Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-46-2017.pdf
PDF · 102.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/46/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávnených: 1/ U.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. nad K., G. 6, 2/ K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. nad K., G. 6, 3/ O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. nad K., G. 6, zastúpených O.. J. I., advokátom so sídlom Z. I., B. XXX/X-X, proti povinným: 1/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXX, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o vymoženie 270.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júla 2016, č.k. 12Er/1258/2015-74, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie. Uviedol, že poverením č. 5304 065678 zo dňa 03.02.2016 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú, na vymoženie uloženej povinnosti 270.000 Eur s príslušenstvom, pričom návrh bol súdnej exekútorke doručený dňa 24.11.2015, kedy sa začalo exekučné konanie. Dňa 18.05.2016 bol súdnej exekútorke doručený návrh povinného 2/ na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. Súd prvej inštancie dôvodil, že v danom exekučnom konaní ide o také nerozlučné spoločenstvo účastníkov, kedy by exekúcia mohla byť vedená voči každému z povinných samostatne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že povinný 2/ sa v prípade uplatnenia nároku poškodeného voči poisťovateľovi stal pasívne solidárnym a teda oprávnení majú nárok vymáhať plnenie voči povinnému 1/ a 2/ v celom rozsahu priznanej náhrady škody. Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka pasívna solidarita vzniká v prípade určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť právny predpis, dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Pasívna solidarita povinných v tomto prípade vyplýva z povahy plnenia, keď podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi v tomto prípade povinnému 2/. Je nesporné, že oprávnení si svoj nárok uplatnili voči poisťovateľovi (povinnému 2/) a svoj nárok preukázali právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.01.2014, č.k. 7C/151/2008-294 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2015, č.k. 6Co/810/2014-396. Z uvedeným názorom korešponduje aj Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 D. G. a spol., v zmysle ktorého by náhrada nemajetkovej ujmy mala byť krytá povinným poistením motorového vozidla; a teda povinný 2/ sa stáva pasívne solidárnym. V predmetnom rozhodnutí súdny dvor dospel k záveru, že ak možno náhradu nemajetkovej ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva, musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba vykladať tak, že poistné krytie, na ktoré je odporca 2/ ako poisťovateľ povinný podľa citovaného
zákonného ustanovenia, sa má vzťahovať aj na nároky oprávnených osôb z ochrany osobnosti na nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, pričom tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne zásahov do ochrany osobnosti sú v zmysle Občianskeho zákonníka nezávislé od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova, pretože zodpovednosť poisteného povinného 1/, ktorá v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu. V zmysle vyššie uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že oprávnení majú nárok vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z pasívne legitimovaných povinných, ktorí tvoria vzhľadom na predmet plnenia a osobitný právny predpis nerozlučné spoločenstvo. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ, resp. oprávnený je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, resp. povinného, t. j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Zároveň konštatoval, že povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii, o ktorých súd právoplatne rozhodol. Súd prvej inštancie uviedol, že z § 56 ods. 2 Ex. por. vyplýva, že exekúciu možno odložiť iba v prípade, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný 2/ žiada o odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, a teda nastala situácia, kedy nie je možné povoliť odklad exekúcie, nakoľko neexistuje žiadny relevantný predpoklad, resp. nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd prvej inštancie výrokom II. zamietol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie.
2. Proti výroku I. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h), g) CSP. Exekúcia proti majetku povinného 2/ je vedená na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.01.2014, č.k. 7C 151/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2015, sp. zn. 6Co/810/2014. Proti exekučnému titulu podal povinný 2/ podaním zo dňa 14.09.2015 dovolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom. Na základe dôvodov uvedených v predmetnom dovolaní, je podľa názoru povinného 2/ exekučný titul vo vedenej exekúcii materiálne nevykonateľný, keďže bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k porušeniu zákona. Povinný 2/ má za to, že prvoinštančný exekučný súd sa relevantne nevysporiadal s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie a vec mu v napadnutej časti vráti na ďalšie konanie. Povinný 2/ ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 56 ods. 2 Ex. por. môže súd aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Na základe skutočností uvedených v dovolaní povinného 2/ proti exekučnému titulu možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude súdom vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keďže s poukazom na jednoznačné porušenie práva povinného 2/ na spravodlivý proces, je zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k zrušeniu exekučného titulu a vráteniu veci na ďalšie konanie. Ako povinný 2/ uvádza v dovolaní, považuje exekučný titul, ktorý je podkladom tohto konania, za nezákonný a súčasne v rozpore s judikatúrou najvyššej súdnej inštancie. Vzhľadom na rozhodnutia NS SR zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 3Cdo/301/2012 a sp. zn. 4Cdo/168/2009 bol exekučný titul vydaný v rozpore s princípom právneho štátu deklarovaný v článku I. Ústavy SR. V zmysle judikatúry ÚS SR obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Existuje potom pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že NS SR v rámci konania o dovolaní v súlade so zásadou právnej istoty exekučný titul zruší, resp. zmení v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou praxou NS SR. Uvedeným postupom teda dôjde k zániku exekučného titulu slúžiaceho ako podklad pre vykonanie exekúcie a exekúcia bude musieť byť zastavená. Povinný 2/ vyššie uvedenými právnymi argumentmi náležite preukázal, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude exekúcia zastavená, pretože v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu bola povinnému 2/ postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň je exekučný titul zjavne v rozpore s článkom II. CSP. Účelom odkladu exekúcie je okrem iného v zmysle rozhodnutia R 21/1998 predchádzať nepriaznivým a neskôr už často neodčiniteľným následkom bezodkladného uskutočnenia výkonu rozhodnutia. Exekučný poriadok neuvádza, resp. s akou mierou pravdepodobnosti možno očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie, a preto podľa názoru povinného 2/ postačuje existencia možnosti jej zastavenia, ktorá je aspoň v minimálnej miere pravdepodobná, a tá je podľa názoru povinného 2/ bez pochýb daná. Dané ustanovenie § 56 Exekučného poriadku nemožno vykladať v prospech ani neprospech ani jednej zo strán konania, a preto je potrebné, aby súd
pri jeho aplikácii vychádzal zo skutkového a objektívne zhodnoteného stavu veci. Na základe uvedených skutočností, ako aj skutočností uvedených v dovolaní možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude súdom vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. Z uvedených dôvodov je podľa názoru povinného 2/ dôvodné, aby exekučný súd povolil odklad exekúcie až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o podanom dovolaní v konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 7C 151/2008.
3. Oprávnení 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu povinného 2/ považovali odvolanie povinného 2/ proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, za nedôvodné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení veľmi podrobne a vecne vysporiadal s návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo 17.05.2016, odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 a § 365 CSP. V odvolaní v ničom neuviedol, akú inú vadu má mať konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, aké ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, alebo procesného útoku má a v čom spočíva nesprávne posúdenie právnej veci. Už len z týchto dôvodov je potrebné odvolanie povinného 2/ podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť. Ak by bol odvolací súd predsa toho názoru, že podané odvolanie má zákonom stanovené náležitosti, oprávnení navrhli, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Povinný 2/ namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V podanom návrhu zo 17.05.2016 povinný 2/ tvrdil, že nie je možné viesť exekúciu voči viacerým povinným súčasne, pretože jeho postavenie je obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, to znamená, že ide o dva záväzky zaplatiť ten istý dlh. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou povinného 2/ vysporiadal v bode 8 odôvodnenia v dolnej časti tretej strany. V tejto časti odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že vzhľadom na pasívnu legitimáciu prvom a druhom rade v spore nemôžu oprávnení dostať plnenie od oboch, ale majú právo požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, respektíve povinného. Nad rámec námietok o pasívnej legitimácii povinného 2/ sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal aj pasívnou legitimáciou v spore a následne v exekúcii. Správne poukázal na to, že povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii o ktorých súd právoplatne rozhodol. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považovali oprávnení 1/, 2/, 3/ v tejto časti za priliehavé v súlade so zákonom a dostatočné. Poukázali na to, že argument povinného 2/ na zastavenie exekúcie sa týka toho istého dôvodu ako uviedol v námietkach aj v návrhu na zastavenie exekúcie zo 17.05.2016. Povinný 2/ návrh na odklad exekúcie odôvodňuje tým, že podal proti exekučnému titulu dovolanie a neprípustne prejudikuje, že Najvyšší súd SR jeho dovolaniu musí vyhovieť a z tohto dôvodu musí byť exekúcia zastavená. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný 2/ tvrdí, že exekúcia musí byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. V zmysle citovaného ustanovenia Ex. por., súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, najmä z dôvodov procesného charakteru. Najvyšší súd SR o dovolaní povinného 2/ proti exekučnému titulu doposiaľ nerozhodol, o odklade jeho vykonateľnosti nerozhodol tiež a vôbec nie je isté, ako o tomto dovolaní rozhodne. Oprávnení 1/, 2/, 3/ sa domnievajú, že vzhľadom na charakter jeho námietok a tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, najvyšší súd podané dovolanie odmietne. Neustále opakovanie argumentácie povinného 2/ a podávanie námietok, odvolaní a návrhov na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie oprávnení považujú za prejav jeho necitlivosti a arogancie v snahe nesplniť súdom uloženú povinnosť. Navrhli odvolanie povinného 2/ podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť alebo podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň navrhli, aby odvolací súd zaviazal povinného 2/ k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.177,85 Eur (za vyjadrenie k odvolaniu, sumu 482,19 Eur, vyjadrenie k návrhu na odklad exekúcie, sumu 482,19 Eur, 20 % DPH z úkonov, sumu 192,88 Eur, 2x režijný paušál á 8,58 Eur, sumu 17,16 Eur a 20 % DPH z režijného paušálu, sumu 3,43 Eur).
4. Povinný 2/ v písomnom podaní zo dňa 13.02.2017 sa nestotožnil s názorom oprávnených, že odvolanie je nedôvodné. Naopak nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu v otázke pripustenia spoločenstiev účastníkov exekučného konania je vzhľadom na ustanovenie § 37 Ex. por., odbornú literatúru, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa názoru povinného 2/ zrejmé. Exekúcia je vedená proti spoločenstvu účastníkov, v danom prípade na strane tak oprávnených, ako aj povinných. Výklad ustanovenia § 37 Ex. por. síce pripúšťa spoločenstvom účastníkov exekučného konania, avšak výlučne len na strane oprávneného. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 5 Cdo 7/2005, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 41CoE/369/2012, zo dňa 31.08.2012, č.k. 16CoE/334/2011-658, Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26.02.2013, sp. zn. 2Er/939/2012. Exekúcia mohla byť vedená proti povinnému 1/ a povinnému 2/, avšak v osobitných exekučných
konaniach a nie v rámci spoločenstva. Povinný 2/ uviedol, že využitie Ex. por. predpokladaných prostriedkov obrany povinného (námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie, námietky proti predbežným trovám exekúcie, námietka zaujatosti súdneho exekútora a ďalšie) nemožno považovať za prejav arogancie a necitlivosti, ako to uvádzajú oprávnení vo svojom vyjadrení.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. 5304 065678 zo dňa 03.02.2016 poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 270.000 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.01.2014, č.k. 7C/151/2008-294, ktorý vo výrokoch II., III., IV. a VI. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2015, č.k. 6Co/810/2014-396, pričom exekučné konanie začalo dňa 24.11.2015, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke (ustanovenie vety prvej § 36 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017). Povinný 2/ vo svojom podaní (doručenom súdu prvej inštancie súdnou exekútorkou dňa 20.05.2016) podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pričom zároveň sa domáhal aj odkladu exekúcie. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom I. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom II. (právoplatným dňa 22.08.2016) návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zamietol.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 41 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 57 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017). Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por. a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
15. Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citovaného ustanovenie § 57 ods. 1 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.
16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.
17. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožnil s odvolacou námietkou povinného 2/, podľa ktorej na základe skutočností uvedených v dovolaní, možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude súdom vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. V tomto smere nebol preukázaný zákonný účel použitia právnych prostriedkov obrany odvolateľa (povinného 2/), t. j. odkladu a zastavenia exekúcie, nakoľko sa v exekúcii nevyskytli absolútne ani relatívne prekážky ďalšieho postupu konania, spočívajúce v neprípustnosti exekúcie pre nesplnenie materiálneho predpokladu (neexistenciu vykonateľného rozhodnutia). Podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku povinným 2/ neprejudikuje, ako dovolací súd rozhodne, nakoľko dovolanie nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Povinný 2/ navyše do rozhodnutia o návrhu na odklad a zastavenie exekúcie, súdu prvej inštancie nepredložil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom, preto súd prvej inštancie správne návrh povinného 2/ na odklad a zastavenie exekúcie, zamietol.
18. Odvolací súd uzatvára, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, je spravovaná dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, ako aj návrh na zastavenie exekúcie, súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie nepodala a povinný
2/ nepreukázal, že by v danej exekučnej veci bol dôvod pre zastavenie exekúcie, a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).