Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-10Sa-6-2023.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-10Sa/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, AK Košice, ul. Palackého č.1, 040 01 Košice proti žalovanému : Sociálna poisťovňa , ul. 29.augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2022 takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2022 a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. O žiadosti žalobcu zo dňa 25.08.2022 o priznanie invalidného dôchodku rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.09.2022 tak, že túto podľa § 70 ods.1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 25.08.2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti určil posudkový lekár na 40%.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. K odvolaniu pripojil lekársku správu zo dňa 19.10.2022.
3. V odvolacom konaní po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný vydal rozhodnutie číslo 790 225 8771 0 zo dňa 15.12.2022, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a to dňa 10.11.2022, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a spis z toho dôvodu postúpil na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne , Ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 13.12.2022 a ktorý posudok tvorí prílohu rozhodnutia žalovaného. Z tohto odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzal z lekárskych správ : zo dňa 03.01.2020 – psychiatrické vyšetrenie, zo dňa 03.01.2020 – správa z denného psychiatrického stacionára, zo dňa 28.12.2021 – správa z psychiatrického vyšetrenia, zo dňa 17.01.2022 a zo dňa 31.01.2022 – správa z psychiatrického vyšetrenia, zo dňa 19.10.2022 – správa z psychiatrického vyšetrenia, zo dňa 02.07.2020 – správa
z psychiatrického vyšetrenia a zo dňa 02.03.2022 – správa z psychologického vyšetrenia. V časti posudku označeného ako choroba posudkový lekár uviedol : chorobu s diagnózou F 70.1 – Mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby. V závere časti posudku označeného ako posudok posudkový lekár uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu aj starších psychologických a psychiatrických vyšetrení je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Mierna duševná zaostalosť s poruchami správania, ktorú zaradil do kapitol : V – Duševné choroby a poruchy správania, položka 6 – mentálna retardácia, písmeno a) ľahká mentálna retardácia ( horné, stredné a dolné pásmo IQ v pásme 50-69 s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. Dolná hodnota percentuálneho rozpätia je stanovená na hranici klinického nálezu v hraničnej oblasti horného pásma miernej duševnej zaostalosti. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 40%.
II. Správna žaloba
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe namieta to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca namieta predovšetkým nedostačujúce zistenie skutkového stavu podľa § 710 ods.8 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods.6 zvýšiť najviac o 10=. K žalobe žalobca priložil lekársku správu zo dňa 08.02.2023, kedy podstúpil kontrolné psychiatrické vyšetrenia psychiatrom D. C. E., PRAEMIUM PERMANSIO s.r.o. Žalobca má za to, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia neboli vzaté do úvahy všetky relevantné lekárske správy a údaje zo zdravotnej dokumentácie, ktoré považuje žalobca za rozhodujúce, pričom výsledky a závery posudkových lekárov boli v príčinnej súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu a vydaním napadnutého rozhodnutia . Zároveň poukázal na to, že sa žalovaný vôbec nezaoberal ustanovením § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení neuviedol dôvod, pre ktorý predmetné ustanovenie neaplikoval resp. prečo ho nepovažoval za dôvodné a preto sa javí rozhodnutie za arbitrárne. Z toho dôvodu navrhol, aby súd doplnil dokazovanie a nariadil znalecké dokazovanie.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2023 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na odborný posudok posudkového lekára žalovanej zo dňa 13.12.2022, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Nakoľko v konaní neboli preukázané iné zdravotné ochorenia , nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená posudkovým lekárom na 40%, preto jeho zdravotný stav nepodmieňuje priznanie invalidity Subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že jeho zdravotnému postihnutiu zodpovedá vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené do rúk posudkových lekárov sociálneho poistenia. Skutkový stav bol v prípade žalobcu zistený správne, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi. Námietka žalobcu, že nebola splnená podmienka presného a úplného zistenia skutkového stavu veci nie je preto dôvodná. Pokiaľ ide o lekársku správu pripojenú k žalobe k tejto žalovaný uviedol, že nakoľko v zmysle ustanovenia § 135 zákona č. 162/2015 Z.z.. Správny súdny poriadok je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, z tohto dôvodu je potrebné považovať rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Taktiež postup správnych orgánov pri posúdení nároku žalobcu na priznanie invalidného dôchodku bol správny a rozhodnutie má podklad v zákonných ustanoveniach. V prípade zhoršenia zdravotného stavu je žalobca oprávnený opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu.
6. Žalobcovi bolo predmetné vyjadrenie zaslané na repliku, ale tento ani napriek výzve súdu replikou naň nereagoval.
IV. Priebeh správneho konania
7. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazajúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 06.06.2024 za prítomnosti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods.1 písmeno d) SSP – nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v spojitosti s ustanovením § 191 ods.1 písmeno c) SSP – zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci.
9. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobe a na jej žalobných dôvodoch a taktiež na doplnení dokazovania. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na svojom vyjadrení k správnej žalobe majúc za to, že táto nie je dôvodná.
V. Relevantná právna úprava
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods.2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
12. Podľa § 71 ods.3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
14. Podľa § 71 ods.5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
15. Podľa § 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
16. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenej hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
17. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
18. Podľa ustanovenia § 135 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa ustanovenia § 204 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
20. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
21. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní.
22. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.
23. V prípade žalobcu rozhodujúcim zdravotným postihnutím je mierna duševná zaostalosť, ktorú posudkový lekár zaradil do kapitoly V : Duševné choroby a poruchy správania –, podľa položky 6 – mentálna retardácia, podľa písmena a) – ľahká mentálna retardácia ( horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť ) – rozpätie 40-60%, posudkovým lekárom určená miera na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v hodnote 40%. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa – Sociálnej poisťovne, ústredie, a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ktorým nebol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. V tomto
prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v rámci aplikácie ustanovenia § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení s poukazom na lekárske vyšetrenie zo dňa 08.02.2024.
25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods.1 písmeno e) SSP – z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z dôvodu podľa § 191 ods.1 písmeno d) SSP – pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z ustanovenia § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Súd je toho názoru, že argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
28. Žalobca v konaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav , čo je žalobný dôvod podľa podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno e) SSP. Súd však vychádzajúc z jeho oprávnení v zmysle ustanovenia § 203 ods.2 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného nad rámec žalobných dôvodov ktoré namietal žalobca a má za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písmeno d) SSP.
29. Správnemu súdu nie je zrejmé v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia lekárskeho posudku ako aj a rozhodnutia, prečo sa posudkový lekár mimo diagnózy F 70.1 – Mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania a liečby, ktorá bola uvedená v lekárskych správach z ktorých vychádzal posudkový lekár a ktoré uviedol aj v odbornom lekárskom posudku, nevysporiadal aj s ďalšou diagnózou u žalobcu a to diagnózou F – 41.2 – úzkostno - depresívna porucha, ktorá je popísaná v lekárskej správe zo dňa 03.01.2020 ako aj v lekárskej správe zo dňa 17.01.2022 a zo dňa 28.12.2021, ktoré posudkový lekár posudzoval ako to aj vyplýva z obsahu odborného lekárskeho posudku a prečo sa nevysporiadal aj s touto diagnózou, ako ju vyhodnotil a či by do úvahy prípadne
prichádzala aj ako diagnóza, ktorá by u žalobcu zakladala zvýšenie o 10% ( žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods.1 písmeno d) SSP ).
30. Tým, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ani v lekárskom posudku nevysporiadal s touto diagnózou, a teda nie je zrejmá ani jeho správna úvaha ohľadom nej súd má zároveň za to, že v danej veci zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.
31. Vychádzajúc z uvedeného tak má súd za to, že nakoľko je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods.1 písmeno d) ( nepreskúmateľnosť ) a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu invalidný dôchodok a rozhodnúť o jeho odvolaní a o žiadosti na priznanie nároku na invalidný dôchodok, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a zároveň vysporiadať sa aj s ďalším ochorením žalobcu, ktorá diagnóza – F – 41.2 – úzkostno- depresívna porucha, ktorá je popísaná v lekárskej správe zo dňa 03.01.2020, ako aj v lekárskej správe zo dňa 17.01.2022 a zo dňa 28.12.2021, ktoré posudkový lekár posudzoval tak, aby bolo jednak z odborného lekárskeho posudku ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrejmé ako ju žalovaný a jeho posudkový lekár vyhodnotil samostatnej aj čo do vzťahu k diagnóze F 70.1., a či by do úvahy prípadne prichádzala aj ako diagnóza, ktorá by u žalobcu zakladala zvýšenie o 10% podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení a ak nie, na základe akého konkrétneho dôvodu tomu tak je, aby žalobca získal dostatočnú argumentáciu prečo táto diagnóza nie je dostatočným dôvodom pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
33. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods. 6 SSP podľa ktorého je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu .
34. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, nakoľko bude na žalovanom aby po posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie alebo sám vo veci rozhodol. V prípade ak žalovaný zváži v rámci ďalšieho procesného postupu zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci tomuto orgánu na nové konanie a rozhodnutie, bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri viazanosti právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods.6 SSP v intenciách tohto rozsudku.
35. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o žalobcom predloženú lekársku správu zo dňa 08.02.2023 k tejto súd uvádza, že nakoľko ide o správu, ktorá bola vypracovaná po vydaní rozhodnutia žalovaného a nebola predložená v administratívnom konaní , súd vzhľadom na ustanovenie § 135 SSP podľa ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného sa touto lekárskou správou nezaoberal.
36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a nariadenie znaleckého dokazovania k tomuto súd uvádza, že ustanovenie § 204 SSP síce umožňuje súdu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy ( za predpokladu, že to nebude v rozpore s účelom správneho súdnictva ), avšak správny súd nevzhliadol potrebu vykonať znalecké dokazovanie na doplnenie zisteného skutkového stavu jednak z dôvodu, že lekárska správa, ktorá bola žalobcom predložená je z obdobia po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného tak ako to súd uviedol v bode 35 odôvodnenia tohto rozsudku a jednak z dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Za takejto situácie by naradenie znaleckého dokazovania bolo nehospodárne a neúčelné a žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa sa vie s dôvodom pre ktorý bolo zrušené rozhodnutie vysporiadať v rámci administratívneho konania .
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
38. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).