Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/484/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky 36.820,94,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Š. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 1508/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 12Er/1154/2013-98 zo dňa 02. augusta 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 12Er/1154/2013-98 zo dňa 02. augusta 2016, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v časti o vymoženie sumy 31.700,01 Eur. Uviedol, že podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 13.02.2014 povinný podal námietky proti exekúcii, pričom vzniesol námietku premlčania exekučných titulov (platobný výmer č. V XXXX/XX zo dňa 12.11.1996, platobný výmer č. X. zo dňa 24.05.1999, rozhodnutie č. X. zo dňa 16.11.1999, platobný výmer č. X. zo dňa 01.06.2000, rozhodnutie č. X. zo dňa 01.06.2000, platobný výmer č. X. zo dňa 20.07.2000, výkaz daňových nedoplatkov č. X. zo dňa 21.06.2010 a výkaz daňových nedoplatkov č. X. zo dňa 21.06.2010) vydaných Daňovým úradom Lučenec.

2. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 12Er/1154/2013-48 zo dňa 09.05.2014 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že správca dane svojím podaním zo dňa 02.10.2001 označeným ako „Výzva“ vyzval povinného v zmysle § 58a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, aby zaplatil daň, penále, zvýšenie DPH a pokutu za neoprávnené vybratie DPH. Povinný prevzal výzvu od správcu dane dňa 09.10.2001, pričom proti nej v stanovenej lehote nepodal námietky. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/209/2014-64 zo dňa 30.09.2014 uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/1154/2013-48 zo dňa 09.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie má vyzvať oprávneného na predloženie predmetnej výzvy. Oprávnený výzvu č. X. zo dňa 02.10.2001 doručil súdu prvej inštancie spolu s kópiou doručenky.

3. Súdny úradník súdu prvej inštancie uznesením č.k. 12Er/1154/2013-84 zo dňa 09.05.2016 námietkam povinného v časti o vymoženie sumy 5.120,93,- Eur vyhovel a v časti o vymoženie sumy 31.700,01,- Eur nevyhovel. Proti výroku, ktorým súd námietkam povinného nevyhovel, podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, pretože súd prvej inštancie podľa jeho názoru nerozlišuje medzi doručením výzvy podľa § 58a zákona a doručením výzvy podľa § 76 zákona. Povinný v odvolaní uviedol, že mu nebola doručená daňová exekučná výzva podľa § 76 zákona, ale výzva podľa § 58a zákona, a preto nemohla začať plynúť nová 20 ročná lehota na vymáhanie vo výzve uvedených nedoplatkov, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v predmetnom uznesení.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že neuhradená daň po termíne splatnosti je nedoplatkom dane, ktorý je správca dane povinný vymáhať, aby bol nedoplatok vybratý. Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o správe daní obsahuje úkon správcu dane, ktorým možno túto lehotu predĺžiť, pričom však možno daňový nedoplatok vybrať najneskôr do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Takýmto úkonom je doručenie výzvy podľa § 58a zákona. Premlčacia lehota na právo vymáhať daňový nedoplatok je viazaná na skončenie kalendárneho roka, v ktorom nadobudla právoplatnosť daňová exekučná výzva (§ 76 zákona č. 511/1992 Zb.). Súd prvej inštancie na základe zisteného dospel k názoru, že doručenie výzvy sa podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní pokladá za úkon vykonaný na vybratie daňového nedoplatku. Od jeho vykonania začína znova plynúť šesťročná premlčacia lehota na vybratie daňového nedoplatku, maximálne do 20 rokov od skončenia roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ako súd ďalej uviedol, od 01.01.2002 začala plynúť šesťročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 31.12.2007. Správca dane v tejto lehote nedoručil povinnému žiadnu ďalšiu výzvu v zmysle § 58a zákona o správe daní a ani nezačal exekučné konanie, resp. nepodal návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Výzva podľa § 58a zákona o správe daní je úkonom na vybratie daňového nedoplatku, ktorým možno šesťročnú premlčaciu lehotu predĺžiť tak, že premlčacia doba (šesťročná) začne plynúť znovu po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený. Uvedená výzva však nie je daňovou exekučnou výzvou v zmysle § 76 zákona o správe daní. V závere súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že správca dane v lehote do 31.12.2007 nedoručil povinnému žiadnu ďalšiu výzvu a nezačal ani daňové exekučné konanie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený až dňa 27.11.2013, kedy bolo právo oprávneného na vybratie a vymáhanie daňového nedoplatku premlčané. Keďže povinný vzniesol námietku premlčania daňových nedoplatkov, súd prvej inštancie námietkam povinného vyhovel.

5. Oprávnený podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na ustanovenia § 69 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov, pričom úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku. Odvolateľ zastáva názor, že právo vybrať daňový nedoplatok sa premlčí po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota šesť rokov však nie je nemenná a splnením istej právnou úpravou predpokladanej skutočnosti je možné dosiahnuť jej opätovné plynutie, nie však po dobu dlhšiu ako 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Nesúhlasí preto s názorom povinného, že po doručení výzvy začína plynúť nová šesťročná doba a v tejto lehote je správca dane povinný zaslať novú výzvu, ktorá predĺži premlčaciu lehotu na 20 rokov. Na základe uvedeného má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil právny stav, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že námietkam povinného nevyhovie.

6. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný. Poukázal na to, že dňa 31.12.2007 uplynula šesťročná premlčacia lehota na vybratie a vymáhanie daňového nedoplatku. Správca dane odo dňa doručenia výzvy, t.j. od 09.10.2001, nevykonal žiadny ďalší úkon na vybratie alebo vymáhanie dane. Z § 69 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že správca dane musí po vzniku nedoplatku a pred uplynutím premlčacej lehoty vykonať ďalší úkon na plynutie ďalšej šesťročnej lehoty na to, aby mohol ďalej vybrať daňový nedoplatok. Zákon umožňuje podľa názoru povinného predlžovať túto lehotu, pričom však správca dane musí konať tak, aby najneskôr do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatný, tento nedoplatok vybral. Uviedol aj, že zákon predpokladá vykonanie úkonu správcu dane na vybratie daňového nedoplatku, pričom takýmto úkonom je práve doručenie výzvy podľa § 58a zákona a až po tomto úkone začína plynúť ďalšia šesťročná lehota na vybratie dane. Ak správca dane v tejto lehote nevykoná ďalší úkon, uplynutím šesťročnej premlčacej lehoty nie je možné uplatniť právo na vybratie a vymáhanie daňového nedoplatku. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 a 2 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a najmä odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel námietkam povinného, dospel k názoru, že konajúci súd sa dostatočne podrobne vysporiadal s právnym a skutkovým stavom, vyjadril sa ku všetkým podstatným okolnostiam, ktoré náležitým spôsobom aj odôvodnil a vyvodil správny právny záver. Po preskúmaní odvolania zároveň odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo zrejmé, že by súd prvej inštancie postupoval a rozhodol nesprávne, pretože oprávneným predložené odvolanie obsahuje len skutočnosti, na ktoré už poukazoval vo svojich skorších podaniach. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že z dikcie § 69 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov explicitne nevyplýva, či je správca dane povinný doručiť daňovému dlžníkovi výzvu v zmysle § 58a zákona o správe daní a poplatkov iba v priebehu plynutia premlčacej lehoty alebo aj po jej uplynutí, odvolací súd je toho názoru, že správca dane je tak oprávnený urobiť len počas plynutia šesťročnej premlčacej lehoty. V opačnom prípade by takéto konanie navádzalo k situácii, kedy by sa správca dane mohol kedykoľvek v budúcnosti doručením výzvy daňovému dlžníkovi snažiť dosiahnuť opätovné plynutie novej premlčacej lehoty.

12. Z titulu aplikácie § 387 ods.2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať v zmysle § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. V zásade sa teda odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Z dôvodu, že sa odvolací súd s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, napadnuté uznesenie súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a odkazuje na jeho odôvodnenie.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .