Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/382/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu K. C. M. P.. E., so sídlom E., C. X, IČO: 00171204 proti žalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., P. XX, zast. JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom Košice, Idanská 17, o zaplatenie 863,45 € s prísl., o odvolaniach oboch sporových strán proti rozsudku 24C 301/2015-89 z 8.4.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 484,65 € s prísl.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 484,65 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.7.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalším výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, ako správca bytového domu v E. na ul. P. XX, XX, XX, domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 863,45 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.7.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovanému, ktorý je je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome na ul. P. XX v E., bolo dňa 18.6.2012 doručené vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2011, z ktorého je zrejmý nedoplatok v celkovej výške 863,45 €. V zmysle čl. VII ods. 9 Zmluvy o výkone správy, preplatok a nedoplatok vyplývajúci z predloženého ročného vyúčtovania sú zmluvné strany povinné uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V zmysle čl. VII ods. 11 zmluvy o výkone správy, omeškaný vlastník bytu a nebytového priestoru je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Okresný súd Košice II platobným rozkazom č. 42Ro/466/2014 zo 6.2.2015 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. V odpore proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že pohľadávku neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do rozsahu. Namietal, že podľa žalobcom vyhotoveného vyúčtovania mesačných zálohových platieb za rok 2011 mu mal za rok 2011 uhradiť zálohové platby spolu len v sume 532,52 € pozostávajúce zo sumy 118,86 € splatnej 31.10.2010, zo sumy 50 € splatnej 31.1.2011, zo sumy 118,86 € splatnej 30.4.2011, zo sumy 118,86 € splatnej 30.4.2011 a zo sumy 125,94 € splatnej 31.5.2011, pričom k týmto mesiacom žalobca tieto platby aj priradil. Toto vyúčtovanie žalobcu za rok 2011 považuje za nesprávne a tým nespôsobilé vyvolať účinky riadneho vyúčtovania, s ktorým sa mal

dostať do omeškania. Súdu predložil doklady o zálohových mesačných platbách žalobcovi v roku 2011 uhradených v iných mesiacoch a v iných sumách ako uvádza žalobca vo svojom vyúčtovaní a to v celkovej výške 926,30 €. Preto má za to, že žalobca zrejme nezúčtoval všetky zálohové platby za dané obdobie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu argumentoval, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu v roku 2011 uhradil platby v celkovej výške 926,30 €, nezohľadnil fakt, že Slovenská pošta, a.s. účtuje u poštových poukazov typu „U“ sadzbu za spracovanie prijatej platby a odovzdanie údajov vo výške 0,17 €. To znamená, že z každej platby uvedenej na poštovej poukážke je potrebné odrátať 0,17 € a tak bude vyčíslená suma pripísanú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. K poštovým poukážkam, ktoré predložil žalovaný uviedol, že poštová poukážka uhradená dňa 20.5.2011 v sume 119,03 € bola pripísaná na účet domu dňa 24.5.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 118,86 €, išlo o sumu nezodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe, ktorá bola použitá na nežalovaný dlh. Poštová poukážka uhradená dňa 20.5.2011 v sume 119,03 € bola pripísaná na účet domu dňa 24.5.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 118,86 €, išlo o sumu nezodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na nežalovaný dlh, poštová poukážka uhradená dňa 20.5.2011 v sume 126,11 € bola pripísaná na účet domu dňa 24.5.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 125,94 €, išlo o sumu zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na úhradu predpisu za mesiac jún 2011, poštová poukážka uhradená dňa 27.12.2011 v sume 127,09 € bola pripísaná na účet domu dňa 29.12.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 126,92 €, išlo o sumu zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na úhradu predpisu za mesiac január 2012, poštová poukážka uhradená dňa 16.12.2011 v sume 55,73 € bola pripísaná na účet domu dňa 14.1.2012 po odrátaní 0,17 € vo výške 55,56 €, išlo o sumu zodpovedajúcu splátkovému kalendáru a bola použitá na úhradu staršieho dlhu, poštová poukážka uhradená dňa 16.12.2011 v sume 127,09 € bola pripísaná na účet domu dňa 29.12.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 126,92 €, išlo o sumu zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na úhradu predpisu za mesiac január 2012, poštová poukážka uhradená dňa 27.12.2011 v sume 126,11 € bola pripísaná na účet domu dňa 29.12.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 125,94 €, išlo o sumu zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na úhradu predpisu za mesiac január 2012 a poštová poukážke uhradená dňa 27.12.2011 v sume 126,11 € pripísaná na účet domu dňa 29.12.2011 po odrátaní 0,17 € vo výške 125,94 e, išlo o sumu zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe a bola použitá na úhradu predpisu za mesiac január 2012. Štvrtá až ôsma platba v celkovej sume 561,28 € je uvedená v prehľade ročných platieb za rok 2012. Poukázal na to, že žalovaný nereklamoval predmetné vyúčtovanie, preto žalobca má za to, že výsledok akceptuje.

4. Súd konštatoval, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza v E. na P. XX, ktorého správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. P. XX - XX N. E. v úplnom znení účinnom od 1.4.2011. Žalobca vo vyúčtovaní nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu žalovaného za rok 2011 vykázal nedoplatok vo výške 863,45 €. Skutočné náklady za dodané služby a poskytnuté plnenia za rok 2011 vykázal v celkovej sume 1.395,97 € od ktorej sumy odčítal zálohy zaplatené odporcom vo výške 532,52 € (1.395,97 - 532,52 = 863,45 €). Vyúčtovanie za rok 2011 žalovaný prevzal dňa 18.6.2012. Z prehľadu o mesačných zálohových platbách užívateľa bytu (žalovaného) za rok 2011, vyhotoveného žalobcom súdu vyplynulo, že žalovaný mal za obdobie od januára do marca 2011 predpísané zálohové platby vo výške 118,86 €, od apríla do novembra 2011 vo výške 125,94 € a za december 2011 vo výške 126,92 €. Z uvedených záloh uhradil 118,86 € za január 2011, 50 € za február 2011, 2 x 118,86 € zaplatil 24.5.2011, pri tejto platbe nie je uvedené na čo bola započítaná zo strany žalobcu a dňa 24.5.2011 zaplatil sumu 125,94 €, ktorú žalobca započítal ako platbu za jún 2011. Teda celkom zaplatil 532,52 €.

5. Z fotokópie poštových peňažných poukazov predložených žalovaným súd zistil, že tento na účet žalobcu poukázal dňa 20.5.2011 sumu 119,03 €, dňa 20.5.2011 sumu 119,03 €, dňa 20.5.2011 sumu 126,11 €, dňa 27.12.2011 sumu 127,09 €, dňa 16.12.2011 sumu 55,73 €, dňa 16.12.2011 sumu 127,09 €, dňa 27.12.2011 sumu 126,11 €, dňa 27.12.2011 sumu 126,11 €. Spolu je to suma 926,30 €. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že plnenia v súvislosti s výkonom správy za rok 2011 na úhradách za služby a do fondu údržby a opráv uhradil a žalovanú istinu navrhovateľovi nedlhuje. Ním poskytnuté plnenia však žalobca ako správca nezaúčtoval na mesačné zálohové platby za rok 2011, ale účelovo odrátal sumu 0,17 € z každého mesačného zálohového plnenia a následne neoprávnene započítal na ním realizované platby bližšie nešpecifikované dlhy.

6. Žalobca potvrdil, že žalovaný v priebehu roka 2011 síce spolu zaplatil 926,30 €, ale na účet žalobcu bolo pripísaných 924,94 € po odrátaní 0,17 € za každú poštovú poukážku. Platby z 27.12.2011 2 x po 126,11 € a 1 x 127,09 € a platbu zo 16.12.2011 v sume 127,09 € započítal žalobca na mesačný predpis za január 2012, napriek tomu, že išlo o sumu podstatne prevyšujúcu mesačný predpis za január 2012, ktorý bol koncom decembra splatný. Rozdiel prevyšujúci predpis za január 2012 započítal žalovanému ako preplatok, ktorý následne započítaval na nasledujúce mesiace po januári 2012. Keďže žalovaný svoje platby neidentifikoval a zaplatil viac ako mal v danom mesiaci, žalobca nevedel, či žalovaný poukázal navyše platby vopred alebo sú jeho platby určené na dlh. Platby vykonané dňa 20.5.2011 2 x po 119,03 € boli započítané na starší dlh žalovaného. Platbu zo 16.12.2011 v sume 55,73 € započítal žalobca tiež na starší dlh žalovaného z dôvodu, že táto suma zodpovedá výške dohodnutej splátky medzi žalobcom a žalovaným. Platbu z 20.5.2011 v sume 126,11 € započítal na aktuálny mesačný predpis za jún 2011. Za rok 2011 zohľadnil žalobca platby žalovaného v celkovej výške 532,52 € (sumu 118,86 € uhradenú dňa 1.12.2010 zodpovedajúcu predpísanej zálohovej platbe použil na úhradu predpisu za mesiac január 2011, sumu 50 € uhradenú dňa 3.1.2011, použil na úhradu predpisu za február 2011. Dôvodnosť a správnosť svojho postupu, ktorým platby žalovaného vykonané dňa 20.12.2011 a dňa 29.12.2011 vo výške 2 x po 126,92 €, dňa 29.12.2011 2 x vo výške 125,94 €, žalobca započítaval na účel platieb na rok 2012, videl žalobca ako správca bytu v tom, že následne žalovaný neuhrádzal bežný mesačný zálohový predpis za mesiace február, marec, apríl, máj 2012 a že žalovaný po doručení vyúčtovania za rok 2012 (dňa 28.5.2013), toto vyúčtovanie akceptoval, nereklamoval ho, dokonca dňa 31.12.2013 zaslal žalobcovi oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 17.12.2013, ktorým žiadal o započítanie preplatku z vyúčtovania za rok 2012 vo výške 159,28 € na pohľadávku vlastníkov bytov bytového domu v sume 411,17 € a v sume 11,13 € (ide o úroky z omeškania a trovy konania priznané rozsudkom 22C/74/2010).

7. Súd vychádzajúc z čl. IV ods. 2, čl. V ods. 8, 9, čl. VII ods. 7 a 9 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu na ul. P. XX-XX N. E. v úplnom znení účinnom od 1.4.2011 dospel k záveru, že žalovaný ako vlastník bytu je povinný platiť žalobcovi mesačne vopred úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, poplatok za výkon správy a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj prípadné nedoplatky vzniknuté pri ročnom vyúčtovaní poskytovaných služieb a to do 15 dní od doručenia vyúčtovania.

8. Po právnom posúdení veci podľa § 8a ods. 1, 2, § 8b ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom od 1.3.2012 do 30.4.2014), § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná do sumy 484,65 € s prísl., v ktorej časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Súd konštatoval, že žalobca za rok 2011 vykázal celkové náklady na byt žalovaného v sume 1.395,97 €, z ktorých odpočítal platby žalovaného, ktoré za rok 2011 zohľadnil v celkovej výške 532,52 € a takto vyčíslil nedoplatok v žalovanej výške 863,45 €. V sume 532,52 € žalobca zohľadnil platby žalovaného zo dňa 1.12.2010 vo výške 118,86 €, zo dňa 3.1.2011 vo výške 50 €, zo dňa 20.5.2011 vo výške 2 x 118,86 € a 125,94 € zo dňa 20.5.2011. Platbu žalovaného zo 16.12.2011 v sume 55,56 € započítal žalobca na starší dlh žalovaného na základe rozsudku 22C/74/2010 z 11.6.2010 Okresného súdu Košice II existenciu ktorého dlhu potvrdil aj žalovaný v liste zo 17.12.2013, platbu žalovaného zo 16.12.2011 v sume 126,92 € a tri platby z 27.12.2011 vo výške 126,92 € a dvakrát po 125,94 € započítal žalobca na mesačný predpis za január 2012 a na ďalšie mesiace. Súd argumentoval, že podľa zmluvy o výkone správy mesačný predpis za január 2012 bol splatný do 31.12.2011 vo výške 126,92 €, preto platbu vo výške 126,92 € zohľadnil ako platbu za január 2012 a zvyšnú časť vo výške 378,80 € (2 x 125,94 + 126,92) považoval za platby za rok 2011, keďže zálohové platby za február - máj 2012 (na čo boli v roku 2012 žalobcom započítané tieto platby žalovaného) v decembri 2011 ešte neboli splatné. Na základe toho súd uzavrel, že žalovaný z celkových nákladov na byt za rok 2011 vo výške 1.395,97 € zaplatil žalobcovi spolu 911,32 € (532,52 + 378,80) a jeho dlh predstavuje 484,65 € (1.395,97 - 911,32), preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úroky z omeškania z priznanej sumy, tieto súd priznal žalobcovi od 4.7.2012, pretože vyúčtovanie za rok 2011 bolo žalovanému doručené dňa 18.6.2012 a 15 dňová lehota na plnenie uplynula dňa 3.7.2012, teda odo dňa nasledujúceho po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obe strany sporu. Rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 863,45 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania alebo zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznil, že žalovaný v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. si neplnil a neplní povinnosť vlastníka bytu uhrádzať riadne a včas preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mesačne vopred na účet domu. Dňa 18.6.2012 bolo žalovanému riadne doručené vyúčtovanie nákladov za dodané služby a plnenia spojené s užívaním bytu č. XX na X. poschodí na P. XX N. E. za rok 2011, z ktorého vyplýva nedoplatok vo výške 863,45 €. Žalovaný nevyužil právo reklamovať v lehote do 30 dní proti tomuto vyúčtovaniu, preto predmetné vyúčtovanie je riadne platné na celom bytovom dome. Rozhodnutie súdu o jeho nesprávnosti má za následok opravné vyúčtovanie pre všetkých vlastníkov v dome. Vzhľadom na nedôslednosť žalovaného v úhrade povinných platieb, ktoré neplní riadne a včas, čo je nekorektné voči ostatným vlastníkom v dome, budú dotknutí ostatní vlastníci v dome, ktorí si plnia povinnosti vyplývajúce im zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Platby realizované žalovaným v mesiaci december 2011 žalobca použil tak, že sumu 55,56 € použil na starší dlh žalovaného na základe rozsudku 22C 74/2010 z 11.6.2010 Okresného súdu Košice II, sumy 2 x 126,92 € a 2 x 125,94 € použil na platby vykonané v roku 2012. Tieto platby sa nestratili, boli žalovanému započítané na rok 2012, čo potvrdzuje aj vyúčtovanie za rok 2012 - prehľad platieb. Svedčí o tom to, že žalovaný v roku 2012 následne neuhrádzal bežný mesačný zálohový predpis za mesiace február, marec, apríl a aj to, že žalovaný po doručení vyúčtovania za rok 2012 vyúčtovanie akceptoval, nereklamoval ho, teda bol si vedomý, že sporné platby mu boli započítané v roku 2012, teda v tomto vyúčtovaní sú platby žalovaného, tieto platby sa nestratili. Pokiaľ bude rozhodnutie súdu potvrdené, ovplyvní to vyúčtovanie na celom bytovom dome a následne si žalobca vyúčtovanie za rok 2012 bude uplatňovať súdnou cestou. Žalobca poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 56/2005 vyjadril názor, že súd by nemal rozhodovať o vyúčtovaní za rok 2012 a o mesačných zálohových predpisoch zarátaných na vyúčtovanie za rok 2012, ktoré nebolo spochybnené podaným návrhom na začatie konania. Žalovaný mohol ihneď po doručení vyúčtovania za rok 2011 reagovať na platby zaúčtované v roku 2011. Žalovaný nereklamoval ani vyúčtovanie za rok 2012 (nie je predmetom tohto konania), z ktorého je tiež evidentný spôsob zaúčtovania jeho platieb. Preto poukazovanie žalovaného na nesprávne zaúčtovanie platieb za rok 2011 po doručení žaloby považuje žalobca za špekulatívne, vypočítavé. Vyúčtovanie za rok 2011 je riadne platné na celom bytovom dome. Akcentoval správanie žalovaného, ktoré podľa neho vykazuje znaky výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi, keď počas celého konania žalovaný oznamoval súdu, že bude kontaktovať žalobcu za účelom vysporiadania jednotlivých platieb a prípadnej mimosúdnej dohody, ale napokon nikdy žalobcu nekontaktoval.

12. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 484,65 € s prísl. napadol žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ e/ a f/ O.s.p. Rozsudok v napadnutom výroku považuje za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci, rozhodnutie v napadnutom výroku je založené na nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čo malo za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia v napadnutom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyúčtovanie za rok 2011 považuje žalovaný za nesprávne a tým nespôsobilé vyvolať účinky riadneho vyúčtovania, preto aj úrok z omeškania žalobcovi neprináleží. Namietal, že žalobca ako správca domu nevyúčtoval riadne všetky zálohové platby za dané obdobie, nedoručil mu riadne vyúčtovanie nákladov za služby a plnenia spojené s nájmom a užívaním bytu za rok 2011. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 26 Cdo 2471/2007 z 24.6.2009 a 26 Cdo 4742/2010 z 20.7.2011 argumentoval, že splatnosť nedoplatku z vyúčtovania môže nastať iba na základe riadneho a v súlade so všetkými predpismi vykonaného vyúčtovania. Vyúčtovanie vykonané v rozpore s príslušnými predpismi nemôže vyvolať účinky, ktoré s riadnym vyúčtovaním zákon spojuje. Uviedol, že súd má v rozsudku nielen vysloviť záver ale aj vyložiť úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení,

súd je povinný sa nimi zaoberať a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je správne.

13. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaný nevyužil právo reklamovať vyúčtovanie za rok 2011. Toto vyúčtovanie nebolo reklamované ani ostatnými vlastníkmi v dome, preto je riadne platné na celom bytovom dome. Žalovaný nikdy vyúčtovanie ako také nepovažoval za sporné, o čom svedčí aj to, že počas konania nenavrhol dôkaz o preverení správnosti riadneho vyúčtovania napr. znaleckým dokazovaním. Povinnosťou vlastníka bytu je uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mesačne vopred na účet domu Túto povinnosť si žalovaný neplnil a neplní riadne a včas. Preto argumentácia žalovaného o nesprávnom zaúčtovaní platieb za rok 2011 až po doručení žaloby na zaplatenie nedoplatku za rok 2011 je špekulatívne a vypočítavé. Navrhol rozhodnúť v zmysle svojho odvolania.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolania sporových strán ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 21.9.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 v tomto výroku potvrdil. Odvolanie proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je podané dôvodne, preto odvolací súd rozsudok v tomto výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Odvolania strán sporu boli podané ešte pred 1. júlom 2016, preto podmienky prípustnosti odvolania, ako aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

18. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

19. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.

20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ § 205 ods. 2 písm. b/, c/ d/, e/ a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

25. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenie o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.

26. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

28. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania sú vymedzené veľmi všeobecne, preto dôvodom odvolania podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1 O.s.p., prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

30. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., je potrebné uviesť, že súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p. poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 O.s.p.), t.j. ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník ich nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

31. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný nedodržiava svoju povinnosť platiť riadne a včas mesačne vopred na účet domu preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Platby poukazuje svojvoľne v rôznych sumách a v rôznych časových intervaloch nepravidelne. Takisto nebolo sporné, že v roku 2011 zo strany žalovaného bola poukázaná na účet žalobcu suma 924,94 €. Žalovaný síce zaplatil spolu 926,30 €, ale pošta si odrátala za každú zaplatenú poštovú poukážku sumu 0,17 € (podľa poštových podmienok u poštových poukážok typu „U“ je sadzba za spracovanie prijatej platby a odovzdanie údajov stanovená v tejto výške). Z poštových poukážok o týchto úhradách, ktoré predložil žalovaný, výslovne nevyplýva, na aký účel ich vlastník bytu, t.j. žalovaný žalobcovi ako správcovi bytu zaplatil. V prípade, ak by na nich platiteľ uviedol účel platby, žalobca by bol povinný zaúčtovať ich voči dlhu podľa takto určeného účelu plnenia.

32. Platný Občiansky zákonník neupravuje, na aký z viacerých dlhov započítať platbu, pokiaľ jej platiteľ tento účel neurčí. Občiansky zákonník v znení platnom do 31.12.1991 upravoval, že ak dlžník pri plnení nevyhlásil, ktorý z viacerých dlhov chce vyrovnať, platila nevyvrátiteľná právna domnienka, že sa plnením uhrádza dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. ustanovenie o poradí úhrady podľa zročnosti pohľadávok malo kogentnú povahu. Vychádzalo z predpokladu, že najstarší dlh je spravidla aj najťaživejší. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa konštatuje, že v prípade, ak plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov a dlžník neurčil, ktorý z viacerých dlhov (prípadne v akej výške) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viacerých dlhov bol uhradený, prípadne v akej výške na veriteľa. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať podľa zásady proporcionality. Podľa judikátu publikovaného pod R 13/1990 ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viac dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade sa už nemôže dlžník následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo uvedeným spôsobom plnené.

33. Žalobca z platieb zaplatených žalovaným v roku 2011 použil sumu 55,56 € (zaplatenú 16.12.2011) na starší dlh žalovaného na základe rozsudku 22C 74/2010 z 11.6.2010 Okresného súdu Košice II, takisto dve platby po 119,03 €, vykonané dňa 20.5.2011 započítal na starší dlh žalovaného. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný neuviedol, účel platieb, v podstate sa vzdal svojho práva určiť, ktorý dlh plní, a preto nemôže následne vytýkať žalobcovi, že na aký účel, teda na aký dlh započítal jeho plnenie. Je nutné podotknúť aj to, že právo voľby dlžníka, ktorý dlh chce plniť, nemôže byť časovo neobmedzené. Ako žalobca opakovane zdôraznil, žalovaný po doručení vyúčtovania za rok 2011 (dňa 18.6.2012) nemal žiadne námietky proti spôsobu, akým žalobca započítal jeho platby uskutočnené v roku 2011. Tieto uplatnil až po podaní žaloby v októbri 2014. Takéto správanie sa nemôže mať právnu relevanciu, ak je vykonané po vyše dvoch rokoch, nakoľko narúša princíp právnej istoty účastníkov, a pri jej akceptovaní by to znemožňovalo aj samotné fungovanie žalobcu ako právnickej osoby vykonávajúcej správu bytov viacerých vlastníkov, z ktorých väčšina si plní svoju povinnosť platiť mesačné preddavky riadne a včas. Tieto preddavky majú charakter zálohových platieb, ide o odmenu za správu, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení. V prípade, ak niektorý z vlastníkov neplatí pravidelne tieto preddavky, znášajú ním nezaplatené plnenia v tom ktorom mesiaci ostatní vlastníci bytov. Preto potom aj tvrdenie žalovaného, že žalobca ako správca domu nevyúčtoval riadne všetky zálohové platby za dané obdobie, že vyúčtovanie nebolo žalobcom riadne vykonané, je nesprávne a tým nespôsobilé vyvolať účinky riadneho vyúčtovania, je právne irelevantné. Námietka žalobcu, že vyúčtovanie bolo riadne žalovanému doručené a tento ho mohol reklamovať do 30 dní od jeho doručenia, čo neurobil, a preto sa žalobca dôvodne domnieval, že s ním súhlasí, je dôvodná.

34. Platby z 27.12.2011 2 x po 126,11 € a 1 x 127,09 € a platbu zo 16.12.2011 v sume 127,09 €, ktoré boli tiež bez uvedenia účelu, započítal žalobca na mesačný predpis za január 2012, ktorý bol koncom decembra splatný a rozdiel prevyšujúci predpis za január 2012 započítal žalovanému na nasledujúce mesiace po januári 2012. Tento, podľa názoru odvolacieho súdu nie celkom typický postup, odôvodnil žalobca tým, že žalovaný svoje platby neidentifikoval, zaplatil viac ako mal v danom mesiaci a žalobca preto nevedel, či žalovaný poukázal navyše platby vopred alebo sú jeho platby určené na dlh. Treba uviesť, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť správcu dotazovať vlastníka bytu na jeho úmysel, ktorý dlh chce splniť, ako aj to, že celú situáciu zapríčinil žalovaný tým, že neplatil pravidelne mesačne vopred v stanovenej výške preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

35. Podľa tvrdenia žalobcu platby takto zaplatené žalovaným sa „nestratili“ až do vyčerpania boli zaúčtované na zálohové platby za ďalšie mesiace roka 2012, za ktoré žalovaný opäť neplatil pravidelne predpísané mesačné preddavky.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu nedoplatku za rok 2011 sumu 484,65 € s prísl. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa omeškania, odvolací súd sa taktiež stotožňuje so súdom prvej inštancie a v podrobnostiach poukazuje na dôvody jeho rozhodnutia o tomto nároku, že žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom 4.7.2012, keď vyúčtovanie, proti ktorému neuplatnil žiadne námietky, mu bolo doručené dňa 18.6.2012 a 15-dňová lehota na plnenie nedoplatku (určená podľa čl. VIII ods. 9 zmluvy o výkone správy) mu uplynula 3.7.2012. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 484,65 € s prísl. ako vecne správny.

37. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri celkových nákladoch vo výške 1.395,97 € na byt žalovaného v roku 2011 (ktoré neboli sporné) a platbách (započítaných) žalovaného 532,52 € je nárok žalobcu dôvodný vo výške 484,65 € s prísl. a v prevyšujúcej časti 378,80 € žalobu zamietol, keď sa nestotožnil so započítaním tohto plnenia na úhrady za rok 2012, keďže zálohové platby za február - máj 2012 (na čo boli v roku 2012 žalobcom započítané tieto platby žalovaného) v decembri 2011 ešte neboli splatné.

38. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je v tejto časti predčasné. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) boli zálohové platby za február - máj 2012 splatné a podľa tvrdenia žalobcu aj riadne uhradené započítanými platbami z decembra 2011, pretože v roku 2012 za tieto mesiace osobitne žalovaný predpísané preddavky nezaplatil. To sa odrazilo aj vo vyúčtovaní za rok 2012, keď tieto mesiace v ňom nefigurovali ako neuhradené a toto vyúčtovanie žalovaný akceptoval. Ak sa teda tieto platby uskutočnené žalovaným v decembri 2011 riadne premietli do vyúčtovania za rok 2012 a „nestratili sa“ ale boli v prospech žalovaného riadne zaúčtované v roku 2012, nemôžu byť v jeho prospech započítané aj v roku 2011.

39. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude overiť, či platby žalovaného v decembri 2011 boli riadne zaúčtované v jeho prospech vo vyúčtovaní nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2012, či toto vyúčtovanie bolo zo strany žalovaného akceptované, a po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť, vychádzajúc z toho, že pokiaľ boli sporné platby riadne zaúčtované v roku 2012, nepochybne nemohli byť v prospech žalovaného zaúčtované aj v roku 2011.

40. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .