Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Nt-1-2017.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Subarea
13Nt/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich Y. W. a U. O. o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného W. P., A.. X.X.XXXX, S. W. M., F. XXXX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného W. P., A.. X.X.XXXX na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/109/2014 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený sa podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/109/2014 zo dňa 6.8.2014 uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase spáchania trestného činu bol pd silným vplyvom alkoholu, medikamentov a drog a preto má za to, že išlo o trestný čin opilstva a nie lúpeže, pričom žiadal, aby do konania bol pribratý znalec z odboru toxikománia.
Prokurátor nepovažoval návrh za dôvodný, navrhol návrh na obnovu konania zamietnuť.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. sp. zn. 12T/109/2014-124 zo dňa 6.8.2014 bol odsúdený uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Bol uznaný za vinného zo spáchania skutku, že dňa 23.01.2014 Dňa 23.01.2014 v čase okolo 18.20 hod. vo Vranove nad Topľou na ul. Hronského pod vplyvom alkoholu pristúpil k P. L., na ktorého vytiahol nôž s čepeľou dlhou cca 10 cm, chytil ho za bundu pod krkom a pýtal od neho peniaze, lebo ho zareže, nakoľko sa ho poškodený bál, tak mu z vrecka nohavíc dal 2,- eur, pričom mu obvinený W. P. ešte prehľadal zadné vrecká nohavíc a z jedného z nich vytiahol mobilný telefón zn. Nokia 2330 a následne odišiel preč, čím takto svojím konaním P. L. spôsobil škodu v sume 52,- eur.
Vo veci bol vyhotovený rozsudok postupom podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku, teda zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie, ktorý je možné vyhotoviť, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdajú odvolania alebo takýto prejav urobia v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané vo veci sp. zn. 12T/109/2014 dňa 6.8.2014 vyplýva, že po vyhlásení vyššie uvedeného rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a po poučení sa odsúdený vtedy v procesnom postavení obžalovaného vzdal práva podať odvolanie aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech a atkýto prejav urobil aj prítomný prokurátor. Taktiež z predmetnej zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že odsúdený po poučení podľa § 257 Trestného poriadku o práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v predmetnom ustanovení a po poučení o následkoch takéhoto vyhlásenia vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa 394.
O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí ( § 402 ods. 1 Trestného poriadku ).
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a pod. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní.
Súd preskúmal návrh na obnovu konania, vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie a to opätovne výsluch odsúdeného, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/109/2014 a dospel k záveru, že návrhu odsúdeného nie je možné vyhovieť a keďže neboli splnené podmienky tak ako ich predpokladá ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku, návrh na obnovu konania zamietol.
Odsúdený svoj návrh oprel najmä o skutočnosť, že nemal v čase spáchania skutku pri sebe nôž a že teda skutok nespáchal s nožom - zbraňou a taktiež o skutočnosť, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, drog a medikamentov.
Pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí uviedol, že keď mal spáchať tú lúpež s nožom a bol nafetovaný a na liekoch a alkohole, tak si myslí poškodený, že by ho tam len tak nechal, aby si chodil po slobode, možno by ho aj zabil, lebo keby mal ten nôž, tak by ho len tak nenechal. Keď bol na liekoch a na alkohole, prečo ho nezobrali na odber krvi. Vzhľadom na to, že už bol predtým súdne trestaný, keď sa stal skutok, kde teraz vykonáva trest, vedel čo mu hrozí, do toho času bol už 9 mesiacov vo Vranove a policajti o ňom ani nevedeli, tak prečo by potom toto urobil, keď teraz dostal taký vysoký trest a je teraz v maximálnom stupni stráženia. Na záver uviedol, že ten nôž určite nemal, lebo, keď si dá 10 diazepanov a pollitra vodky, tak si nič nepamätá. Nechce, aby sa do spisu písalo niečo, čo nie je pravda, lebo je potom z toho mimo. Taktiež nechápe ako je možné, že poškodený nebol zranený, pričom tvrdí, že on mal mať nožík.
Zo spisu sp. zn. 12T/109/2014 je zrejmé a to zo zápisnice o trestnom oznámení poškodeného P. L. zo dňa 24.1.2014, že tento už pri tomto úkone popísal, že dňa 23.1.2014 okolo 18.20 hod. v pohostinstve
U Paľka na ul. Staničnej vo Vranove nad Topľou požíval alkoholické nápoje s jemu neznámym Rómom, ktrý ho po opustení pohostinstva dobehol, vytiahol nožík, ktorý poškodený aj popísal, dĺžka čepele mala predstavovať cca 10 cm a vyhrážal sa mu podrezaním.
Odsúdený bol zadržaný ako obvinený až dňa 24.1.2014 v čase o 16.20 hod. tak ako to vyplýva zo zápisnice o jeho zadržaní.
Aj pri svojom výsluchu dňa 10.3.2014 za prítomnosti obhajcu odsúdený ako obvinený popísal skutok s tým, že nožík mal po celý čas v ruke, ale nijako poškodenému neblížil, ani mu nemal v pláne ublížiť a taktiež uviedol, že mal vypité.
Poškodený P. L. aj pri svojom výsluchu dňa 15.5.2014 za prítomnosti obhajcu odsúdeného popísal napadnutie odsúdeným, že tento ho na chodníku po opustení pohostinstva, že odsúdený mal v ruke nôž, malý špicatý s čepeľou asi 10 cm, odsúdený mu inak neublížil ani mu nespôsobil zranenia.
V konaní sp. zn. 12T/109/2014 bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu odsúdeného, pričom z odôvodnenia uznesenia, ktorý vyšetrovateľ po vydaní príkazu na vyšetrenie duševného vydal vyplýva, že znalecké vyšetrenie bolo nariadené , keďže obvinený uviedol, že v minulosti bol psychiatricky liečený a že z jeho výpovede vyplýva, že samotný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu.
Znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria P.. Y. F. a P.. F. Š. v znaleckom posudku zo dňa 8.5.2014 po vlastnom vyšetrení obvineného, ktorý bol vyšetrený znalcami v ústave, v posudku k otázkam škodlivých látok konštatujú, že obvinený uviedol, že fajčí, drogy skúšal ako mládenec, ale to bolo obdobie len také krátke, keď mal 15-16 rokov, len z frajeriny, ale od roku 2006 už žiadnu drogu nezobral, nebolo to návykové. Taktiež odsúdený znalcom uviedol, že aj keď je opitý, vie o sebe, také "okno", že si menej pamätal, mal, ale nie tak, že nič by si nepamätal, ja pijem strašne veľa, veľa, ale pamätám si, s kým rozprávam, čo robím, kde som bol a viem aj to, hoci neviem ako budem pijaný, že v živote som nikomu neublížil. V časti objektívne psychiatricky znalci uvádzajú, že v anamnéze zisťujú abuzívne užívanie alkoholu, abúsus alkoholu však nemá ešte raz závislosti, nezistili v anamnéze prejavy fyzickej závislosti, odvykacích abstinenčných stavov. Podľa odsúdeným udaných anamnestických údajov o množstve požitého alkoholu v deň skutku, v čase spáchania skutku konštatovali jednoduchú opitosť, priebeh skutku vie popísať a má naň spomienku, prejavy patickej či komplikovanej opitosti nezistili. V závere znaleckého posudku znalci uviedli, že u odsúdeného zistili poruchy psychické a správania zapríčinené požívaním alkoholu v štádiu zneužívania a jednoduchú opitosť v čase spáchania skutku, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a bol schopný svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie schopnosti znalci hodnotili ako plne zachované, ovládacie ako znížené nepodstatnou mierou v dôsledku jednoduchej opitosti a taktiež, že odsúdený netrpí takou duševnou poruchou či chorobou, pre ktorú by bolo potrebné odporúčanie ochrannej psychiatrickej či protialkoholickej liečby.
Kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom. Ustanovenie odseku 1, ako ani § 23 sa nepoužije, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin ( § 363 Trestného zákona - opilstvo ).
Prokurátor v konečnom návrhu poukázal na skutočnosť, že odsúdený v priebehu prípravného konania sa k spáchanému skutku v plnom rozsahu priznal, rovnako sa priznal aj na hlavnom pojednávaní ba naviac urobil spomínané vyhlásenie o vine, vzdal sa práva na podanie odvolania voči rozsudku. Ak odsúdený podal vyjadrenie o požití alkoholu a liekov, s tým, že nie je trestne zodpovedný, keďže si takto vypije a dá si 10 diazepanov, nevie čo robí a na nič si nepamätám, tak dala do pozornosti, že odsúdený sa privodil do tohto stavu opitosti a závislosti od liekov sám a nezbavuje ho to zodpovednosti za spáchaný skutok, preto navrhla, keďže neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, aby súd návrh odsúdeného zamietol.
Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že sa zúčastnil asi pred 2 týždňami porady v ústave a prešiel s odsúdeným všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby súd povolil obnovu konania a odsúdený vidí dôvody
na povolenie obnovy konania a to, že nebol zohľadnený jeho stav, že znalecké posudky boli vykonané iba od jeho závislosti na alkohole a nebola zohľadnená jeho závislosť od silných liekov prípadne v kombinácií s alkoholom. Poukázal aj na to, že nie je prvýkrát trestaný a pokiaľ by si na spáchanie skutku pamätal, plne by si uvedomil, aký trest ho čaká za spáchanie takéhoto skutku v skúšobnej dobe, čím uviedol, že sa potvrdzuje to, že si na spáchanie skutku nepamätá. Uviedol, že silné lieky ma predpísané aj teraz až do konca trestu a rovnako poukázal aj na okolnosť, že sám nikdy mobil nemal a nevedel by s ním ani narábať, preto by bol pre neho bezcenný, aby ho bral poškodenému. Preto navrhujem, aby súd zvážil dôvody odsúdeného, nakoľko v kombinácií s inými dôkazmi sa javí trest uložený za tento skutok ako neprimerane prísny a teda, aby súd povolil obnovu konania a vec znovu prejednal.
Odsúdený v konečnom uviedol, že do konca výkonu trestu má predpísané lieky od psychiatričky, že zošalel z toho, za čo dostal vyše 9 rokov. Jediné čo môže povedať, že to nespravil. Vyšetrovateľ mu povedal pri výsluchu, že pôjde domov, zápisnicu ani nechcel podpísať, dokonca musel vidieť, že užíva aj liek. Namietal vtedy, že prečo mal niečo podpisovať, lebo stále chcel, aby podpísal nejaké papiere. Neurobil to, ten telefón ani nôž nikdy nemal, s mobilným telefónom nevie narábať. Jediné čo je pravda je, že bol v pizzérii, poškodeného poznal a kúpil mu alkohol, ale nikdy by mu neublížil. Rýchlo by si rozmyslel, či byť v base alebo vonku.
Súd teda musí konštatovať, že skutočnosti uvádzané odsúdeným a to, že nemal v čase spáchania skutku pri sebe nôž a ohľadom jeho stavu po požití alkoholu a liekov, či prípadného odberu krvi po spáchaní skutku, nie sú takými skutočnosťami ako predpokladá ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Ako vyplýva z už uvedeného, skutku sa odsúdený dopustil dňa 23.1.2014 a zadržaný ako obvinený a procesné úkony s ním ako obvineným boli vykonané až dňa 24.1.2014, potom čo poškodený dňa 24.1.2014 podal trestné oznámenia. Poškodený od prvotného
Ako je už uvedené vyššie - v konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými sa zoberal v konaní o obnove konania musí konštatovať, že nevyšli najavo také nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Všetky skutočnosti, ktorými odsúdený dôvodil, boli podľa názoru súdu predmetom posúdenia a vysporiadali sa s nimi v základnom konaní vedenom následne na súde pod sp. zn. 12T/109/2014 aj orgány činné v trestnom konaní ako aj súd. Opätovne súd poukazuje na výpovede odsúdeného v procesnom postavení obvineného, kde sám uvádzal, že skutku sa dopustil s nožom, túto skutočnosť od prvotného oznámenia uvádzal aj poškodený a v neposlednom rade odsúdený aj urobil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý skutok bol následne prevzatý aj do rozsudku a z ktorého bol odsúdený uznaný vinným. Podľa názoru súdu práve rozporne s dôkazmi vykonanými v základom konaní a to najmä vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným odsúdeným pri znaleckom vyšetrení, vyznievajú jeho terajšie tvrdenia v konaní o obnove konania, keď skôr uvádzal, že nikomu by neublížil, no v konaní o obnove svoje postavenie a psychické rozpoloženie v čase spáchania skutku stavia až do pozície, že by v prípade, žeby mal pri sebe nôž, určite poškodenému ublížil a nenechal by ho odísť. Taktiež rozporne vyznievajú jeho tvrdenia o prípadne závislosti, keď v základnom konaní znalcom prezentoval následky svojho požívania alkoholu ako nemajúce vplyv na jeho pamäťové schopnosti, že nikdy nemal také okno, žeby si nič nepamätal. Taktiež k požívaniu drog v čase vyšetrenia v roku 2014 znalcom uviedol, že tieto užíval naposledy v roku 2006, no odvtedy ich neužíva.
Znalci, ktorý podali posudok, boli znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom v zmysle prílohy č. 6 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti - Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví, odvetvie psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie) toto odvetvie skúma a posudzuje duševné poruchy, zaoberá sa ich liečbou a diagnózou, zahŕňa vyšetrenie duševného stavu u páchateľov trestnej činnosti, resp. ich obetí, zaoberá sa liečbou chronického alkoholizmu, liečbou drogových závislostí.
Teda všetkými skutočnosťami tvrdenými odsúdeným o požívaní alkoholu či iných návykových látok sa znalci pri podaní znaleckého posudku zaoberali a v závere znaleckého posudku vo forme odpovedí
na položené otázky aj odpovedali a to aj po osobnom vyšetrení odsúdeného a súd poukazuje na vyššie uvedený záver znaleckého posudku, pričom závery znaleckého posudku jednoznačne vyvracajú aj odsúdeným tvrdený záver, že sa v danej veci malo jednať o trestný čin opilstva. Súd aj vzhľadom na vyššie uvedené odmietol vykonať navrhované znalecké vyšetrovanie znalcom z odboru toxikománie, keďže toto už bolo vykonané a o záveroch znaleckého posudku nemá súd žiadne pochybnosti a tieto neboli zo strany odsúdeného vznesené ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom po podaní obžaloby.
Čo sa týka skutočnosti prezentovanej odsúdeným, že poškodený neutrpel zranenia, napriek tomu, že mal nôž, súd poukazuje na to, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže, z ktorého bol uznaný vinným, sa nevyžaduje spôsobenie zranenia, poškodený už pri podávaní trestného oznámenie uviedol, že žiadne zranenia mu neboli spôsobené, rovnako za bezpredmetné považoval súd tvrdenia odsúdeného, že mobilný telefón nemal a ani ho nevedel používať, žiadna z týchto skutočností taktiež nespĺňa podmienky skutočnosti podľa § 394 Trestného poriadku a nemal vplyv na posúdenie viny odsúdeného a samotného spáchania skutku ani pre ukladanie trestu v danej veci.
Pokiaľ sa týka trestu uloženého odsúdenému súd poukazuje na to, že pri trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, zo spáchanie ktorého bol odsúdený uznaný za vinného je trestná sadzba 7 - 12 rokov, pritom u odsúdeného vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie za zločin lúpeže z roku 2006 súd postupom podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, čo predstavuje 30 mesiacov, polovica zo 60 mesiacov predstavujúcich rozdiel medzi hornou hranicou ( 144 mesiacov ) a dolnou ( 84 mesiacov ) hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, potom dolná hranica predstavovala 114 mesiacov ( 84 + 30 ), t.j. 9 rokov 6 mesiacov a odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, teda na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Sťažnosť má odkladný účinok.