Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: IMAO electric, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 007 841, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Karáskom, so sídlom M. R. E. XXX, XXX XX G. J., proti žalovanému: Obec Liptovská Teplá, so sídlom Liptovská Teplá č. 142, 034 83 Liptovská Teplá, IČO: 00 315 435, zastúpenému advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Ul. X. C. č. XXX/XX, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie 224.101,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/32/2016-196 zo dňa 16. novembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/32/2016-240 zo dňa 07.04.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/32/2016-196 zo dňa 16. novembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/32/2016-240 zo dňa 07.04.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 224.101,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,005% denne zo sumy 224.101,34 Eur od 3.5.2016 až do zaplatenia, sumu 40 Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 224.101,34 Eur na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 26.11.2015 uzatvorená Zmluva o dielo č. 2015/IMAO/LT. Žalobca sa podľa tejto zmluvy zaviazal realizovať stavbu „Rekonštrukcia verejného osvetlenia obce Liptovská Teplá“. Dielo bolo riadne zrealizované v súlade so zmluvou pod stavebným dozorom Ing. W. C., ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným a bol v súlade s bodom 2. Preambuly Zmluvy o dielo poverený zastupovaním žalovaného pri realizácii diela. Žalobca sa pri realizácii diela riadil záväznými stanoviskami a ustanoveniami stavebného dozoru. Dielo žalobca zrealizoval pri dodržaní všetkých kvalitatívnych a technických podmienok určených projektom a pri dodržaní harmonogramu prác. Dielo bolo žalovanému odovzdané a ním prevzaté bez vád a iných nedostatkov, o čom svedčí Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 03.12.2015 a odovzdávací a preberací protokol stavby zo dňa 03.12.2015. Prevzatie diela v súlade so zmluvou podpísali na strane obce Liptovská Teplá E. E. ako starosta obce a Ing. W. C. ako stavebný dozor, pričom potvrdili, že dielo bolo vyhotovené podľa projektovej dokumentácie s odsúhlasenými drobnými zmenami zaznamenanými v projekte skutočného vyhotovenia. Spracovanie dokumentácie

skutočného vyhotovenia diela si žalovaný u žalobcu osobitne objednal objednávkou č. 1/12/2015 a jej spracovanie bolo žalovanému fakturované faktúrou na sumu 2.388 Eur. Žalobca v súlade s článkom IV. Zmluvy o dielo po odovzdaní diela na základe zisťovacích protokolov a na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác doručil žalovanému faktúru č. 1115005492, splatnú dňa 01.02.2016 na sumu 224.101,34 Eur, ktorou fakturoval žalovanému 95% ceny diela, faktúru č. 1115005493, splatnú dňa 01.02.2016 na sumu 11.794,81 Eur, ktorou fakturoval 5% z ceny diela a na základe osobitnej objednávky aj faktúru č. 1115005494, splatnú dňa 01.02.2016 na sumu 2.388 Eur. Faktúry č. 1115005493 a č. 1115005494 boli žalovaným riadne uhradené, čím žalovaný uznal existenciu záväzku na zaplatenie ceny diela. Situáciu vzniknutú nezaplatením splatnej ceny diela bol žalobca ochotný riešiť aj mimosúdnou cestou. K dohode účastníkov však nedošlo. V súlade s článkom 10. ods. 3 Zmluvy o dielo, v prípade omeškania objednávateľa so splnením peňažného záväzku o viac ako 90 dní má zhotoviteľ právo na úrok z omeškania vo výške 0,005% dlhovanej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania 02.02.2016 a žalobcovi vznikol nárok požadovať úrok z omeškania, ak nedôjde k zaplateniu ceny diela, od 02.05.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

3. Okresný súd uznesením č.k. 8Cb/32/2016 zo dňa 21.07.2016 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 224.101,34 Eur a sumu 40 Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úrok z omeškania vo výške 0,005% denne zo sumy 224.101,34 Eur od 03.05.2016 do zaplatenia.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 2015/IMAO/LT dňa 26.11.2015 (ďalej aj len zmluva o dielo), predmetom ktorej bola kompletná a úplná realizácia stavby: „Rekonštrukcia verejného osvetlenia obce Liptovská Teplá“ s dohodnutou cenou diela vo výške 235.896,15 Eur s DPH. Okresný súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o dielo je platná, hoci nebola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom, nakoľko z listinných dôkazov a výpovede starostu obce E. E. vyplýva, že obecné zastupiteľstvo malo vedomosť o tom, že obec realizuje verejné obstarávanie od roku 2011, pričom obec ako verejný obstarávateľ vypracovala súťažné podklady na rekonštrukciu verejného osvetlenia, ktoré boli schválené v septembri 2015. Z výpovede starostu tiež vyplynulo, že verejné obstarávanie prebiehalo od roku 2010, kedy prebehla súťaž, ktorá však bola Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou zamietnutá. Ďalšia súťaž bola vyhlásená v roku 2014, túto súťaž vyhral žalobca, avšak aj táto súťaž bola zrušená. Následne bola vypísaná nová súťaž, ktorú opäť vyhral žalobca, ale táto bola opätovne zrušená. O dva týždne neskôr Slovenská inovačná a energetická agentúra potvrdila, že súťaž vyhral žalobca. Tieto skutočnosti podľa okresného súdu potvrdzovali aj zistené dôkazy, a to zápisnica č. 2 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 21.01.2011, kde sa uvádza, že je podaný projekt na rekonštrukciu verejného osvetlenia, podľa uznesenia 1/2012 zo zasadnutia zo dňa 15.12.2012 obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na budovanie a modernizáciu osvetlenia. Zo zápisnice zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 22.03.2013 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo plánované väčšie investičné finančné akcie, schválené financie na rekonštrukciu verejného osvetlenia 285.000 Eur - vypísané výberové konanie. Mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 28.12.2015 neschválilo preberací protokol stavby z dôvodov: a) dodávateľ nepripravil stavbu na kolaudáciu, b) dodávateľ nerešpektoval výzvu Okresného úradu Ružomberok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, c) stavba nie je zrealizovaná podľa vysúťaženého projektu. Obecné zastupiteľstvo taktiež neschválilo preplatenie faktúry od žalobcu č. 1115005492 na sumu 224.101,34 Eur, pretože obec nemohla požiadať Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (ďalej SIEA) o preplatenie faktúr z tých istých dôvodov. Z týchto zápisníc mal okresný súd za to, že obecné zastupiteľstvo malo vedomosť o uzatvorení Zmluvy o dielo, malo vedomosť o cene diela, nakoľko to vyplýva zo schváleného rozpočtu obce na rok 2015, kde je v časti 06.4.0 Verejné osvetlenie uvedené obstarávanie kapitálových aktív vo výške 249.500 Eur, čo bolo zastupiteľstvom schválené. Z výpovede Ing. C. mal tiež okresný súd zistené, že predmetné dielo, ktoré bolo realizované, bolo financované z prostriedkov Európskej únie na základe výzvy a uzatvorenej zmluvy s nenávratným finančným prostriedkom, ktorého poskytovateľom bolo Ministerstvo hospodárstva SR. Podľa okresného súdu z uvedeného vyplýva, že starosta obce ohľadom zmluvy o dielo nekonal svojvoľne alebo v tiesni. Okresný súd potom zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným považoval za platne uzavretú, pretože žalovaný ako verejný obstarávateľ realizoval predmetné obstarávanie na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva SR dňa 04.01.2013. Zo súťažných podmienok vyplýva, že verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu v lehote viazanosti ponúk, pričom uzavretá zmluva nesmie byť v

rozpore so súťažnými podkladmi. Z týchto podkladov zároveň nevyplývala podmienka, ktorá by ukladala povinnosť schváliť zmluvu o dielo obecným zastupiteľstvom. Ohľadom namietanej neplatnosti právneho úkonu poukázal okresný súd aj na ustanovenie § 267 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Relatívna neplatnosť je stanovená na ochranu len niektorého účastníka a pri zmluvách, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom, na rozdiel od zmlúv, ktoré sa spravujú Občianskym zákonníkom, nie je možné odstúpiť od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Okresný súd konštatoval, že nebola spôsobená relatívna ani absolútna neplatnosť zmluvy o dielo, právny úkon uzavretia zmluvy nebol v rozpore ani s dobrými mravmi ani zo zásadou poctivého obchodného styku.

5. K odstúpeniu od zmluvy zo dňa 28.12.2015, ktorým žalovaný na základe uznesenia obecného zastupiteľstva č. 6/2015 zo dňa 28.12.2015 odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalobcom, okresný súd uviedol, že strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo vyplýva zo zmluvy alebo, ak to určuje zákon. Na jednostranné odstúpenie sa vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie, ktoré je spravidla viazané na splnenie určitých podmienok. Okresný súd mal z článku IX. bod 1 až 2 Zmluvy o dielo zistenú úpravu podmienok odstúpenia od zmluvy, pričom dôvody, ktoré žalovaný ako dôvod odstúpenia uviedol, nie sú dôvodmi odstúpenia, ktoré ustanovuje , preto sa odstúpenie zo strany žalovaného považuje za neúčinné a záväzok zaplatiť cenu diela v zmysle Zmluvy o dielo naďalej trvá.

6. Okresný súd mal z výpovedí svedkov I. M., Ing. W. C. a O. D. preukázané, že stavba sa realizovala na základe projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval Ing. T.. Táto bola predložená v rámci súťažných podkladov a realizácia stavby sa komunikovala so stavebným dozorom Ing. C., ktorý zastupoval obec. Realizácia stavby bola uskutočnená na základe zmluvných podmienok, keď najskôr došlo k odovzdaniu staveniska s vypracovaným záznamom z odovzdania a prevzatia staveniska, ktorý bol podpísaný starostom obce, stavebným dozorom a oprávnenými osobami žalobcu. Rekonštrukcia osvetlenia bola zhotovená na základe dokumentácie, ktorá bola súčasťou súťažných podkladov s drobnými odchýlkami, ktoré vyplývali z realizácie stavby, pričom o realizácii stavby sa vyhotovoval stavebný denník. Po ukončení prác bolo žalovanému ukončenie prác oznámené a bolo zvolané preberacie konanie, z ktorého bol vyhotovený záznam, ktorého súčasťou sú aj prílohy, a to východzia revízna správa, v ktorej sa konštatuje, že dielo je užívania a prevádzky schopné, a tiež vyhotovenie dokumentácie skutočného stavu vykonaných prác, pričom zápis z odovzdania a preberania podpísali všetky zainteresované strany.

7. Okresný súd poukázal na zánik záväzku upravený v článku VII. bod 8 zmluvy o dielo, podľa ktorého záväzok zhotoviteľa sa považuje za splnený ukončením preberacieho konania, pričom preberacie konanie sa považuje za ukončené podpísaním odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o dielo upravoval odchýlne zánik záväzkov od Obchodného zákonníka, a to s poukazom na § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie nie je kogentné a umožňuje stranám upraviť zánik záväzku odchýlne od úpravy v § 544 Obchodného zákonníka. Záväzok zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo tak bol splnený okamihom ukončenia preberacieho konania, podpísaním odovzdávacieho a preberacieho protokolu zmluvnými stranami, ktorý bol podpísaný dňa 03.12.2015 a 06.12.2015. V zápise o odovzdaní a prevzatí je konštatované, že neboli zistené nedorobky alebo vady zrejmé pri odovzdávaní a prevzatí diela a vykonané práce zodpovedajú technickým normám. Dielo tak bolo žalobcom žalovanému odovzdané v súlade s článkom VII. zmluvy o dielo.

8. Okresný súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou žalobcu v zmysle ustanovenia § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd mal z listinných dôkazov a z výpovede svedka Ing. C., ktorý vykonával stavebný dozor, preukázané, že starosta obce, žalobca aj žalovaný, ako aj stavebný dozor Ing. C. sa zúčastnili preberacieho konania, na ktorom bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorý bol podpísaný dňa 06.12.2015 a v ktorom neboli zistené závady diela, zo strany objednávateľa neboli bez zbytočného odkladu vznesené žiadne vady diela a boli uskutočnené aj funkčné skúšky diela, pri ktorých sa vady nezistili. Okresný súd preto prihliadol na vznesenú námietku žalobcu a žalovanému právo z vád diela nepriznal.

9. Vzhľadom na uvedené konštatoval okresný súd, že zmluva o dielo bola medzi žalobcom a žalovaným platne a účinne uzatvorená a z listinných dôkazov a výpovedí svedkov vyplynulo, že dielo bolo riadne protokolárne odovzdané bez zistenia vád diela. Cena bola dohodnutá v zmluve o dielo, pričom žalovaný

uhradil dve vystavené faktúry žalobcu. Faktúru splatnú dňa 01.02.2016 na sumu 224.101,34 Eur, ktorou bolo fakturované 95% z ceny odovzdaného a riadne zrealizovaného diela, žalovaný neuhradil, okresný súd preto žalobe vyhovel a zároveň žalobcovi priznal aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 0,005% denne od 03.05.2016 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v článku X. bod 3 zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku o viac ako 90 dní má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 0,005% z dlhovanej čiastky za každý deň omeškania. Keďže žalovaný sa do omeškania dostal počnúc dňom 02.02.2016, po uplynutí 90 dní vzniklo žalobcovi právo požadovať predmetný úrok. S prihliadnutím na ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 2 Nariadenia Vlády SR č. 1/2013 Z.z. (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené č. 21/2013 Z.z.) priznal okresný súd žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur. O trovách konania rozhodol okresný súd s prihliadnutím na plný úspech žalobcu a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Je pravdou, že starosta obce dňa 3.12.2015 podpísal zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, v ktorom bolo uvedené, že dielo preberá bez vád. Vadnosť diela a skutočnosť, že uvedený údaj v preberacom protokole nezodpovedal faktickému stavu, bola dokázaná tým, že ešte mesiac po prevzatí údajne bezvadného diela Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja listom zo dňa 11.1.2016 upozornila žalovaného, že vzhľadom na osadenie oporných bodov verejného osvetlenia do telesa cesty nebude súhlasiť s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Tento list je v zhode so stanoviskom Okresného úradu Ružomberok, ktorý dňa 11.11.2015 vyzýval žalovaného zastaviť stavebnú činnosť a zabezpečiť uvedenie cesty do pôvodného stavu z dôvodu, že vedenie a stĺpy sú umiestňované do cestného rigola. Dva orgány verejnej moci tak konštatovali, že dielo nebolo zhotovené v súlade s právnymi predpismi a žalobca dielo nevykonal tak, ako sa k tomu zaviazal v článku VIII. ods. 1. Zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ ručí za to, že predmet Zmluvy o dielo má v dobe ukončenia preberacieho konania požadované vlastnosti spĺňajúce technické a ekonomické parametre a že zodpovedá technickým normám a predpisom Slovenskej republiky. Starosta podpis na preberacom protokole odôvodňoval tým, že konal v omyle a v tiesni. Omyl v ňom vyvolali zástupcovia žalobcu, ako aj stavebný dozor Ing. C., ktorý ešte aj na pojednávaní dňa 16.11.2016 tvrdil, že dielo bolo vykonané riadne, hoci táto skutočnosť nie je pravdivá. Tieseň starostu bola spôsobená tým, že pokiaľ by dielo nebolo ukončené dňa 31.12.2015, nebol by obci poskytnutý nenávratný finančný príspevok. V zmysle ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikne záväzok, ak sa veriteľovi splní riadne a včas a v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka pre splnenie povinnosti vykonať dielo nepostačuje odovzdanie predmetu diela, ale musí byť súčasne splnená aj podmienka jeho riadneho ukončenia. Ak aj objednávateľ dielo s vadami prevezme, nemá to vplyv na splnenie záväzku objednávateľa. Žalobca doposiaľ dielo neodovzdal v takom stave, aby bolo použiteľné na naplnenie cieľa, ktorý bol zmluvou o dielo sledovaný. Dielo nie je použiteľné na žiadny účel a nebude môcť byť vydané povolenie na jeho užívanie. Pri realizácii diela nebola dodržaná podmienka, že v úsekoch, kde je zriadený chodník, nesmú byť nové stĺpy umiestňované bližšie ako 0,5 m od obrubníka a v ostatných úsekoch nie bližšie k vozovke cesty III. triedy, ako sú jestvujúce elektrické podperné body a že podzemné káble medzi stĺpmi nesmú zasahovať do odvodňovacích rigolov cesty. Potreba kolaudačného rozhodnutia na to, aby žalovaný mohol dielo užívať, je daná zákonom č. 50/1976 Zb. Keďže dielo nebolo vykonané riadne, nedošlo k splneniu záväzku žalobcu a nevznikol mu nárok na odplatu.

11. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 267 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vyslovil, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto neplatnosť právneho úkonu spôsobil. Žalobca sa však dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo, ktorej sa môže dovolávať každý bez časového obmedzenia a na ktorú aj súd prihliada z úradnej povinnosti. V konaní nebolo sporné, že zmluva o dielo nebola schválená obecným zastupiteľstvom a napriek tomu okresný súd konštatoval, že je platná s odôvodnením, že zo súťažných podkladov nevyplýva podmienka schválenia zmluvy obecným zastupiteľstvom. Nevyhnutnosť súhlasu je však daná ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., a teda ide o zákonom uloženú povinnosť. Vedomosť obecného zastupiteľstva, ktorou argumentoval okresný súd, nie je možné zamieňať s povinným súhlasom strany s týmto právnym úkonom. V danom prípade podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. a podľa článku 11

ods. 1 písm. m) Zásad hospodárenia s majetkom obce sa pre platnosť zmluvy o dielo vyžadovalo jej schválenie obecným zastupiteľstvom. Keďže k takémuto schváleniu nedošlo, je zmluva absolútne neplatná. Starosta obce nemôže sám vytvárať vôľu obce, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Žalobca sa potom nemôže domáhať plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu. Žalovaný tiež namieta, že žalobca začal dielo realizovať ešte pred uzavretím písomnej zmluvy a teda nevedno, či to bolo na základe zmluvy, akej, s kým uzavretej, kým odsúhlasenej a čo bolo jej predmetom. Zmluva bola uzavretá dňa 26.11.2015, pričom už dva týždne pred jej uzavretím Okresný úrad Ružomberok listom zo dňa 11.11.2015 vyzval na zastavenie stavebnej činnosti. Žalobca sa tak domáha zaplatenia ceny diela, ktoré mal vykonať na základe písomnej zmluvy o dielo, hoci na základe tejto zmluvy dielo nerealizoval.

12. Žalovaný ďalej namietol, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky, či bolo dielo žalobcom vykonané riadne, bez faktických alebo právnych vád, v súlade s projektom a či fakturované práce a ich cena zodpovedajú skutočne realizovaným prácam. Okresný súd tento dôkaz nevykonal a konštatoval riadne vykonanie diela, a to napriek tomu, že už z dovtedy predložených dôkazov bolo zrejmé, že dielo má závažné vady, ktoré bránia jeho kolaudácii. Ak aj okresný súd dospel k záveru, že zmluva o dielo je platne uzavretá, žalobca doposiaľ nezhotovil dielo v požadovanej kvalite a žalovaný využil svoje právo a listom zo dňa 28.12.2015 od zmluvy o dielo odstúpil. Žalobcom vykonané dielo nezodpovedalo technickým normám a predpisom Slovenskej republiky, ani podmienkam určeným v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a má vady, ktoré znižujú jeho hodnotu, pretože dielo nie je skolaudovateľné a nie je pre žalovaného použiteľné. Žalovaný preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že list Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja nebol vydaný v správnom konaní a nemá charakter záväzného rozhodnutia správneho orgánu. Jedná sa o neformálnu informáciu vydanú bez reálneho šetrenia veci a obstarania si potrebných informácií a bez možnosti žalobcu vyjadriť sa k podkladom pre jeho napísanie. Doposiaľ žiadne správne konanie vo veci kolaudácie predmetnej stavby nie je vedené a na základe tohto dokumentu nie je možné hodnotiť reálne porušenie zmluvy, či konkrétne vady diela. K tvrdeniu žalovaného, že záväzok nebol riadne splnený, a teda nemohol zaniknúť, žalobca poukázal na článok VII. odsek 8 zmluvy o dielo, ktorý splnenie záväzku upravuje odlišne od Obchodného zákonníka. V zmysle zmluvy o dielo je záväzok splnený ukončením preberacieho konania, ktoré bolo riadne ukončené, keď zmluvné strany podpísali odovzdávací a preberací protokol s poznámkou, že dielo je vykonané bez vád a nedorobkov. Týmto momentom došlo k zániku záväzku žalobcu na realizovanie diela. Odovzdaním diela vzniklo žalovanému právo domáhať sa nárokov z vád tovaru. Žalovaný doposiaľ neuskutočnil voči žalobcovi žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť namietanie konkrétnej vady diela. S ohľadom na námietku žalobcu o neuplatnení vád v zákonných lehotách, vznesenú v konaní, okresný súd nemohol žalovanému priznať nároky z vád tovaru, a preto sa správne ďalším šetrením tejto otázky nezaoberal.

14. K tvrdeniu žalovaného, že v prípade zmluvy o dielo ide o absolútne neplatný právny úkon, žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že obecné zastupiteľstvo súhlasilo s plánovaným nakladaním s majetkom obce, nakladanie s majetkom obce pri rekonštrukcii verejného osvetlenia bolo definované určito v návrhu zmluvy o dielo, ktorý tvoril prílohu súťažných podkladov, a vynaloženie finančných prostriedkov na rekonštrukciu osvetlenia bolo obecným zastupiteľstvom odsúhlasené v rozpočte obce. Obecné zastupiteľstvo tak jednoznačne odsúhlasilo úmysel, aby obec bola viazaná záväzkom obsiahnutým v zmluve o dielo. Okresný súd zvolil správny výklad zákona o obecnom zriadení, keď konštatoval, že zmluva je platná, hoci nebola obecným zastupiteľstvom odsúhlasená. Okresný súd tak rozhodol v intenciách nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 184/2015 z 26. augusta 2015, podľa ktorého: ....„Porušenia Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných práv sa všeobecný súd dopustí aj vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. "... ....„Zmyslom ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej zmluvnej strany, ale predovšetkým ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda (čl. 2 ods. 3 ústavy) "....

....„K porušeniu ústavou zaručených práv dochádza neprípustným, resp. formalistickým výkladom, ktorý odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré strany takýmto prejavom zamýšľali. Všeobecný súd preto nemôže v súdnom konaní posudzovať vec spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a ich zmluvnú slobodu ako základný pilier súkromného práva. Právny úkon je potrebné vykladať s prihliadnutím na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov." Sporové strany ani raz nepopreli fakt, že mali záujem uskutočniť rekonštrukciu verejného osvetlenia a námietku ohľadom nakladania s majetkom obce obecné zastupiteľstvo nikdy nevyslovilo. Ako vyslovil ústavný súd, vôľu je nutné posudzovať z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, teda následným konaním účastníkov po podpise zmluvy. Podľa ústavného súdu všeobecný súd nemôže posudzovať vec spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a ich zmluvnú slobodu, pričom je potrebné chrániť osobu, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Pokiaľ by okresný súd zmluvu o dielo považoval za absolútne neplatnú, bol by povinný dôvodnosť nároku posudzovať podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení, a preto by bolo nevyhnutné podriadiť uplatnený nárok nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Obchodného zákonníka. Pre prípad konštatovania absolútnej neplatnosti zmluvy preto žalobca v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal plnením z neplatnej zmluvy. V konaní by potom bolo nevyhnutné konštatovať, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že nadobudol majetkové plnenie zodpovedajúce nákladom na vykonanie rekonštrukcie verejného osvetlenia. Ak by teda bola konštatovaná neplatnosť zmluvy, bolo by povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi to, čo dostal. Keďže prijaté plnenie vzhľadom na povahu plnenia nie je možné vrátiť, nakoľko veľká časť plnenia spočívala vo výkonoch a dodávané komponenty boli upravené špeciálne pre potreby rekonštrukcie verejného osvetlenia u žalovaného a sú pevne zabudované, bol by žalovaný povinný vydať peňažnú náhradu tohto plnenia, ktorá je judikatúrou vymedzovaná kritériom obvyklej ceny. Keďže cena požadovaná žalobcom zodpovedá najlepšej trhovej ponuke, nakoľko je výsledkom verejného obstarávania, je možné takto určenú cenu diela považovať za cenu obvyklú, a teda žalobcom požadované zaplatenie sumy 224.101,34 Eur je adekvátnou peňažnou náhradou, ktorú je žalovaný povinný vydať v prípade konštatovania neplatnosti zmluvy o dielo.

15. K námietke, že žalobca začal dielo realizovať ešte pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo, žalobca uviedol, že medzi stranami nebola nikdy žiadna iná dohoda ani zmluva, ktorá by bola odlišná od podpísanej zmluvy a tvrdenia žalovaného sú preto nedôvodné. Rozsah realizovaného diela vyplýva z uzatvorenej zmluvy a žalobca si neuplatňuje nárok na zaplatenie za žiadne iné plnenie. K námietke o nevykonaní navrhovaných dôkazov poukázal žalobca na ustanovenie § 186 ods. 2 s tým, že okresný súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie tvrdení žalovaného, ktoré sú rozporné s jeho tvrdeniam v preberacom protokole, ktorý bol podpísaný bez výhrad a akýchkoľvek vád tak žalobcom, ako aj žalovaným, čím obidve strany zhodne potvrdili existujúce skutočnosti, teda to, že dielo je vykonané riadne a v požadovanom rozsahu. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

16. V doplňujúcom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca cestou právneho zástupcu poukázal na dlhodobý a opakovaný postup pri vyhlasovaní verejného obstarávania žalovaným vo veci modernizácie verejného osvetlenia, pričom očakávania obidvoch strán na uzatvorenie zmluvy o dielo neboli naplnené z dôvodu negatívneho stanoviska Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry k otázke splnenia podmienok na poskytnutie finančných prostriedkov. Zložitosť a neúspešnosť verejného obstarávania bola obsahom informácie poslancom obecného zastupiteľstva a len záujem a prejavená vôľa v pokračovaní v procese obstarávania bola dôvodom vyhlásenia nového verejného obstarávania s úspešným uchádzačom, ktorým bol žalobca. Po opakovanom verejnom obstarávaní v dňoch 26.10.2015

- 25.11.2015, keď už mal žalobca status úspešného uchádzača, avšak zmluva o dielo ešte nebola podpísaná, bola žalovanému vykonaná kontrola Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, v zázname z ktorej bolo konštatované, že nebolo zistené porušenie princípov a postupov obstarávania a postup zadania zákazky bol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. V dňoch 04.12.2015

- 08.12.2015, teda po podpise zmluvy, bola opakovane vykonaná administratívna kontrola, v ktorej Slovenská inovačná a energetická agentúra opätovne konštatovala, že neboli zistené porušenia princípov a postupov obstarávania. Pri kontrolách tak ani raz nebolo preukázané porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky a žalovaný nemal námietky voči platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o dielo, či nakladaniu s majetkom obce. Je preto nepochybné, že úmysel na uskutočnenie rekonštrukcie verejného osvetlenia s víťazom verejného obstarávania mali obe strany predmetného sporu od počiatku.

17. Podaním zo dňa 4.1.2017 žalovaný cestou právneho zástupcu s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol bez vykonania znaleckého dokazovania, uviedol, že si po rozhodnutí okresného súdu nechal vypracovať znalcom v odbore elektrotechnika, energetika Ing. Jánom Kuchárom, PhD., znalecký posudok č. 11/2017, podľa ktorého je dielo v dôsledku vád nepoužiteľné. Žalovaný zároveň zaslal predmetný znalecký posudok v dvoch vyhotoveniach.

18. K doručeným vyjadreniam žalobcu k podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 bol rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením (opravným) okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/71/2017-313 zo dňa 12.9.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil skutkové zistenia súdu prvej inštancie, namietal právne posúdenie veci a nevykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

26. Námietku nesprávnych skutkových zistení okresného súdu smeroval žalovaný predovšetkým k vyhodnoteniu zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorý podpísal starosta žalovaného a v ktorom bolo konštatované, že dielo žalovaný preberá bez vád. Žalovaný v tomto smere poukázal na ďalšie listinné dôkazy, a to list Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 11.1.2016 a stanovisko Okresného úradu Ružomberok zo dňa 11.11.2015, v zmysle ktorých tieto štátne orgány podľa vyjadrenia žalovaného konštatovali, že dielo nebolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaného krajský súd uvádza, že pre posúdenie okolností relevantných pre zistenie, či žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela voči žalovanému, je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z obsahu zmluvných dojednaní sporových strán tak, ako sú tieto zachytené v Zmluve o dielo zo dňa 24.11.2015 (č.l. 6 - 25 spisu). Z tejto zmluvy vyplýva dohoda sporových strán o spôsobe, akým bude dielo realizované, a zmluva obsahuje jednoznačnú úpravu týkajúcu sa odovzdania a preberania diela a tiež úpravu prípadných nárokov spojených so zodpovednosťou za vady realizovaného diela. V zmysle zmluvných dojednaní sporových strán je rozhodujúcim dokladom týkajúcim sa odovzdania a preberania diela protokol o prevzatí časti diela, ktorý sa spisuje v zmysle ustanovenia článku VII. bod 5. Zmluvy o dielo. Preberací protokol ako taký je dokladom aj vo vzťahu k začiatku plynutia záručnej doby, ktorej dátum začatia a ukončenia sa priamo v preberacom protokole vyznačuje v zmysle článku VII. bod 7. zmluvy o dielo. Tento článok zmluvy je dôležitý aj vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom skutkových zistení súdu prvej inštancie. Žalovaný namietol, že už v liste zo dňa 11.11.2015 bol zo strany Okresného úradu Ružomberok vyzvaný na ukončenie stavebnej činnosti na rekonštrukcii verejného osvetlenia. Žalovaný bol pritom v zmysle článku VII. bod 7. zmluvy o dielo oprávnený predmet zmluvy o dielo neprevziať v prípade, ak tento predmet zmluvy nesplní všetky parametre uvedené v súťažných podkladoch a v zmluve o dielo. Starosta žalovaného tak napriek uvedenému listu datovanému dňa 11.11.2015 pristúpil k podpisu zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby č. 1/2015 (č.l. 26 spisu) s uvedeným dátumom skončenia preberacieho konania dňa 04.12.2015, v ktorom je okrem iného konštatované, že vykonané práce zodpovedajú platným technickým normám a pri odovzdaní a prevzatí neboli zrejmé drobné nedorobky ani vady a nie je tak potrebné určovať ani lehotu na odstránenie nedorobkov a vád. V preberacom protokole sa výslovne konštatuje, že zrealizované dielo je vyhotovené podľa platnej projektovej dokumentácie s odsúhlasenými drobnými zmenami zaznamenanými v projekte skutočného vyhotovenia, ako i podmienok vydaného stavebného povolenia a realizované dielo zodpovedá platným STN a kvalitatívnym požiadavkám objednávateľa. Z uvedeného preto krajský súd uzaviera, že ak aj zo strany Okresného úradu Ružomberok v liste zo dňa 11.11.2015 boli vytýkané určité nedostatky týkajúce sa realizácie diela, podľa podpísaného zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby samotný žalovaný konajúci starostom následne konštatoval, že dielo bolo vykonané v súlade s platnými technickými normami a zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám žalovaného v postavení objednávateľa. Uvedené možno vztiahnuť aj na ďalší žalovaným namietaný list, a to list Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 11.01.2016, kedy opätovne možno konštatovať, že samotný žalovaný podpísaním zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby potvrdil vykonanie diela v súlade s technickými normami a s jeho vlastnými požiadavkami. Ak následne po podpise tohto zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby bolo zo strany Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja konštatované, že s ohľadom na osadenie oporných bodov verejného osvetlenia do telesa cesty nebude možné súhlasiť s vydaním kolaudačného rozhodnutia, bolo namieste, aby žalovaný v súlade so zmluvnými dojednaniami a v súlade so všeobecnou úpravou práv a povinností účastníkov zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka uplatnil svoje práva z tvrdených vád diela voči žalobcovi ako zhotoviteľovi. Nemôže obstáť ani námietka žalovaného o nesplnení povinností žalobcu v zmysle ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzatvorenej zmluvy o dielo v článku VII. bod 8. určili ako okamih splnenia záväzku zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo okamih ukončenia preberacieho konania s tým, že zároveň definovali, že preberacie konanie sa za ukončené považuje podpísaním odovzdávacieho a preberacieho protokolu podľa zmluvy o dielo obidvomi zmluvnými stranami. Nakoľko zápis o odovzdaní a

prevzatí stavby bol obidvomi zmluvnými stranami a tiež stavebným dozorom podpísaný, okamihom tohto podpisu sa záväzok žalobcu ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo považuje za splnený. Ak by aj došlo k prevzatiu diela s prípadnými vadami, v zmysle ust. § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka by sa obsah záväzku zmenil spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia. V tomto smere potom treba poukázať na ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosti objednávateľa, teda žalovaného, vo vzťahu k vykonaniu prehliadky prevzatého diela. V zmysle tohto ustanovenia je zhotoviteľ povinný prezrieť alebo zariadiť prehliadku diela čo najskôr po jeho odovzdaní a následne v lehotách stanovených ustanovením § 562 ods. 2 oznámiť zistené vady diela zhotoviteľovi. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného bola voči žalobcovi vznesená akákoľvek námietka týkajúca sa žalovaným tvrdených vád diela a že by v súvislosti s týmito tvrdenými vadami diela žalovaný voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok vyplývajúci z ním tvrdeného vadného plnenia. V zmysle ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka potom nie je možné priznať objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ vady diela v zákonom stanovených lehotách zhotoviteľovi neoznámil.

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery bol odôvodnený postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol dôkazné návrhy žalovaného vrátane návrhu na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku ohľadom žalovaným tvrdených vád a nedostatkov diela zhotoveného žalobcom. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný voči žalobcovi vady diela v zákonom stanovených lehotách neuplatnil, nebolo by možné bez ohľadu na výsledok takéhoto znaleckého dokazovania požadovaného žalovaným, priznať žalovanému akékoľvek nároky z vadného plnenia v súdnom konaní, a preto nebolo dôvodné, aby okresný súd žalovaným požadované znalecké dokazovanie nariadil. Aj s ohľadom na tieto závery potom krajským súdom nebolo možné prihliadnuť ani na žalovaným dodatočne, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, predložený znalecký posudok č. 11/2017 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kuchárom, PhD. a z týchto dôvodov krajský súd nepristúpil ani k doručeniu tohto znaleckého posudku žalobcovi ako protistrane. Závery tohto znaleckého posudku zabezpečeného žalovaným nemôžu byť v konaní relevantné za situácie, kedy v dôsledku nesplnenia notifikačnej povinnosti žalovaným ohľadom ním tvrdených vád diela zhotoveného žalobcom, nie je možné akékoľvek nároky z týchto žalovaným tvrdených vád v súdnom konaní žalovanému priznať.

28. V odvolacom konaní zo strany žalovaného odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom ne/platnosti zmluvy o dielo v dôsledku porušenia ust. § 9 ods. 2 písm. e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Krajský súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí schvaľuje obecné zastupiteľstvo okrem iného nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Zo zásad hospodárenia s majetkom Obce Liptovská Teplá (č.l. 93 súdneho spisu) krajský súd zistil, že podľa článku 11 týchto zásad obecné zastupiteľstvo okrem iného schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad 1.000 Eur. Z výpovede starostu žalovaného E. E. na pojednávaní pred okresným súdom dňa 16.11.2016, vyplynulo, že otázka rekonštrukcie verejného osvetlenia sa v obci žalovaného riešila už od roku 2010, súťaž bola vypísaná viackrát, pričom posledná súťaž bola najprv SIEA zrušená a po dvoch týždňoch bolo oznámené, že súťaž je v poriadku a túto vyhral žalobca. Podľa zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Liptovská Teplá (žalovaného) sa otázka rekonštrukcie verejného osvetlenia riešila na zastupiteľstve konanom dňa 21. januára 2011 (č.l. 129 spisu), na obecnom zastupiteľstve dňa 15. decembra 2012 (č.l. 131 spisu) obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z fondov európskeho spoločenstva vo výške 249.850 Eur na budovanie a modernizáciu osvetlenia v obci a na zasadnutí dňa 22. marca 2013 (č.l. 134 spisu) obecné zastupiteľstvo schválilo plánované väčšie investičné akcie, okrem iného financie na rekonštrukciu verejného osvetlenia 285.000 Eur - vypísané výberové konanie podľa zákona. Z rozpočtu obce na rok 2015 (č.l. 101 - 102 spisu) vyplýva obstarávanie kapitálových aktív v sume 249.500 Eur na verejné osvetlenie (bod 06.4.0). Podľa zásad nakladania s finančnými prostriedkami obce Liptovská Teplá (č.l. 98 spisu), pritom obecné zastupiteľstvo schvaľuje rozpočet obce a jeho zmeny.

29. Z uvedeného potom možno v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že obecné zastupiteľstvo nepochybne od počiatku procesu verejného obstarávania diela označeného ako rekonštrukcia verejného osvetlenia obce, malo vedomosť o tomto projekte s tým, že na jeho realizáciu obecné zastupiteľstvo priamo v rozpočte na rok 2015, kedy sa toto dielo realizovalo, vyčlenilo potrebné finančné prostriedky. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. do kompetencie obecného zastupiteľstva patrí schvaľovanie nakladania s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Podľa zásad hospodárenia obce žalovaného je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva na nakladanie s majetkovými právami v prípade hodnoty presahujúcej 1.000 Eur. Z rozpočtu obce, ktorý podľa zásad nakladania s finančnými prostriedkami schvaľuje obecné zastupiteľstvo, je tak zrejmé, že obecné zastupiteľstvo žalovaného vyslovilo súhlas s nakladaním s majetkovými právami v podobe finančných prostriedkov potrebných na rekonštrukciu verejného osvetlenia schválením rozpočtu na rok 2015. Tým boli dané predpoklady na to, aby žalovaný ako obec mohol právne záväzným spôsobom prejaviť svoju vôľu uzatvoriť právny úkon týkajúci sa nakladania s majetkom obce v rozsahu danom rozpočtom obce schváleným obecným zastupiteľstvom a zároveň bol daný základný predpoklad pre prejav vôle obce kreovaný rozhodnutím obecného zastupiteľstva, na základe ktorého bol následne starosta obce oprávnený podpísať predmetnú zmluvu o dielo. Nejedná sa tak o prejav vôle starostu, ktorý by bol urobený bez súhlasu obecného zastupiteľstva, teda bez relevantného prejavu vôle obce ako verejnoprávnej korporácie. Z citovaného zákonného ustanovenia pritom nevyplýva, že by bolo nevyhnutné, aby obecné zastupiteľstvo schválilo priamo dotknutý právny úkon zmluvy o dielo, ale postačuje schválenie nakladania s majetkovými právami nad stanovenú hodnotu, k čomu nepochybne došlo schválením rozpočtu na rok 2015 obecným zastupiteľstvom žalovaného. Rovnako aj v zmysle zásad hospodárenia s majetkom žalovaného, podľa ich článku 11 ods. 1 písm. m), obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu 1.000 Eur, čo obecné zastupiteľstvo uskutočnilo schválením rozpočtu na rok 2015. Ani zo zásad hospodárenia obce nevyplýva, že by obecné zastupiteľstvo malo schvaľovať priamo dotknutý právny úkon zmluvy o dielo. Krajský súd potom námietku absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo nevyhodnotil ako relevantnú.

30. Ako dôvodnú krajský súd nevyhodnotil ani námietku, že žalobca začal predmetné dielo realizovať ešte pred uzavretím písomnej zmluvy zo dňa 26.11.2015. Krajský súd uvádza, že v konaní nebola zistená existencia inej zmluvy o dielo, ktorej predmetom by bola realizácia diela označeného ako rekonštrukcia verejného osvetlenia v Liptovskej Teplej. Krajský súd v súvislosti so začiatkom vykonávania prác poukazuje na zápis o odovzdaní a prevzatí stavby (č.l. 26 spisu), číslo zápisu 1/2015, z ktorého vyplýva, že práce podľa zmluvy začali v mesiaci november 2015 a dátum skutočného začatia prác je v tomto zápise uvedený ako 27.11.2015. Skutočnosti vyplývajúce z tohto zápisu pritom svojim podpisom okrem iného potvrdil nielen stavebný dozor Ing. W. C., ale aj samotný starosta obce. Pre posúdenie relevantnosti uplatneného nároku žalobcu je pritom dôvodné zaoberať sa výlučne okolnosťou, či žalobcovi na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným vzniklo alebo nevzniklo právo na zaplatenie dojednanej ceny diela. Otázka skutočného dátumu začatia vykonávania prác, ktorých prevzatie bez vád a nedorobkov žalovaný podpisom odovzdávacieho a preberacieho protokolu v celom rozsahu potvrdil, je tak v tomto smere bez právneho významu. Ak by aj žalobca začal realizovať práce ešte pred samotným podpisom zmluvy, tento jeho postup žalovaný podpisom odovzdávacieho a preberacieho protokolu akceptoval tým, že všetky práce realizované žalobcom bez výhrad prevzal.

31. Vo vzťahu k námietke, že starosta žalovaného pri podpise odovzdávacieho a preberacieho protokolu konal v omyle a v tiesni, krajský súd uvádza, že žiadne okolnosti svedčiace omylu starostu žalovaného pri podpise tohto protokolu z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Žalovaný v ním podanom odvolaní uviedol, že starosta žalovaného konal v omyle spôsobenom zástupcami žalobcu a stavebným dozorom Ing. C., ktorí mali tvrdiť, že dielo bolo riadne vykonané. K tejto námietke krajský súd uvádza, že neplatnosť právneho úkonu pre omyl upravuje ust. § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje viaceré podmienky nevyhnutné na to, aby sa jednalo o omyl právne významný. Podľa tohto ustanovenia je právne významným taký omyl, kedy konajúca osoba právny úkon urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobe právneho úkonu aspoň vedieť. Vo všeobecnosti omyl v predmete právneho úkonu znamená, že konajúca osoba by so zreteľom na povahu právneho úkonu takýto právny úkon neurobila, keby o omyle vedela. V prejednávanom prípade žalovaný namietal stav realizácie diela, ktorý podľa jeho vyjadrenia nezodpovedal tvrdeniam žalobcu a stavebného dozoru Takýto omyl môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu len v prípade, ak ide o tzv. omyl ospravedlniteľný.

Ospravedlniteľným omylom je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, to znamená, že vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol. Podľa názoru krajského súdu sa v prípade žalovaným namietaného omylu o ospravedlniteľný omyl nejedná. Odvolací súd má za to, že ust. § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. V prejednávanom prípade sa to týka predovšetkým zabezpečenia si zodpovedajúcej miery objektívnych informácií o stave realizovaného diela. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné, resp. rozhodné, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl vo všeobecnosti nemôže ísť v prípade, ak sa jedná o omyl konajúcej osoby, týkajúci sa skutkových okolností, ak bol tento omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľnom omyle tak nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (neskôr sa dovolávajúca omylu) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné dovolávať sa neplatnosti pre omyl, ak dovolávajúca sa osoba nevyužila objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a nechala sa prípadne mylne ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl môže ísť výlučne v prípade, ak mýliaca sa konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci, teda zistiť existenciu omylu ani po tom, čo by vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na základe neho je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce, a to aj v prípadoch, ak ide skutočnosti odborného charakteru, ohľadom ktorých konajúca osoba nemá potrebné odborné znalosti. Krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého o ospravedlniteľný omyl ...„nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť“. O ospravedlniteľný omyl sa nebude jednať ani vtedy, ak osoba dovolávajúca sa omylu mala možnosť vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Z vyjadrení žalovaného nevyplýva, že by starosta žalovaného pred podpisom preberacieho protokolu vykonal šetrenie ohľadom skutočného stavu realizovaného diela, žalovaný netvrdil a nepreukázal, že postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné v takomto prípade požadovať, aby sa žalovaný omylu vyhol, a preto jeho argumentácia o konaní v omyle nemôže obstáť.

32. Rovnako nie je dôvodná ani námietka konania starostu žalovaného v tiesni, a to z dôvodu, že podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatia vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, teda ustanovenia o konaní v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V prejednávanom prípade sa medzi sporovými stranami jedná o zmluvu o dielo uzatvorenú v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko podľa ustanovenia § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka sa Obchodným zákonníkom spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva (teda aj obcou), ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V prejednávanom prípade sa jedná o vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom, ktorý plnenie žalovanému poskytoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaným, ktorý ako obec rekonštrukciou verejného osvetlenia zabezpečoval verejné potreby.

33. Vo vzťahu k žalovaným namietanému odstúpeniu od zmluvy krajský súd po oboznámení sa s listom označeným ako Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 28.12.2015 (č.l. 67 spisu) zistil, že k odstúpeniu od zmluvy týmto listom zo strany žalovaného malo dôjsť z dôvodov, že dodávateľ nepripravil stavbu na kolaudáciu, dodávateľ nerešpektoval výzvu Okresného úradu Ružomberok, odbor cestnej dopravy zo dňa 11. novembra 2015 a že stavba nie je realizovaná podľa vysúťaženého projektu. Krajský súd pritom z článku 11 ods. 1 uzatvorenej zmluvy o dielo zistil, že dôvody, pre ktoré medzi

sporovými stranami bola dojednaná možnosť od zmluvy odstúpiť, sú odlišné od dôvodov, ktoré žalovaný uplatnil v liste zo dňa 28.12.2015. V zmysle ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka je možné od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Z ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka plynie možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa predstavuje podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti. V prípade, ak sa nejedná o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, je v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka možné od zmluvy odstúpiť len v prípadoch, kedy zmluvná strana nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote. Z uvedených zákonných ustanovení je tak zrejmé, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípadoch, kedy je to medzi zmluvnými stranami dojednané, čomu odstúpenie od zmluvy žalovaného nezodpovedá, alebo v prípadoch stanovených zákonom. Dôvody, pre ktoré priamo umožňuje od zmluvy odstúpiť, sú dôvodmi, ktoré sú viazané na omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti. V čase, kedy zo strany žalovaného listom zo dňa 28.12.2015 došlo k odstúpeniu od zmluvy, však zmluvné povinnosti žalobcu boli splnené, nakoľko záväzok zhotoviteľa sa podľa zmluvného dojednania sporových strán považoval za splnený okamihom ukončenia preberacieho konania, teda okamihom podpísania odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 03.12.2015. V čase uskutočnenia právneho úkonu odstúpenia tak žalovanému nesvedčili žiadne dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol takýto právny úkon vo vzťahu k žalobcovi uskutočniť s účinkami ukončenia zmluvného vzťahu, a preto námietku žalovaného ohľadom ukončenia zmluvy odstúpením od zmluvy nie je možné hodnotiť ako relevantnú.

34. Vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a jeho zhodnoteniu odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). V súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ... „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

35. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto namieste odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.