Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/45/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci navrhovateľa: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti otcovi navrhovateľa: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. Q. č. XX, XXX XX S., Grécko, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Filipom Jakovidisom, advokátom so sídlom O. XXXX, Y., Česká republika, za účasti matky navrhovateľa: U. G., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 12P/237/2004-890 zo dňa 13. decembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa voči navrhovateľovi s účinnosťou od 01.09.2004 do 31.08.2008 na sumu 66,39 Eur mesačne, od 01.09.2008 do 23.06.2014 na sumu 100 Eur mesačne. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 5C/185/90-128 zo dňa 12.03.1977 vo výroku o výške výživného (výrok I.). Splatné výživné za obdobie od 01.09.2004 do 23.06.2014 v sume 9.685,31 Eur otcovi navrhovateľa umožnil uhradiť v mesačných splátkach po 200 Eur splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo len jednej splátky (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Tlmočníkovi Ing. F. W. priznal náhradu trov tlmočenia a prekladu v sume 385,48 Eur (výrok V.). Upravil učtáreň Okresného súdu Čadca aby priznané tlmočné vyplatila tlmočníkovi z rozpočtových prostriedkov súdu (výrok VI.). Štátu náhradu trov v sume 3.770,24 Eur nepriznal (výrok VII.).

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodované rozsudkom zo dňa 12.03.1997 a bola mu uložená povinnosť platiť výživné vo výške 400,- Sk (13,28 Eur) mesačne od 04.09.1989. Zároveň týmto rozsudkom bolo určené, že H. U. je otcom navrhovateľa. Od tejto úpravy výživného došlo k zmene pomerov, z ktorých bolo v čase rozhodovania vychádzané ako na strane oprávneného navrhovateľa, tak aj na strane povinných rodičov, preto okresný súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil výšku vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo zásad uvedených v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré sú citované v napadnutom rozsudku. Konštatoval, že v čase posledného rozhodovania bol navrhovateľ žiakom 2. ročníka základnej školy. Od 1. septembra 2004 už začal navštevovať strednú školu. Túto okolnosť považoval za podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu dovtedy

určeného výživného. Navrhovateľovi sa v súvislosti s nástupom na strednú školu zvýšili výdavky predovšetkým na cestovné, školské potreby, výdavky súvisiace s jeho fyzickým rastom a vyspievaním. Príjem matky sa v tomto období, oproti času posledného určenia výživného, zvýšil len čiastočne. V čase štúdia navrhovateľa na strednej škole poberala invalidný dôchodok a zároveň bola zamestnaná, jej príjem bol v priemere cca 300 Eur. Na strane otca navrhovateľa mal okresný súd preukázané, že tento vykonával podnikateľskú činnosť ak prevádzkovateľ nájomných apartmánov, pričom z tejto podnikateľskej činnosti mal príjem, ktorý dokladoval daňovými priznaniami. Okrem navrhovateľa mal otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom jednu vo vzťahu k ťažko zdravotne postihnutému synovi, na ktorého poberal v období od 1. februára 2004 do 29. januára 2007 finančnú podporu vo výške 241 Eur mesačne a od februára 2007 vo výške 360 Eur mesačne. Prihliadajúc na všetky tieto zistenia okresný súd ustálil, že primerané výživné, ktoré je otec povinný platiť na navrhovateľa počas jeho štúdia na strednej škole od 01.09.2004 do 31.08.2008 by malo byť 66,39 Eur mesačne. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie na strane navrhovateľa došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov, keď od 01.09.2008 začal navštevovať Žilinskú univerzitu, od dátumu ktorého žiadal navrhovateľ zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne. Okresný súd mal preukázané zvýšenie výdavkov navrhovateľa v súvislosti s nástupom na uvedené štúdium, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by sa tieto výdavky zvýšili takmer 4-násobne v porovnaní s jeho výdavkami v čase štúdia na strednej škole. Zároveň ani nezistil, že by bolo v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľa žiadané výživné platiť. Okresný súd prihliadal na to, že otec navrhovateľa síce uviedol, že už nepodniká, avšak jeho právny zástupca predložil daňové priznanie otca za rok 2014 z ktorého vyplynulo, že jeho príjem v tomto roku dosahoval výšku 2.139,79 Eur, z čoho okresný súd usúdil, že otec naďalej podniká v oblasti prevádzkovania nájomných apartmánov. Zároveň otec uviedol, že naďalej dostáva mesačný príspevok na výživu zdravotne ťažko postihnutého syna vo výške 500 Eur mesačne. Od roku 2008 spláca hypotéku v mesačných splátkach po 500 Eur mesačne. Okresný súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec navrhovateľa má zhoršený zdravotný stav, trpí chronickou srdcovou chorobou, v dôsledku ktorej bol hospitalizovaný a chodí na lekárske vyšetrenia. Zároveň však bral do úvahy skutočnosť, že otec nepreukázal, že by z dôvodu tohto zdravotného problému nebol schopný vôbec pracovať alebo vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Okresný súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného, ktoré je povinný otec navrhovateľa navrhovateľovi platiť počas jeho štúdia na vysokej škole na sumu 100 Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

3. Keďže určoval výživné spätne, vyčíslil otcovi navrhovateľa nedoplatok na zameškanom výživnom ako rozdiel medzi tým, čo otec navrhovateľa v tomto období na výživné zaplatil a tým, čo zaplatiť podľa rozhodnutia mal. Zameškané výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach, nakoľko dospel k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľa uhradiť zameškané výživné jednorázovo.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože nedospel k záveru o existencii okolností prípadu, na základe ktorých by bolo spravodlivé, aby otec navrhovateľovi trovy konania hradil. Keďže otcovi navrhovateľa bol ustanovený tlmočník aby mohol konať v materinskom jazyku, vznikli v súvislosti s touto skutočnosťou náklady, ktorých výšku vyčíslenú v zmysle Vyhlášky č. 491/2004 Z. z. priznal ustanovenému tlmočníkovi z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Tieto prostriedky zároveň predstavovali trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli, avšak ich náhradu štátu nepriznal. Vychádzal z toho, že trovy vznikli nie zavinením otca navrhovateľa, ale v dôsledku toho, že pôvodná právna úprava Občianskeho súdneho poriadku platná v čase začatia konania neukladá povinnosť predkladať písomné podania v úradnom jazyku na trovy účastníka konania, ale tieto trovy znášal v celom rozsahu štát, preto sa mu javilo nespravodlivé, aby vzhľadom na novú právnu úpravu ukladal otcovi navrhovateľa povinnosť uhradiť tieto trovy.

5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa podal otec navrhovateľa odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol. Poukázal na to, že okresný súd dostatočne neprihliadal na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Uviedol, že trpí takým zlým zdravotným stavom, že nie je schopný akejkoľvek práce. Bol mu síce priznaný invalidný dôchodok, avšak doteraz neobdržal žiadne plnenie s ním súvisiace. Jeho jediným príjmom je čiastka vo výške 500 Eur, ktorú poberá ako príspevok na životné náklady svojho syna F. U., ktorý takisto trpí zlým zdravotným stavom. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, jeho jediným majetkom je byt, v ktorom žije so svojou rodinou, pričom na tento byt spláca hypotéku

vo výške 500 Eur mesačne. Naproti tomu navrhovateľ bol v čase od svojej plnoletosti až do skončenia štúdia v dobrom zdravotnom stave, preto si mohol zaistiť príjem pre svoje potreby, čo však neurobil. Okresný súd nedostatočne zisťoval majetkové pomery, keď neprihliadal na to, že matka navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom. Takisto nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ musel ročník vysokej školy opakovať, pretože neurobil riadne skúšky.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na zákonnú vyživovaciu povinnosť otca, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine. Uviedol, že tak, ako má vyživovaciu povinnosť voči synom, ktorý s ním žijú v Grécku, rovnako aj on je jeho biologické dieťa, voči ktorému by si mal túto povinnosť plniť. Otec sa o jeho osobu nikdy nezaujímal napriek tomu, že vedel, že má syna. Za pozoruhodnú označil skutočnosť, že otec spláca hypotéku 500 Eur mesačne ale tvrdí, že sám žiadny príjem nemá.

7. Podľa § 395 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Krajský súd Žilina ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti (t.j. pred 01.07.2016), v súvislosti s § 395 ods. 1 vo veci konal a rozhodoval podľa CMP, pričom právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované. Krajský súd vec preskúmal v zmysle § 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 .

10. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným v predloženej právnej veci a posúdením zisteného stavu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca, a to v rozsahu akom to bolo určené napadnutým rozhodnutím.

11. Okresný súd pri rozhodovaní správne aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktoré upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Trvanie tejto povinnosti nie je viazané na dovŕšenie 18-teho roku veku dieťaťa, ale je viazané na moment schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Prax slovenských súdov, ako aj právna teória ustálila, že schopnosť dieťaťa aby sa samo živilo je daná vtedy, ak je dieťa spôsobilé hradiť si svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom. Vyživovacia povinnosť rodiča teda zaniká až vtedy, keď dieťa vstupuje do procesu práce v odbore, ktoré si zvolilo podľa svojich fyzických a duševných predpokladov a pre ktoré sa náležite pripravilo štúdiom alebo inou odbornou prípravou. Nestačí, že dieťa získalo spôsobilosť na výkon akéhokoľvek povolania, v ktorom by sa mohlo samo živiť. Povinnosť rodičov trvá až do doby, kedy dieťa absolvuje štúdium, resp. je vyučené tak, ako to vyžaduje jeho budúce povolanie. Navrhovateľ riadne po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na strednej škole a svoj proces prípravy na budúce povolanie ukončil absolvovaním vysokej školy. Otec namietal, že navrhovateľ musel opakovať ročník, pretože neuspel pri vykonávaní skúšok na vysokej škole. K týmto okolnostiam navrhovateľ uviedol, že nešlo o žiadny laxný prístup ku štúdiu, ale o situáciu, ktorá sa bežne pri absolvovaní štúdia na vysokej škole stáva, teda, že skúšky z jednotlivých predmetov študent opakuje. Odvolací súd nezistil, že by opakovanie skúšok navrhovateľom neprimerane predĺžilo jeho štúdium a že by neúspech pri vykonávaní skúšok bol spojený s nezodpovedným prístupom navrhovateľa ku štúdiu. Tieto skutočnosti nakoniec ani zo strany otca navrhovateľa neboli v podanom odvolaní tvrdené. Otec navrhovateľa poukázal na svoju nepriaznivú osobnú ako aj majetkovú situáciu. V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že rozhodné obdobie, za ktoré sa zisťovala zmena pomerov v súvislosti s určovaním jeho vyživovacej povinnosti siahalo až do roku 2004 a trvalo do roku 2014. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v tomto období otec mal príjem z podnikateľskej činnosti. Tieto skutkové zistenia otec nerozporuje. Boli tam teda splnené podmienky na určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k navrhovateľovi. Okresný súd dostatočne prihliadal na skutočnosť, že otec

okrem navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, tiež neopomenul jeho zdravotný stav. Otec však ani v rámci odvolacieho konania žiadnym spôsobom okrem svojich tvrdení nepreukázal, že skutočne v období za ktoré sa určovalo výživné mu zdravotný stav bránil nájsť si akúkoľvek prácu. Tiež možno prisvedčiť vyjadreniu navrhovateľa, že vyznieva účelovo tvrdenie otca o nedostatku finančných prostriedkov na jednej strane, keď zároveň poukazuje na to, že mesačne platí hypotekárny úver vo výške 500 Eur. Ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie o tom, že nemá žiadny príjem nie je zrejmé z čoho sumu 500 Eur za úver uhrádza.

12. Na základe uvedených skutočností krajský súd preto považoval odvolanie otca za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.