Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-46-2017.pdf
PDF · 132.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX S., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Romanom Hojerom, advokátom, so sídlom W. XX, XXX XX M. - Q., proti žalovanému: AVAM FINANCIAL GROUP s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 732 796, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie 10.240 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/87/2015-626 zo dňa 11.11.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/87/2015-626 zo dňa 11.11.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Nitra dňa 10.04.2015 a následne postúpenú na Okresný súd Žilina dňa 31.08.2015 na základe vznesenej námietky miestnej príslušnosti žalovaným, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 10.240 Eur s úrokmi z omeškania a trovy konania. Žalobca nárok odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnej spolupráci, na základe ktorej ako finančný agent vykonával pre žalovaného dohodnuté činnosti za dohodnutú odmenu. Žalovaný dohodnutú províziu neuhrádzal, preto žalobca ukončil spoluprácu a vystavil vyúčtovaciu faktúru za neuhradené a nedoplatené provízie za celý rok 2014. Splatnosť faktúry bola 14.01.2015, ktorú žalovaný neuhradil, ani na upomienky nereagoval. Spolu so žalobou predložil faktúru č. 01/2014 s prílohou, upomienku zo dňa 16.02.2015, 02.03.2015, zmluvu o obchodnej spolupráci s prílohou č. I., II.
2 K procesnému postupu okresný súd uviedol, že nariadené ústne pojednávania, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, boli viackrát odročované bez prejednania veci na žiadosť strán v konaní a ich zástupcov, čím sa zbytočne predĺžilo konanie nie vinou zo strany okresného súdu.
3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.05.2012 Zmluvu o obchodnej spolupráci (ďalej len ,,Zmluva“), predmetom ktorej boli dohodnuté činnosti uvedené v článku I. Zmluvy, ktoré mal vykonávať žalobca v prospech žalovaného. Cenové dojednanie bolo obsiahnuté v článku V. Zmluvy, v zmysle ktorého mal žalovaný povinnosť uhrádzať žalobcovi províziu za platby pripísané na účet žalovaného. Výška celkovej provízie za sprostredkovanie bola daná províznym poriadkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ináč minimálne 75% zo základu. Žalobca mal nárok na províziu len vtedy, ak bol obchodný prípad právoplatne
uzavretý a žalovaný dostal za jeho uzavretie províziu od subjektu finančného trhu. V danom článku boli dojednané aj podmienky storien, pričom stornom sa rozumie výpoveď poistnej či inej zmluvy alebo zánik zmluvy pre neplatenie poistného. Podľa článku V. bod 8 Zmluvy žalobca nemá nárok na vyplatenie provízie, ak došlo k neprávoplatnému uzavretiu obchodného prípadu, ak žalovaný nedostal províziu za uzavretý obchodný prípad od subjektu finančného trhu, ak došlo k uzavretiu prípadu bez súčinnosti žalobcu. Okresnému súdu bol predložený aj Provízny poriadok - Provízie a platobné podmienky, a to spolu s dodatkami (č.l. 80-90 spisu).
4. Za aplikácie na ust. § 642, § 644, § 647 ods. 1, 2, § 650 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov okresný súd konštatoval, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy.
5. Okresný súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že zmluvu o spolupráci ukončil pre nevyplatenie provízií, s čím sa žalovaný nestotožnil. Z predložených listín mal okresný súd zistené, že žalobca listom zo dňa 12.08.2014 požiadal žalovaného o výmaz z registra Podriadených finančných agentov NBS k 31.08.2014, a to dohodou (č.l. 20). Zároveň listom zo dňa 20.08.2014 žiadal o ukončenie spolupráce dohodou ku dňu doručenia a zároveň žiadal o výmaz z NBS (č.l. 21). Z uvedeného podľa okresného súdu vyplývalo, že tvrdenie žalobcu bolo nepravdivé a zavádzajúce. Na základe toho žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.08.2014, č. 1008/OO/2014-08 vyhovel žiadosti žalobcu s okamžitou platnosťou (č.l. 22 obsahu spisu).
6. Žalovaný predložil vyúčtovanie odmien žalobcovi za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2014 s komentárom, z ktorého vyplývajú jednotlivé odmeny za jednotlivých klientov, s ktorými bola uzavretá zmluva prostredníctvom žalobcu (č.l. 24). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade v Žiline dňa 24.11.2014 vo veci preverenia účtovníctva a vyplácania provízie na základe uzatvorených zmlúv o obchodnej spolupráci v roku 2014 jednoznačne vyplýval záver, že správca dane preveril výberovým spôsobom zmluvu o obchodnom zastupovaní, ako aj vyúčtovanie odmien a jej účtovanie a nezistil ku dňu 30.09.2014 žiadne porušenie.
7. Okresnému súdu boli predložené aj jednotlivé vyúčtovania odmien žalobcovi za jednotlivé obdobia, z ktorých vyplývajú mená subjektov, s ktorými boli uzavreté zmluvy, číslo zmlúv, sumy a odmeny. Taktiež boli predložené výpisy z účtov žalovaného, z ktorých vyplývalo poukazovanie daných odmien žalobcovi (č.l. 91-178). Zároveň boli s danými listinami predložené aj určité zmluvy, ktoré mal sprostredkovať žalobca a ktoré boli následne zmenené, či zrušené na žiadosť klientov. (č.l. 179-427). Z daných listín bolo podľa okresného súdu zrejmé, že niektoré zmluvy, ktoré sprostredkoval žalobca, zanikli, resp. klienti nesúhlasili so zmenami, či zmenou tarify, žiadali zrušenie zmluvy, v dôsledku čoho v zmysle Zmluvy nemohla byť vyplatená provízia žalobcovi v takej výške, ako by bola vyplatená, keby zmluva bola riadne uzavretá, resp. zotrvala určitú dobu, a to všetko v zmysle provízneho poriadku zmluvy o spolupráci, kde sú dojednané podmienky pre vyplatenie provízie, či jej stornovanie. Z uvedených listín vyplývalo, že neboli splnené všetky podmienky pre vyplatenie provízie v celom rozsahu, čo vyplýva aj z dokladov vyúčtovania zadržaných provízií, vyplatených provízií a z dokladov k obchodom, za ktoré žalobca žiada vyplatenie provízií.
8. Okresný súd poukázal na to, že zástupca žalobcu v konaní jednoznačne uviedol, že nevie presne uviesť žalovanú sumu, iba posúdil tento nárok nejakým svojim výpočtom, ktorý však nepredložil. Mal za to, že danú sumu bude vedieť presne určiť po predložení materiálov, ktoré požadoval od žalovaného. Žalovaný okresnému súdu predložil listiny, ktoré však žalobca nepovažoval za dostatočné, avšak ďalšie nepredložil, nakoľko ďalšie požadované listiny sa týkali iných klientov a nie žalobcu, preto neboli dôvodné pre toto konanie. V tejto súvislosti okresný súd zvýraznil, že predsa nie sú odmeny, či provízie u každého sprostredkovateľa rovnaké, a preto uzavrel, že nebol dôvod na vykonanie takého dôkazu. Okresný súd skonštatoval, že podstatným bol provízny poriadok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spolupráci. Pokiaľ žalobca požadoval nejakú odmenu s poukazom na daný provízny poriadok, tento predložený bol a bolo vecou žalobcu, aby preukázal výšku nevyplatenej odmeny, aby presne uviedol/ špecifikoval prípady s riadnym vysvetlením, či zdôvodnením, v ktorých nebola riadne vyplatená. Nebolo vecou okresného súdu, aby túto sumu počítal sám. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca domáhal nároku titulom nevyplatenej provízie, tak bolo potrebné, aby požadovanú sumu riadne zdokladoval, a to s riadnym výpočtom, k čomu zo strany žalobcu nedošlo, pretože tento len uvádzal svoje úsudky a predpoklady, bez relevantného základu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že to bol žalobca, ktorý
mal uzavretú Zmluvu so žalovaným a nie s ďalšími subjektmi - poisťovňami a výška provízie, či spôsob vyplácania odmeny bol riadne stanovený v Zmluve a v jej prílohe. Zmluvy medzi žalovaným a ďalšími subjektmi - poisťovňami, boli pre predmetnú vec irelevantné. Sám žalovaný potvrdil, že sa postupovalo podľa zmluvy o spolupráci a žalobca mal k dispozícii provízne listy, ktoré nikdy nenamietal. Napriek tomu sa žalobca domáha nejakého nároku, ktorý vypočítal „od oka“. V tejto súvislosti správne poukázal, že žalobca si pamätá 10-miestne čísla zmlúv, ale nepamätá si výšku navýšenia provízie, ktorú požaduje v tomto konaní.
9. Pokiaľ žalobca požadoval od žalovaného v rámci súdneho konania provízne podmienky, provízne zostavy výplat, či kópie zmlúv P. F. a jeho rodinných príslušníkov, tak tomuto návrhu okresný súd nevyhovel, nakoľko žalobca vyvolal súdne konanie, v ktorom požadoval konkrétnu sumu, ktorej výpočet nepredložil a ničím nepreukázal danú výšku a ani to, či skutočne nebola vyplatená daná provízia. Žalovaný v zmysle zmluvy o sprostredkovaní nemal žiadnu povinnosť predkladať žalovanému ním požadované listiny, preto okresný súd vyhodnotil, že takúto povinnosť nemá ani v predmetnom konaní. Žalobca mal k dispozícii všetky potrebné listiny počas trvania zmluvného vzťahu a podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nerozporoval, žalobca nikdy nenamietal dané výplaty, vyúčtovania. Návrh na predloženie zmlúv p. F. a jeho rodinných príslušníkov, bol preto vyhodnotený okresným súdom ako pre toto konanie irelevantný, nakoľko jednak nebol stranou v konaní a nebolo možné pri uplatnenom nároku odkazovať na iné zmluvy, ktoré mohli byť uzavreté s inými podmienkami a s predmetom konania nesúvisia.
10. Okresný súd ďalej poukázal na to, že Provízne schémy s poisťovňou AXA a s inými poisťovňami, ktoré žalobca požadoval od žalovaného, podliehajú podľa žalovaného obchodnému tajomstvu, nesúvisia s prejednávanou vecou, sú predmetom obchodnej dohody výlučne medzi poisťovňou a žalovaným. Žalobca, hoci mal dôkaznú povinnosť, tak podľa názoru okresného sa túto snažil preniesť na žalovaného prostredníctvom súdu. Okresný súd opätovne zdôraznil, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nikde neuvádza, že je žalovaný povinný preukazovať provízne listiny žalobcovi. Žalobca predsa mohol riadne označiť počas obdobia spolupráce, kde je nesprávna provízia, čo však neurobil. Žalobca v období spolupráce nikdy nereklamoval provízie. Žalobca predložil 33 mien a nezrovnalostí na províziách, ktoré súvisia s poisťovňou AXA, následne na čo žalovaný súdu predložil všetkých 33 zmlúv uzatvorených s danými osobami, kde v čase podania žaloby mal žalobca vedomosť o tom, že predmetné zmluvy boli zrušené, keďže žiadosť o storno tých zmlúv písal žalobca, resp. jeho zástupca a aj napriek tomu žiadal provízie. Ak žalobca uvádzal nejakých tiperov, z listín a z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca predmetných 33 zmlúv vpracovával sám. Naviac provízne zostavy, ktoré požadoval žalobca, sa týkajú rádovo 10.000 klientov s ich osobnými údajmi vrátane finančnej situácie.
11. Okresný súd uzavrel, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 132 CSP, v zmysle ktorého strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
12. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ v priebehu konania žalobca navrhol výsluch svedka, následne od toho upustil a taktiež požadoval predloženie listín žalovaným, tomu okresný súd nevyhovel. Predsa, ak žalobca niečo tvrdil, musel vychádzať z nejakých relevantných podkladov. Počas zmluvného vzťahu žalobca mal k dispozícii listiny, nič nenamietal a potom podal žalobu na zaplatenie sumy bez akéhokoľvek výpočtu, vysvetlenia výšky vychádzajúc údajne len z obdobných zmlúv, ktoré taktiež nepredložil, a teda nepreukázal údajnú obdobnosť. Okresný súd mal za nepochybné, že žalobca mal so žalovaným riadne uzavretú Zmluvu s províznym poriadkom, preto nebol dôvod posudzovať obdobné zmluvy. Žalobca tak výšku požadovaného nároku určil svojvoľne, podľa jeho domnienok a bez relevantného základu. Žalobca nevedel presne uviesť, konkretizovať údajné pochybenie žalovaným, pričom žalovaný riadne preukázal svoje tvrdenia, ako aj to, že žalobcovi neprislúcha nárok na vyplatenie ďalšej provízie, a teda jeho nárok je neopodstatnený. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nevyplatení provízií, dokonca nepreukázal ani výšku žalovanej istiny, ktorej výpočet nevedel ani vysvetliť, teda neuniesol dôkazné bremeno, ako ani bremeno tvrdenia. O nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žalobca poukázal na to, že v priebehu súdneho konania nikdy nebolo preukázané, že by zmluvy, za uzavretie ktorých si žalobca od žalovaného nárokoval zaplatenie provízií, neboli skutočne uzatvorené, a teda, že by žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie provízie. V zmysle ust. § 644 Obchodného zákonníka tak žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie nárokovaných provízií. Na skutočnosti, že tento nárok vznikol, nič nemení ani to, či neskôr došlo k zrušeniu uzatvorených zmlúv. Všetky zmluvy, za uzavretie ktorých si žalobca nárokuje vyplatenie provízie, boli na základe činnosti žalobcu riadne uzatvorené ešte pred vymazaním žalobcu z registra Podriadených finančných agentov NBS. Na vznik nároku žalobcu na vyplatenie provízií nemohol mať žiadny vplyv ani neskorší výmaz z registra Podriadených finančných agentov NBS. Žalobca zároveň namietol poukaz okresného súdu v odôvodnení rozhodnutia na závery vyplývajúce zo Zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade v Žiline dňa 24.11.2014 vo veci preverenia účtovníctva a vyplácania provízie na základe uzatvorených zmlúv o obchodnej spolupráci v roku 2014 u žalobcu a jej branie do úvahy pri rozhodovaní, pretože tieto podľa žalobcu nemajú nijaký súvis a vzťah ku skutočnosti, či vznikol nárok žalobcu na vyplatenie provízií. Daňový úrad predsa neskúma správnosť ich vyplácania, skúma len daňové aspekty celého vzťahu. Žalobca ďalej poukázal na to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedisponoval dokumentmi, preukazujúcimi jeho tvrdenia a jeho oprávnené nároky a ani nimi nemohol disponovať z dôvodu ukončenia spolupráce so žalovaným a z dôvodu súvisiaceho odovzdania všetkej súvisiacej dokumentácie žalovanému v zmysle zmluvy. Nakoľko súd prvej inštancie neuložil žalovanému ani po opakovaných výzvach zo strany žalobcu predloženie týchto dokumentov, nemohli byť tieto v konaní pred súdom prvej inštancie prezentované. Napriek tejto skutočnosti, a to na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, okresný súd vo veci rozhodol. Až po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie získal žalobca prístup k niektorým ďalším dokumentom, ku ktorým predtým nemal prístup, a ktoré nado všetku pochybnosť preukazujú jeho oprávnený nárok. Týmto žiadal odvolací súd o zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalobca k odvolaniu doložil listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 647 - 654 spisu.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Poukázal na to, že žalobca počas celého konania šikanóznym spôsobom vyžadoval od žalovaného dokumenty, ktoré žalovaný nebol objektívne schopný predložiť, čo aj dokázal. Žalobca porušoval zásady Civilného sporového poriadku a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, čo potvrdil i okresný súd. Žalobca tiež porušil ČI. 8 CSP, pretože si nesplnil svoju povinnosť a neoznačil skutkové tvrdenia a nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi, teda neuniesol dôkazné bremeno v súlade s princípom hospodárnosti. Zároveň počas celého konania postupoval v rozpore s čl. 17 CSP a ust. § 154 CSP. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že určité dôkazy nadobudol až po vynesení rozsudku, tak toto sa nezakladá na pravde. Žalobca mal už pred prvým pojednávaním dôkazy, ktoré žalovaný okresnému súdu na základe výzvy obratom predložil, uvedené dôkazy v rozsahu zmluvy o spolupráci, a teda provízne vyúčtovania po dobu celej spolupráce so žalobcom, vrátane dokladov o úhrade týchto províznych vyúčtovaní. Žalobca pritom neustále prostredníctvom okresného súdu žiadal o predloženie dokumentov, ktorými žalovaný nedisponuje, pričom na základe zmluvy o spolupráci na také dokumenty žalobca ani nemá nárok a
je zrejmé, že ich predložením by sa žalovaný dopustil porušenia ochrany osobných údajov, a tým aj ochrany obchodného tajomstva a dobrého mena žalovaného na trhu. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na postup žalobcu počas priebehu sporu mal za to, že jeho záujmom bolo najmä získanie zostavy kmeňa poistných zmlúv za účelom obohatenia a vlastného prospechu žalobcu, nakoľko žaloba a jej prílohy neobsahovali dokumenty/dôkazy, na ktoré sa žalobca odvolával. Taktiež na pojednávaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom neustále trval na predložení províznych zostáv, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom žaloby a ktoré žalovaný nemá k dispozícii. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu, ktorá je nenárokovateľná a ktorá bola vyčíslená svojvoľne a v rozpore so zmluvou o spolupráci. K námietke žalobcu ohľadom kontroly daňového úradu a jej uvedenia v odôvodnení rozsudku, žalovaný uviedol, že práve na podnet žalovaného sa konala táto kontrola a predloženie výsledku tejto kontroly daňového úradu malo dotvoriť celkový obraz šikanózneho správania sa žalobcu voči žalovanému. Podľa žalovaného žalobca nedokázal uniesť dôkazné bremeno, preukázať svoj uplatňovaný nárok. Z uvedeného žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.
15. Okresný súd výzvou zo dňa 26.1.2017 vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu postupom podľa ust. § 374 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 10 dní písomne k vyjadreniu žalobcu vyjadril. Žalovaný v lehote stanovenej ust. § 374 ods. 2 CSP okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/46/2017-674 zo dňa 18.08.2017 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.09.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.
18. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
19. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 27. decembra 2016 a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
20. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
21. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že ak rozhodným bol uplatnený nárok žalobcu a v jeho rámci posúdenie obrany žalovaného vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 383 CSP, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedená v ust. § 366 CSP.
22. Krajský súd zvýrazňuje, že nepochybne s uplatneným nárokom žalobcu, vymedzeným v žalobe zo dňa 8.4.2015, a to nárokom na zaplatenie sumy 10.240 Eur spolu s príslušenstvom, z titulu nevyplatených a nedoplatených provízií za celý rok 2014, na podklade faktúry č. 01/2014, bola spojená dôkazná povinnosť žalobcu a oproti nej stojaca dôkazná povinnosť žalovaného, v rámci obrany proti tomuto nároku podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v spojení s čl. 8 CSP.
23. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 387 ods. 2 CSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvorili dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec správne posúdil a z akých dôvodov.
24. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza nasledovné.
25. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 01.05.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o obchodnej spolupráci, predmetom ktorej boli činnosti vymedzené v čl. I. zmluvy, pričom žalovaný ako záujemca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako sprostredkovateľovi odplatu za podmienok vymedzených v čl. V. predmetnej zmluvy. Tieto zhodné tvrdenia si okresný súd správne postupom podľa ust. § 186 ods. 2 CSP osvojil.
26. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca listom zo dňa 12.8.2014 požiadal žalovaného o výmaz z registra Podriadených finančných agentov NBS k 31.8.2014 dohodou a zároveň listom zo dňa 20.8.2014 požiadal o ukončenie spolupráce dohodou ku dňu doručenia, ktorej žiadosti bolo žalovaným vyhovené s okamžitou platnosťou (č.l. 22 spisu), t.j. došlo k zániku zmluvného vzťahu.
27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia neuhradených a nedoplatených provízií za rok 2014, vyúčtovaných faktúrou č. 01/2014. K odvolacej námietke, že v priebehu súdneho konania nebolo preukázané, že by zmluvy, za uzavretie ktorých si žalobca od žalovaného nárokoval zaplatenie provízií, neboli skutočne uzavreté, a tým podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka vznikol nárok žalobcu na vyplatenie nárokovateľných provízií, krajský súd poukazuje primárne na charakter zmluvy o sprostredkovaní, ktorá patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodený od mandátnej zmluvy. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní podľa ust. § 263 ods. 1 CSP majú s výnimkou základného ust. § 642 dispozitívnu povahu a je vecou zmluvných strán, akým spôsobom upravia svoje vzájomné práva a povinnosti. Určujúcim teda v danom prípade boli dojednania vyplývajúce z predloženej zmluvy o obchodnej spolupráci v spojení s províznym poriadkom podľa čl. V bod 5.3 zmluvy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o obchodnej spolupráci. Čl. V. zmluvy presne stanovoval podmienky pre vznik nároku na vyplatenie provízie a provízny poriadok určoval výšku jednotlivých provízií. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k základu a výške uplatneného nároku odkázal na zmluvu a prílohu k nej, a ako dôkaz doložil len faktúru č. 01/2014, na ktorej druhej strane faktúry sa pod časťou „navýšenie poistných súm pre klientov, z ktorých neboli vyplatené provízie“, nachádzajú mená jednotlivých subjektov, čísla poistných zmlúv uvedením sumy, ďalej zadržaná provízia za september 2013, za august 2014, september 2014, október 2014. Do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.03.2016 žalobca k základu nároku uviedol, že... daná suma pozostáva z viacerých častí, a to jednak z nevyplateného dopoistenia, týkajúce sa poisťovne AXA - ide o poistenie „riziko životného poistenia“, kde sa zmenila tarifa a mala sa doplatiť určitá provízia..“ a výške ...„čo sa týka toho nevyplateného dopoistenia poisťovne AXA, to sme nevedeli presne vypočítať tú sumu z nedostatku materiálov“ (konkrétne na č.l. 491 a 492 spisu). K špecifikácii v žalobe uplatneného nároku žalobca žiadal, aby žalovaný predložil ku všetkým poistným zmluvám vyúčtovanie, provízne listy, ktoré má žalovaný uzavreté s poisťovňou AXA, poisťovňou Kooparetiva. Na otázku okresného súdu, ako žalobca vypočítal sumy navýšenia, teda uplatnený nárok, žalobca uviedol ...„to bolo len od oka“, čo zdôvodnil tým, že uzavreté zmluvy musel odovzdať, a preto výšku nevie. Žalovaný na základe výzvy okresného súdu a požiadavky žalobcu doložil požadované doklady nachádzajúce sa na č.l. 66 - 427 spisu, a to kópie zmlúv o spolupráci vrátane príloh, doklady vyúčtovania odmien vrátane dokladov o ich úhrade, doklady k obchodom, za ktoré žalobca žiadal vyplatenie provízií. Ďalej doložil zmluvu o obchodnej spolupráci, provízny poriadok a platobné podmienky. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznával, pričom poukázal na zmluvné dojednanie vzniku tohto nároku vo väzbe na obsah ním predložených listinných dôkazov, preukazujúcich opak tvrdení žalobcu.
28. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tento právny záver vychádzal z výkladu ustanovení upravujúcich tzv. dôkaznú povinnosť strany sporu. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a čl. 8 CSP v znení platnom a účinnom od 1.07.2016, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strany sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Na to, aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
29. V prejednávanej veci mal žalobca vo vzťahu k žalobou vymedzenému nároku bremeno tvrdenia o tom, že mu na základe zmluvy o obchodnej spolupráci vznikol nárok na zaplatenie provízií za celý rok 2014, vyúčtovaných na podklade faktúry č. 01/2014. Z tohto bremena tvrdenia mal tak dôkaznú povinnosť preukázať základ a výšku tohto nároku, t.j. jednotlivé položky na rube vystavenej faktúry, t.j. že na jeho strane došlo nielen k splneniu zmluvne dohodnutých podmietok pre vznik nároku na províziu, ale i jeho výšku, k čomu nedošlo. Pokiaľ sa žalobca bránil tvrdením, že vzhľadom k ukončeniu spolupráce odovzdal všetky dokumenty, materiály a pomôcky žalovanému ako zastúpenému, z ktorého dôvodu žiadal predložiť dôkazy žalovaným, tak v zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že žalovaný požadované relevantné doklady predložil. Napriek tomu, že po doložení dôkazov žalovaným, žalobca do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.03.2016 uviedol, že výpočet uplatneného nároku predloží okresnému súdu, k tomu z jeho strany nedošlo. K následnej žiadosti žalobcu o doloženie ďalších dokladov žalovaným, vo vzťahu k preukázaniu základu a výšky jeho nároku, tak krajský súd v zhode s okresným súdom opätovne zvýrazňuje, že dôkazné bremeno bolo primárne na žalobcovi a ani skutočnosť, že zo strany žalobcu po ukončení zmluvy došlo k vráteniu jednotlivých dokumentov, nepreniesla dôkazné bremeno na žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať predloženie iných ďalších dokladov, ktoré boli viazané obchodným tajomstvom, resp. sa netýkali žalobcu.
30. Okresný súd zhodnotením dôkaznej povinnosti sporových strán dospel k správnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, s následkom znášania pre neho nepriaznivého rozhodnutia, t.j. zamietnutia žaloby (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009).
31. Krajský súd k odvolacím dôvodom žalobcu len dopĺňa a zvýrazňuje, že žalobca nepredložil vyčerpávajúce dôkazy, ktoré by ho oprávňovali požadovať od žalovaného vyúčtovanú províziu v určenej sume na základe skutkových tvrdení vymedzených v žalobe a ďalších tvrdení. Na podporu tohto záveru je treba predovšetkým akcentovať fakt, že sám žalobca nebol vo svojich tvrdeniach a ani predkladaní dôkazov konzistentný. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2675/2006, podľa ktorého ...„dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V danom prípade si žalobca nesplnil relevantným spôsobom povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú tak, aby v danom prípade bolo možné konštatovať unesenie dôkazného bremena, a tým nesie zodpovednosť za neúspech v spore.
32. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a z dôvodu vyporiadania sa s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvádza, že dôvody, na ktorých odvolateľ založil odvolanie, boli pre jeho úspech v konaní irelevantné. Len všeobecné poukazovanie na nedispozíciu s dokumentmi, bez bližšieho zdôvodnenia, napriek žalovaným doloženej dokumentácii, nie je skutočnosťou postačujúcou k tomu, aby týmto bol založený konkrétny odvolací dôvod.
33. Krajský súd konštatuje, že v rámci rozhodovania okresným súdom nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej veci nedošlo. Okresný súd na úplne a riadne zistený skutkový stav veci aplikoval správne hmotné právo, a to rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 186/2009 Z.z., ktoré v citácii uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj zákonným spôsobom interpretoval na zistený skutkový stav (5Cdo 244/2011 - dispozičná a prejednacia zásada). Z týchto len doplnených záverov krajského súdu bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. V súvislosti s odôvodnením krajského súdu sa poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého ...„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.