Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-73-2016.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej I. X., P.. XX.XX.XXXX, Y. V. E. X, Ľ., o zaplatenie 107,83 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 58,25 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9,01 eura od 10. 9. 2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,99 eura od 10. 10. 2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 24,25 eura od 10. 11. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 8,04 %, o výške, ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 9. 9. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 107,83 eur príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa
- obchodnej spoločnosti H. X., N..H.., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3. 9. 2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 4. 9. 2015. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej a mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosť sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby podľa Zákona o elektronických komunikáciách. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnila. 2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Doručená jej bola s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk dňa 27. 05. 2017. 3. Podľa § 297 písm. b) zákona číslo 160 /2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP" ), pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 107,83 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. 9. 2017 o 8. 45 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20. 9. 2017. 5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 6. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť H. X., N..H.. a žalovaná uzavreli dňa 3. 7. 2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu. 7. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrou s variabilným symbolom XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 9. 2013 vo výške 14 eur, ktorá zahŕňala okrem poplatkov za služby tiež upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eura, faktúrou s variabilným symbolom 7310139193 splatnou dňa 9. 10. 2013 sumu 49,78 eura, ktorá zahŕňala okrem mesačných poplatkov za služby tiež upomienku za oneskorené platby vo výške 4,99 eura a poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eura bez DPH (19,80 s DPH), faktúrou s variabilným symbolom XXXXXXXXXX splatnou dňa 9. 11. 2013 sumu 44,05 eura, ktorá zahŕňala okrem mesačných poplatkov za služby tiež poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eura bez DPH (19,80 eura s DPH). 8. Z oznámenia zo dňa 4. 9. 2015 vyplýva, že žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky voči nej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 10. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pripojení a dodatkom k nej. Predmetná Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. 12. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v časti, a to vo vzťahu k vyúčtovaným službám (mesačné poplatky) s DPH vo výške 58,25 eura (suma 9,01 eura vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX + suma 24,99 eura vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX + suma 24,25 eura vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX). Žalovaná počas konania nerozporovala tú skutočnosť, že žalobcovi neuhradila cenu poskytnutých služieb, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58,25 eura. 13. Vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodnutia v časti nepriznania poplatkov za upomienku a poplatkov za obmedzenie a prerušenie služby súd poukazuje na to, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na obmedzenie služby/prerušenie služby, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu obmedzenie a prerušenie služby nemožno považovať za službu, z ktorej by mala žalovaná určitý prospech a teda bola by za ňu povinná platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom dodávateľa ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov spotrebiteľom, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie služby/ prerušenie služby je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného dodávateľa, nie službou v prospech spotrebiteľa. Rovnako tak i poplatok za upomienku, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Doručením upomienky žalovanej nevznikli právnemu predchodcovi žalobcu žiadne náklady, lebo boli súčasťou vystavenej faktúry. Podľa názoru súdu by si právny predchodca žalobcu v súvislosti so zasielaním upomienok mohol dôvodne uplatňovať len reálne vzniknuté náklady (za splnenia predpokladu preukázania, že takúto činnosť konkrétnym spôsobom aj vykonal), čo v prejednávanom spore nebolo preukázané. 14. Na podporu vyššie uvedeného názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX V. I. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého, cit: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.“ 15. Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu v časti nároku týkajúceho sa uplatnenej upomienky (4,99 eura) fakturovanej faktúrou splatnou dňa 9. 9. 2013, upomienky (4,99 eura) a poplatku za obmedzenie
služieb (16,50 eura bez DPH, t.j. 19,80 eura s DPH) fakturovaných faktúrou splatnou dňa 9. 10. 2013 a poplatku za prerušenie služieb (16,50 eura bez DPH, t.j. 19,80 eura s DPH) fakturovaného faktúrou splatnou dňa 9. 11. 2013. 16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, keď neuhradila cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, a tak jej vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaná sa dostala do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti faktúr, a tak je povinná okrem istiny 58,25 eura zaplatiť aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. 18. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne úspešnejší žalobca (jeho úspech predstavuje 58,25 eura, t.j. 54,02 %) má nárok na náhradu trov konania voči pomerne neúspešnejšej žalovanej (jej úspech predstavuje 45,98 %), v rozsahu 8,04 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).