Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-80-2016.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Subarea
10Co/80/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Y. S. - XXXX, W. W. Z. XX, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou, so sídlom v Prešove 080 01, Levočská 4, proti žalovanému: GAMA REÁL, s.r.o. Prešov, so sídlom Tatranská 32/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 468 851, zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove 080 01, Hlavná 19, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 15C/149/2012-317 zo dňa 22.4.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.423,80 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá, teda žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.423,80 Eur v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a / a písm. c/ (v znení účinnom do 30.6.2013) a § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom od 1.7.2013). Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky za jeden úkon právnej služby predstavuje 303,72 Eur, pričom súd pri určení tejto základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal zo sumy, ktorá bola priznaná za jeden úkon právnej služby v právnej veci vedenej na súde pod sp. zn. 13C/277/2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania v posudzovanom prípade. Súd priznal odmenu vo výške 1.138,95 Eur za šesť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.1.2013 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013 (1/4) 75,93 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa 11.2.2014 (1/4) 75,93 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.3.2014 303,72 Eur, účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014 (1/4) 75,93 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 47,55 Eur, t.j. 3 x 7,81 Eur za rok 2013 a 3 x 8,04 Eur za rok 2014. Postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd zvýšil odmenu právneho zástupcu za zastupovanie žalovaného o 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 237,30 Eur (t.j. zo základu dane vo výške 1.186,50 Eur, teda zo sumy 1.138,95 Eur + 47,55 Eur). Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 1.423,80 Eur (1.138,95 Eur + 47,55 Eur + 237,30 Eur).
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Je toho názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak rozhodol o trovách konania podľa tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Má za to, že žalovaný si mal určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky, a na základe toho mal súd určiť výšku náhrady trov konania žalovanému, keďže určenie hodnoty sporných nehnuteľností je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Taktiež má za to, že súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, sa mal vysporiadať s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov celkom, alebo sčasti úspešnému žalovanému. Dôvody, na ktoré by sa mal prihliadať osobitný zreteľ, sa týkajú jednak majetkových, osobných a ďalších pomerov tak žalobcu, ako aj žalovaného, a jednak okolností uplatneného nároku na súde. Má za to, že prihliadnutím súdu na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov, tak žalobcu ako občianskeho združenia bez podnikateľskej činnosti, ktorého hlavnou činnosťou je šírenie rusínskej kultúry, národa a jazyka, tak žalovaného ako podnikateľského subjektu, ktorého hlavnou činnosťou je vytvárať zisk, sa rozhodnutie súdu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nebude javiť ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanému a nebude odporovať ani dobrým mravom. K okolnostiam uplatneného nároku na súde žalobca uviedol, že k podaniu predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva ho neodradila ani skutočnosť, že obdobný spor o zadný trakt už prehral v konaní pod sp. zn. 13C 277/2003. Za tým účelom musel skoncipovať žalobu, vynaložiť nemalé úsilie na zozbieranie všetkých potrebných príloh k žalobe, taktiež sa nevyhýbal súdnym pojednávaniam, na ktorých sa dokonca sám obhajoval. Naproti tomu žalovaný síce predmetný spor vyhral, avšak bez vynaloženia akéhokoľvek úsilia a predkladania dôkazov, nakoľko svoje tvrdenia opieral len o rozsudky už ukončeného súdneho sporu. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne určil tarifnú hodnotu podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky, hoci mal postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že náhradu trov konania celkom, alebo sčasti žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 159,90 eur.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
7. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
8. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je určitá vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa suma vyjadrujúca cenu považuje za základ pre určenie tarifnej hodnoty,
a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, lebo vyhláška č. 655/2004 Z. z. dôsledne rozlišuje, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že vtedy, keď je predmetom občianskeho súdneho konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona č. 71/1992 Zb..
9. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, teda veciam, ktoré sú oceniteľné a vyjadriteľné peniazmi. Pri priznávaní náhrady trov konania bolo vzhľadom na túto skutočnosť potrebné vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej nie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale v zmysle § 10 ods. 1 tejto vyhlášky. Odvolací súd pripomína, že žalobca výšku základnej sadzby tarifnej odmeny nespochybnil.
10. V ďalšom sa žalobca domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.
11. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
12. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
13. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade), sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
14. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.
15. Majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania nepochybne môžu založiť dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania nemusí byť priznaná. Z obsahu spisu však nevyplývajú také majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému. Navyše majetkové a sociálne pomery žalobcu boli predmetom skúmania zo strany súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 22.4.2016, právoplatným dňa 24.5.2016, žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Na toto rozhodnutie odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Ani okolnosti uvádzané žalobcom, ktoré ho viedli k uplatneniu práva na súde, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, ako to tvrdí aj samotný žalobca, že obdobný spor o zadný trakt už prehral v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 277/2003. Dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, nie sú relevantnými dôvodmi pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Z obsahu realizovaných úkonov v konaní pred súdom prvého stupňa, i v odvolacom konaní (vo veci samej), nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zodpovedali osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
17. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).