Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Csp-104-2021.pdf
PDF · 69.94 KB
Case nature
Subarea
4Csp/104/2021
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: N. Ú. C., B.. K.., K. H.: N., B.. K.., Z. H. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Michal Gallo, advokát Advokátska kancelária Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanej: K. Z., Q.. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. M., S., Z. Č..S.. XXX/X, X.. R., Č. Q., o zaplatenie 1.205,56 € s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. konanie zastavuje,
II. žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.205,56 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania voči žalovanej.
2. Dňa 09. 03. 2022 sa osobne na tunajší súd dostavila žalovaná, ktorá predložila súdu český občiansky preukaz č. XXXXXXXXX a uviedla, že jej trvalý pobyt je na adrese M., S., Z. Č..S.. XXX/X, X.. R., Č. Q., kde sa aj zdržuje. Zároveň súd žalovanej doručil žalobu s prílohami, ako aj príslušné výzvy a poučenia. Žalovaná si tieto listiny dňa 09. 03. 2022 osobne na tunajšom súde prevzala.
3. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bez odkladne zastaví.
4. Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaná, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
6. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „MPS“), ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V § 37 zákona o MPS je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovanou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
7. Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv, ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37 a písm. c) zákona o MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach, vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských súdov. Súd konštatuje, že žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto na uvedených ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.
8. Ďalej bolo potrebné skúmať, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.
9. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska žalovaného, pričom podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až 7 tejto kapitoly II nariadenia určujú právomoc súdu, napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z čl. 16 ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaná má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle nariadenia je daná právomoc súdu Českej republiky.
10. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (článok 16 ods. 1 a 2 Nariadenia).
11. Keďže žalovaná, ktorá vystupuje v pozícii spotrebiteľa, má pobyt v Českej republike, šetrením bolo zistené, že sa zdržuje, býva, a teda má bydlisko v Českej republike, súd podľa § 9 Civilného sporového poriadku s poukazom na čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.
12. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že jej náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017.
15. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.