Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Pc-20-2017.pdf
PDF · 83.48 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-3Pc/20/2017
Uznesenie
3Pc/20/2017-10
IČS : 8617203808
U Z N E S E N I E
Okresný súd Svidník, v právnej veci navrhovateľa R. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. N. XX, XXX XX L. N., štátny občan SR p r o t i odporkyni Q.R. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X N., R., A., A. D., P XJA, T. kráľovstvo L. P. a T. Q., štátny občan T. Q., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 4.8.2017, podaným na Okresnom súde Svidník dňa 14.8.2017, domáhal sa otec maloletého R. Q. rozvodu s manželkou A. T. R. X. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému I. Q., nar. 18.X.XXXX.
2. Z obsahu návrhu je zrejmé, že maloletý I. Q., nar. XX.X.XXXX žije spolu s matkou na území T. Q..
3. Okresný súd Svidník na základe zistených skutočnosti skúmal svoju právomoc konať a rozhodovať o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7 Podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 3Pc/20/2017
- 2 -
8. Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/460/20170601>.
9. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „ nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“),Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
10. Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
11. Podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Podľa bodu 12 úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
13. Podľa článku 1 bodu 1,2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003: 1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a/ rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b/ nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b/ sa môžu týkať najmä: a/ opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b/ opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c/ určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d/ umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e/ opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa. 3Pc/20/2017
- 3 -
14. Je potrebné uviesť, že nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 primárne určuje len členský štát ktorého súd má právomoc vec prejednať a právomocou sa v uvedenom kontexte rozumie medzinárodná súdna príslušnosť (čiže to, v ktorom štáte sa bude viesť konanie) a až takto určený štát má podľa svojho vnútroštátneho práva určiť, ktorý z jeho súdov vec prejedná. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 stanovuje odlišné kritériá právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu a odlišné vo veciach rodičovských práv a povinností.
15. Právomoc súdov jednotlivých členských štátov vo veciach rozvodu manželstva je pomerne široko koncipovaná, a upravuje ju najmä článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003: 1.Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu
a/ na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade L. P. a Q. tam má „domicil“; b/ ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. 2. Na účely tohto nariadenia má „domicil“ rovnaký význam, aký má v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska.“
16. Do značnej miery obmedzenejšie sú kritériá pre určenie súdu toho členského štátu, ktorý môže konať vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Všeobecne právomocným pre takéto konanie je podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania.
17. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
18. Právomoc súdu vo veci konať je jednou zo základných procesných podmienok, pričom splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania. Zistený nedostatok právomoci súdu vo veci konať nemožno odstrániť a konanie vo veci musí byť zastavené.
19.Na posúdenie právomoci konať v predmetnej veci súd aplikoval vyššie citované právne normy. Zo súdneho spisu bolo zrejmé, že matka maloletého a maloletý žijú v Severnom Írsku, pričom otec sa zdržuje na území Slovenskej republiky. Nakoľko vo veci vystupuje 3Pc/20/2017
- 4 -
medzinárodný prvok týkajúci sa dvoch členských štátov Európskej únie súd v súlade s článkom 7 ods. 2 druhá veta druhá Ústavy Slovenskej republiky použil na posúdenie právomoci, ako jednej z procesných podmienok konania, s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti, ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.
20. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ustanovuje v článku 8 základný princíp na určenie súdov členského štátu Európskej únie, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností. Samotné nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc konať, teda neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne, funkčne a miestne príslušný a túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle citovaného článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je základnou podmienkou na určenie právomoci „obvyklý pobyt“ maloletého dieťaťa v čase začatia konania.
21. Pojem „obvyklý pobyt“ nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 nedefinuje. „Obvyklý pobyt“ nie je totožný s trvalým pobytom maloletého dieťa a mal by sa vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Zároveň otázku „obvyklého pobytu“ musí v každej konkrétnej veci vyriešiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho prípadu a dieťaťa.
22. V danom prípade sa maloletý spolu s matkou zdržuje v Severnom Írsku. Keďže navrhovateľ R. Q. nežije s manželkou v spoločnej domácnosti a od roku 2012 nie je s ňou v žiadnom kontakte. Naposledy jemu známu adresu jej pobytu, t.j. 3 N., R., A., A. D., P XJA, T. kráľovstvo L. P. a T. Q., uviedol v návrhu.
Kde býva v súčasnosti manželka s maloletým nemá vedomosť, keďže od roku XXXX nebol v Severnom Q. a viac ako 5 rokov býva v obci V. N.. Súd ma za to, že prítomnosť maloletého v Severnom Írsku nemá dočasný alebo príležitostný charakter a možno usudzovať, že sa dieťa postupne začlenilo do sociálneho prostredia v tejto krajine. Na základe uvedeného súd vyvodil záver, že T. Q. je krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, pričom ňou bolo aj v čase začatia konania, t.j. dňa XX.X.XXXX, kedy bol návrh na začatie konania podaný na tunajšom súde.
23. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť v úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej majú súdy Českej republiky, kde ma maloletý svoj obvyklý pobyt.
24. Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností uvedené najmä v článkoch 9, 10 a 12 nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné v danej veci aplikovať. Bolo konštatované, že maloletý žije v T. Q. dlhší čas, pričom maloletý tam nie držaný neoprávnene (článok 9 a 10). Taktiež rodičia maloletej výslovne a iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc slovenského súdu na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v čase začatia konania v zmysle článku 12.
3Pc/20/2017
- 5 -
25. Z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, tunajší súd rozhodol spôsobom uvedeným v výroku číslo I. tohto uznesenia a vyhlásil že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie zastavil.
26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku a vo výroku číslo II. tohto uznesenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3Pc/20/2017
- 6 -
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vo Svidníku dňa 27. septembra 2017 JUDr. Anna Bejdová Sudkyňa