Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/440/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: W. M. F., s.r.o., C.: XX XXX 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. o zaplatenie 965,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 30. novembra 2015, č. k. 9C/346/2014-39

rozhodol:

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 965,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 04. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu (pozn. Consumer I. B., a.s.) a žalovaný uzatvorili spolu 21. novembra 2010 zmluvu o pôžičke č. 5006557, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.178,06 Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 26 mesačných splátkach v sume 45,31 Eur. Do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 230,31 Eur. Vzhľadom na uvedené právny predchodca žalobcu listom z 24. septembra 2011 (vypovedanie zmluvy) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 965,03 Eur.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 200ea ods. 1 a § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko ide o drobný spor. Uznesením z 8. januára 2015, č. k. 9C/346/2014-27 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstupuje do konania žalobca: W.. Vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) súd uzavrel, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, ktoré v danom prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie získané žalovaným čerpaním úveru na základe zrušenej zmluvy. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. S poukázaním na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ako aj ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy (pozn. skutočnosť ktorá má za následok zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku) má žalobca právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Súd považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň nasledujúci po uplynutí päťdňovej lehoty stanovenej vo vypovedaní zmluvy na úhradu celkového dlhu žalovaným a plynúcej od doručenia vypovedania žalovanému. Dvojročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť 4. októbra 2011 a uplynula 4. októbra 2013, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú právny predchodca žalobcu podal 18. septembra 2014. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

4. Výrok o náhrade trov konania súd oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade v konaní bol úspešný žalovaný, avšak si náhradu trov konania neuplatnil.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5.1. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom prvej inštancie predovšetkým v otázke premlčania. Poukazuje na skutočnosť, že 24. septembra 2011 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výpoveď zmluvy, v zmysle ktorej došlo k uvedenému dňu k vypovedaniu zmluvy. Žalovaný prevzal predmetný list 28. septembra 2011. Žalobca zastáva preto názor, že došlo k vypovedaniu zmluvy ku dňu 24. septembra 2011 a odo dňa nasledujúceho došlo k plynutiu premlčacej doby. Ku dňu podania žalobného návrhu (18. septembra 2014) preto uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný.

5.2. Zároveň žalobca nesúhlasí s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky. Žalobca má za to, že k ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru žalobcu z ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku ich zmluvného vzťahu, ktorý má oporu v platnom práve. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. októbra 2015, sp. zn. 17Co 30/2015, ako aj z 26. februára 2015, sp. zn. 17Co 208/2014. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,74 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 10,30 Eur s DPH, spolu v sume 72,04 Eur s DPH.

6. V priebehu konania podal žalobca návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že podľa názoru Okresného súdu Košice II existuje zásadný rozpor ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, ktorý je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa, a to tým, že nestranný súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR, vedenom pod sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.

7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V priebehu odvolacieho konania podal žalobca návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že Okresný súd Košice II podal 8. septembra 2015 Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 1

ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR, vedeného pod sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania neaplikovať § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

11. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

12. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 165 ods. 1 len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

14. Podľa § 165 ods. 2 ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

15. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je upravené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP, účinného od 1. júla 2016, predtým v ustanovení § 109 ods. 1 O.s.p.. Ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov. Táto povinnosť nie je obmedzená. Súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Ak žalobca predloží ústavnú argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, je povinnosťou súdu takouto argumentáciou zaoberať a v prípade, ak aj sám dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Takýto záver je v súlade s Ústavou SR, ktorá takúto povinnosť súdu upravuje v čl. 144 ods. 2 a je vyjadrená slovami „ak sa súd domnieva“. Aj toto postavenie súdu podlieha príkazu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Súd aplikuje čl. 144 ods. 2 Ústavy SR v spojení § 162 ods. 1 písm. b) podľa prezumovaného súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, a preto nemá povinnosť prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na základe akejkoľvek námietky strany sporu o nesúlade právnej normy, ktorú má v jeho spore uplatniť, s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

17. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.

18. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (tretia komora) z 27. februára 2014 vo veci C-470/12, Pohotovosť, s.r.o. proti K. C., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, keď podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany, zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones) a dáva súdu možnosť skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu ako vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13. Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, pričom táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Smernica vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa,

aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemá pochybnosti o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu - ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou, pretože toto ustanovenie je zavŕšením celkových legislatívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorá bola prijatá v našom právnom poriadku. Preto odvolací súd nevidí dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z rovnakých dôvodov nevzhliadol ani dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom v zmysle tohto ustanovenia ide len o fakultatívne prerušenie konania. V prípade, ak by aj konanie na Ústavnom súde SR skončilo tak, že by Ústavný súd SR zistil nesúlad právnych predpisov, tieto ustanovenia by stratili účinnosť až dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Navyše, pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 472 a nasl. CSP, ktorá skutočnosť znamená ochranu práv dotknutého účastníka a zároveň neexistenciu nevyhnutnosti postupu navrhovaného žalobcom. Preto odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

20. Následne Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ;ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27. septembra 2017 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

23. K odvolacej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že právny predchodca žalobcu od predmetnej zmluvy neodstúpil, ale túto vypovedal, odvolací súd uvádza, že rozdiel medzi odstúpením od zmluvy a výpoveďou zmluvy vyplýva predovšetkým zo samotného Občianskeho zákonníka. Ani pri odstúpení od zmluvy, ani pri výpovedi zmluvy, nie je súhlas druhej strany potrebný. V oboch prípadoch sa síce jedná o jednostranný úkon niektorej zo zmluvných strán, avšak zmysel a dôsledky týchto inštitútov sa v mnohých ohľadoch významne líšia.

24. V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak, akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie).

25. Zároveň je nutné pripomenúť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení zmluvy v prípade, že jedna zo strán sa ocitla v omeškaní) alebo ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli (t.j. možnosť odstúpenia zakotvili priamo do zmluvy.

26. Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda

nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.

27. V danom prípade žalobca ani v odvolaní neuviedol, na základe čoho - zákona alebo konkrétneho zmluvného dojednania medi stranami sporu - mal dať jeho právny predchodca výpoveď z predmetnej zmluvy a aká mala byť výpovedná lehota. V prípade ako argumentuje žalobca v odvolaní by došlo k ukončeniu zmluvy v deň dania výpovede, či v deň doručenia výpovede druhej strane, čo však neprichádza do úvahy, nakoľko by v takom prípade neplynula žiadna výpovedná lehota, ale fakticky by sa mohlo jednať o ukončenie zmluvy dohodou. Preto súd prvej inštancie správne a zákonne posúdil úkon právneho predchodcu žalobcu vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2, § 457 OZ, keď uzavrel, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, ktoré v danom prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie získané žalovaným čerpaním úveru na základe zrušenej zmluvy.

28. Aj pokiaľ ide o vyriešenie otázky premlčania, s poukázaním na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014, považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sa správny a zákonný, nakoľko súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ a bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .