Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, J. a otca G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.- K. L. E., takto

rozhodol:

I. Maloletá C. Ž., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 18.02.2016. IV. Zročné výživné na mal. C. Ž., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 18.02.2016 do 30.09.2017 vo výške 1.553,10 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom november 2017. V. Styk otca s maloletou C. súd neupravuje. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.02.2016 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C., nar. XX.XX.XXXX, kedy žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej starostlivosti, určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 80,-eur a žiadala upraviť styk otca len v jej prítomnosti.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa spolu nežijú a poslednú dobu ich ani nijak nekontaktuje. Matka uviedla, že nepozná zamestnanie otca ani terajšie bydlisko. Ona pracuje v jednej spoločnosti s mesačným príjmom cca 600,-eur. Okrem maloletej C. má každý z nich ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

3. V súlade s ust. § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd vykonal rozsiahle šetrenie na zistenie skutočného pobytu otca. V registri obyvateľov má otec evidovanú ako adresu trvalého pobytu Bratislava- Devínska Nová Ves a to od dátumu 16.11.2015. Súd doručoval zásielky na uvedenú adresu ako aj na adresu uvedenú matkou v návrhu. Doručovanie vykonal aj prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava -Devínska Nová Ves s negatívnym výsledkom. Od obyvateľov domu bolo zistené, že otec sa na uvedenej adrese už cca 2 roky nezdržiava a ani tam nebýva, nakoľko byt je v prenájme. Podľa lustrácie v ZVJS sa otec nenachádza vo výkone trestu odňatia slobody ani vo väzbe. Lustráciou cez Sociálnu poisťovňu nebola zistená iná adresa otca. Dopytom na Daňový Úrad nebola zistená iná adresa otca, otec ku dňu 29.03.2017 nepodal žiadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Na matkou udané telefónne čísla otca sa ani po opakovaných pokusoch súdu nepodarilo s otcom skontaktovať, obe telefónne čísla boli nedostupné. Dopytom na posledného zamestnávateľa otca

O.K. Shooting Security, s.r.o. bolo súdu dňa 19.06.2017 oznámené, že poslednému zamestnávateľovi otca nie je známa adresa, na ktorej by sa menovaný zdržiaval.

4. Otcovi bol návrh matky doručený v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

5. Súd vec prejednal podľa § 180 v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky ako aj s ostatným obsahom spisu.

7. Matka zotrvala na podanom návrhu, kedy žiadala zveriť C. do svojej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jej výživu 80,- eur od podania návrhu a styk s otcom neupraviť. Od podania návrhu jej otec na výživnom nezaplatil nič. Uviedla, že otca maloletej už 1 rok nevidela a vôbec nevie kde sa nachádza. Nijakým spôsobom nekontaktuje ani ju ani svoju dcéru. Zavolal jej však jeho otec, ktorý sa opýtal na vnučku. Ani rodičia otca nevedia kde sa ich syn nachádza, keďže s nimi prerušil kontakt. Okrem maloletej C. je v jej osobnej starostlivosti aj mal. Š., ktorého má z prvého manželstva. Spolu s maloletou C. a maloletým Š., žijú u jej rodičov. Rodičom prispieva na bývanie 100,-eur mesačne. Na obe deti poberá rodinné prídavky. Na Š. má jeho otec súdom určenú povinnosť prispievať na výživné 150,- eur. Výživné jej však neposiela, preto podala na neho trestné oznámenie. Ona sama nevlastní žiadne nehnuteľné veci a hnuteľné veci vyššej hodnoty. K svojim majetkovým pomerom matka doplnila, že pracuje v administratíve, jej mesačný príjem je cca. 640,- eur. Od 08/2017 je to 700,- eur. Spláca spotrebiteľský úver, splátka je 97,- eur. Splácať ho bude ešte 3 roky a spláca tým dlhy svojich bývalých partnerov. Maloletej C. platí škôlku 50,- eur, každé 3-4 mesiace dáva 50,- eur na oblečenie, topánky. Obom deťom platí životné poistky v sume 21,- eur mesačne na každé dieťa. C. je toho času zdravé dieťa, navštevuje len kožného lekára kvôli ekzémom, s čím nemá zvýšené náklady.

8. Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil, nakoľko v súčasnej situácii považoval za potrebné upraviť pomery maloletého dieťaťa.

9. Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti SunStreet Investments, s.r.o. vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 09/2016 do 08/2017 bol vo výške cca 636,-eur netto.

10. Podľa potvrdenia C. Š. T. XX, J. zo dňa 01.04.2016 maloletá C. Ž. navštevuje materskú školu od 02.09.2015. Počas pobytu v škôlke sú rodičia platiť rodičovskému združeniu 35,-eur za jeden polrok a poplatok za stravu dieťaťa 1,27 eur na deň a režijný poplatok na stravné za mesiac vo výške 2,-eurá. Súčasne sa platí príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy vo výške 16,28 eur mesačne.

11. Podľa nákladov vyčíslených matkou tieto predstavujú - 200,-eur príspevok rodičom na bývanie, električenka 24,-eur a stravu, poistenie v Allianz na mal. C. vo výške 21,-eur, škôlka mesačne 16,28 eur + strava 30,-eur a rodičovský príspevok na rok 90,-eur, lieky, oblečenie, obuv podľa potreby cca 50,- eur za 3 mesiace.

12. Podľa potvrdenia od posledného zamestnávateľa otca zo dňa 19.06.2017, bol otec zamestnaný od 02/2016 do 05/2016 a jeho priemerný príjem za toto obdobie bol vo výške 222,96 eur. Za obdobie 03/2016- 05/2016 predstavovali exekúcie cca 48,-eur každý mesiac.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 5 rokov, pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh matky je opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými

okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletú C. ako aj s ohľadom, na to že otec matku a mal. dieťaťa už viac ako rok nekontaktuje súd rozhodol tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv a povinností. S ohľadom na nezáujem otca stretávať sa s dieťaťom, by akákoľvek úprava styku bola neúčelná, preto styk otca neupravil.

28. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

29. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.

30. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa odseku 4 § 62 ZR. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

31. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené potreby 5-ročného dieťaťa, dospel k záveru, že výživné požadované matkou vo výške 80,-eur je primerané potrebám toho času 5- ročného dieťaťa. V prejednávanej veci je to matka, ktorá ako rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Otec nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť o maloleté dieťa ani si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o výšku výživného túto súd napriek tomu, že nemal preukázané majetkové pomery otca stanovil na sumu 80,-eur ako požadovala matka, vychádzajúc z toho, že otec je v produktívnom veku a svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

32. Súd priznal výživné odo dňa podania návrhu, t.j. od 18.02.2016 do 30.09.2017, nakoľko v čase rozhodovania súdu už nastala splatnosť výživného za mesiac september 2017. Od podania návrhu od 18.02.2016 do 30.09.2017 vzniklo otcovi zročné výživné na mal. C. vo výške 1.553,10 eur ( teda za 19 mesiacov a 12 dní /február 2016 bol priestupným rokom/ ) Za 19 mesiacov predstavuje zročné výživné sumu 1.520,-eur. Za 12 dní mesiaca február ( od 18.02.2016 do 29.02.2016) predstavuje zročné výživné 33,10 eur ( výživné na 1 deň je vo výške 2,758 eur). Spolu zročné výživné je vo výške 1.520,- eur + 33,10 eur , t.j. 1553,10 eur. Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 50-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2017, nakoľko mal za to, že vzhľadom

na sumu zročného výživného uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Otec má právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.