Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, T., 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 13.995,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/195/2015-136 zo dňa 11. júla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vyhovel žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 13.995,55 Eur s príslušenstvom voči žalovanému v rade 1/, p o t v r d z u j e .

Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vyhovel žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 13.995,55 Eur s príslušenstvom voči žalovaným v rade 2/ a 3/, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi voči žalovanému v rade 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovaným v rade 2/ a 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.995,55 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 315,40 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 65,54 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 902,16 Eur od 06.11.2014 do 11.05.2015, t.j. vo výške 37,01 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 13.995,55 Eur od 12.05.2015 až do zaplatenia istiny a zmluvnú pokutu vo výške 1.431,10 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaným v rade 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.677,32 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Po vykonaní dokazovania mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným v rade 1/ dňa 04.08.2004 zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a to vo forme úveru. Na jej základe poskytol žalovanému v rade 1/ úver vo výške 700.000 Sk (23.235,74 Eur) s dobou splatnosti 20 rokov, ktorý mal žalovaný v rade 1/ pri základnej úrokovej sadzbe 3,1% uhrádzať formou mesačných splátok po 3.883 Sk (112,29 Eur). Žalovaný v rade 2/ a 3/ svojimi podpismi na zmluve vyhlásili, že nárok veriteľa vyplývajúci zo zmluvy uspokoja v prípade, že

ho neuspokojí dlžník - žalovaný v rade 1/. Keďže nemal súd prvej inštancie preukázané, že by niektorý zo žalovaných dlh, čo i len čiastočne, uhradil, na základe zisteného skutkového stavu a žalovanými nerozporovaných tvrdení žalobcu , žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal náhradu trov konania stranám podľa pomeru ich úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s výškou priznaného nároku na náhradu trov. Namietal, že okresný súd nepostupoval správne pokiaľ mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - výzva na zaplatenie zo dňa 21.08.2014 a za úkon označený ako odstúpenie od zmluvy s odôvodnením, že uvedené úkony neboli účelne vynaložené počas prebiehajúceho súdneho konania. Tiež nesúhlasil s tým, že mu nebola priznaná náhrada za úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe lebo mal povinnosť tvrdenia v samotnej žalobe a mohol toto vyjadrenie predniesť na pojednávaní pred súdom. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia tvoria v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky, nárok na náhradu týchto trov , ktoré vznikli pred podaním žaloby, boli uplatnené legitímne, týkali sa žalovaného nároku. Pre podporu správnosti svojich záverov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

3. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný v rade 1/. Tvrdil, že výška istiny, ktorá bola žalobcovi priznaná nie je určená správne a tým aj ostatné nadväzujúce platby ako úroky a zmluvná pokuta boli určené nesprávne. Uviedol, že ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa konalo dňa 11.07.2016, nakoľko utrpel zranenie nohy s práceneschopnosťou. Na pojednávaní sa však chcel zúčastniť v náhradnom termíne, aby preukázal platby, ktoré vykonal. Súd však rozhodol bez jeho prítomnosti a napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z výsluchu žalovaného, čo však nezodpovedá skutočnosti.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ navrhol odvolanie odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. Uviedol, že ak mal žalovaný v rade 1/ v úmysle predložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mohol tak urobiť počas celého konania a nielen na pojednávaní vo veci samej. Tým, že nebol v konaní aktívny a ani v samotnom odvolaní neopísal rozhodujúce skutočnosti na podporu svojich tvrdení, neobstojí jeho tvrdenie, že mu postupom súdu bolo znemožnené brániť sa v prejednávanej veci. Rovnako neobstojí jeho tvrdenie, že mu bola odopretá účasť na pojednávaní, nakoľko svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a po nariadení odvolacieho pojednávania vo veci rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené potvrdil podľa § 387 ods. 1 a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP.

6. Konanie v súdenej veci bolo začaté podaním žaloby na Okresný súd v Žiline dňa 19.11.2014, v čase pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016. Podľa ust. § 470 ods. 1 vo veci ďalej súd koná a rozhoduje už podľa tohto nového právneho predpisu, pričom právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona ostávajú zachované v zmysle § 470 ods. 2 CSP. Odvolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného ust. § 470 ods. 2 veta prvá a procesný postup súdu prvej inštancie ako aj konanie strán sporu a ich práva a povinnosti za obdobie účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy posudzoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do 30. júna 2016 a od 01.07.2016 podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

7. Žalovaný v rade 1/ v podanom odvolaní namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie, ak tento vec prejednal v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil.

8. Podľa ust. § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa ods. 2 od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Podľa ods. 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

9. V súdenej veci boli nariadené dva termíny pojednávania. Prvý termín bol určený na deň 26.05.2016, na ktorom sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu, žalovaní sa na tomto pojednávaní nezúčastnili. Okresný súd na ňom rozhodol „iba“ o procesnom návrhu žalobcu na pripustenie vstupu ďalších strán sporu (v čase rozhodovania označených ako účastníkov konania) do konania, a to žalovaných v rade 2/ a 3/ a pojednávanie odročil na deň 11.07.2016. Na tento termín pojednávania boli strany sporu ako aj právny zástupca žalobcu riadne predvolaní. Žalovaný v rade 1/ prevzal predvolanie dňa 16.06.2016. Dňa 10.07.2016 zaslal žalovaný v rade 1/ okresnému súdu ospravedlnenie svojej neprítomnosti na nariadenom pojednávaní dňa 11.07.2016 z dôvodu zdravotných problémov a uviedol : „Prosím o nový termín pojednávania v priebehu augusta, resp. septembra“. Zároveň k tomuto ospravedlneniu pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva, že od 08.07.2016 je neschopný práce. Z obsahu ospravedlnenia žalovaného v rade 1/ nemožno ustáliť, že prejavil súhlas, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Naopak, vzhľadom na skutočnosť, že žiadal určiť nový termín pojednávania, možno konštatovať, že s prejednaním veci bez svojej prítomnosti nevyslovil súhlas. Okresný súd nesprávne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.07.2016 uviedol, že žalovaný v rade 1/ súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že došlo zrejme k pochybeniu, nakoľko žalovaný v rade 3/ Roman Vršanský rovnako ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, ten však na rozdiel od žalovaného v rade 1/ vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.

10. Vychádzajúc zo znenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP, v zmysle ktorej od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu vyplýva, že dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania je aj nepriaznivý zdravotný stav strany sporu. Ak došlo k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní z tohto dôvodu, súd pojednávanie odročí s tým, že ďalšie pojednávanie už pre tento dôvod byť odročené nemusí, ak súd dospeje k záveru, že možno od strany žiadať, aby sa dala v konaní zastúpiť. Okresný súd mal preto v prejednávanej veci pojednávanie konané dňa 11.07.2016 z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného v rade 1/ odročiť s tým, že mal uložiť žalovanému v rade 1/ povinnosť, ak bude jeho nepriaznivý zdravotný stav pretrvávať aj do ďalšieho pojednávania, aby si naň zvolil zástupcu.

11. Okresný súd týmto spôsobom nepostupoval a zmaril tak žalovanému v rade 1/ možnosť zúčastniť sa pojednávania a prípadne tvrdiť ako aj preukázať skutočnosti týkajúce sa nesprávnosti výšky uplatnenej istiny s príslušenstvom, na ktorú poukazoval aj v podanom odvolaní.

12. Konanie súdu prvej inštancie ako aj konanie pred odvolacím súdom tvoria jeden celok, preto ak došlo k vade konania pred súdom prvej inštancie, táto môže byť odstránená v rámci odvolacieho konania. Krajský súd, aby procesné pochybenie okresného súdu napravil a umožnil žalovanému 1/ realizovať právo osobne sa zúčastniť súdneho pojednávania vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré žalovaného v rade 1/ predvolal z adresy jeho trvalého pobytu zistenej lustráciou v Registri obyvateľov (č.l. 185). E., orientačné číslo XX, súp. číslo XXXX, T.. Žalovaný v rade 1/ súdnu zásielku na adrese trvalého bydliska neprevzal, táto sa odvolaciemu súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.08.2017, ktorým dňom sa podľa § 111 ods. 3 považovala za doručenú žalovanému v rade 1/, a to aj napriek tomu, že sa tento o doručení nedozvedel. Žalovaný v rade 1/ sa odvolacieho pojednávania nezúčastnil. Svoje tvrdenia v podanom odvolaní o úhrade časti žalovanej istiny žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalovaného v rade 1/ za opodstatnené a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodované o povinnosti žalovaného v rade 1/ zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom žalobcovi ako vecne správny potvrdil.

13. Tu krajský súd zdôrazňuje, že žalovaní v rade 1/ až 3/ netvorili nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, ani nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Išlo v ich prípade o samostatné spoločenstvo, v ktorom

ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne (§ 76 . Keďže žalovaní v rade 2/ a 3/ odvolanie nepodali, vo vzťahu k nim sa krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezaoberal.

14. Proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Krajský súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil. Vychádzal z toho, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 11.07.2016, t.j. v čase platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku. Ten upravuje aj postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Okresný súd tak mal v konečnom rozhodnutí - napadnutom rozsudku rozhodnúť iba o nároku (t.j. o základe) na náhradu trov konania, až následne sa bude rozhodovať o výške týchto trov samostatným uznesením. Odvolací súd preto výrok o trovách konania zmenil a priznal nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 žalobcovi voči žalovaným v rade 1/ až 3/ v plnom rozsahu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní o odvolaní žalovaného v rade 1/ bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. V konaní o odvolaní žalobcu podľa § 257 žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody odvolací súd videl v tom, že výrok o trovách konania je výrokom závislým od výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej a ten podlieha odvolaciemu prieskumu aj v prípade podaného odvolania do veci samej. V prípade rozhodovania o trovách konania nejde fakticky o vyriešenie sporu medzi stranami, ale o ex offo rozhodnutie, pri ktorom nemožno ustáliť úspech, resp. neúspech strany.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430