Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra a pribratého účastníka: 2/ T. R., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/XX, M., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 22. 02. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo 23/2015-5/Br OU-NR-OOP-2016/003363-5 k: Pd 193/15/4403-3 V 5238/2015 zo dňa 14. 01. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5238/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 02. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 29. 06. 2015 (podaný predávajúcou T. R., ktorú zastupoval C. R. a kupujúcim - žalobcom) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A36 zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) uzavretej medzi predávajúcou - T. R., zastúpenou C. R. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX orná pôda vo výmere 2125 m2 vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1). Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5238/2015.

2. Dňa 06. 07. 2015 podala obec Lužianky vyjadrenie adresované žalobcovi, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v obci schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien územného plánu obce Lužianky - zmeny a doplnky č. III., ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v územnom pláne označená ako priemyselný park. Tam uvedené plochy (medzi nimi i parc. č. XXXX) sa po zapracovaní zmien v územnom pláne obce budú nachádzať v zóne priemyselného parku.

V ten istý deň vydala obec Lužianky ďalšie vyjadrenie taktiež adresované žalobcovi, v zmysle ktorého podľa územného plánu obce Lužianky schváleného uznesením obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho zmien a doplnkov č. 1 schválených uznesením obecného zastupiteľstva v Lužiankach

č. 148/2009 a zmeny a doplnky č. 2, schválené uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, tam uvedené parcely (medzi nimi i parcela č. XXXX) ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Územie je predmetom spracovania zmien územného plánu obce Lužianky - zmeny a doplnky č. 3. Územnoplánovacia informácia nenahrádza následné záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti podľa ust.§ 4 ods. 3, písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

3. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V 5238/15-10 dňa 24. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 24. 07. 2015.

4. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 193/15/4403-3 zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť.

Prokuratúra v proteste uviedla, že predmetom vkladového konania bola zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku registra C KN parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 2125 m2 zapísaného na LV číslo XXXX, pričom sa jedná o pozemok mimo zastavaného územia obce. Ku vkladovému konaniu boli doplnené dve územnoplánovacie informácie podané starostom obce Lužianky zo dňa 06. 07. 2015. Podľa prvej informácie sa (okrem iných) i parc. č. 3053 bude nachádzať v zóne priemyselného parku, z čoho vyplýva, že sa jedná o plochy, ktoré v čase podania informácie nie sú určené na zastavanie. Podľa druhej informácie parc. č. XXXX (okrem iných parciel) zaberá časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy - priemyselný park. Toto územie je predmetom spracovania zmien územného plánu obce Lužianky - zmeny a doplnky č. 3. Z tejto doplnenej informácie vyplýva, že parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park, ale nevyplýva z nej, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. Z týchto územnoplánovacích informácií je potom zrejmé, že obec Lužianky nemala pre územie, kde sa nachádza i parcela č. XXXX schválený územný plán obce, a teda sa jedná o ornú pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu zmluvy a povoľovania vkladu práva do katastra nehnuteľností určená na zastavanie. V prípade, ak existovala pochybnosť, či sa jedná o poľnohospodársky pozemok v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nie, tak príslušným orgánom na podanie takejto informácie bolo ministerstvo a okresný úrad. Pokiaľ katastrálny orgán považoval za relevantné informácie poskytnuté nepríslušným správnym orgánom, rozhodol v rozpore s ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov.

Pozemok tvoriaci predmet zmluvy nemohol byť určený na iné ako poľnohospodárske využitie i z toho dôvodu, že len dňa 13. 07. 2015 udelil príslušný správny orgán súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Predmetom prevodu vlastníckeho práva bola teda orná pôda vo výmere väčšej ako 2000 m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce Lužianky v lokalite neupravenej územným plánom obce. Nadobúdateľom tejto pôdy bol žalobca, ktorý nemá v predmete svojej činnosti zahrnutú poľnohospodársku výrobu.

Správny orgán prvého stupňa mal skúmať, či zmluva neodporuje zákonu č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/6/A36 je poľnohospodársky pozemok podľa ust. § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona a na jeho nadobúdanie sa vzťahuje úprava ustanovenia § 3 tohto zákona. Zákonom stanovený postup pri prevode poľnohospodárskeho pozemku musí byť dodržaný tak, ako je upravený v citovanom zákone a bolo teda povinnosťou katastrálneho orgánu skúmať splnenie podmienok upravených v tomto zákone.

K prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nebolo doložené osvedčenie vydané okresný úradom, a preto došlo k porušeniu vyššie citovaného zákona. Katastrálny úrad v rámci konania vedeného pod sp. zn. V 5238/15 nepostupoval v súlade s ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, pretože nepreskúmal zmluvu z hľadiska jej súladu so zákonom č. 140/2014 Z.

z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a povolil vklad práva do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Vláda Slovenskej republiky uznesením dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená i v katastrálnom území M. a dňom schválenia tohto návrhu vzniklo zo zákona predkupné právo štátu k pozemkom a stavbám na nich, na ktorých sa má realizovať významná investícia. Na túto skutočnosť mal katastrálny orgán prihliadať. Konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 17/2015.

Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 17/2015-8 dňa 02. 11. 2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 12. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. UPo 23/2016-5/Br OU-NR-OOP-2016/003363-5 k: Pd 193/15/4403-2 V 5238/2015 zo dňa 14. 01. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 potvrdil ako vecne správne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa nedostatočne venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, keď sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora a nahradil ich vlastným dôvodom, poukazujúc na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Protestom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je však podľa názoru žalovaného nezákonné a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemal byť povolený.

Pozemok, tvoriaci predmet zmluvy, nemohol byť určený na iné ako poľnohospodárske využitie i z toho dôvodu, že ešte len dňa 13. 07. 2015 udelil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ak existovali pochybnosti, či sa vo veci jedná o poľnohospodársky pozemok v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nie, tak príslušným orgánom na podanie takejto informácie boli ministerstvo a okresný úrad. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s týmto zákonom, keď za relevantné považoval informácie poskytnuté nepríslušným správnym orgánom a rozhodol v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 bol pozemok klasifikovaný ako orná pôda vo výmere 2125 m2, pričom orná pôda je poľnohospodárskou pôdou. Bolo teda potrebné posúdiť, či pozemok, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy (a ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce a nie je záhradou) je pozemkom, ktorý sa na účely zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepovažuje za poľnohospodársky pozemok. Z predloženej územnoplánovacej informácie nevyplýva, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. Žalovaný bol toho názoru, že je nutné, aby bol predmetný pozemok určený na zastavanie už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, aby ho bolo možné subsumovať pod ust. § 2 ods. 2 písm. c/ bod 1 vyššie citovaného zákona, pričom z územnoplánovacej informácie by toto malo byť zrejmé.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva len dňa 13. 07. 2015 udelil súhlas k možnému budúcemu použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely a táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom, či predmetný

pozemok bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy skutočne určený príslušným územným plánom na zastavanie. Bez tohto súhlasu by bolo využitie predmetných pozemkov na nepoľnohospodárske účely protiprávne. Skutočnosť, že určitý pozemok je zahrnutý do územného plánu obce alebo územného plánu zóny ešte neznamená, že tento pozemok je automaticky aj stavebným pozemkom.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na existenciu predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňom 08. 07. 2015. Vláda Slovenskej republiky v tento deň schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území M.. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. V čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo potrebné na túto skutočnosť v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadnuť, katastrálne konanie malo byť prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby predložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

S poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa je povinný prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Existencia predkupného práva štátu je takou právne významnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo.

Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a v predmetnej veci ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka, nakoľko štát v predmetnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a skutkovú situáciu. V danej veci ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR o zápis predkupného práva štátu a táto bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 vydaného podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a medzi nehnuteľnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k osvedčeniu je i parcela registra C č. XXXX - orná pôda o výmere 2.125 m2 v katastrálnom území M..

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí

o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaný bol toho názoru, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 24. 07. 2015 v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

6. V podanej žalobe zo dňa 22. 02. 2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. UPo 23/2015-5/ Br OU-NR-OOP-2016/003363-5 k: Pd 193/15/4403-3 V 5238/2015 zo dňa 14. 01. 2016.

Poukázal na to, že žalovaný spochybnil prevod predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemok je poľnohospodárskou pôdou, pričom spochybnil i obcou vydané územnoplánovacie informácie. V prvej územnoplánovacej informácii však bolo uvedené, že parcely, do ktorých spadá i predmetná nehnuteľnosť sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku. V druhej územnoplánovacej informácii obec Lužianky poskytla doplnenie vyjadrenia, podľa ktorého dotknutá nehnuteľnosť „zaberá časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park“. Žalovaný nevzal do úvahy tú skutočnosť, že v čase poskytnutia týchto informácií bol platný a účinný skôr prijatý územný plán obce Lužianky - zmeny a doplnky č. II., ktorý predmetnú nehnuteľnosť označil ako súčasť priemyselného parku. Taktiež sa žalovaný vôbec nevyjadril k územnému plánu obce Lužianky z roku 2006, ani k jeho zmenám schváleným v roku 2009 a 2012 a prezentoval záver, že obec Lužianky nemala pre územie, v ktorom sa nachádza táto nehnuteľnosť schválený územný plán, čo je v rozpore so skutočnosťou. V čase podpisu kúpnej zmluvy bola predmetná nehnuteľnosť v územnom pláne obce určená na iné ako na poľnohospodárske účely, napriek tomu žalovaný svoje úvahy viazal výlučne na skutočnosť novej zmeny územného plánu obce, t. j. zmeny č. III., ku ktorej došlo v septembri 2015. Žalovaný teda opomenul pôvodný platný územný plán obce vrátane jeho zmien a doplnkov, ktorý predmetnú nehnuteľnosť zahŕňa ako rozvojové plochy výroby - priemyselný park, čo potvrdila obec v predložených územnoplánovacích informáciách, ktoré jednoznačne určujú, že prevádzaný pozemok už bol súčasťou priemyselného parku.

V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberal otázkou interpretácie ust. § 2 ods. 2, písm. c/ zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré podľa jeho názoru explicitne nehovorí o pozemkoch na „zastavanie“, ale ustanovuje, že dotknutý pozemok „je určený na iné ako poľnohospodárske využitie“ s následným odkazom na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby bola dotknutá nehnuteľnosť stavebným pozemkom. Územnoplánovacia informácia jednoznačne uvádza, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nehnuteľnosť/ti v zmysle prv schválených územných plánov „zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park.“ Z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že daná nehnuteľnosť nie je v čase, kedy bolo žiadané o vydanie územnoplánovacej informácie, určená na zastavanie. Pokiaľ je časť územia zahrnutá do územného plánu na zastavanie, je nutné danú časť považovať za stavebné pozemky a je irelevantné, ako danú časť územia označí obec, pretože podstatné je, že sa nachádza v územnom pláne obce na zastavanie a teda ide o pozemky nachádzajúce sa v území, ktoré je určené „ ... na iné, než poľnohospodárske využitie ...“. Územnoplánovacia informácia je v súčasnosti, popri informácii o statuse poľnohospodárskej pôdy v zmysle ust. § 8 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jediným relevantným dokladom preukazujúcim, že územie je určené na zastavanie, a tým je možné uplatniť výnimku z vyššie citovaného zákona.

Žalobca bol toho názoru, že z obsahu územnoplánovacej informácie zo dňa 06. 07. 2015 jednoznačne vyplýva, že pozemky nachádzajúce sa v danom území boli už v čase podpisu kúpnej zmluvy zahrnuté v územnom pláne, teda bolo rozhodnuté o ich využití a zároveň toto územie je určené ako priemyselný park, t. j. v rámci územného plánu sú tieto pozemky vzhľadom na ich funkčné určenie spôsobilé na zastavanie. Tým je splnená zákonná požiadavka, že musí ísť o časť územia určenú územným plánom na zastavanie a nemožno sa stotožniť so záverom žalovaného, že nebol dodržaný postup v zmysle zákona

č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo potvrdzuje i obsah znaleckého posudku, ktorý si dal pre potreby významnej investície vypracovať štát.

Obec v územnoplánovacej informácii potvrdila, že dotknutý pozemok sa nachádza v územnom pláne na zastavanie, čo žalovaný opomenul, pričom je absolútne bežnou praxou predkladať katastrálnym úradom územnoplánovacie informácie vydané obcou, ktoré sú akceptované. Všetkým dotknutým subjektom bolo z obsahu územnoplánovacej informácie jasné, že prevádzaná nehnuteľnosť je súčasťou územného plánu určeného na zastavanie. Je preto nevyhnutné odmietnuť úvahu o spochybňovaní dokumentu územnoplánovacej informácie ako listiny, na základe ktorej sa poľnohospodárska pôda môže vyňať spod pôsobnosti zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobca v podanej žalobe poukázal i na to, že správny orgán sa odmietol vyjadriť k predloženému dôkazu - znaleckému posudku vypracovanému ÚEOS Komercia, a. s., ktorý bol objednaný štátom za účelom ocenenia pozemkov a znalec ohodnotil pôdu vo výške nezodpovedajúcej cene ornej pôdy. Zo znaleckého posudku teda jednoznačne vyplýva, že pozemky neboli a nie sú poľnohospodárskou pôdou. Žalovaný by mal sám iniciatívne zisťovať a obstarávať podklady pre svoje rozhodovanie, a preto konštatácia, že „úrad sa nemôže vyjadrovať“ k takej závažnej skutočnosti, akou je znalecký posudok predkladaný štátom, v ktorom sú predmetné pozemky označené ako stavebné, sa musí vyhodnotiť ako nesprávna.

V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 23. 06. 2015. V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti.

V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 23. 06. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (23. 06. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až 08. 07. 2015, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva,

ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu za dostatočné. Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

V podanej žalobe žalobca poukázal i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. 4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 30 Cdo 2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca nepovažoval za dostatočné, bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. Žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 zrušil z dôvodov vyššie uvedených.

IV. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie k žalobe

7. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 57/16/4400-2 zo dňa 14. 06. 2016 oznámila, že s poukazom na ust. § 35 ods. 2, písm. i/ OSP vstupuje do začatého konania prokurátor. V predmetnom podaní zároveň prokurátor podal vyjadrenie, ktoré sa týkalo územného plánu obce Lužianky, predkupného práva štátu a vkladového konania.

Prokurátor uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, resp. v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu, t. j. dňa 24. 07. 201, mala obec svoj územný plán. Pozemok, ktorý bol predmetom prevodu na základe uvedenej kúpnej zmluvy, však nebol v rámci tohto územného plánu určený na zastavanie v zmysle ust. § 11 ods. 5, písm. e/, § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Takéto určenie musí byť súčasťou záväznej časti územného plánu obce (§ 13 ods. 3 vyššie citovaného zákona), ktorá sa schvaľuje formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Prevádzaný pozemok bol teda v čase zavretia kúpnej zmluvy a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností poľnohospodárskym pozemkom a nakladanie s ním malo podliehať režimu zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iný záver nevyplýva ani z územnoplánovacích informácií predložených v rámci vkladového konania.

K predkupnému právu štátu prokurátor uviedol, že toto vzniká buď na základe zákona alebo na základe zmluvy. Zákonné predkupné právo je okrem iného upravené i v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá má byť umiestnená i v katastrálnom území M., vznikla orgánu katastra v každom vkladovom konaní týkajúcom sa nehnuteľností v tomto katastrálnom území povinnosť skúmať, či sa na ne nevzťahuje predkupné právo štátu a či prevodca splnil zákonom uloženú povinnosť ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. Na zákonné predkupné právo štátu podľa ustanovenia § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona musí orgán katastra prihliadať bez ohľadu na to, či už bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Samotný zápis tohto práva do katastra nehnuteľností plní len evidenčnú funkciu.

Neobstojí argumentácia žalobcu prechodným ustanovením § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, ktoré sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené ostatnou novelou zákona č. 154/2015 Z. z. (napr. vyvlastňovacieho konania) a nie predkupného práva, ktoré nemá povahu konania, ale hmotnoprávneho inštitútu.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia prokurátor poukázal na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov a na povinnosti, ktoré má katastrálny orgán pri vkladovom konaní, pričom okrem iného je povinný prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Osobitný prípad obmedzenia dispozičného oprávnenia prevodcu predstavuje aj zákonné predkupné právo podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je chybný názor žalobcu, podľa ktorého nie je možné prihliadať na predkupné právo vzniknuté po uzavretí zmluvy. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností zmluva nadobudla účinnosť, ale k samotnému prevodu vlastníctva dochádza až vkladom do katastra na základe právoplatného rozhodnutia orgánu katastra o povolení vkladu. Možno teda konštatovať, že ak predkupné právo štátu na prevádzaný pozemok vzniklo dňa 08. 07. 2015, tak bolo povinnosťou katastrálneho odboru toto zohľadniť pri rozhodovaní v rámci vkladového konania pod č. V 5238/2015. Správny orgán prvého stupňa mal vkladové konanie prerušiť podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona a jeho účastníkov vyzvať na preukázanie neuplatnenia si predmetného zákonného predkupného práva zo strany štátu. Nepreukázanie tejto skutočnosti by bolo dôvodom pre následné zastavenie vkladového konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona. Nakoľko správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval, ale rozhodol bez ďalšieho o povolení vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2015, tak týmto jeho rozhodnutím bol porušený zákon, v dôsledku čoho bolo zrušenie tohto rozhodnutia v konaní o proteste prokurátora zákonné a dôvodné.

Prokurátor navrhol podanú žalobu zamietnuť.

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 06. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

K námietke žalobcu týkajúcej sa (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný taktiež poukázal na argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Bol toho názoru, že ust. § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

K predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že vzniklo zo zákona dňom 08. 07. 2015 (kedy bol uznesením vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“), a to s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona. V čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľností mal správny orgán prvého stupňa na túto skutočnosť prihliadať, pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. §40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka a nebolo možné aplikovať ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že s otázkou (ne)platnosti právneho úkonu sa bude musieť v novom konaní vysporiadať správny orgán prvého stupňa.

9. Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania T. R. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

10. Uznesením zo dňa 24. 08. 2016 č. k. 11S/20/2016-48 súd zamietol návrh žalobcu (ktorý bol súčasťou správnej žaloby zo dňa 22. 02. 2016) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Ďalším uznesením zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 11S/20/2016-55 súd pribral do konania účastníčku administratívneho konania T. R., ktorú následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.

12. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 17. 03. 2017 k vyjadreniu prokurátora a žalovaného. Uviedol, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5, písm. a/ tohto zákona. V katastrálnom zákone absentuje zákonné zmocnenie správneho orgánu na to, aby žiadal účastníkov konania preukázať tú skutočnosť, či štát svoje predkupné právo využil alebo nevyužil. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného práva, neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka.

Bol toho názoru, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobcu vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t.j. zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle uvedenej argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade porušenia predkupného práva štátu sa o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle ust. § 39 0bčianskeho zákonníka nejedná a správny orgán prvého stupňa bol povinný vklad povoliť.

Právny zástupca žalobcu v podanom vyjadrení taktiež uviedol, že územnoplánovacia informácia je relevantným dokladom preukazujúcim, že územie je určené na zastavanie a tým je možné uplatniť výnimku zo zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci bol pozemok určený na iné ako poľnohospodárske využitie a nepodlieha režimu vyššie citovaného zákona.

13. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2017 (k vyjadreniu žalobcu zo dňa 17. 03. 2017), v ktorom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na skutočnosť, či zmluva neodporuje zákonu, je povinný správny orgán prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. I keď zákonné predkupné právo štátu neobsahuje špecifickú úpravu k obsahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, patrí právo oprávneného subjektu kúpiť vec od povinného subjektu za predpokladu, že povinný chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným a absolútne neplatným právnym úkonom. Taktiež právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo štátu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

14. Právny zástupca pribratej účastníčky konania vo vyjadrení zo dňa 05. 05. 2017 (doručenom súdu dňa 12. 05. 2017) k podanej žalobe uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 16. 06. 2016. Je povinnosťou správneho orgánu v zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov prihliadať na predkupné právo štátu vzniknuté po uzavretí predmetnej zmluvy, v konkrétnom prípade dňa 08. 07. 2015, teda dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou SR. Nie je pritom podstatné, či predkupné právo vzniklo pred alebo po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V predmetnej veci predkupné právo štátu vzniklo zo zákona a jeho zápis do katastra nehnuteľností má iba deklaratórny charakter, teda existuje bez ohľadu na to, či došlo k jeho zápisu záznamom do katastra nehnuteľností. Na zákonné predkupné právo štátu nemožno aplikovať ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje podmienky predkupného práva dojednaného ako záväzkovo-právny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo.

Právny zástupca pribratej účastníčky konania bol toho názoru, že zmluvné strany v predmetnej veci nerešpektovali ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uzavretie kúpnej zmluvy odporuje zákonu, jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

15. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia im boli doručované na vedomie.

16. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, Krajskú prokuratúru Nitra a právneho zástupcu pribratej účastníčky konania.

17. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, zástupkyňa žalovaného, zástupca Krajskej prokuratúry Nitra a právny zástupca pribratej účastníčky administratívneho konania.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo

správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7) _________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

20. Podľa § 1 ods. 1, 12 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,

c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Podľa § 22 ods. 1, písm. c/, ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2015, teda i v čase podania protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať protest proti c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Protest prokurátora obsahuje a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva, b) označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, c) výslovné označenie "protest prokurátora", d) označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa protest podáva, e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, f) označenie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia, g) odôvodnenie, h) presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, i) návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, j) dátum a miesto vypracovania protestu, k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom. 8)

Podľa § 26 ods. 1, 2, 6, 8, vyššie citovaného zákona, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

Podľa § 56ae ods. 3 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016) vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, konania začaté do 31. decembra 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších predpisov, účinného v čase rozhodovania žalovaného, ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda 1) alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje a) záhrada, b) pozemok v zastavanom území obce,2) c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak 1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov,3) 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov,4) 3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 vyššie citovaného zákona, vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu9) ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov,10) c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka. Inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6.

Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné. Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "nadobúdateľ") a) v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo b) bez ohľadu na miesto podnikania. Ak po zverejnení ponuky podľa odseku 4 písm. a) prejaví záujem nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný, má pri akceptovaní ponuky prednosť pred nadobúdateľom zo susednej obce. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa odseku 4 písm. b) nadobúdateľa z obce a v druhom poradí nadobúdateľa zo susednej obce pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania. Prevádzajúci môže rozšíriť ponuku pre osoby podľa odseku 4 písm. b), ak žiaden nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. a) neprejavil záujem o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani prevádzajúci nepreviedol vlastníctvo ním ponúkaného poľnohospodárskeho pozemku. Ak osoba spĺňajúca podmienky podľa odseku 4 neprejaví záujem o prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani sa neuskutoční prevod poľnohospodárskeho pozemku, môže prevádzajúci poľnohospodársky pozemok previesť za cenu alebo hodnotu podľa § 5 ods. 1 písm. d) na osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, najneskôr však šesť mesiacov od uplynutia lehoty podľa § 4 ods. 3. Postup a podmienky podľa odsekov 3 až 6 sa vzťahujú aj na bezodplatný prevod darovaním poľnohospodárskeho pozemku. Nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku môže za tých istých podmienok ako osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo nadobúdateľ aj fyzická osoba, ktorá vykonáva najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku poľnohospodársku výrobu v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu u osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom,11) sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Mladý poľnohospodár nemôže poľnohospodársky pozemok prenajať, predať ani darovať tri roky od nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 vyššie citovaného zákona, splnenie podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku overuje okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný. (ods. 1) Žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je povinný podať nadobúdateľ na okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný, pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. (ods. 2) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje a) identifikačné údaje nadobúdateľa 1. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, b) prílohy 1. číslo ponuky z registra, 2. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom,12) preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 ods. 4 alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9, 3. čestné vyhlásenie o plnení podmienky podľa § 4 ods. 10, ak ide o mladého poľnohospodára, 4. čestné vyhlásenie o tom, že nadobúdateľ nie je osobou podľa § 7 ods. 1, 5. informáciu obce o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, 6. kópiu listu, ktorým nadobúdateľ podľa § 5 ods. 3 informoval prevádzajúceho o akceptovaní ním požadovanej alebo dohodnutej ceny za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnoty

poľnohospodárskeho pozemku; to neplatí, ak ide o bezodplatný prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, 7. potvrdenie o trvalom pobyte alebo sídle v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, c) podpis nadobúdateľa. (ods. 3) O splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vydá okresný úrad nadobúdateľovi osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 2; vo zvlášť zložitých prípadoch vydá osvedčenie najneskôr do 60 dní. Osvedčenie obsahuje a) číslo ponuky z registra, b) dátum vydania, c) odtlačok pečiatky okresného úradu, d) podpis zamestnanca, ktorý osvedčenie vydal. (ods. 4) Okresný úrad odmietne vydať osvedčenie, ak a) nadobúdateľ nevykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 4 ods. 4; vykonávanie poľnohospodárskej výroby najmenej tri roky sa nevzťahuje na mladého poľnohospodára, b) nebol dodržaný postup ponukového konania podľa § 4 ods. 5 a 6, c) nadobúdateľ nie je osobou podľa § 4 ods. 9, d) nadobúdateľ ani po výzve okresného úradu nedoplnil náležitosti žiadosti podľa odseku 3, e) nadobúdateľ nemá trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku podľa § 4 ods. 4. (ods. 5) Na konanie o vydaní osvedčenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.13) Na konanie o odmietnutí vydať osvedčenie sa vzťahuje primerane § 18 až 20, 24, 25, 27, 46, 47, 49, 51 až 59 všeobecného predpisu o správnom konaní.13) (ods. 6) Odmietnutie vydať osvedčenie je preskúmateľné súdom. (ods. 7) Prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je, ak ide o a) prevod postupom podľa § 4 až 6, osvedčenie vydané okresným úradom podľa odseku 4; osvedčenie je prílohou aj k zmluve podľa osobitného predpisu,14) b) prevod podľa § 4 ods. 1, 1. čestné vyhlásenie prevádzajúceho alebo kópiu dokladu potvrdzujúceho skutočnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c), 2. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom,12) preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9, 3. potvrdenie obce, že je daňovníkom podľa osobitného predpisu,15) ak ide o prevod podľa § 4 ods. 1 písm. a), c) pozemok podľa § 2 ods. 2, 1. ktorý nie je evidovaný podľa osobitného predpisu,16) potvrdenie obce o tom, že ide o pozemok v zastavanom území obce,2) 2. špecifikáciu obmedzenia jeho poľnohospodárskeho využitia podľa osobitných predpisov. (ods. 8)

23. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

24. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že zmluva sa skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2016 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 02. 11. 2015 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 193/15/4403-3 zo dňa 12. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie pod sp. zn. V 5238/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy pod č. 2015/6/A36 zo dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - T. R., zastúpenou C. R. a kupujúcim - žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

26. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či rozhodnutím bol alebo nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora v predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016. Správny súd v predmetnej veci na základe žaloby podanej žalobcom posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 12. 10. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod sp. zn. V 5238/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené, či pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 bol dodržaný zákonný procesný postup,

či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či správny orgán rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov. Nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné (teda rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva), proti ktorému protest prokurátora smeroval.

27. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016.

28. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 vychádzal z toho, že dňa 02. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh predávajúcej T. R., zastúpenej C. R. a kupujúceho - žalobcu zo dňa 29. 06. 2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) uzavretej medzi predávajúcou (T. R., zastúpenou C. R.) a kupujúcim (žalobcom), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území M., a to parcela registra „C“ pod č. XXXX. Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5238/2015.

29. V priebehu začatého katastrálneho konania pod sp. zn. V 5238/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., Q., G., M. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2.125 m2). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis žalovaný správnemu súdu i predložil k súdnemu spisu pod sp. zn. 11S/16/2016.

30. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a správny orgán prvého stupňa (katastrálny odbor Okresného úradu Nitra) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 24. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobcu a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec posudzoval i túto skutočnosť.

31. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre katastrálny odbor okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie patrilo okrem iného pri rozhodovaní o vklade prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správny súd je toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného

predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Preto pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplýva, podľa názoru správneho súdu pochybil.

32. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho, medzi ktoré patrí i existencia predkupného práva štátu a nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným dokladom, ktoré mu boli predložené a z ktorých existencia predkupného práva štátu jednoznačne vyplývala. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná a správny orgán sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemôže správať tak, že toto právo neexistuje, resp. že neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 09. 04. 2013 v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností () v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

33. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že mal prihliadať i na existenciu zákonného predkupného práva štátu a na existenciu podkladov, z ktorých toto predkupné právo vyplývalo.

34. Vzhľadom k uvedenému postupu správneho orgánu prvého stupňa (katastrálneho odboru), ktorý povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v kúpnej zmluve zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) bez toho, aby prihliadal na predkupné právo štátu, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 a o existencii, ktorého nepochybne mal pri svojom rozhodovaní o povolení

vkladu vlastníckeho práva dňa 24. 07. 2015 vedomosť, bol potom podľa názoru súdu dôvodne podaný protest prokurátora zo dňa 12. 10. 2015 pod sp. zn. Pd 193/15/4403-3 proti rozhodnutiu zo dňa 24. 07. 2015, pričom jedným z dôvodov tohto protestu bolo, že správny orgán prvého stupňa mal prihliadnuť na existenciu zákonného predkupného práva štátu a účastníkov konania mal vyzvať, aby predložili listinu preukazujúcu, že štát nevyužil svoje predkupné právo. Po právnej stránke prokurátor svoj protest správne zdôvodnil okrem iného i citáciou ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (všetky predpisy v znení účinnom v čase podania protestu).

35. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 24. 07. 2015 a správne postupoval i žalovaný, keď zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátora potvrdil ako vecne správne. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iných dôvodov jednoznačne uviedol i ten dôvod, že správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom za takúto skutočnosť treba považovať i existenciu predkupného práva štátu, ktoré bolo potrebné preveriť a posúdiť jeho existenciu vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu.

36. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní na základe správnej žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého, rozhodnutia ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe.

K týmto námietkam správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 jednoznačne vyplýva, že žalovaný považoval existenciu predkupného práva štátu za takú skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán prvého stupňa pochybil, keď na existenciu tejto skutočnosti pri svojom rozhodovaní dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neprihliadal a neposudzoval ju v kontexte ďalších kritérií a hľadísk, ktoré je povinný skúmať s poukazom na ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016. Táto skutočnosť (neprihliadanie na existenciu zákonného predkupného práva štátu) a nevysporiadanie sa s ňou bola jedným z dôvodov podania protestu prokurátora a taktiež jedným z dôvodov, pre ktorý bolo jeho protestu vyhovené. Správny súd je toho názoru, že posudzovanie otázky platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy bolo v konaní o rozhodovaní o proteste prokurátora predčasné, nakoľko zrušením rozhodnutia zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa katastrálne konanie dostalo do štádia, že správny orgán prvého stupňa musí opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto konaní bude priestor, aby správny orgán prvého stupňa opätovne preskúmal zmluvu z hľadiska kritérií uvádzaných v ust. § 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona s prihliadnutím na existenciu skutkových a právnych skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Rovnako sa správny orgán prvého stupňa musí zaoberať tým, či išlo o poľnohospodársky pozemok v čase uzavretia zmluvy a v čase rozhodovania správneho orgánu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a v kladnom prípade, či bol dodržaný zákonný postup pri nadobudnutí vlastníctva a prevode poľnohospodárskeho pozemku v súlade so zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších predpisov a či sa na tento pozemok, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 vzťahuje režim upravený v citovanom zákone. Z uvedených dôvodov potom správny súd v tomto súdnom konaní neposudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015), nakoľko vysporiadanie sa s touto otázkou, resp. so zákonom stanovenými kritériami, z ktorých sa zmluva posudzuje, prioritne patrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý je povinný zmluvu preskúmať, a to v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (nie v konaní o proteste prokurátora podanom okrem iného aj z dôvodu,

že nebolo prihliadnuté na existenciu predkupného práva štátu a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci).

Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až dňa 08. 07. 2015. K tejto námietke je potrebné uviesť, že správny orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa 24. 07. 2015) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo existovalo a správny orgán o jeho existencii preukázateľne mal i vedomosť, ktorú získal dňa 22. 07. 2015.

Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. vzniklo na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, čo uvádza i žalobca v podanej žalobe a s týmto tvrdením sa možno stotožniť. Opätovne je však potrebné poukázať na ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 a na povinnosť správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, teda i z hľadiska existencie predkupného práva štátu ako skutkovej a právnej skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

37. Z predloženého administratívneho spisu zn. V 5238/2015 (konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) a zn. UP 17/2015 (konanie o proteste prokurátora zo dňa 12. 10. 2015) je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa, potom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie UP 17/2015-8 zo dňa 02. 11. 2015 (potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. UPo 23/2015-5/Br OU-NR-OOP-2016/003363-5 k: Pd 193/15/4403-3 V 5238/2015 zo dňa 14. 01. 2016), ktorým vyhovel protestu prokurátora zo dňa 12. 10. 2015 pod č. Pd 193/15/4403-3 a zrušil svoje rozhodnutie č. V 5238/2015 zo dňa 24. 07. 2015, pokračoval v katastrálnom konaní o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 vedenom pod sp zn. V 5238/2015. Dňa 23. 03. 2016 vydal rozhodnutie č. V 5238/2015-22, ktorým predmetné katastrálne konanie zastavil podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňom 15. 04. 2016. Z uvedeného potom vyplýva, že katastrálne konanie o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) uzavretej medzi predávajúcou T. R., zastúpenou C. R. a kupujúcim - žalobcom bolo právoplatne ukončené zastavením konania. Na túto skutočnosť však správny súd v predmetnom súdnom konaní nemohol prihliadať a ani posudzovať zákonnosť, resp. prípadnú nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, nakoľko s poukazom na ust. § 134 ods. 1 SSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (nejedná sa ani o jeden z prípadov uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP, kedy by súd nebol týmto viazaný) a s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP bol pre rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016, nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov uvedených v ust. § 135 ods. 2 SSP, teda nejde o konanie podľa ust. § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/ SSP a správny súd nerozhodoval ani podľa ust. § 192 SSP.

38. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, resp. i Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazoval žalobca vo svojich podaniach, správny súd uvádza, že nie je dôvodné poukazovať na závery týchto rozhodnutí, nakoľko v nich bola riešená iná právna problematika. Taktiež nie je dôvodné ani poukazovanie na názor Úradu geodézie, kartografie a katastra vyjadrený v Katastrálnom bulletine č. 2/2014.

39. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora zo dňa 12. 10. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 07. 2015 bol správny a súladný so zákonom. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 14. 01. 2016 logicky a vecne správne vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa predkupného

práva štátu, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015) ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Nakoľko tak správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neurobil, a dňa 24. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým vklad vlastníckeho práva povolil bez toho, aby prihliadal na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva, vrátane existencie predkupného práva štátu, aj podľa názoru súdu potom prokurátor dôvodne podal protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom správny orgán prvého stupňa dôvodne tomuto protestu vyhovel a zrušil voje pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rovnako v súlade so zákonom postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 potvrdil. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu a rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania - T. R., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 11S/20/2016-55 pribral do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 06. 02. 2017 zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.