Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8T/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanému F. M., nar. XX.XX.XXXX v Y. T., trvale bytom Z. cesta XXX/XX, L., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Žilina, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 v Ružomberku, takto

rozhodol:

rozhodol:

o b ž a l o v a n ý

F. M., nar. XX.XX.XXXX v Y. T., trvalé bydlisko Z. cesta XXX/XX, L., nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 30.12.2016 v čase približne od 18.30 h až do 22.10 hodiny v mieste trvalého bydliska na ulici Z. cesta XXX/XX v L. po predchádzajúcej hádke bránil svojej matke F. M., nar. XX.XX.XXXX opustiť priestory bytu tak, že potom ako jej oznámil, že nikam nepôjde a zostane v obývačke bytu, zobral jej kľúče od bytu ako aj mobilný telefón a notebook, aby jej znemožnil privolať pomoc a opakovane ju v priestoroch obývacej izby sácal do sedačky, vulgárne jej nadával a minimálne 2 až 3 krát ju udrel päsťou do tváre, následne ju hodil na zem a niekoľko krát udrel päsťou do ľavej časti tváre a pery, zhodil ju na zem, kde si na ňu kľakol a udrel ju tri krát päsťou do rebier vľavo, následne sa postavil a kopol ju do rebier, pričom jej uviedol „keď ma nahneváš, tak ťa zabijem, zahrabem a nikto ťa nenájde“, pričom poškodená zo strachu o svoj život kričala o pomoc a konanie obžalovaného ukončil až príchod hliadky Obvodného oddelenia PZ Ružomberok, ktorá násilne otvorila vstupné dvere do bytu a popísaným konaním spôsobil obžalovaný poškodenej F. M. zlomeninu VI a VII rebra vpravo, zlomeninu X a XII rebra vľavo, pomliaždenie mäkkých častí ľavej strany tváre s následnou modrinou a otras mozgu ľahkého stupňa s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov,

t e d a

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému F. M. ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, Žilina, IČO: 35 937 874 vo výške 342,37,-Eur.

odôvodnenie:

Na obžalovaného F. M. nar. XX.XX.XXXX v Y. T. podala Okresná prokuratúra Ružomberok obžalobu pod sp.zn. Pv X/XX/XXXX-XX zo dňa 02.05.2017, doručená tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné, na tom skutkovom základe ako to bolo uvedené vo výrokovej časti predmetnej obžaloby.

Obžalovaný F. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a ku skutku uviedol, že skutok ktorý je popísaný nie je pravdivý. Je pravda, že s matkou sa pohádal, ale neobmedzoval ju v osobnej slobode, taktiež zranenia matky vznikli na základe toho, že jej bránil, aby vyskočila s balkóna. W. chcela preliezť zábradlie a tak pribehol k nej, chytil ju okolo pása obidvoma rukami, strhol ju zo zábradlia dolu a pri vychádzaní do obývačky sa potkol o šnúru, ktorá tam je natiahnutá, pričom ide o televízny kábel a obidvaja spadli na zem. Obžalovaný spadol na mamu. Žiadnym iným spôsobom mamu nenapadol. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorú uskutočnil pred sudcom pre prípravné konanie kde uviedol, že je pravdou, že zamkol byt a zobral všetky kľúče od bytu, avšak bolo to z dôvodu, že matka si prezerala v počítači fotky svojej dcéry a vnučky a vravela mu, že sa ide zabiť, preto zamkol byt. Matka chcela otvoriť balkón, vyskočiť z neho, keď chcela preskočiť zábradlie, tak ju stiahol do izby, zachytil sa o šnúru na balkóne a spolu s matkou spadli. Matku udrel, avšak nie päsťou, dal jej tri - štyri facky. Zlomeninu rebier jej nespôsobil, muselo sa to stať, keď ju držal a spadli na zem. Taktiež sa jej nevyhrážal žiadnym zabitím alebo zakopaním.

Svedkyňa poškodená F. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň bol indisponovaná, z toho večera si pamätá len niečo zábleskovo. Pamätá si, že sa pohádala so synom, a že volala sestre. Fungovala akože normálne, ale nepamätá si z toho skoro nič. Výpoveď, ktorú urobila na druhý deň, bola vtedy v hlbokom šoku, podávali jej morfium od bolesti. Listiny si neprečítala, keď ich podpisovala a tým pádom ju policajti mali uviesť do omylu. Na návrh prokurátorky súd prečítal výpoveď z prípravného konania poškodenej F. M., v ktorej uviedla, že v byte býva spolu s obžalovaným, väčšinu roku, približne 8 mesiacov trávi v zahraničí na sezónnych prácach, kedy byt obýva len jej syn. Keď sa vrátila zo zahraničia dňa 20.12.2016, syn vtedy nikde nepracoval, finančnej ho podporovala, platila všetky náklady na byt aj energie. Spolunažívali dobre, až do 30.12.2016, kedy okolo 18:30 hod. mu začala vyčítať jeho správanie, do obžalovaného vošla zlosť, prišiel za ňou do obývačky, kde ju zhodil na zem a dal jej rukou po ústach, potom odišiel do spálne. Po chvíli sa vrátil do obývačky, kde jej vykrikoval, že nemá vlastného otca, že si taký život nezaslúži. Potom jej zobral telefón, notebook a kľúče od bytu a násilím ju držal v obývačke, kde ju násilím sácal do sedačky, pričom ju nepustil ani do kuchyne, ani na balkón, aby si nemohla privolať pomoc. Po celý čas jej vulgárne nadával a dva až trikrát ju udrel päsťou do tváre. Na obranu do neho hodila sklenenú misu na ovocie, ale ho netrafila, no F. sa rozzúril, schytil ju a hodil na zem, kde

ju niekoľkokrát udrel päsťou do ľavej časti tváre, do pery, vybil jej zub, pričom ju držal na zemi a kľačal na nej. Ako sa bránila rukami, ktoré mala pred tvárou, pocítila tri tvrdé údery päsťou do ľavých rebier, potom sa postavil a kopol ju do rebier, pri tom jej povedal „keď ma nahneváš, tak ťa zabijem, zahrabem a nikto ťa nenájde." Z tejto vyhrážky mala nesmierny strach, vyzeral, že by ju bol schopný naozaj zabiť. Preto ihneď robila čo chcel, zbierala po zemi rozsypané oriešky a ovocie, zametala a poriadila. Medzitým krvácala na koberec aj na perinu. Počas toho ako na ňu na zemi útočil, kričala o pomoc. Potom počula ako na vchodové dvere búcha policajná hliadka, ktorú požiadala, aby vyrazili dvere, nakoľko nemala kľúče a syn ju napáda. Policajti dvere vykopli a ju odviezli na ošetrenie.

Svedok Bc. I. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 30.12.2016 vykonával hliadkovú službu ako veliteľ hliadky OO PZ Ružomberok. V čase okolo 22:00 hod. boli s kolegom O. Y. vyslaní preveriť oznámenie na ulici Z. cesta XX v L., kde sa mal z bytu pani M. ozývať hluk a krik. Po príchode na miesto zabúchal na dvere a vyzval na otvorenie dverí, na čo sa z bytu ozval ženský hlas a uviedol, že nemôže otvoriť, lebo jej syn zobral kľúče, že ju syn bije, a že sa o seba bojí. Žena ich požiadala, aby vykopli dvere do bytu, načo on následne využil právo policajta otvoriť dvere a tieto vykopol. V chodbe bytu uvideli pani M., ktorá mala krvavé pery a značný opuch na tvári. F. M. sedel v tom čase v spálni na posteli, bol pokojný. Na to ich poškodená zaviedla do obývačky, kde ukázala na koberci krvavú škvrnu. Na miesto bola privolaná druhá hliadka a poškodenú odviezli na lekárske ošetrenie.

Svedkyňa F. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej na druhý deň volala sestra W. W., ktorá bola pozrieť poškodenú F. M. v nemocnici, že má zlomené rebrá. Avšak si presne nepamätá kedy to bolo pre odstup času, ale mohlo to byť pred Silvestrom. Deň predtým ako sa to stalo, svedkyňa prišla z roboty domov, bolo to medzi 20:00 - 21:00 hod., kedy jej volala sestra, aby po ňu prišla. Bola unavená, na druhý deň musela ísť do práce o 05:00 hod. zaviesť syna, pričom jej povedala, že ešte zavolá dcére Y., potom sa jej už neozvala. Preto si svedkyňa myslela, že všetko je v poriadku. Svedkyňa potvrdila, že poškodená F. M. jej povedala, že syn ju napadol, preto je v nemocnici.

Svedkyňa Y. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Mama jej v ten deň volala, bolo to deň pred Silvestrom okolo 20:00 hod, ale sa jej nedovolala, nakoľko mala vypnutý mobil. Keď si mobil zapla, našla zmeškané hovory štyri, bolo to v čase zhruba od 19:00 hod do 20:00 hod. Prevolávala naspäť mame, ale tá jej nedvíhala. Myslela si, že sa nič nedeje, preto si išla ľahnúť. Na druhý deň sa dozvedela od vyšetrovateľa O., že má ísť na obhliadku bytu o 08:00 hod. ráno. Na obhliadke bytu všetko policajti zafotili, zobrali vzorky, spísali zápisnicu, pýtali sa jej či niečo nevie. Povedali jej, že mama je v nemocnici. Mamu v nemocnici bola navštíviť, videla, že je ubolená, rozprávali sa maximálne 30 minút, cítila sa zle, mala opuchnutú tvár na ľavej strane, mala monokel. Mama jej povedala, že sa pohádala s bratom F. nič viac a mala z toho traumu. V čase ohliadky bytu príslušníkmi polície svedkyňa nevedela uviesť kde sa nachádzali kľúče od bytu a mobil jej matky. Kľúče od bytu a matkin mobil našla až v nedeľu 01.01.2017 tak, že telefón bol v nabíjačke a kľúče boli prikryté bundou. Nachádzali sa tam aj bratove kľúče.

Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku sa nevie vyjadriť, 31.12.2016 jej volala sestra W., že F. je v nemocnici, a že ak môže, aby ju išla pozrieť. V nemocnici sa stretla s Y. M., museli čakať, nakoľko sa robili nejaké úkony, potom ich pustili dnu, sestra ležala na posteli, mala pod okom monokel, bola ubolená. Svedkyňa poškodená viac menej komunikovala so svojou dcérou Y. a počas komunikácie ohľadne skutku sa nebavili.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca MUDr. M. N., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý uviedol, že sa pridržiava celého znaleckého posudku, ktorý vypracoval aj s ohľadom na nové skutočnosti, ktoré si vypočul na hlavnom pojednávaní. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo súdneho spisu, z osobného vyšetrenia poškodenej, zo zdravotnej dokumentácie od jej obvodného lekára, ktorú mu svedkyňa poškodená predložila, z vyžiadaného chorobopisu úrazového oddelenia Ružomberok v čase kedy bola hospitalizovaná v inkriminovanom období a mal k dispozícii aj znalecký posudok z roku 2006, v ktorom bol kedysi hodnotený duševný stav F. M.. Vyšetroval poškodenú ako svedka a zistil, že v čase inkriminovaných udalostí a v čase výsluchu z psychiatrického hľadiska netrpela žiadnou významnou duševnou poruchou, ktorá by ju zneschopňovala. V čase skutku, ktorý sa mal stať 30.12.2016 približne od 18:30 hod. do 22:00 hod. sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala v stave alkoholovej opitosti. Jednalo sa o tzv. jednoduchú, nekomplikovanú alkoholovú opitosť. Nezistil, že by poškodená bola v čase výpovede dňa 31.12.2016 od 12:00 do 12:50 hod.

negatívne ovplyvnená psychotropnými alebo inými látkami, ktoré by ju zneschopňovali ako svedka. V čase výsluchu pamäťové schopnosti boli z psychiatrického hľadiska neporušené. Zistil, že morfín jej bol podaný až po ukončení predmetnej výpovede, teda v čase výpovede nebola svedkyňa poškodená pod vplyvom morfínu. U svedkyni poškodenej znalec vylúčil, že v čase výpovede aj v čase podania trestného oznámenia tzv. alkoholické okno. Zistil to jednak z obsahu výpovedí, ktorá referovala v jednotlivých časoch, z obsahu výpovedí, ktoré referovali o stave poškodenej a jednak z medicínskej skutočnosti, že alkoholické okno nastáva oveľa skôr, už v štádiu poklesu alkoholu, nie je možné, že človek už je triezvy, pamätá si, potom neskôr si nepamätá, aby táto strata pamäti bola z dôvodu alkoholického okna. Znalec ďalej vypovedal, že v znaleckom posudku niektoré časti označil červenou farbou, tieto referujú o duševnom stave poškodenej v inkriminovanom období a na základe týchto údajov vylúčil forézne významnú duševnú poruchu v tomto období. Znalec sa vyjadril aj k znaleckému posudku z roku 2006, kedy uviedol, že v tom čase poškodenú nevidel a nevyšetroval ju, avšak môže potvrdiť, že v čase pred desiatimi rokmi poškodená trpela vážnymi forézne významnými poruchami vnímania a myslenia, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou zapríčinené zvýšenou konzumáciou alkoholu. Avšak jednoznačne sa jednalo hoci o vážnu poruchu, ale prechodnú, ktorá v tom čase plne odznela. V čase inkriminovaných udalostí, taktiež v čase jeho znaleckého vyšetrenia takúto duševnú poruchu, či prípadne inú podobne vážnu poruchu jednoznačne znalec vylúčil. Taktiež znalec uviedol, že čo sa týka poslednej doby, ako aj v čase jeho osobného vyšetrenia, teda dňa 11.08.2017 poškodená takouto poruchou jednoznačne netrpela.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca PhDr. V. W., znalca pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý vypovedal, že vychádzal zo súdneho spisu, z vlastného psychologického vyšetrenia poškodenej a mal posúdiť psychologický rozbor poškodenej, či je schopná správne a úplne vnímať prežité udalosti a či má sklon ku klamstvu. Na záveroch celého znaleckého posudku zotrval, pričom nezistil u svedkyni poškodenej zvýšené skóre lživosti. Poškodená je schopná správne a úplne vnímať prežité udalosti. Osobnosť svedkyne poškodenej trpí anxiózno-depresívnou symptomatikou, afektivita je labilná, je tam aj zvýšené depresívne prežívanie. Pamäťové funkcie sú intaktné, teda sú v pásme priemeru. Intelekt je podpriemerný. Počas vyšetrenia poškodená verbalizovala, že sa cíti finančne aj psychicky na dne a potrebuje synovu pomoc, nakoľko trpí onkologickým ochorením. Znalec sa ďalej vyjadril, že zo súdneho spisu zistil, že svedkyňa poškodená v inkriminovanom čase bola v strednom stupni opitosti, pričom takýto stupeň má vplyv na kvantitu zachovania alebo všepivosti a následného vybavovania si pamäti. Skríningovým testom na vyšetrenie organicity vyšiel hraničný nález, teda pravdepodobne začínajúci ľahký stupeň demencie. Znalec MUDr. M. N. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedol na upresnenie k znaleckému posudku PhDr. V. W., že demenciu u poškodenej v čase inkriminovaných udalostí, ale aj v čase znaleckého vyšetrenia jednoznačne vylúčil. Pokiaľ ide o úzkostnú depresívnu symptomatiku, ktorú spomínal znalec Phdr. W., tak k tomu uviedol, že táto bola prítomná v čase znaleckého vyšetrenia, nakoľko poškodená trpí onkologickým ochorením, berie chemoterapiu a je v nepriaznivej sociálnej situácii. Tieto okolnosti však v čase inkriminovaných udalostí ešte neexistovali a úzkostné depresívne príznaky v tom čase u poškodenej neboli prítomné.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom výpovede svedka O. Y. zo dňa 02.02.2017, ktorý vypovedal zhodne a potvrdil výpoveď svedka Bc. I. B. ako druhého člena zasahujúcej hliadky OO PZ Ružomberok v byte u rodiny M. na Z. ceste v L.. Ďalej sa súd oboznámil so znaleckým posudkom č. 6/2017, ako aj s výpoveďou znalca MUDr. G. Y., ktorý vypracoval znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý konštatoval, že poškodená pri incidente zo dňa 30.12.2016 utrpela zlomeniu VI. a VII. rebra vpravo, zlomeniu X. a XII. rebra vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, etylický stav 1,96 promile. Ako mechanizmus vzniku uvedených zranení znalec uviedol tupé, tvrdé údery, nárazy do uvedených častí tela poškodenej, pričom nevylúčil ani pády vzhľadom na to, že v čase vyšetrenia bola poškodená v etylickom stave. Predmetné zranenia si vyžiadali liečbu a obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 5 týždňov, pričom obmedzenie spočívalo v hospitalizácii, bolestivosti, sťaženom dýchaní a zníženej mobilite. Pri výsluchu znalec doplnil, že pri príjme svedkyne poškodenej na hospitalizáciu bolo konštatované aj pomliaždenie mäkkých častí ľavej strany tváre s následnou modrinou. Najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku tohto zranenia boli tupé údery strednej intenzity, najskôr päsťou do oblasti tváre. Ďalej znalec uviedol, že nakoľko u poškodenej boli zistené zlomeniny rebier na obidvoch stranách hrudníka, fyzická sila musela pôsobiť na obe strany hrudníka, teda zranenia nemohli nastať jedným pádom, ani jedným úderom, ale údermi do obidvoch strán hrudníka, prípadne pádmi, alebo kombináciou týchto mechanizmov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín nachádzajúcich sa v spisovom materiály, a to s vyjadrením poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktorá si v priebehu trestného konania uplatnila nárok na náhradu škody z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej F. M. vo výške 342,37,-Eur. Ďalej sa súd oboznámil so zápisnicou o obhliadke miesta činu, ako aj s fotodokumentáciou, ktoré zachytávajú miesto činu, ako aj krvné stopy, ktoré sa nachádzali na koberci v obývacej izbe. Ďalej sa súd oboznámil s lekárskymi správami, zvukovým záznamom z čl. 116 spisu, z ktorého mal súd za preukázané, že neznámy oznamovateľ oznámil, že z bytu na adrese Z. cesta XXX/XX v L. má sa ozývať hluk a krik, resp. aj volanie o pomoc (išlo o byt svedkyne poškodenej F. M. a obžalovaného), s fotografiou tváre poškodenej, preukazujúcej zranenia, ktoré utrpela, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, a na základe takto vykonaného dokazovania postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného F. M. napĺňa všetky zákonné znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Objektom trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 Trestného zákona je osobná slobody v zmysle slobody pohybu. Týmto ustanovením je chránená osoba každého človeka, teda i toho, koho sloboda pohybu je na základe zákona obmedzená, ak obmedzovanie prekračuje dovolenú mieru, alebo obmedzenie osobnej slobody osoby postihnutej pri trestnom čine. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ bráni inému užívať slobodu pohybu, hoci iba na krátku dobu, ak je bránenie ťažko prekonateľné. Dĺžka obmedzenia osobnej slobody nie je rozhodujúca. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona musí byť vždy ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona. Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť vyhrážke. Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva z hľadiska konania v prevažnej väčšine prípadov v aktívnom konaní, ale môže spočívať i keď v praxi veľmi vzácne aj v opomenutí konania, na ktoré je osoba povinná. Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, takým

spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Následkom je spôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy. Vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, pochopiteľne nemusí zahŕňať všetky zákonné znaky týchto pojmov, stačí ak je z vyhrážky jasné, že sa páchateľ vyhráža práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by mohli také následky vyplynúť, ktoré môže zodpovedať vyššie uvedeným pojmom. Vyhrážka teda predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný F. M. poprel spáchanie skutku, pred sudcom pre prípravné konanie z časti priznal, že svedkyňu poškodenú udrel, dal jej tri - štyri fakty. Z jeho spáchania je usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne poškodenej F. M., ktorá podrobne popísala, že okolo 18:30 hod. začala obžalovanému vyčítať jeho správanie a do obžalovaného vošla zlosť, prišiel za ňou do obývačky, kde ju zhodil na zem a dal jej rukou po ústach, potom odišiel do spálne. Opätovne sa vrátil do obývačky, kde jej vykrikoval, že nemá vlastného otca, že taký život si nezaslúži a potom jej zobral telefón, notebook, kľúče od bytu a násilím ju držal v obývačke, kde ju sácal do sedačky, pričom ju nepustil ani do kuchyne ani na balkón, aby si mohla privolať pomoc. Z jej výpovede mal súd za preukázané, že po celý čas jej vulgárne nadával, dva - trikrát ju udrel päsťou do tváre, na obranu do obžalovaného hodila sklenenú misu, no netrafila ho a to obžalovaného rozzúrilo, následne ju schytil, zhodil na zem, niekoľkokrát udrel päsťou do ľavej časti tváre, do pery, vybil jej zub, pričom ju držal na zemi a kľačal na nej. Poškodená sa bránila rukami, ktoré mala pred tvárou, pocítila tri tvrdé údery päsťou do ľavých rebier a potom sa postavil, kopol ju do rebier a povedal jej, že „keď ma nahneváš, tak ťa zabijem, zahrabem a nikto ťa nenájde." Z výpovede svedkyne poškodenej súd mal jednoznačne za preukázané, že z tejto vyhrážky mala poškodená nesmierny strach, že by bol schopný vyhrážky uskutočniť. Výpoveď svedkyne poškodenej, ktorú uskutočnila dňa 31.12.2016 v čase od 12:00 hod. do 12:50 hod. v Ústrednej vojenskej nemocnici na JIS oddelení považuje súd za zákonnú a bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Súd poukazuje, že v čase výpovede ako vyplynulo zo znaleckého posudku MUDr. N. svedkyňa poškodená netrpela vážnou duševnou poruchou, ktorá by ju zneschopňovala. V uvedenom čase svedkyňa poškodená nebola negatívne ovplyvnená psychotropnými alebo inými látkami, ktoré by ju zneschopňovali ako svedka vypovedať. V čase výsluchu pamäťové schopnosti boli z psychiatrického hľadiska neporušené. Taktiež znalec potvrdil, že v čase vykonania výsluchu až do jeho ukončenia svedkyňa poškodená nebola pod vplyvom morfínu. Zo znaleckého posudku MUDr. M. N. mal súd okrem iného za preukázané, že u poškodenej vylúčil v čase výpovede aj v čase podania trestného oznámenia tzv. alkoholické okno. Pokiaľ ide o výpoveď, ktorú učinila svedkyňa poškodená F. M. na hlavnom pojednávaní, tak túto súd hodnotí ako jednoznačne motivovanú snahou pomôcť obžalovanému, nakoľko ako uviedli obidvaja znalci MUDr. M. N. a PhDr. V. W., v súčasnej dobe svedkyňa poškodená trpí úzkostne depresívnou symptomatikou, ktorá bola prítomná v čase znaleckého vyšetrenia, nakoľko poškodená trpí onkologickým ochorením, berie chemoterapiu a je v nepriaznivej sociálnej situácii. Avšak tieto okolnosti v čase inkriminovaných udalostí (teda vtedy keď došlo k spáchaniu skutku) ešte neexistovali a úzkostné depresívne príznaky v tom čase u svedkyne poškodenej neboli prítomné. Ďalšími dôkazmi, ktoré potvrdzujú pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej F. M. sú aj výpovede svedkov, príslušníkov OO PZ Ružomberok Bc. I. B. a O. Y., ktorí zhodne potvrdili a popísali skutočnosti, ktoré vnímali vlastnými zmyslami a vysvetlili, prečo vykopli dvere bytu u svedkyne poškodenej F. M.. Taktiež svedkovia potvrdili, že videli, že poškodená mala krvavé pery a značný opuch na tvári. Svedkyňa F. W. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že svedkyňa poškodená jej uviedla, že zranenia, ktoré mala jej spôsobil syn tým, že ju napadol. Taktiež z výpovede svedkyne W. W. a Y. M. mal súd za preukázané, že svedkyňa poškodená mala opuchnutú tvár na ľavej strane, mala monokel a cítila sa zle. Okrem toho spáchanie skutku je preukázané aj listinnými dôkazmi, zápisnicou o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou, fotografiou zranenia tváre poškodenej, lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, farmácia, vypracovaným MUDr. G. Y., jeho výpoveďou, ktorý konštatoval, že poškodená pri incidente zo dňa 30.12.2016 utrpela zlomeninu VI. a VII. rebra vpravo, zlomeninu X. a XII. rebra vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa. Ako mechanizmus vzniku týchto zranení uviedol znalec tupé, tvrdé údery, nárazy do uvedených častí tela poškodenej, pričom nevylúčil ani pády vzhľadom na to, že v čase vyšetrenia bola poškodená v etylickom stave, teda mala 1,96 promile. Ďalej znalec poukázal, že predmetné zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní

5 týždňov. Okrem toho znalec podotkol, že nakoľko u poškodenej boli zistené zlomeniny rebier na obidvoch stranách hrudníka, fyzická sila musela pôsobiť na obe strany hrudníka, teda zranenia nemohli nastať jedným pádom ani jedným úderom, ale údermi do obidvoch strán hrudníka, prípadne pádmi, alebo kombináciou týchto mechanizmov. Z uvedeného mal súd za preukázané, že výpoveď svedkyne poškodenej, ktorú uskutočnila v prípravnom konaní dňa 31.12.2016, kde podrobne popísala priebeh skutku a spôsob napádania obžalovaným F. M. je vierohodná. Spáchanie skutku je aj preukázané zvukovým záznamom od anonymného oznamovateľa, ktorý oznámil, že z bytu patriaceho poškodenej F. M. a obžalovaného sa mali ozývať hluk a krik a volanie o pomoc. S poukazom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že konanie obžalovaného bolo preukázané jednoznačne výpoveďou svedkyne poškodenej ako aj listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov, ktoré vytvárajú dostatočnú a úplnú reťaz dôkazov, o ktorých súd nemá dôvod pochybovať a vytvárajú logický záver, že obžalovaný niekoľko hodín obmedzoval svoju matku - svedkyňu poškodenú F. M. vo voľnom pohybe tým, že jej prikázal zostať v byte, sácal ju do sedačky, zobral jej kľúče od bytu, odobral jej telefón, ako aj notebook, aby si nemohla privolať pomoc, čím týmto konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Taktiež ďalším konaním tým, že voči svojej matke opakovane použil fyzické násilie, spôsobil jej zranenia tak, ako sú popísané v znaleckom posudku MUDr. G. Y. s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a zároveň tým, že vyslovil pri týchto útokoch aj vyhrážku voči svedkyni poškodenej, pričom jej uviedol, že „keď ma nahneváš, tak ťa zabijem, zahrabem a nikto ťa nenájde", pričom poškodená v strachu o svoj život kričala o pomoc, teda tieto okolnosti u svedkyne poškodenej vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, teda obžalovaným svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

U obžalovaného F. M. ide o konania úmyselné a bolo posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujme chránený týmto zákonom, a to osobnú slobodu svedkyne poškodenej F. M., ktorá má status chránenej osoby v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona, ako aj § 139 písm. c) Trestného zákona, v zmysle slobody pohybu, ľudského zdravia a ochrany človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam, teda aj primárnej ochrany medziľudských vzťahov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy.

Súd zistil, že obžalovaný F. SF. v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ bol 12- krát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. XT/XX/XXXX zo daň 08.09.2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predmetný trest obžalovaný vykonal dňa 25.11.2014. Z listinných dôkazov mal súd ďalej za preukázané, že Okresná prokuratúra Ružomberok podala dňa 26.01.2017 obžalobu na obžalovaného F. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre ďalšie trestné činy, predmetná vec je vedená pod sp.zn. XT/X/XXXX a doposiaľ právoplatne nebola skončená. Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS v Žiline mal súd za preukázané, že obžalovaný bol do ÚVV a ÚVTOS dodaný dňa 01.01.2017 na základe príkazu na prijatie do väzby vydaný Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn. 0Tp/1/2017, adaptácia obžalovaného na podmienky výkonu väzby prebehli bezproblémovo. K príslušníkom ZVJS sa obžalovaný správa na požadovanej úrovni, za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti bola obžalovanému dňa 25.07.2017 uložená disciplinárna odmena (mimoriadne povolenie návštevy). Obžalovaný doposiaľ disciplinárne potrestaný nebol. Z lustrácie v registri priestupkov mal súd za preukázané, že obžalovaný F. M. bol od roku 2013, 4-krát priestupkovo riešený pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku a pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zistil dve priťažujúce okolnosti u obžalovaného F. M. v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných činov, a že bol už za trestný čin odsúdený, poľahčujúcu okolnosť súd nezistil. Berúc do úvahy pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že pomer je 2:0, a teda súd ukladal trest podľa ustanovení § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 a v zmysle ustanovení § 41 ods. 1 prvá alinea Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uložený mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Základná trestná sadzba u zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona je v rozpätí 3 rokov až 8 rokov, zvýšená trestná sadzba podľa ustanovení § 38 ods. 4 Trestného zákona sa pohybuje v rozpätí od 4 rokov a 8 mesiacov až 8 rokov. Súd obžalovanému AX. M. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 9 mesiacov nepodmienečne, teda pri dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody súd pristúpil najmä s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život (doposiaľ bol 12-krát súdom trestaný), tresty ktoré boli obžalovanému uložené doposiaľ neviedli k jeho náprave, opakovane a bez zábran nerešpektoval zákon ani akékoľvek sankcie, ktoré mu boli uložené, a teda jeho prevýchova sa minula účinkom a na obžalovaného nemala žiadny vplyv, preto účel trestu možno dosiahnuť len z hľadiska generálnej prevencie, a teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochrany spoločnosti pred prípadnými ďalšími protiprávnymi aktivitami obžalovaného. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Zároveň súd v rámci adhézneho konania uložil obžalovanému F. M. povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Žilina, P.O. Hviezdoslava 26, Žilina, IČO: 35 937 874 vo výške 342,37,-Eur, pretože poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v priebehu trestného konania nárok včas a riadne uplatnila, a to z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej F. M., pričom výška nároku je riadne preukázaná listinnými dôkazmi, o ktorých súd nemá žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.