Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: X/ S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, E., X/ C. J., L.. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, E., M. X.. I.. V. T., S., D. D. Y. XX, G. proti žalovanému: D. - B. D. O., Š. G., W.: XX XXX XXX, D. D. L. D. X, J. J., o náhradu škody s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi 1/, 2/ sumu 8 164,10 eur istiny s 8 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1.4.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 1.8.2012, ktorá bola súdu doručená toho istého dňa domáhali sa voči pôvodne žalovanému D. E. G., Š. G., M. X. T., Ď. XX, XXX XX T., za účasti vtedy vedľajšieho účastníka M. E. vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému vykonať úpravu opevnenia pozdĺž celej trasy vodného toku a smerové pomery trasy vodného toku bezmenného prítoku Hornádu (Koberec), hydrologické poradie 4-32-01-001 do pôvodného koryta po parcelách Z./X, Z./X zapísaných na LV č. X kat. územie E., a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žiadali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom z titulu náhrady škody sumu 4 000 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1.8.2011 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania. Žalobu zdôvodnili tým, že ako žalobcovia sú na LV Z. kat. úz. E. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam parc. KNC Z. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 528 m2, rodinný dom súpisné číslo Z., parc. KNC Z./X - záhrady o výmere 511 m2, parc. KNC Z./X - trvalé trávnaté porasty o výmere 186 m2. Ďalej uvádzajú, že svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku a pridelení pozemku do osobného užívania, a to k parcele EN Z.X/XX o výmere 1220 m2 v kat. úz. E.. Pokiaľ sa týka vlastníctva k rodinnému domu, tento postavili na základe stavebného povolenia z roku 1980 na pridelenom pozemku EN Z.X/XX o výmere 1220 m2, ktorému v súčasnej dobe zodpovedajú parcely vyznačené na LV Z. kat. úz. Vikartovce, a to parcela KNC Z., Z./X, Z./X a konkrétne na parcele Z. postavili si rodinný dom, ktorý doposiaľ užívajú. 2. Žalobcovia poukazujú, že už zo samotného rozhodnutia o pridelení pozemku zo dňa 18.7.1980 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že výmera presahujúca 800 m2 im bola pridelená z dôvodu, že parcela sa nachádza v zastavanej časti obce a táto hraničí s potokom. 3. Po postavení rodinného domu, do ktorého sa nasťahovali v roku 1986 v zadnej časti parcely Z.X/ XX hraničiacou s parcelou Z.X/X (v súčasnej dobe Z./X, Z./X zapísaných na LV X kat. úz. Vikartovce ako záhrady o výmere 110 m2 a trvalé trávnaté porasty o výmere 60 m2, ktoré vlastníckym právom patria obci Vikartovce) po tejto parcele tiekol bezmenný prítok Hornádu (Koberec) hydrologické poradie 4-32-01-001, ktorý je v správe žalovaného.

4. Ďalej uvádzajú, že v dôsledku zanedbania starostlivosti a údržby bezmenného prítoku Hornádu (Koberec) v dlhšom časovom období, t. j. keď sa nasťahovali do rodinného domu až do súčasnosti došlo k zmene koryta vodného toku, a to takým spôsobom, že tento nepreteká v pôvodnom koryte (pôvodná parcela Z.X/X, teraz Z./X S. Z./X), ale preteká naprieč cez parcely v ich vlastníctve č. Z. S. Z./X. Žalobcovia tvrdia, že v dôsledku zmeny koryta vodného toku na znak ich nesúhlasu, a to z jediného dôvodu, že dochádza k vážnemu ohrozeniu ich majetku, statiky rodinného domu, hospodárskej budovy - šopy, samotného pozemku - záhrady, ako aj ich zdravia a zdravia ich detí a vnúčat (rôzne alergické ochorenia), sa so svojimi sťažnosťami obracali na príslušné orgány počnúc samotnou obcou Vikartovce, Obvodným úradom životného prostredia v Poprade, Ministerstvom pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR, ako aj na samotného žalovaného ako správcu vodného toku a požadovali zjednanie náprava a vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že tieto ich sťažnosti do podania žaloby boli bezúspešné a s opačným efektom pre nich, nakoľko v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Poprade, č. 2011/00015/35 LS zo dňa 2.3.2011 boli postihnutí za priestupok podľa § 47 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách. 5. Ďalej žalobcovia v žalobe uvádzajú, že dňa 23.8.2010 bola v rámci výkonu štátneho vodoochranárskeho dozoru vykonaná ohliadka, z ktorej bol vyhotovený záznam, ktorý bol doručený žalovanému ako správcovi vodného toku a ku ktorému žalovaný podal toto stanovisko: žalovaný konštatuje, že dotknutý vodný tok je neupraveným vodným tokom s nevysporiadanou majetkovou podstatou, že zo strany žalobcov došlo k zásahom do prietočného profilu, čím sa obmedzila kapacita toku. V rámci opráv a údržby správca toku nemôže realizovať prekládku ani rozšírenie koryta toku. Prípadné zásahy majú investičný charakter. Zabezpečenie, resp. zvýšenie protipovodňovej ochrany správca uvažuje riešiť výstavbou prehrádzky s výrazným retenčným účinkom, čo je možné zaradením stavby do tzv. podnikového rozvojového plánu investícií na roky 2011-2016 pričom neuvažuje o korytovej úprave vodného toku. Po podanej sťažnosti na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR z 20.5.2010 vo veci stabilizácie bezmenného vodného prítoku Hornádu (Koberec) pretekajúceho cez pozemok žalobcov, ministerstvo svojím listom zo dňa 2.8.2010 č. 47382/2010 oznámilo žalobcom, že nie je v jeho pôsobnosti vec riešiť, a preto celú záležitosť postupuje Obvodnému úradu životného prostredia v Poprade, ktorý je príslušný v rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru konať. Obvodný úrad životného prostredia v Poprade vykonal v rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru ohliadku a vyhotovil písomný záznam z výkonu štátneho dozoru zo dňa 26.10.2010. Z tohto záznamu (str. 4) v časti C - správa vodného toku vyplýva a bolo konštatované, že koryto vodného toku nebolo na viacerých miestach správcom udržiavané v stave, ktorý by zabezpečoval jeho prirodzenú prietočnosť a potrebnú hĺbku, koryto vodného toku nebolo čistené a neboli odstraňované naplaveniny, ktoré zabraňovali nehatenému odtoku alebo prietoku. 6. Žalobcovia poukazujú na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. e) vodného zákona, v zmysle ktorého je správca vodného toku (žalovaný) povinný udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku. Keďže vodný tok je vodná stavba, správcovi a vlastníkovi vodnej stavby vyplývajú povinnosti v zmysle § 53 vodného zákona, kde je okrem iného ustanovené, že vlastník vodnej stavby je povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku. Z časti D správy o výkone štátneho dozoru vyplýva, že vzhľadom na umiestnenie vodného toku na pozemku súkromných vlastníkov, ktorých pozemky sú ohraničené oplotením je sťažený výkon správy toku obmedzeným prístupom k vodnému toku. Pri vizuálnej ohliadke bolo zistených viacero porušení platných právnych predpisov na úseku ochrany pred povodňami a ochrany vodných tokov a ich korýt vyplývajúcich z vodného zákona. Daný stav bol spôsobený správou toku, ktorá nebola zmeraná na starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt z hľadiska protipovodňovej ochrany. Zo záveru správy vyplýva, že z hľadiska protipovodňovej ochrany priľahlého územia k vodnému toku je súčasný stav úpravy vodného toku v nevyhovujúcom stave, čo má za následok, že pri prívalových zrážkach dochádza k zaplavovaniu záhrad fyzických osôb, vzniku škôd na majetku fyzických osôb a vytváraniu nových ramien koryta vodného toku na pozemku žalobcov. Žalobcovia uvádzajú, že jestvujúcu situáciu je nutné riešiť spôsobom smerujúcim k zlepšeniu prietočnej kapacity vodného toku, ktorá zabezpečí protipovodňovú ochranu na dostatočnej úrovni. Poukazujú na to, že správny orgán vykonávajúci výkon štátneho dozoru navrhuje vykonať úpravu opevnenia pozdĺž celej trasy vodného toku, odborne riešiť kapacitu, smerové pomery trasy vodného toku, celkovo prietočnú kapacitu vodného toku dimenzovať na Q100-ročnú vodu. 7. V žalobe poukazujú žalobcovia na ustanovenie § 26 ods. 1 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, v zmysle ktorého obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred

povodňami na území obce. Na základe toho žalobcovia navrhujú, aby na strane žalovaného vystupoval ako vedľajší účastník v konaní obec Vikartovce, pretože samotná obec má taktiež naliehavý záujem na výsledku sporu. Žalobcovia priložili k žalobe fotodokumentáciu, v zmysle ktorej jednoznačne zodpovedá konštatovaným zisteniam správneho orgánu pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, kde po prívalových dažďoch je úplne an block zatopená súvisle záhrada žalobcov so zastavaným pozemkom. Ďalej poukazujú na ustanovenie § 417 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka a uvádzajú, že v dôsledku novovytvoreného a nesprávneho toku koryta bezmenného prítoku Hornádu (Koberec) im dlhoročne vznikajú škody na majetku, narušovanie statiky rodinného domu, podmáčanie základov domu, hospodárskej budovy, ako aj škody na priľahlej záhrade, ktorá leží úhorom a nemôže byť využívaná ako orná pôda na sadenie zeleniny, a to z dôvodu jej zamákania a nadmernej vlhkosti. Na záhrade divoko rastie iba tráva. 8. Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2016 žalobcovia zobrali žalobu v časti uplatneného nároku na vykonanie úpravy opevnenia pozdĺž celej trasy vodného toku a smerové pomery trasy vodného toku bezmenného prítoku Hornádu (Koberec), hydrologické poradie 4-32-01-001 do pôvodného koryta po parcelách Z./X, Z./X zapísaných na LV č. X kat. úz. Vikartovce späť. Žalovaný na tomto pojednávaní so späťvzatím v časti uplatneného nároku súhlasil. 9. Súd preto uznesením č.k. 17C/146/2013-259 zo dňa 13.6.2016 v časti uplatneného nároku na vykonanie úpravy opevnenia pozdĺž celej trasy vodného toku a smerové pomery trasy vodného toku bezmenného prítoku Hornádu (Koberec), hydrologické poradie 4-32-01-001 do pôvodného koryta po parcelách Z./X, Z./X zapísaných na LV č. X kat. úz. Vikartovce zastavil. V uznesení tiež konštatoval, že o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2016. 10. Okresný súd Poprad uznesením č. k. 17C/146/2013-262 zo dňa 30.6.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného tak, že namiesto doterajšieho žalovaného D. E. G., Š.. G.., M. X. T., W.: XX Z. Z., D. D.Í. Z. XX T., Ď. XX bude v konaní na strane žalovaného vystupovať: D. - B. D. O., Š.. G.., W.: XX Z. Z., D. D. Z. XX J. J., L. D. X. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalovaného vec prejednal Krajský súd v Prešove a uznesením sp. zn. 9Co/73/2016 zo dňa 3.11.2016 odvolanie odmietol, čím sa stalo pripustenie zmeny účastníka na strane žalovaného právoplatným. 11. Za danej procesnej situácie je teda predmetom sporu len žaloba týkajúca sa náhrady škody spočívajúca v tom, že žalobcovia tvrdia, že v dôsledku neupraveného vodného toku bezmenného prítoku Hornádu (Koberec) vznikla im škoda na ich majetku a stranami v konaní sú na strane žalobcu: žalobcovia S. J. S. C. J. a na strane žalovaného D. - B. D., Š.. G.. 12. Žalobcovia podaním zo dňa 30.3.2017, ktoré bolo doručené súdu 31.3.2017 upresnili výšku škodu, ktorá podľa ich tvrdenia vznikla im zavinením žalovaného, a to tak, že navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 8 164,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1.4.2017 do zaplatenia ako aj aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Takto vyčíslenú žalovanú škodu žaluje na základe predložených dôkazov, a to znaleckého posudku Ing. Lucie Brinckovej, č. 38/2016 a znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Ganzarčíka č. 5/2017. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Gancarčíka č. 5/2017 zo dňa 28.2.2017 (č.l. 254) vyplýva, že tento sa zaoberal tou skutočnosťou, aká vznikla žalobcom škoda, ktorá im vznikla na produkcii pestovanej zeleniny v rokoch 2011-2016 na plochách, ktoré v dôsledku vybriežovania sa bezmenného prítoku Hornádu (Koberec) boli zaplavované. Znalec dospel k záveru, že všeobecná hodnota produkcie zeleniny vyjadruje odhadovanú výšku škodu za predpokladu, žeby žalobcovia boli túto zeleninu pestovali za obdobie rokov 2011-2016 sumu 4 331,07 eur, zaokrúhlene 4 330 eur. Znalec škodu vyčíslil na porastoch zeleniny, na plochách vo vlastníctve žalobcov spôsobenú opakovaným vyliatím miestneho potoka v rokoch 2011-2016 vrátane. 13. Žalobcovia taktiež predložili znalecký posudok znalkyne Ing. Brinckovej č. 38/2016 zo dňa 16.8.2016 (č.l. 222). Znalkyňa posúdila a určila výšku škody na rodinnom dome žalobcov súpisné číslo Z. na pozemku parc. č. Z. vedeného na LV Z. v k. ú. Vikartovce. Predmetom posúdenia v tomto znaleckom posudku bolo posúdenie poškodenej stavby rodinného domu v dôsledku povodne a záplavy. Výšku poškodenia znalkyňa určila na sumu 3 834,10 eur. Spolu teda si uplatňujú sumu 8 164,10 eur. 14. Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2017 súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 8 164,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne za obdobie 1.4.2017 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. 15. Žalovaný sa k žalobe týkajúcej sa náhrady škody vo výške 8 164,10 eur vyjadril podaním, ktoré bolo doručené súdu 29.5.2017 (č.l. 269) a na tomto podaní zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 27.9.2017. Uviedol, že uplatnenú náhradu škody aj s príslušenstvom v plnom rozsahu neuznáva a považuje ju za nedôvodnú. Tvrdil, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu uplatnenú žalobcom,

ktorá mala vzniknúť v dôsledku opakovaného vyliatia vodného toku pretekajúceho cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Poukazuje na ustanovenie § 420 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poukazuje na ustanovenie § 441 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalovaný tvrdí, že zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že prípadná škoda bola spôsobená výhradne protiprávnym zavineným konaním samotného žalobcu. Poukazuje na to, že na základe vykonaného štátneho vodoochranného dozoru a vydaných rozhodnutí príslušných správnych orgánov v zmysle zákona č. 364/20004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov bol nevhodný stav koryta vodného toku nachádzajúceho sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov spôsobený nezákonným zásahom do koryta vodného toku zo strany samotného žalobcu. Obec Vikartovce zároveň svojím rozhodnutím č. 92/2009 - 2 zo dňa 17.2.2009 v zmysle § 77 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov uložila žalobcom za porušenie citovaného zákona pokutu. Tvrdí, že podľa § 47 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov, meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku je zakázané. Poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade č. 2011/00015/35 LS zo dňa 2.3.2011, podľa ktorého bol na pozemku vo vlastníctve žalobcov lokalizovaný objekt na pobrežnom pozemku v tesnej blízkosti vodného toku, ktorý sčasti zasahuje aj do vodného toku. Objekt bol umiestnený v rozpore so stavebným, vodným zákonom, nakoľko stavba svojím umiestnením zasahuje do vodného toku, čím vytvára prekážku vo vodnom toku. Stavba nebola oficiálne povolená stavebným úradom, alebo ohlásená stavebnému úradu. Pri šetrení neboli vlastníkmi pozemkov predložené doklady povoľujúce osadenie tejto stavby na vodnom toku, prípadne v jeho tesnej blízkosti. Prekážku do vodného toku umiestnili vlastníci pozemku CKN č. Z. S. Z. k. ú. Vikartovce (žalobca), čím došlo k porušeniu § 47 vodného zákona. Súčasný stav je spôsobený neoprávnenými zásahmi do vodného toku, kde na viacerých miestach nastali zmeny prietočných profiloch vodného toku, čo má za následok zníženie prietočnej kapacity v daných úsekoch, zanášanie koryta nánosmi vznikom ustáleného prúdenia vodného toku, znížením pozdĺžneho sklonu koryta vodného toku. 16. Žalovaný poukazuje na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Košice, č. 12842/12021-49210/09 zo dňa 2.7.2009, kedy došlo zo strany žalobcu k zásahom do prietočného profilu toku, čím sa vytvorila prekážka brániaca nehatenému odtoku vody tým, že sa zriadila priečna stavba v betónovom potrubí znemožňujúca odtok vody v pôvodnom smere. Odhliadnuc od vyššie citovaného poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, vznáša námietku premlčania z dôvodu, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žiada preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 17. Súd vyhodnotil v konaní listinné dôkazy ich prečítaním, vyhodnotil výpovede žalobcov a vyjadrenie žalovaného, ako aj ostatných dôkazov v spise sa nachádzajúcich a zistil nasledujúci skutkový stav. Nebolo sporné medzi stranami v konaní, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. Z. kat. územie: Vikartovce, a to parcely č. Z., o výmere 528 m2, na ktorej je umiestnený ich rodinný dom č. Z. a parcely č. Z./X záhrady ako aj parcely Z./X trvalé trávnaté porasty. Nebolo sporné medzi stranami v konaní to, že v čase podávania žaloby ako aj predtým cez tieto parcely vo vlastníctve žalobcov pretekal bezmenný prítok Hornádu (Koberec) hydrologické poradie 4-32-01-001. Taktiež nebolo sporné medzi stranami v konaní, že došlo k vylievaniu tohto potoka na parcely vo vlastníctve žalobcov a v podstate strany v konaní nenamietali ani vyčíslenú výšku škody jednak na rodinnom dome žalobcov ako aj na produkcii rastlinnej výroby. Podstatou sporu bolo tvrdenie žalobcov, že túto škodu im spôsobil správca vodného toku tým, že tento nezabezpečil vodný tok tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalobcov a na druhej strane tvrdenie žalovaného, že túto škodu si výlučne spôsobili protiprávnym konaním žalobcovia tým, že jednak postavili v časti tohto vodného toku neoprávnenú stavbu a jednak, že prehradili tento vodný tok, čím došlo k jeho vylievaniu a poškodzovaniu domu. 18. V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách § 48 ods. 1 správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. 19. V zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi, e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku, f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov, g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu, h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie, i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku, j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku, k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd, l) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií, m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie, n) zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd, o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku, p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu, q) viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku, r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu, s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach, t) vydávať súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu 20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný ako správca vodného toku neplnil si povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, pričom v zmysle § 48 ods. 4 vyššie cit. zákona písm. b) bol povinný udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody. 21. Hoci bolo v konaní preukázané, že žalobcovia určitým spôsobom zasiahli na svojom pozemku do prietoku bezmenného prítoku Hornádu (Koberec) táto skutočnosť sama o sebe však nemala vplyv na to, že v čase predovšetkým zvýšenej dažďovej aktivity by aj napriek tomu bola zaplavovala ich pozemok. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. e) vodného zákona správca vodného toku je povinný udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasne odstrániť z vodného toku čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku. 22. V zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Tým, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o vodách, nestaral sa o to, aby sa potok prechádzajúci cez pozemok žalobcov nevylieval porušil svoju právnu povinnosť, a teda zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom. Vzhľadom na vyššie citované súd potom rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 23. Pokiaľ sa týka námietky premlčania zo strany žalovaného súd konštatuje, že právo na náhradu škody zo strany žalobcov nie je premlčané. V zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle § 106 ods. 2 Obč. zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významné, kedy sa poškodený dozvie o škode, o jej rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pri tom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že objektívne škoda bola spôsobovaná dlhodobo a až tým, že došlo zo strany žalobcu, resp. obce k odstráneniu škodlivých následkov spôsobom, že bezmenný prítok Hornádu (Koberec) bol presmerovaný tak, že nezasahoval do pozemkov žalobcov, je potrebné počítať za okamih tej skutočnosti, na základe čoho sa dá objektivizovať škoda. 24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.