z odboru psychológia znalkyňa PhDr. E. O. dôrazne nedoporučovala s maloletou C. F. vykonávať ďalšie úkony trestného konania, a to vzhľadom na vek maloletej a charakter vyšetrovaného skutku, pričom tento svoj záver zopakovala aj na hlavnom pojednávaní pri výsluchu pred súdom. Konanie obžalovaných podľa znalkyne má u maloletej za následok prežívanie poníženia, neistoty i pocitov viny, zvýšené obavy o svoju povesť, ako aj zvýšenú pozornosť o jej osobu v prostredí rovesníkov, čo vníma ako jednoznačne nežiadúce. Uvedené skutočnosti aktuálne zasahujú do citového a mravného vývinu maloletej negatívnym spôsobom. Vzhľadom k osobnosti a veku maloletej, ktorý je okrem iného charakteristický psychosexuálnym a morálnym dozrievaním, nemožno v jej vývine do budúcna vylúčiť (negatívne) následky psychického charakteru.

Je zjavné, že z hľadiska zákonnosti svedeckej výpovede mal. C. F. niet čo vytknúť.

Skutočnosť, že otec maloletej, ako jej zákonný zástupca, bol namiesto zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prítomný pri jej výsluchu (aj keď žiadnym spôsobom do neho nezasahoval), mala význam pri hodnotení takéhoto dôkazu, keď okresný súd skutočnosti plynúce z jej výpovede nebral za dokázané, pokiaľ nevyplývali z iného dôkazu vykonaného v konaní pred súdom. Takto súd neuznal obžalovaných za vinných zo zločinu sexuálneho násilia, ale len zo zločinu sexuálneho zneužívania, a tiež oslobodil spod obžaloby obž. R. zo zločinu vydierania a obž. O. zo zločinu rozširovania detskej pornografie.

Nedôvodná je aj námietka obžalovaného R., že výsluch menovanej svedkyne bol vykonaný v inom konaní. Pisárske chyby a zrejmé nesprávnosti v zápisnici o výsluchu svedkyne (v čísle vyšetrovacieho spisu, či v predmete výsluchu) ešte nerobia z výpovede svedkyne nezákonný dôkaz. V danom prípade to platí o to viac, že nielen z písomnej zápisnice o výsluchu svedkyne, ale aj z obrazovo-zvukového záznamu poučenia vyšetrovateľky je zrejmé, že výsluch bol vykonaný v predmetnej trestnej veci a to trestného činu sexuálneho násilia, vydierania a výroby a rozširovania detskej pornografie, a teda nie vo veci neodvedenia dane a poistného, ako sa v jednom prípade chybne píše na prvej strane zápisnice.

Neobstojí ani odvolacia námietka obžalovaných, že výpoveď mal. svedkyne F. je ako dôkaz nepoužiteľná, lebo bola vykonaná pred vznesením obvinenia bez toho, aby mali možnosť svedkyňu vypočuť.

Celý rad medzinárodných dokumentov (Dohovor OSN o právach dieťaťa, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EU o boji proti pohlavnému zneužívaniu, pohlavnému vykorisťovaniu detí a detskej pornografii, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/29/EU, ktorou sa zavádzajú minimálne pravidla pre práva, podporu a ochranu obetí trestného činu) zdôrazňuje nutnosť zohľadniť osobitnú zraniteľnosť maloletých obetí trestných činov a potrebu zamedziť tomu, aby dieťa utrpelo ďalšiu ujmu z dôvodu vedenia trestného konania. Toto pravidlo má osobitný význam v prípadoch, keď ide o trestné činy sexuálnej povahy.

Pokiaľ ide o použitie svedeckej výpovede svedka, ktorého obhajoba nemala v žiadnej fáze konania možnosť vypočuť, pre odsúdenie, je potrebné skúmať, či pre takýto postup existoval závažný dôvod, či predmetná svedecká výpoveď bola jediným či rozhodujúcim dôkazom viny a či boli vo vzťahu k obhajobe prijaté dostatočné vyrovnávacie opatrenia, ktoré umožnili korektné a spravodlivé posúdenie vierohodnosti výpovede (viď rozsudok ESĽP z 24.5.2016 vo veci Przydzial proti Poľsku č. 15487/08).

Vo vzťahu k predmetnej veci je potrebné konštatovať, že pre nevykonanie výsluchu maloletej C. F. na hlavnom pojednávaní existoval závažný dôvod. Znalkyňa PhDr. O. v rámci znaleckého dokazovania z odboru psychológia vzhľadom na vek maloletej a charakter vyšetrovaného skutku dôrazne nedoporučovala vykonávať s maloletou ďalšie úkony trestného konania, pričom tento svoj záver zopakovala aj na hlavnom pojednávaní pri výsluchu pred súdom. Okresný súd preto postupoval správne, keď maloletej C. F. ako obeti sexuálneho trestného činu poskytol ochranu, na hlavné pojednávanie ju nepredvolal a na technickom zariadení prehral obrazovo-zvukový záznam z jej výsluchu.

Pokiaľ ide o významnosť svedeckej výpovede C. F., vo vzťahu k trestným činom, pre ktoré boli obžalovaní uznaní vinnými, okresný súd správne konštatoval, že jej výpoveď nebola jediným a ani rozhodujúcim dôkazom. Aj keď svedecká výpoveď mal. C. F. bola dôležitým dôkazom, tak odsúdenie obžalovaných spočívalo tiež na ďalších dôkazoch, ktorými bola výpoveď obžalovaného F. R., fotografia z jeho mobilného telefónu, svedecké výpovede Y. P., G. L., L. H., J. F. ml. a G. P. a facebooková komunikácia medzi obžalovaným H. O. a maloletou F..

Zároveň je potrebné opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k tým trestným činom, pri ktorých by uznanie viny bolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené na svedeckej výpovedi mal. C. F., okresný súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil a ich vinu neuznal. Odsúdil ich teda len za tie trestné činy, pri ktorých vinu obžalovaných bolo možné vyvodiť z iných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, za prítomnosti obžalovaných. Práve z týchto dôvodov nielen okresný súd na hlavnom pojednávaní, ale aj krajský súd na verejnom zasadnutí odmietol vykonať dôkaz výsluchom maloletej poškodenej C. F..

Vo vzťahu k použiteľnosti svedeckej výpovede C. F. je napokon potrebné poukázať aj na to, že hoci obhajoba nemala možnosť byť osobne prítomná pri výsluchu tejto svedkyne, tak na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní a ich obhajcovia prítomní pri prehratí obrazovo-zvukového záznamu celého výsluchu svedkyne a následne vypočúvali aj psychologičku PhDr. O., ktorá bola pri výsluchu maloletej osobne prítomná.

Preto podľa krajského súdu boli splnené podmienky použiteľnosti svedeckej výpovede mal. C. F., a to nielen z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP z 24.5.2016 vo veci Przydzial proti Poľsku č. 15487/08, rozsudok z 15.11.2011 vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu č. 26766/05 a 22228/06), ale aj z hľadiska rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. stanoviska Najvyššieho súdu SR publikovaného ako R 30/2010-II, v zmysle ktorého výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú aj výpovede svedkov mladších ako 18 rokov).

Rovnako zákonným spôsobom okresný súd vykonal aj ďalšie dôkazy.

Napriek odvolacím námietkam obžalovaného R. okresný súd na hlavnom pojednávaní správne postupoval pri výsluchu svedkyne Y. P., keď na návrh prokurátora v súlade s § 264 ods. 1 Tr. poriadku jej na vysvetlenie rozporov predložil zápisnicu o jej skoršej výpovedi z 31.8.2016. Skoršia výpoveď svedkyne P. bola vykonaná po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku a v súlade s ust. § 127 a nasl. Tr. poriadku. Keďže táto svedkyňa nebola prítomná pri páchaní trestného činu sexuálnej povahy (na rozdiel od poškodenej C. F.) a nevypovedala teda o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek (mala vtedy 15 rokov) mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, tak vyšetrovateľ PZ pri jej výsluchu nebol povinný postupovať podľa ust. § 135 Tr. poriadku, ako sa mylne domnieva obžalovaný.

Svedkyňa P. na hlavnom pojednávaní 31.5.2017 po prečítaní jej skoršej výpovede z 31.8.2016 rozpory vysvetlila tak, že 31.8.2016 vypovedala po krátkom čase odkedy sa to stalo a teraz si to už nepamätá. Týmto postupom sa jej výpoveď z 31.8.2016 stala súčasťou jej výpovede na hlavnom pojednávaní (viď R 53/2009). Okresnému súdu preto nič nebránilo hodnotiť celú výpoveď svedkyne a nielen jej časti.

Z výpovede svedkyne Y. P. pritom vyplýva, že obžalovaní ju v skanzene najprv poslali preč z auta, v ktorom zostali s C. F. a že následne, keď ju obžalovaní opäť zavolali do vozidla, niektorý z obžalovaných vyzval C. F., aby uviedla, čo mala vo vagíne medzi nohami. Na to F. uviedla, že mala vo vagíne plastovú fľašu. Potvrdila tiež, že obžalovaní poznali ich vek.

Ako okresný súd správne konštatuje, zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona obžalovaných usvedčujú nielen svedecké výpovede Y. P. a C. F. a fotografia zaistená v mobilnom telefóne obžalovaného R., ale aj výpovede samotného obžalovaného F. R. a facebooková komunikácia medzi C. F. a obžalovaným H. O..

Zo zápisnice o výsluchu obvineného F. R. zo dňa 31.8.2016 a zo zápisnice o vydaní veci z 31.8.2016 vyplýva, že F. R. na výzvu dobrovoľne vydal aj mobilný telefón Sony Xperia IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX- X a vyhľadal v ňom fotku C., ako má vo vagíne fľašu. Následne využil svoje právo a vypovedať k veci odmietol. Pri následnom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dňa 3.9.2016 obvinený uviedol, že čo sa týka samotného skutku, čiastočne je to pravda čo sa tam stalo, ale samotný skutok sa neodohral tak, ako to povedala poškodená, žiadne vydieranie tam nebolo.

Ako je zrejmé z uvedených zápisníc o výsluchu obvineného R., tento o svojich právach, vrátane odoprieť vypovedať, poučený bol, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný je plne spôsobilý na právne úkony. Je oprávnený sám posúdiť, aká obrana a postup v konaní sú pre neho najprospešnejšie. Len na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia pri výsluchu 31.8.2016 vo svojom mobilnom telefóne vyhľadal fotografiu maloletej poškodenej, ako má vo vagíne plastovú fľašu. Obžalovaný nikdy netvrdil, že bol k tomu vyšetrovateľom donútený. Dôkazy z týchto výsluchov plynúce preto nie je možné považovať za nezákonné a ani za nepoužiteľné.

Pritom už z týchto zápisníc o výsluchu obž. R., bez ohľadu na dôkazy ďalšie, možno vyvodiť, že tento obžalovaný o fotografii mal. C. F. s fľašou vo vagíne nielen vedel, ale že vedel aj kto sa na nej nachádza a že sa podieľal aj na jej vzniku.

Tieto skutočnosti však vyplývajú aj zo svedeckej výpovede L. H., ktorému obž. R. ukázal fotografiu mal. C. F. s fľašou vo vagíne a sám mu identitu dievčaťa na fotke aj uviedol. Skutočnosti plynúce zo svedeckej výpovede H. následne potvrdzuje aj svedecká výpoveď J. F. ml., ktorému L. H. fotografiu maloletej s jej identifikáciou popísal a uviedol aj to, že mu fotku ukazoval obžalovaný R.. Preto ako nadbytočný krajský súd na verejnom zasadnutí odmietol návrh obhajoby na výsluch R., ktorý mal s H. sedieť v aute v čase, keď obž. R. na svojom mobilnom telefóne ukazoval predmetnú fotografiu maloletej poškodenej. Skutočnosti, ku ktorým by mal byť vypočutý, už totiž boli zistené najmä svedeckými výpoveďami H. a F. mladšieho.

Z mobilného telefónu obžalovaného R. bola predmetná fotografia zaistená aj v rámci znaleckého dokazovania z odboru elektrotechnika.

Vzhľadom na námietky obžalovaných krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vinu obžalovaných zo zločinu sexuálneho zneužívania a zo zločinu výroby detskej pornografie je možné vyvodiť už na základe svedeckej výpovede Y. P. a fotografie z mobilného telefónu obž. R.. Z predmetnej fotografie je totiž zrejmé, že plastovú fľašu do vagíny dáva osoba odlišná od poškodenej a že fotografiu zhotovila ďalšia osoba, opäť odlišná od poškodenej. Keďže podľa svedeckej výpovede Y. P. (ale rovnako aj poškodenej mal. F.) boli vo vozidle v čase zhotovenia predmetnej fotografie okrem poškodenej len obžalovaní, je nepochybné, že maloletú sexuálne zneužili a súčasne z toho zhotovili aj fotografiu spoločným konaním obžalovaní.

Spáchanie skutku ustáleného v bode I. výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovanými potvrdzuje aj facebooková komunikácia medzi obžalovaným H. O. a poškodenou C. F.. Okresný súd pritom v odôvodnení rozsudku podrobne poukazuje na tie časti komunikácie, z ktorých je možné vyvodiť závery o vine obžalovaných.

Z hľadiska zákonnosti dôkazu uvedenou facebookovou komunikáciou je potrebné poukázať na to, že záznam o tejto komunikácii bol súdu predložený obhajcom obžalovaného O., ktorý na jej čítanie na hlavnom pojednávaní dal výslovný súhlas. Niet preto dôvodu pochybovať o tom, že takýto záznam môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Autentickosť predlo-ženého záznamu je zrejmá z jej rozsiahlosti, z výrazových prostriedkov používaných H. O. a C. F. a z obsahu ich komunikácie, v ktorej sú aj detaily z ich bežného života.

Spáchanie skutku obžalovanými potvrdzuje aj výpoveď svedkyne G. L.. Z jej výpovede vyplýva, že od C. F. a Y. P. počula, že obžalovaní, C. F. a Y. P. išli do skanzenu, kde mala byť vytvorená fotka intímnych častí C. F.. Obžalovaní pritom poznali ich vek a že ešte chodia na základnú školu. Bola tiež svedkom toho, ako obž. O. hovoril mal. F., že ak nebude brať cigarety z veľkoskladu, existuje nejaká fotka, pri ktorej by nebola rada, keby sa zverejnila.

Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, všetky uvedené, ako aj ďalšie vykonané dôkazy, okresný súd veľmi podrobne a logicky jednotlivo i v ich súhrne starostlivo vyhodnotil a na základe takéhoto hodnotenia aj podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. V súlade s požiadavkami zakotvenými v § 168 ods. 1 Tr. poriadku pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou.

Aj podľa krajského súdu skutok tak, ako ho ustálil okresný súd v bode I. výroku o vine napadnutého rozsudku sa stal a spáchali ho obžalovaní.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam ustáleným okresným súdom za nedôvodnú odvolací súd považuje aj odvolaciu námietku prokurátora, podľa ktorej preukázané bolo aj použitie násilia obžalovanými voči poškodenej maloletej F.. Je totiž potrebné súhlasiť s okresným súdom, že použitie násilia obžalovanými voči maloletej pri strčení fľaše do jej vagíny vyplýva len z výpovede mal. poškodenej vykonanej pred vznesením obvinenia a bez prítomnosti obhajoby. Túto skutkovú okolnosť nie je možné vyvodiť z fotografie, zo svedeckých výpovedí a ani zo znaleckého posudku z odboru psychológia, pretože znalkyňa pri svojich záveroch vychádzala len z tvrdení poškodenej pri výsluchu vykonanom nekontradiktórnym spôsobom. Keďže vo vzťahu k použitiu násilia obžalovanými by svedecká výpoveď C. F., vykonaná pred vznesením obvinenia, bola jediným a rozhodujúcim dôkazom, okresný súd pochybnosti správne vyhodnotil v prospech obžalovaných a v súlade s tým aj ustálil skutkové zistenia tak, ako sú uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Z rovnakých dôvodov za správne odvolací súd považuje aj oslobodzujúce výroky pod bodmi II. a III. napadnutého rozsudku. Bez svedeckej výpovede poškodenej nie je možné bez pochybností preukázať, že skutok uvedený pod bodom II. spáchal aj obžalovaný F. R. a že skutok uvedený pod bodom III. spáchal aj obž. ml. H. O..

Skutkovému stavu správne zistenému v bode I. napadnutého rozsudku zodpovedá aj správna právna kvalifikácia (až na chýbajúce číselné označenie odseku § 201 Tr. zákona vo výrokovej časti). Je totiž nepochybné, že obžalovaný F. R. a obž. ml. H. O. spoločným konaním osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužili a tiež spoločným konaním zneužili dieťa na výrobu detskej pornografie. Konali pritom vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zákona). Tým po objektívnej i subjektívnej stránke vo forme spolu-páchateľstva podľa § 20 Tr. zákona naplnili všetky pojmové znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný F. R. súčasne rozširoval detskú pornografiu, čím naplnil znaky prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaný ml. H. O. hrozbou inej ťažkej ujmy nútil iného, aby niečo konal a taký čin spáchal na dieťati, teda chránenej osobe, čím naplnil všetky znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o zločin výroby detskej pornografie nie je možné súhlasiť s námietkami obžalovaných, že znaky tohto zločinu naplnené neboli, lebo fotografia nespĺňa definíciu zákona, nakoľko nikto nepotvrdil, že je na nej dieťa a nie je z nej možné zistiť vek tam zobrazenej osoby.

Detskou pornografiou podľa § 132 ods. 4 Tr. zákona sa rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.

Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov (§ 127 ods. 1 Tr. zákona).

Pre zobrazenie detskej pornografie je podstatné, či bola zobrazovaná osoba dieťaťom v čase vytvorenia tohto zobrazenia. Pri trestných činoch výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zákona a rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Tr. zákona ako úmyselných trestných činov u páchateľov stačí uzrozumenie s tým, že ide o detskú pornografiu. To, že ide o dieťa, pri zločine výroby detskej pornografie pritom nemusí byť zrejmé aj osobám odlišným od páchateľa, pretože v prípadoch fyzicky vyvinutých detí je niekedy ťažké určiť, či ešte ide o dieťa.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní vedeli o tom, že poškodená C. F. je dieťa, no napriek tomu vyhotovili fotografiu zobrazujúcu iný obdobný sexuálny styk s ňou. Obžalovaný R. naviac predmetnú fotografiu ukazoval minimálne L. H. ktorému aj uviedol, kto je na tejto fotografii zobrazený, pričom svedok maloletú a jej brata aj bližšie poznal. Obžalovaný R. tak musel byť minimálne uzrozumený s tým, že detskú pornografiu aj rozširuje.

Je tak zrejmé, že okresný súd skutok uvedený pod bodom I. správne právne kvalifikoval aj ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona a u obžalovaného R. aj ako prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na uvedené jediným dôvodom, pre ktorý bolo potrebné zrušiť výrok o vine v časti I. napadnutého rozsudku, bola chyba spočívajúca v chýbajúcom číselnom označení odseku 1 § 201 Tr. zákona. Keďže skutkový stav bol v napadnutom rozsudku správne zistený a tento skutkový stav bol aj správne právne kvalifikovaný v právnej vete výrokovej časti, ako aj v odôvodnení rozsudku, odvolací súd bol sám uvedenú chybu napravil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Keďže odvolací súd zrušil výrok o vine v bode I. napadnutého rozsudku, tak podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku musel súčasne zrušiť aj celý výrok o treste a o náhrade škody a následne sám vo veci rozhodnúť.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Keďže obž. H. O. trestné činy spáchal ako mladistvý, v súlade s § 97 ods. 3 Tr. zákona odvolací pri ukladaní trestu u neho prihliadal aj na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, aby uložený trest bol primeraný povahe a závažnosti spáchaných činov a viedol k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzal protiprávnym činom.

Rovnako ako prvostupňový súd u obž. F. R. aj súd odvolací zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d) Tr. zákona (spáchal trestné činy vo veku blízkom veku mladistvých) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchal viac trestných činov). Obžalovaný pred spáchaním stíhaných trestných činov nežil riadnym spôsobom života a tak mu nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona. Ako správne poukázal okresný súd dopustil sa totiž 3 priestupkov. Okrem priestupku na úseku cestnej premávky z 18.6.2016, je potrebné poukázať najmä na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 17.04.2015 pri učebni Strednej priemyselnej školy v L. najmenej dvakrát svojimi rukami zatlačil hlavu F. H., nar. XX.XX.XXXX do rozkroku H. J., nar. XX.XX.XXXX a potom tiež na priestupok proti majetku, keď dňa 10.12.2015 v budove SPŠ v L. ukradol mobilný telefón spolužiakovi. Správne okresný súd určil aj druh trestu a trestnú sadzbu, v rámci ktorej je potrebné obž. R. uložiť trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný dvoma skutkami spáchal tri úmyselné trestné činy, z ktorých dva sú zločinom, horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody za zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona (10 rokov) sa zvýšila o jednu tretinu (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) a úhrnný trest odňatia slobody bolo potrebné uložiť v rámci takto upravenej trestnej sadzby 4 rokov až 13 rokov 4 mesiacov.

S poukazom aj na skutočnosť, že obž. R. doposiaľ za trestný čin odsúdený nebol, že znaleckým dokazovaním bola u neho zistená prevaha pozitívnych faktorov resocializácie a že jeho správanie nebolo doposiaľ prejednávané komisiou verejného poriadku podľa odvolacieho súdu na dosiahnutie účelu trestu u neho postačuje uloženie úhrnného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 rokov nepodmienečne. Aj takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom súčasne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

U obž. ml. H. O., keďže v čase páchania trestných činov bol mladistvý, bolo v súlade s rozhodovacou praxou súdov (viď R 32/2009) potrebné v prvom rade trestnú sadzbu za zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona (4 až 10 rokov) upraviť podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona a znížiť ju tak na polovicu, teda na 2 roky až 5 rokov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obž. ml. O. už bol za zločin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/124/2014 zo dňa 13.11.2014 (právoplatným 13.11.2014) za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon, za súčasného určenia probačného dohľadu, bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov (teda do 14.11.2017).

Vzhľadom na to, že obž. ml. O. opätovne spáchal zločin, podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona do úvahy prichádzalo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, teda na 3 roky a 6 mesiacov. Takéto zvýšenie dolnej hranice by však bolo v rozpore so zásadou upravenou v § 117 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorej u mladistvých horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica 2 roky. Preto úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona (rovnako ani podľa § 38 ods. 4) nebolo možné vykonať.

Keďže obž. ml. O. dvoma skutkami naplnil znaky troch úmyselných trestných činov, z ktorých všetky sú zločinmi, bolo potrebné vykonať úpravu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody (5 rokov) podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona jej zvýšením o jednu tretinu a úhrnný trest odňatia slobody uložiť v rámci upravenej trestnej sadzby 2 rokov až 6 rokov 8 mesiacov.

Aj odvolací súd u tohto obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich okolností, keď zistil, že obž. ml. O. spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona) a bol už za zločin vydierania odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/124/2014 (§ 37 písm. m) Tr. zákona). Nezistil pritom žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Trestných činov sa obž. ml. O. dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a nariadeného probačného dohľadu už spomenutým rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/124/2014, ktorým mu bola uložená aj výchovná povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Uložená výchovná povinnosť a probačný dohľad u neho zjavne k náprave neviedli a od páchania ďalších trestných činov (vrátane opätovného spáchania aj zločinu vydierania) ho neodradila ani hrozba výkonom trestu odňatia slobody.

Na strane druhej sa nedopustil žiadneho priestupku a jeho správanie nebolo ani prejednávané komisiou verejného poriadku. V obci K. ho poznajú ako bezkonfliktného obyvateľa s dobrým správaním v kolektíve. Znaleckým dokazovaním z odboru psychológia bola u neho zistená prevaha pozitívnych faktorov resocializácie.

Prihliadajúc na účel trestu u mladistvého, ktorým je podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, pričom uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, podľa odvolacieho súdu je primeraný nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podmienečný odklad výkonu trestu do úvahy neprichádzal a to vzhľadom na okolnosti prípadu, na osobu mladistvého, ktorý počas celého konania neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním a tiež vzhľadom na to, že predtým uložené opatrenia neviedli k náprave.

Keďže pred spáchaním žalovaných trestných činov obžalovaní neboli vo výkone trestu odňatia slobody, tak pre výkon uložených trestov ich odvolací súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rovnako ako okresný súd a z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, poškodenú C. F. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.