Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-247-2016.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/247/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Ing. Bc. P. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., P. XXXX, zast. JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom, Michalovce, Š. Kukuru 14, proti žalovanému B., s.r.o., so sídlom v P., F. 8, G.: 43 896 049, zast. JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Snina, Daľkovská 470/14, o zaplatenie 13.000,- € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C 34/2013-139 z 11.3.2015 v znení opravného uznesenia 16C 34/2013-158 z 8.4.2016 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom v znení opravného uznesenia 16C 34/2013-158 z 8.4.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.000,- € istiny spolu s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 5.2.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 3.613,32 €, z toho za zaplatený súdny poplatok 780,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 2 833,32 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.000 € s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaný bez jeho súhlasu a bez akejkoľvek náhrady užíva nehnuteľnosti parcely reg. E: parcelu č. 7321/1 - orná pôda o výmere XXXX mX zapísanú na z LV č. XXXX, parcelu č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX zapísanú na LV č. XXXX, parcelu č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX mX zapísanú na LV č. XXXX s tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb administratívnej budovy č. súp. XXXX postavenej na parcele č. XXXX, dielne bez súp. čísla postavenej na parcele č. XXXX/X, garáže bez súp. čísla postavenej na parcele č. XXXX zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. P., a to v podiele X/X nadobudnutých kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX od spoločnosti E. s.r.o., so sídlom F. 8, Michalovce, ktorá bola predchádzajúcim vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom žalobca s touto spoločnosťou mal uzavretú zmluvu o nájme č. X/XXXX zo dňa 1.7.2008 a nájomný vzťah ukončil výpoveďou z 19.8.2011, a to ku dňu 31.12.2011. Žalovaný neuzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu a napriek tomu užíva predmetné nehnuteľnosti, čím sa tak obohatil na jeho úkor. Dohodnutá výška nájomného v zmluve uzavretej so spoločnosťou E. s.r.o. bola 1000,- € mesačne za celý predmet prenájmu, žalobca so žalovaným chcel uzavrieť zmluvu o nájme za tých istých podmienok ako s predošlou spoločnosťou E. s.r.o., návrh nájomnej zmluvy bol žalovanému doručený dňa 27.4.2012, avšak ten nájomnú zmluvu neuzavrel, od 1.1.2012 užíva všetky nehnuteľnosti patriace žalobcovi, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, preto sa žalobca domáha vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 1.2.2013, celkom vo výške 13.000,- € spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne od 5.2.2013 až do zaplatenia.
3. Súd uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 666 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a poukázal na judikatúru súdov, z ktorých vyplýva, že platnosť podnájomnej zmluvy nie je podmienená súhlasom prenajímateľa na rozdiel od podnájmu bytu, pri ktorom zákon vyžaduje písomný súhlas prenajímateľa ako zákonnú podmienku platnosti podnájomnej zmluvy. Pokiaľ nájomca chce vzniku podnájmu zabrániť, musí nájomná zmluva obsahovať ustanovenie, že nájomca tak urobiť nemôže a v prípade porušenia tejto povinnosti, by prenajímateľ mohol od nájomnej zmluvy odstúpiť. Právo podnájmu zaniká vždy s právom nájmu, nakoľko ide o odvodený právny vzťah. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je (bol aj v období od 1.1.2012 do 1.2.2013) vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. P., že žalovaný v spornom období (od 1.1.2012 do 1.2.2013) vlastnil budovy a stavby na parcelách č. XXXX, XXXX/ X, XXXX a XXXX v k.ú. P., pričom z grafickej identifikácie parciel registra E KN - XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, vyplýva, že tieto sú postavené na parcelách v k.ú. P. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XXXX, ktoré vlastnícky patria žalobcovi. Žalovaný nemal uzavretú so žalobcom žiadnu zmluvu o užívaní predmetných parciel, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a na ktorých stoja predmetné budovy a stavby vlastnícky patriace žalovanému. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalovaný sporné nehnuteľnosti užíval bez právneho titulu, čím dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu za ich užívanie v dobe od 1.1.2012 do 1.2.2013 v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Žalobca pritom preukázateľne mal uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie týchto parciel s predchádzajúcim vlastníkom spol. E. s.r.o., P. ako nájomcom v období od 1.7.2008 až do 31.1.2012, podľa ktorej nájomca bol povinný platiť žalobcovi mesačné nájomné za celú prenajatú plochu vo výške 1.000,- € mesačne, táto zmluva bola uzavretá na 10 rokov a nájomný vzťah zanikol k 31.1.2012 (uplynutím výpovednej lehoty troch mesiacov) výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodu neplatenia nájomného nájomcom. Súd prihliadol tiež na to, že výška nájomného 1.000,- € mesačne je nižšia ako obvyklé nájomné určené v danej lokalite podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta P. č. 101, podľa ktorého v uvedenej lokalite za prenájom pozemkov je nájomné vo výške 5,53 € za 1 m2 plochy. Ako neopodstatnenú súd vyhodnotil námietku žalovaného, že nemal so žalobcom uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, a preto nemal povinnosť za užívanie predmetných parciel v žalovanom období nič platiť. V konaní mal nesporne preukázané, že žalovaný bol vlastníkom budov stojacich na predmetných parcelách vlastnícky patriacich žalobcovi v žalovanom období, pričom žalobcovi neplatil žiadnu odplatu za užívanie predmetných parciel. Taktiež žalovaným namietanú skutočnosť, že predmetné parcely mal v podnájme od spoločnosti E. s.r.o. (ako nájomcu), ktorej podľa podnájomnej zmluvy uzavretej dňa 15.12.2009 platil dohodnuté podnájomné 2.200,- € mesačne, súd posúdil ako nepodstatnú, poukazujúc na to, že podnájomný vzťah medzi spol. E., s.r.o. a žalobcom bol ukončený 31.12.2011 v zmysle ust. § 666 OZ, podľa ktorého zánikom nájomného vzťahu zanikol aj podnájomný vzťah, ktorý je vždy iba odvodeným právnym vzťahom od vzťahu nájomného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalovaný v období od 1.1.2012 do 1.2.2013 užíval predmetné parcely vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, je preto povinný v zmysle cit. ust. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za takéto užívanie v sume 13.000 € vychádzajúc z výšky 1.000 € mesačne za takéto užívanie celej plochy, ktorá je v súlade s VZN Mesta P. (dokonca je ešte výhodnejšia ako nájomné za užívanie takýchto parciel v danej lokalite v zmysle VZN), preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu 780,- € a z trov právneho zastúpenia advokátom v celkovej výške 2.833,32 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že v danom prípade absentuje jeho pasívna vecná legitimácia v spore tak, ako to uvádzal od počiatku tohto súdneho konania. Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania a uviedol, že si nie je vedomý žiadneho dlhu voči žalobcovi. Opätovne poukázal na to, že mal platne uzavretú zmluvu o podnájme nehnuteľností so spoločnosťou E., s.r.o., ktorá bola nájomcom pozemkov vo vlastníctve žalobcu v zmysle zmluvy o nájme nehnuteľnosti č. X/XXXX uzavretej medzi nimi dňa l.7.2008. Tvrdil, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobcom mala byť spoločnosti E., s.r.o. zaslaná výpoveď zo zmluvy o nájme
nehnuteľnosti a následne malo dôjsť k ukončeniu ich nájomného vzťahu, že uvedené skutočnosti zo strany spoločnosti E., s.r.o. neboli nikdy potvrdené, a preto predmetné nehnuteľnosti v spornom období naďalej užíval ako podnájomca v zmysle uzavretej zmluvy o podnájme. Z tohto dôvodu sa nestotožnil s názorom súdu, že parcely vo vlastníctve žalobcu užíval bez právneho titulu. Podľa názoru žalovaného nositeľom hmotnoprávnej povinnosti bola ako nájomca spoločnosť E., s.r.o., a preto si mal žalobca svoje nároky primárne uplatňovať od tejto spoločnosti. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, príp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že obsah odvolania žalovaného považuje za právne irelevantný a odvolanie podané iba s cieľom zmarenia vymožiteľnosti finančných prostriedkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi ním ako prenajímateľom na jednej strane a obchodnou spoločnosťou E. s.r.o. došlo k platnej výpovedi zmluvy o nájme v r. 2011, čo dokazuje aj skutočnosť, že do dnešného dňa nedošlo k úhrade nájomného ani za jeden mesiac zo strany obchodnej spoločnosti E. s.r.o. Podľa žalobcu žalovaný v danom spore je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko preukázateľne užíval nehnuteľnosti vlastnícky žalobcovi patriace a nemôže byť na jeho škodu to, že si spol. E. s.r.o. neplnila svoje povinnosti a žalovanému neoznámila tak dôležitú skutočnosť, ako je ukončenie nájomného vzťahu so žalobcom. Ak žalovaný uhrádzal v zmysle uzavretej zmluvy o podnájme nehnuteľností odplatu za užívanie nehnuteľností tak ako to tvrdí, aj keď túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, došlo na strane obchodnej spol. E. s.r.o. k bezdôvodnému obohateniu a žalovaný by mal tento nárok vymáhať súdnou cestou. Tvrdenia žalovaného označil za zavádzajúce a špekulatívne, nakoľko na užívanie nehnuteľností bez právneho titulu bol zo strany žalobcu písomne upozornený doporučeným listom zo dňa 26.4.2012, označeným ako „Upovedomenie o neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľnosti, zaslanie návrhu na uzavretie novej zmluvy o nájme nehnuteľnosti“, na ktorý žiadnym spôsobom nereagoval.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) v súlade s cit. prechodnými ustanoveniami CSP prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Súd správne rozhodol aj o trovách konania pri správnej aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie, preto bol rozsudok potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP aj v súvisiacom výroku o trovách konania.
9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27.9.2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 21.9.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Žalovaný odvolanie proti rozsudku podal dňa 27.5.2015 a v odvolaní namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil
odvolacie dôvody upravené v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného obsiahnutých v odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci a súčasne konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s cit. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
13. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a úplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a aplikoval na vec relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 451 a nasl., § 666 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
14. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaný tvrdil už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite a správne vyporiadal v odôvodnení rozsudku, preto odvolacie námietky žalovaného nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie ani právneho záveru, ku ktorému súd dospel o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného užívaním bez právneho dôvodu nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcovi a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v sume 13.000,- € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného možno dodať, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie. Vzťah z bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru, ktorý vzniká v zákonom predvídaných situáciách (vypočítaných v ust. § 451 a § 454 OZ) bez ohľadu na to, komu možno klásť na ťarchu okolnosti, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja. Podstata tohto vzťahu smeruje k tomu, aby sa nikto neobohacoval na úkor druhého bez právom aprobovaného právneho dôvodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ samozrejme nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
16. V prípade pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť za užívanie pozemku jeho vlastníkovi náhradu, pretože sa nezmenšuje jeho majetok, hoci by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne dialo (k uvedenému pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo 2746/2013, tiež 33 Odo 1405/2005 a ďalšie).
17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom a uvedenými zásadami súdnej praxe posúdil základ nároku, i jeho výšku a po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného užívaním nehnuteľností patriacich žalobcovi v žalovanom období bez právneho dôvodu, a preto žalovaný je povinný takto získané bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať a zaplatiť mu peňažnú náhradu v prisúdenej výške.
18. Vzhľadom na uvedené, keďže uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky, ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného skutkového
stavu veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.
19. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).