Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-637-2015.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/637/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: J.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX/X, M., T. T., A. B. XX/XX, M., T. T., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Consilliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanej: V.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. X, XXX XX A., štátny občan SR, v konaní o vydanie hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca (navrhovateľ) sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou (návrhom) podanou na tunajšom súde dňa 21.10.2015 domáhal voči žalovanej (odporkyni) vydania hnuteľných vecí a nariadenia predbežného opatrenia.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.10.2008 medzi žalobcom, ako darcom a žalovanou, ako obdarovaným (ďalej len ako ,,Zmluva 1“) došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu PORSCHE 911 CARRERA 4, evidenčné číslo: BA - 001IL, výr. číslo podvozku (VIN): WPOZZZ99ZSS314793, výrobné číslo motora: 63S04714, rok výroby 1995, farba: šedá metalíza, dočasná fólia na celej karosérii čierna karbónová a zlatá (ďalej len ako ,,Dar 1“) darovaním zo žalobcu na žalovanú. Na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.05.2009 medzi žalobcom, ako darcom a žalovanou, ako obdarovaným (ďalej len ako ,,Zmluva 2“) došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu PORSCHE CAYENNE TURBO, typ 9PA/EB22/01, evidenčné číslo: BA - 001VY, výr. číslo podvozku (VIN): WP1ZZZ9PZ4LA81186, rok výroby 2003, farba: strieborná (tmavá šedá) + dočasná čierna matná fólia na celej karosérii (ďalej len ako ,,Dar 2“) darovaním zo žalobcu na žalovanú.
3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 28.01.2015 žalovaná opustila spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy zdieľala so žalobcom a návrhom na rozvod manželstva zo dňa 15.01.2015, konanie o ktorom prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III pod č. k. 38P/13/2015 žalovaná žiadala, aby súd manželstvo žalovanej a žalobcu uzavreté dňa 30.08.2003 rozviedol. Z uvedeného považoval žalobca za nesporné, že žalovaná so žalobcom nežije a ani žiť nechce.
4. Odvolávajúc sa na ust. § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), na ustanovenie § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Zákon o rodine“), ako aj na ustálenú súdnu judikatúru, žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 16.09.2015 označeným ako ,,Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru“ adresovaným žalovanej a doručeným jej dňa 18.09.2015, využívajúc svoje právo na vrátenie Daru 1 a Daru 2, žalovanej oznámil, že doručením tohto písomného prejavu vôle do sféry jej vplyvu došlo k zániku darovacieho vzťahu založeného Zmluvou 1 a Zmluvou 2, a že tým sa obnovuje vlastnícke právo žalobcu k Daru 1 a Daru 2. Uviedol, že, neplnenie povinností, ktoré žalovanej, ako manželke žalobcu, priamo vyplývajú z ust. § 18 Zákona o rodine je považované za porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu, a teda je naplnením jedného z požadovaných predpokladov pre to, aby správanie žalovanej bolo považované za hrubé porušenie dobrých mravov, čo poskytuje možnosť žalobcovi jednostranným právnym úkonom vyvolať účinky zániku darovacieho vzťahu založeného Zmluvou 1 a Zmluvou 2.
5. Listom zo dňa 05.10.2015 označeným ako ,,Žiadosť o vydanie vecí - odpoveď“ doručenej žalovanej dňa 09.10.2015, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornil žalovanú, aby sa zdržala akýchkoľvek úkonov v súvislosti s Darom 1 a Darom 2, ktoré by boli zamerané proti právnym záujmom vlastníka týchto vecí, ktorým je žalobca. Súčasne žalobca žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, vzhľadom k tomu, že mal za nesporné, že žalovaná bez právneho titulu k Darom 1 a Darom 2, vlastníkom ktorých je žalovaný, disponuje s nimi ako s vlastnými a že existuje objektívny stav nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach, nakoľko žalovaná nakladá s jeho vecami, ku ktorým nemá vlastnícke právo a potreba poskytnutia ochrany žalobcovi formou predbežného opatrenia je teda naliehavá a neodkladná.
6. V nadväznosti na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 09.11.2015, č. k. 14C/637/2015-27, nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť nenakladať a nescudziť Dar 1 a Dar 2.
7. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 24.11.2015 žalovaná odvolanie súčasne s vyjadrením k žalobe. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
8. Vo svojom vyjadrení žalovaná potvrdila, že je na základe Zmluvy 1 vlastníkom Daru 1 a na základy Zmluvy 2 vlastníkom Daru 2. Rovnako potvrdila, že podala návrh na rozvod dňa 15.01.2015 a že v dôsledku okolností, ktoré k nemu viedli a robili spolužitie so žalobcom nemožným, opustila spolu s maloletou dcérou spoločnú domácnosť.
9. Nespochybnila tiež, že ju žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o vrátenie Daru 1 a Daru 2 na základe samotnej skutočnosti prebiehajúceho rozvodového konania a tým podmieneného opustenia spoločnej domácnosti, čím sa mala žalovaná dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov, nakoľko si podľa názoru žalobcu neplnila manželské povinnosti. Poukázala na to, že skutočnosti, ktoré uviedol žalobca sú skreslené, zavádzajúce a niektoré jednoznačne lživé. Uviedla, že žalobca o vrátenie Daru 1 a Daru 2 usiluje v dôsledku pocitov zášti, nenávisti a cielenej pomsty voči žalovanej, vyvolanej okolnosťami rozvodu a uviedla, že aj v súlade s judikatúrou slovenských súdov samotný rozvod a dôvodné opustenie spoločnej domácnosti nie je považované za hrubé porušenie dobrých mravov.
10. Poukázala na to, že ust. § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný zánik darovacieho vzťahu a umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá, avšak uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ani nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010).
11. Rovnako uviedla, že žalobca nijak bližšie nekonkretizoval hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti, keď sa žalobca už počas manželského spolužitia správal voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a systematicky a dlhodobo porušoval ust. § 18 Zákona o rodine, a práve toto jeho správanie bolo príčinou podania návrhu na rozvod a opustenia spoločnej domácnosti. Podľa jej vyjadrenia súd nemôže neprihliadať na správanie žalobcu - darcu pred podaním návrhu na rozvod i následne, a nebolo by spravodlivé, ak by súd hodnotil len správanie žalovanej voči žalobcovi bez toho, aby nevzal do úvahy aj správanie žalobcu voči žalovanej. Uviedla, že pokiaľ žalobca svojím správaním zapríčinil rozvod manželstva a následné správanie žalovanej, nemá právo sa domáhať práv, ktoré mu existencia manželstva priznáva, a ani práv darcu. Požiadať o rozvod manželstva v danom prípade nemožno posudzovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ale oprávnený výkon práva.
12. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/11/2016-45 zo dňa 20.01.2016 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 09.11.2015, č. k. 14C/637/2015-27 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
13. Neskôr v priebehu konania k veci doplnil vyjadrenie právny zástupca žalobcu tak, že boli naplnené hmotnoprávne predpoklady podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, oprávňujúce žalobcu ako darcu domáhať sa vrátenia daru od žalovanej a to z dôvodu, že v rozhodnom období došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovanej voči žalobcovi, spočívajúce v porušení povinností uvedených v žalobe a neposkytnutí pomoci v zdravotných komplikáciách žalobcu, ktoré ho v tom čase postihovali. Tvrdil, že žalovaná nekomunikovala so žalobcom, keď požadoval jej pomoc, a žalovaná buď telefón nezdvíhala alebo si neskôr v septembri 2015 nechala zablokovať telefónne číslo žalobcu, čo znamená, že keby v tomto čase požadoval žalobca pomoc od žalovanej, nedovolal by sa jej. Poukazoval na materialistické a zištné pohnútky a dôvody na strane žalovanej byť a zotrvať v manželstve so žalobcom, vrátane nezanedbateľných benefitov, materiálnych vecí a zabezpečenia, ktoré jej manželstvo so žalobcom malo priniesť v jej majetkovej sfére (darovanie Daru 1 a Daru 2, prevod iných hnuteľných a nehnuteľných vecí).
14. Neskôr v priebehu konania sa k veci vyjadrila žalovaná a opakovane žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že až z výpovede právneho zástupcu žalobcu sa dozvedela, že mala neposkytnúť pomoc žalobcovi, pričom žalobca v žalobe uvádzal len opustenie spoločnej domácnosti. Dôvodné podanie návrhu na rozvod a v tej súvislosti opustenie spoločnej domácnosti, nie je dôvodom na vrátenie daru, o to viac, že návrh na rozvod bol dôvodný a súd ich manželstvo rozviedol. Uviedla, že žalobca nepreukázal nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a ani tú skutočnosť, že by jej pomoc požadoval. Uviedla, že darovanie Daru 1 a Daru inicioval sám žalobca potom, čo sa opakovane sťažovala na to, ako hospodári so spoločným majetkom. Keďže sa podľa požiadaviek žalobcu mala a mohla venovať len aktivitám, ktoré boli na jeho prospech, nemala ani možnosť vlastnou realizáciou získať vlastné finančné prostriedky, a tak to žalobca vyriešil tým, že jej daroval Dar 1 a Dar 2 z jeho výlučného vlastníctva za účelom jej budúceho zabezpečenia a zabezpečenia ich maloletej dcéry. Potvrdila, že telefónne číslo žalobcu má zablokované od septembra 2015, keď ju dcéra vyslovene žiadala, aby so žalobcom nekomunikovala potom, čo videla, ako ju telefonáty s ním ničia. Uviedla, že dôležité veci komunikovali emailami.
15. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 13.09.2017 a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom spisu a ostatnými predloženými listinami založenými v spise a po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav:
16. Súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) na základe zhodných vyjadrení strán mal za nesporné a teda za preukázané, že na základe Zmluvy 1 uzavretej dňa 06.10.2008 a Zmluvy 2 uzavretej dňa 13.05.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou došlo za trvania manželstva strán sporu k darovaniu, pričom predmetom darovania - darom (Darom 1 a Darom 2) boli predmety vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré v dôsledku darovania nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva.
17. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 16.09.2015 označeným ako ,,Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru“ adresovaným žalovanej a doručeným jej dňa 18.09.2015, využil svoje právo podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie Daru 1 a Daru 2 a žalovanej oznámil, že doručením tohto jeho písomného prejavu vôle do sféry jej vplyvu došlo k zániku darovacieho vzťahu založeného Zmluvou 1 a Zmluvou 2, a že tým sa obnovuje vlastnícke právo žalobcu k Daru 1 a Daru 2. Ako dôvody na strane žalovanej, ktorými žalovaná napĺňa predpoklady správania sa, ktoré je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, označil žalobca neplnenie povinností žalovanej, vyplývajúce jej z § 18 Zákona o rodine.
18. Súd mal za preukázané, že dňa 28.01.2015 žalovaná opustila spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy zdieľala so žalobcom a podala návrh na rozvod manželstva dňa 15.01.2015. O návrhu na rozvod manželstva bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.09.2016 č.k. 38P/13/2015-208, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol, a z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že ako hlavnú príčinu rozvratu súd uvádza diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie. Súd mal v konaní o rozvod manželstva za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva, a preto manželstvo rozviedol.
19. Podľa ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
20. Podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
21. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
22. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
24. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
25. Podľa ust. § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
26. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
27. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je špecifickou právnou normou, ktorá priznáva právne dôsledky spojené s požiadavkou určitého správania obdarovaného, a to o vzťahu k darcovi a členom jeho rodiny, ktorý získal majetkový prospech bezplatne. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru so splnením zákonných predpokladov uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka. K zániku grantového vzťahu dochádza na základe dvoch právnych skutočností: (a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi, a (b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci k vráteniu daru, pričom obsahom žiadosti musí byť aj dôvod jeho vrátenia; žiadosť o vrátanie daru má dôsledky odstúpenia od zmluvy a doručením obdarovanému má za následok zrušenie darovacej zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Absencia uvedenia dôvodu má za následok neurčitosť uplatnenia práva, a teda jeho absolútnu neplatnosť. V žiadosti musia byť uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí darca hrubé porušenie dobrých mravov - len tak, pri súčasnom splnení predpokladov podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané účinky jednostranného úkonu darcu. K obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručeného obdarovanému, z ktorého je zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru. Ak bol prejav darcu doručený, ruší sa darovacia zmluva a obnovuje sa pôvodný vzťah, t.j. obnoví sa vlastníctvo darcu s účinkami ex nunc (okamihom, kedy jeho prejav došiel obdarovanému, pričom obnovenie nie je závislé na uplatnení nároku na súde), a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
29. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 88/1998). Rovnako znaky skutkovej podstaty vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa iba nevďak, ojedinelý exces v správaní obdarovaného, prípadne reakcie na nevhodné správanie darcu. Musí ísť o také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
30. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
31. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010).
32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
33. Pokiaľ ide o právny dôvod podanej žaloby na vrátenie daru, zákonný pojem hrubé porušenie dobrých mravov predstavuje kvalifikované správanie sa obdarovaného, ktoré je dôvodom na vrátanie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Súd teda v konaní skúmal, či je splnený tento predpoklad preto, aby si žalobca úspešne uplatnil svoje právo na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod uplatnenia svojho práva na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná si neplnila povinnosti, ktoré jej ako manželke žalobcu priamo vyplývali z ust. § 18 Zákona o rodine, a že opustila spoločnú domácnosť a podala návrh na rozvod manželstva, súd má za to, že táto skutočnosť v žiadnom prípade sama o sebe nenapĺňa zákonný pojem hrubé porušenie dobrých mravov. Je potrebné zdôrazniť, že možnosť zrušenia manželstva rozvodom je právnym poriadkom Slovenskej republiky aprobovaná, teda samotný rozvod manželstva v žiadnom prípade nepredstavuje porušenie všeobecne platných noriem morálky.
34. V zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine podmienkou pre rozvod manželstva je skutočnosť, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu vzťahov medzi manželmi, keď manželstvo viac neplní svoj spoločenský účel. Je nepochybné, že žalovaná 28.01.2015 opustila spoločnú domácnosť so žalobcom a k zrušeniu manželstva rozvodom došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.09.2016. Na základe uvedeného súd konštatuje, že vzájomné citové odcudzenie medzi manželmi, ktorého následkom došlo k rozvodu manželstva a opusteniu spoločnej domácnosti, nepredstavuje zo strany žalovanej také konanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy voči žalobcovi. Opustenie spoločnej domácnosti a rozvod za situácie, že vzťahy medzi manželmi (stranami tohto konania) boli dlhodobo narušené a rozvrátené, nevykazuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy a nie je právne relevantné podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na vyššie uvedený princíp vzájomnosti, keď je možné konštatovať, že jedným (i keď možno nie jediným) z dôvodov opustenia spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod žalovanou bolo správanie žalobcu jednak v rozpore s ust. 18 Zákona o rodine a ust. § 19 ods. 3 Zákona o rodine. Ako sám žalobca v konaní o rozvod pripustil, v manželstve boli prítomné konflikty a nedorozumenia. Súd ako hlavnú príčinu rozvratu v konaní o rozvod manželstva ustálil diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie. Tomuto záveru súdu v konaní o rozvode zodpovedá aj vyjadrenie žalovanej v tomto konaní ohľadne toho, že žalobca požadoval, aby sa táto venovala len aktivitám, ktoré boli v jeho záujme a nemala priestor na vlastnú realizáciu. Z tohto dôvodu súd prihliadol na to, že dôvodom správania žalovanej (opustenie spoločnej domácnosti) boli konflikty so žalobcom, teda aj správanie žalobcu voči žalovanej, a v danom prípade má súd za to, že reakcia žalovanej na nevhodné správanie darcu nemožno považovať za naplnenie hmotnoprávnych predpokladov skutkovej podstaty vrátenia daru tak, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
35. K neskôr uvedenému dôvodu, v ktorom žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči žalobcovi, a to neposkytnutie pomoci žalovanou žalobcovi v zdravotných komplikáciách v rozhodnom období, žalobca takéto správanie žalovanej žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobcu postihovali zdravotné komplikácie, a ak áno, v akom rozhodnom období a ani to, že by preukázateľne požadoval pomoc od žalovanej a táto ju odmietla žalobcovi poskytnúť. Obmedzenie komunikácie žalovanej so žalobcom v období začatia rozvodového konania, alebo bezprostredne po jeho začatí a v období vyvrcholenia konfliktov medzi manželmi, ktoré vyústili do rozvodu manželstva, nespĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a to ani z hľadiska intenzity ani z hľadiska sústavnosti. Preukázanie týchto skutočností by, podľa názoru súdu, nezabezpečilo ani vykonanie právnym zástupcom žalobcu navrhovaného dôkazu, spočívajúceho vo vyžiadaní výpisu hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015-18.09.2015, ktoré právny zástupca žalobcu navrhoval za účelom preukázania toho, že žalobca sa pokúšal žiadať od žalovanej pomoc v čase zhoršenia zdravotného stavu a táto buď telefón nezdvíhala alebo mala číslo zablokované. Ani keby bolo preukázané, že sa žalobca pokúšal kontaktovať žalovanú, tak ani početnosť, ani frekvencia či rozhodné obdobie realizácie hovorov alebo naopak, nemožnosť realizovať hovor v tomto období, by nepreukazovali, že žalobca bol postihnutý zdravotnými komplikáciami, že žiadal alebo chcel žiadať od žalovanej pomoc a že žalovaná žalobcovi pomoc odmietla poskytnúť. Kedy došlo k zablokovaniu telefónneho čísla žalobcu žalovanou nebolo sporné (september 2015). Z tohto dôvodu súd uznesením v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP na pojednávaní dňa 13.09.2017 zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie takéhoto dôkazu. Neskôr na opakované otázky súdu, strany sporu zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenia dokazovania (a iné prostriedky procesného útoku a obrany) nemajú.
36. K okolnostiam, ktoré predchádzali darovaniu alebo ktoré boli dôvodu darovania Daru 1 a Daru 2 žalovanej a k tvrdeniu žalobcu, že spolužitie žalovanej so žalobcom bolo z jej strany účelové a brala ho ako „odplatnú činnosť“, súd uvádza, že žalobca ako darca sa ako dôvodu vrátenia daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním, prípadne okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany vedeli. Súd teda prihliadol aj na pohnútku darovania Daru 1 a Daru 2 žalobcom žalovanej, pričom posudzovanie dôvodov, pre ktoré ten-ktorý z manželov zotrvával v manželstve, ktoré trvalo viac ako 13 rokov, nie je pre posúdenie skutočnosti, či správanie žalovanej napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov voči žalobcovi, právne relevantné. Je možné dôvodiť, že podmienky, za akých toto manželstvo fungovalo, boli obom manželom celý čas známe, boli predmetom konsenzu oboch manželov a v prípade, ak došlo k darovaniu Daru 1 a Daru 2 žalovanej, nie je dôvodné toto slobodné rozhodnutie žalobcu spochybňovať a dovolávať sa okolností, za ktorých k tomu darovaniu došlo ako dôvodu vrátenia daru.
37. Žalobca, okrem dôvodu opustenia spoločnej domácnosti, ani v žiadosti na vrátanie daru, ani neskôr v konaní, neuviedol presne konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou voči nemu, čo je základnou požiadavkou na určitosť takéhoto jednostranného úkonu darcu.
38. Súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné skutkové tvrdenie strán, že k darovaniu Daru 1 a Daru 1 žalobcom žalovanej došlo z výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná výslovne nepoprela, práve naopak ho opakovane potvrdila. Súd pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, posúdil predmetné darovania na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2 z pohľadu ich platnosti a posúdil to, aký dôsledok na uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní by mohla mať skutočnosť, ak by k darovaniu Daru 1 a Daru 2 medzi manželmi za trvania manželstva došlo z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM“), a nie z výlučného vlastníctva žalobcu. Rozhodovacia prax súdov (R 42/72) pripúšťa, že darom (a tým aj osobným majetkom jedného z manželov) môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Vychádza sa z názoru, že vec získaná jedným z manželov za trvania manželstva za vec v oddelenom vlastníctve zostáva predmetom oddeleného majetku tohto manžela, lebo tu nejde o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale len o zmenu (výmenu veci za vec), ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu samostatného vlastníctva jedného z manželov. Darovanie medzi manželmi nie je možné vtedy, ak má ísť o darovanie veci z BSM do výlučného vlastníctva niektorého z manželov. Ak by predsa len došlo k uzavretiu darovacej zmluvy o bezodplatnom prevode veci z BSM do výlučného vlastníctva jedného z nich, obchádzala by takáto darovacia zmluva kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o rozsahu BSM a vzhľadom na to by ju bolo potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd aj pri hypotetickom posúdení platnosti darovania na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2 ako neplatnej darovacej zmluvy (za predpokladu, že Dar 1 a Dar 2 patrili do masy BSM a nie do výlučného vlastníctva žalobcu) dospel k názoru, že aj v takomto prípade by nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nebol dôvodný, lebo žalobca by ani v dôsledku neplatnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nenadobudol výlučné vlastníctvo k Daru 1 a Daru 2, tieto by opäť patrili do masy BSM a nebol by oprávnený požadovať ich vydanie do žalovanej.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanej v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho mala plný úspech vo veci žalovaná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.