Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zast. právnym zástupcom HMG & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, IČO:35 885 459 proti žalovaným: X/ P. nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale J. XXX, štátny občan SR a X/ F., nar. XX.XX.XXXX, . bytom trvale B., t.č. bytom J. štátny občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Blumentálska 8, o zaplatenie sumy 9.175,79 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

Žalovaným 1/,2/ sa voči žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ pôvodne na zaplatenie sumy 10.002,13 Eur s prísl. s tým, že po čiastkových úhradách zo strany dlžníkov sa konečnou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 9.175,79 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 12.11.2003 uzavreli ako dlžníci F. a P. s ich právnym predchodcom N.., so sídlom v B. úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý medziúver vo výške 16.596,96 Eur pri úrokovej sadzbe 7 % ročne, pričom žalovaní 1/,2/ im boli ručiteľmi pri poskytnutí tohto úveru. Dlžníci svoj záväzok vyplývajúci im z vyššie uvedenej zmluvy neplnili riadne a včas a z toho dôvodu dňa 22.02.2005 v súlade s čl.6, bod 2, písm. b/ právny predchodca žalobcu požiadal dlžníkov o okamžité splatenie úveru, keďže ani napriek opakovaným výzvam k úhrade záväzku nedošlo, uplatnil si pôvodný žalobca pohľadávku voči dlžníkom v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá prebieha na Exekútorskom úrade P.. Celý záväzok vzniknutý na základe zmluvy o úvere sa podľa žalobcu stal splatným dňa 22.02.2005 a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, pričom dňa 11.05.2005 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkom.

2. Žaloba žalobcu bola vybavená platobným rozkazom tunajšieho súdu č.konania XRo/XXX/XXXX zo dňa 22.09.2011, ktorý sa však žalovaným 1/,2/ nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto bol tento platobný rozkaz zrušený a vo veci nariadený termín pojednávania.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.konania XC/XX/XXXX zo dňa 18.09.2013 tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol z toho dôvodu, že predmetný vzťah medzi stranami sporu posúdil v zmysle Občianskeho zákonníka a prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou 2/.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2014 vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné predmetný vzťah medzi stranami sporu posúdiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia bola vec vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu.

6. Následne okresný súd rozsudkom zo dňa X. X. XXXX rozhodol tak, že : Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.175,79 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 až do zaplatenia, ako i sumu 1.150,50 Eur titulom trov konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného na plnenie, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok okresného súdu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 29. 05. 2014, v tom čase opatrovníčka žalovaného 1/ dňa 28. 05. 2014. Zásielka adresovaná žalovanej 2/, pričom doručenie rozsudku bolo vykonané prostredníctvom Slovenskej pošty, bola súdu vrátená dňa 18. 06. 2014 s oznámením, že zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá, pričom z doručenky vyplýva, že poštová doručovateľka vykonala pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 29.05. 2014, opakované doručenie bolo vykonané dňa 30. 05. 2014, zásielka bola na pošte uložená dňa 30. 05. 2014. Okresný súd na rozsudku sp. zn. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 02. 04. 2014 vyznačil právoplatnosť dňom 04. 07. 2014. Žalovaná 2/ písomným podaním prostredníctvom právnej zástupkyne podaným na pošte dňa 07. 05. 2015 podala proti rozsudku odvolanie. V odvolaní uviedla, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu sa žalovaná 2/ v mieste doručovania nenachádzala, neboli splnené všetky zákonné podmienky na fikciu doručenia; s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX má za to, že predmetný rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a rovnako tak nemohla žalovanej 2/ plynúť lehota na podanie odvolania, ktorá začala plynúť až dňom prevzatia rozsudku žalovanou 2/, teda dňom 06. 05. 2015, kedy bol rozsudok žalovanej 2/ doručený. Odvolací súd uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 09. 2015 odvolanie žalovanej 2/ zo dňa 07. 05. 2015 odmietol ako oneskorene podané. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná 2/ podala dovolanie s poukazom na to, že podľa žalovanej 2/ nedošlo k naplneniu hlavnej podmienky stanovenej v § 47 ods. 2 O. s. p. na použitie tzv. fikcie doručenia pre doručenie rozsudku okresného súdu, a to podmienky zdržiavania sa adresáta na adrese doručovania v rozhodnom čase. K riadnemu doručeniu rozsudku došlo až dňa 06. 05. 2015, keď si žalovaná 2/ rozsudok súdu prevzala priamo na tomto súde, na základe čoho žalovaná 2/ podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie. Dovolací súd uznesením sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 25. 08. 2016 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 09. 2015 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že v prejednávanej veci z obsahu doručenky založenej na č. l. 283 spisu je zrejmé, že obsahuje len údaj o tom, že neúspešný pokus o doručenie rozsudku súdu prvej inštancie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 29. 02. 2015 (bod 1. predtlače), že opakované doručenie bolo vykonané dňa 30. 05. 2014 (bod 2. predtlače) a že k uloženiu zásielky došlo na druhý z týchto dní (bod 3. predtlače), to, že žalovaná 2/ (ako adresátka písomnosti) sa v mieste doručenia dňa 29. 05. 2014, resp. i dňa 30. 05. 2014 zdržiavala, doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami "hoci sa v mieste doručenia zdržuje"). Uložil povinnosť odvolacieho súdu, prípadne aj prostredníctvom súdu prvej inštancie vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP"), vec preskúmal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal (a to aj vzhľadom na názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom uznesení v predmetnej veci) spotrebiteľským charakterom, či už zmluvy o úvere, ako aj ručenia a vykonal právne posúdenie výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) a c) zrušil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, na pojednávanie sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili, písomne sa nevyjadrili, na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný 1/, ani žalovaná 2/, na pojednávanie sa dostavil na základe poverenia zo dňa 25.09.2017 F. X. advokátsky koncipient advokátskej kancelárie zastupujúcej žalovanú 2/.

9. V pôvodnom konaní žalovaná 2/ písomným podaním zo dňa 20.06.2012 vzniesla námietku premlčania .

10. Právny zástupca žalobcu v pôvodnom konaní vo svojich písomných vyjadreniach sa vyjadril k vznesenej námietke žalovanej 2/ ohľadne premlčania predmetného nároku voči ručiteľom tak, že uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda bez ohľadu na to, či zmluvnou stranou je podnikateľ, alebo nepodnikateľ. V zmysle § 261 ods.3 Obchodného zákonníka ide pri uzatvorení zmluvy o úvere o absolútny obchod a ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú aj v prípade, ak žiadateľom o úver bude fyzická osoba. Z § 310 Obchodného zákonníka vyplýva v nadväznosti na akcesorický charakter a účel ručenia špecifická úprava postupnosti premlčania hlavného a vedľajšieho záväzku, keďže vyslovil nepriamo zákaz (nemožnosť) premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi. Najprv teda môže dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi a až potom k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi. Dňa 11.05.2005 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žalobca má zato, že podanie návrhu na začatie exekučného konania je právnym úkonom, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za uplatnenie práva v už začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej doby. Podanie návrhu stavebnej sporiteľne na začatie exekúcie voči dlžníkovi malo za následok spočívanie premlčacej doby, keďže v zmysle zákonnej úpravy a akcesorickej povahy ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí skôr, ako právo veriteľa voči dlžníkovi, preto mal žalobca zato, že jeho nárok na zaplatenie voči žalovaným 1/,2/ uplatnený touto žalobou je uplatnený v lehote a neexistuje prekážka jeho priznania. Keďže ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, predmetná pohľadávka premlčaná nie je.

11. Právny zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 27.09.2017 uviedol, že žalovaná 2/ zotrváva na všetkých doterajších tvrdeniach, poukázal najmä na tú skutočnosť, že predmetná vec by mala byť posudzovaná aj v intenciách spotrebiteľského práva, Občianskeho zákonníka, poukázal na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu považuje v plnom rozsahu za premlčaný. Ďalej uviedol, že v súlade so závermi uznesenia KS v Banskej Bystrici sp.zn.XXco/XX/XXXX -XXX zo dňa 26.04.2017 má i naďalej za to, že vzhľadom na zákonné ustanovenie § 52 ods.2 , tretej vety Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých je účastníkom spotrebiteľ vždy prednostne použili ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka i na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dlžníci pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu boli v postavení spotrebiteľa. Má za to, že námietku premlčania, ktorú žalovaná v 2/ rade vzniesla dňa 20.06.2012 je nutné posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho zákonníka najmä na ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že celý záväzok vzniknutý na základe zmluvy o úvere sa stal splatným dňa 22.02.2005 a žiadosť o okamžité splatenie bola žalovanej 2/ doručená dňa 28.02.2005, zákonná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 29.02.2005. Posledným dňom lehoty bol 29.02.2008. Žalobca sa však výkonu práva na súde domáhal až žalobou doručenou dňa 22.07.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty, jeho nárok preto považujú za premlčaný. Žalovaná 2/ naďalej požaduje, aby bol nárok žalobcu zamietnutý. Čo sa týka exekúcie voči žalovaným 1/ a 2/, táto bola momentálne uznesením OS Rimavská Sobota sp.zn.XEr/XXX/XXXX-XX zastavená a bol povolený odklad tejto exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinnej v 2/rade na zastavenie exekúcie. Nemajú vedomosť o tom, žeby si žalobca uplatnil svoj nárok inou formou.

12. Súd vo veci vykonal - doplnil dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovanej 2/, oboznámením sa s celým obsahom spisu XC/XX/XXXX tun.súdu, najmä návrhom na začatie konania zo dňa 27.07.2010, pokusom o zmier zo dňa 21.01.2010, doručovaným žalovaným 1/ a 2/, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.01.2008 doručovaným žalovaným 1/ a 2/, návrhom na vykonanie exekúcie z čl.30 spisu, notárskou zápisnicou obsahujúcou vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo dňa 12.11.2003, úverovou zmluvou zo dňa 08.09.2003, ručiteľskou listinou č.1 žalovaného 1/, žiadosťou o okamžité splatenie úveru adresovanou žalovaným 1/,2/, výpisom z Obchodného registra žalobcu, ručiteľskou listinou č.2 týkajúcou sa žalovanej 2/ zo dňa 12.11.2003, platobným rozkazom zo dňa 22.09.2011, uznesením o zrušení platobného rozkazu

z dôvodu nemožnosti doručenia zo dňa 06.06.2012, zápisnicami z pojednávaní, rozhodnutím OS J. zo dňa 18.09.2013, odvolaním žalobcu zo dňa 31.10.2013, uznesením KS Banská Bystrica č.konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2014, ktorým bol rozsudok OS zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom OS J. zo dňa 02.04.2014, odvolaním voči rozhodnutiu žalovanej 2/ zo dňa 12.05.2015, uznesením KS Banská Bystrica č.konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.09.2015, ktorým bolo odvolanie žalovanej 2/ odmietnuté, dovolaním žalovanej 2/ zo dňa 14.12.2015, uznesením NS SR č.konania XCdo/ XXX/XXXX zo dňa 25.08.2016, ktorým bolo uznesenie KS v Banskej Bystrici zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie a uznesením KS v Banskej Bystrici č.konania XXCo/XX/XXXX , ktorým bol rozsudok OS Rimavská Sobota zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

13. Q. a.s., U., B. uzavrela s F. a JW., obaja trvale bytom J. dňa 08.09.2003 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytla dlžníkom medziúver v pôvodnej sume 500.000,-- Sk pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Úver dlžníkov si sporiteľňa zabezpečila dvomi ručiteľmi - žalovanými, kde žalovaný 1/ podpísal ručiteľskú listinu č.1 dňa 08.09.2003 a žalovaná 2/ ručiteľskú listinu č.2 taktiež dňa 08.09.2003. Dňa 12.11.2003 formou notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade P.j v O. dlžníci podpísali vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods.2, Exekučného poriadku. Keďže dlžníci poskytnutý medziúver nesplácali, stavebná sporiteľňa listom zo dňa 22.02.2005 v súlade s čl.6, bod 2, písm. b/ predmetnej úverovej zmluvy požiadala dlžníkov ako i ručiteľov o okamžité splatenie úveru.

14. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007 bola predmetná pohľadávka postúpená žalobcovi, ktorá skutočnosť bola oznámená pôvodným dlžníkom, aj ručiteľom s tým, že zároveň boli vyzvaní na úhradu predmetného dlhu v prospech žalobcu.

15. V zmysle § 23a ods.1, Zákona č. 634/92 Zb. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 879f ods.3,4, prvá veta Občianskeho zákonníka- prechodné a záverečné ustanovenia k úpravám účinným k 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanoveniami § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami §§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods.3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj kedy sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi je absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka a ust. § 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že dlžníci pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu boli v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01.04.2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd ako i súd prvej inštancie v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného ustanovenia aj na súdenú vec poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo XX/XXXX zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 28.05.2015, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

kedy sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Z toho dôvodu súd prvej inštancie posudzoval námietku vznesenú žalovanou 2/ s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval aj ustanovenie § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.05.2014, a to aj vo vzťahu k žalovanému 1/.

18. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

19. Podľa § 53 ods.4, Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods.1,2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršovať svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

23. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

24. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

25. Podľa § 306 ods.1, prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

26. Podľa § 307 ods.1, Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

27. Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

28. Podľa § 100 ods.1, Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

32. Z citovaného ustanovenia § 23a Zákona č. 634/92 Zb. vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky znaky typovej zmluvy v zmysle vyššie uvedeného zákona účinného v čase jej uzavretia, takéto zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka o premlčaní práva veriteľa voči ručiteľovi v zmysle § 310 Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a zhoršuje jeho postavenie. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 Zákonom č. 150/2004 Z.z. a jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom, najmä zosúladiť s nepriamymi účinkami Smernice Rady č.93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tieto podmienky t.j. vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je potrebné dosiahnuť aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Občianskeho zákonníka zavedeného v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia spotrebiteľské vzťahy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy, podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do súladu s § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej novely Občianskeho zákonníka t.j. najneskôr do 01.07.2004.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže ide v predmetnej veci o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné pre jej posúdenie použitie § 54 ods.1, Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd je toho názoru, že a jeho vyššie citované zákonné ustanovenia možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka a preto žalobca resp. jeho právny predchodca bol povinný predmetnú zmluvu zosúladiť so zákonom tak, aby neobsahovala neprijateľné podmienky.

34. Súd sa zaoberal v prvom rade vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej 2/ a s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. posudzoval premlčanie nároku žalobcu aj vo vzťahu k žalovanému 1/. Na predmetný právny vzťah aplikoval vyššie uvedené právne normy. Dospel k tomu záveru, že na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 310 Obchodného zákonníka z dôvodu ako je to vyššie uvedené a je potrebné aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa všeobecnej premlčacej lehoty, ktorá je trojročná. Táto lehota začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda odo dňa, kedy právny predchodca žalobcu požiadal ručiteľov-žalovaných 1/,2/ o okamžité splatenie úveru, žalovanému 1/ bola doručovaná žiadosť o okamžité splatenie a zásielka bola uložená na pošte dňa 01.03.2005 a žalovanej 2/ bola doručená dňa 28.02.2005, čiže nasledujúcim dňom po doručení mohol si svoje právo vykonať po prvý raz. Žaloba bola podaná na súd až dňa 27.07.2010 , čiže po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu voči obom žalovaným zamietol.

35. Žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. im priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).