Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-48-2016.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu : Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej : U. T., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom S. 5, Q. č. X/XXXX o zaplatenie 827,65€ s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 18 % zo sumy 827,65 € od 25.02.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 827,65€ istiny, úrokov z istiny vo výške 64,79€ ( od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti), zmluvného úroku vo výške 18% ročne zo sumy 827,65€ od 25.2.2014 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 827,65€ od 16.5.2014 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 5.4.2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery ( ďalej „OP SÚ“) , Všeobecné obchodné podmienky (ďalej „VOP“). Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.000€ (istina). Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplatila úver riadne a včas a v dôsledku omeškania s plnením dlhu žalobca v zmysle § 565 Obč. zákonníka v spojení s OP SÚ vyhlásil Úver dňa 24.2.2014 za predčasne splatný. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaná dlh nevrátila a ku dňu 24.2.2014 žalobcovi dlhovala istinu vo výške 953,34€, dlžné úroky z istiny do 24.2.2014 vo výške 64,79€, bankové poplatky vo výške 39,28€ a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 7,86€, spolu dlh vo výške 1.065,27€. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná časť dlhu zaplatila, poslednú splátku vykonala dňa 15.4.2014 a zvyšok dlhu neuhradila. Svoj nárok žalobca preukazoval predložením zmluvy, Obchodných podmienok účinných ku dňu uzavretia zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu uzavretia zmluvy, oznámením žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, platobnou históriou ku dňu 24.2.2014. 2. Okresný súd Trenčín vydal dňa 8.2.2017 pod č.k. 19Csp/48/2016-29 čiastočný platobný rozkaz, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť istinu vo výške 827,65€, zmluvný úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 64,79€, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 827,65€
od 16.5.2014 do zaplatenia s tým, že o trovách bude rozhodnuté v samostatnom konaní. Platobný rozkaz v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2017. 3. Predmetom sporu zostal iba zmluvný úrok 18% ročne zo sumy 827,65€ od 25.2.2014 do zaplatenia a náhrada trov konania. Žalobca na žalobe trval a uviedol, že zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Podľa § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia , nie je dôvodný taký výklad , že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky ( zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto výklad by bol až taký absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinností dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo, v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad nie je prípustný. Ad absurdum v prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania s právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou ( cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Z vlastného protiprávneho konania navyše nikto nemôže mať prospech. Zosplatnením úveru by dlžník získal nedôvodnú výhodu v tom, že by nebol povinný platiť zmluvne dojednaný úrok, hoci takáto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka. Žalobca poukázal na prístup NS ČR ( napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32Cdo 3830/2014, sp.zn.31Cdo 2851/1999, 32Cdo 7282/1999, sp.zn. 29Cdo 2606/2000, sp.zn.33Cdo 113/2008) , ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. 5. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b/ zák.č. 160/2015 Z.z. ( Civilný sporový poriadok) z dôvodu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000€. 6. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 502 ods.1,2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. 8. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 9. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXX zo dňa 5.4.2013 /ďalej len "zmluva o úvere"/ poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému úver 1.00€. Úroková sadzba bola pevná vo výške 18% ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver s úrokom v 72 mesačných splátkach po 25,62€, splatných vždy do 5. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 5.5.2013 a konečná splatnosť úveru bola dňa 5.4.2019. V zmluve bola určená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) na 19,55% a priemerná RPMN predstavovala 26,96%. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené na 632,58€. Žalovaná bola pred uzavretím zmluvy informovaná o zmluvných podmienkach. 14. Z výpisu aktuálneho stavu úveru k tejto úverovej zmluve bolo zistené, že úver bol vyčerpaný v dohodnutej výške 1.000€ dňa 5.4.2013. Z dlhu bolo uhradených len 172,35€, pričom posledná splátka bola uhradená dňa 5.2.2014. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.2.2014 vo výške 1.065,27€ ( pozostávajúcej z dlžnej istiny 953,34€, úroku vo výške 64,79€, poplatkov 39,28€ poistného 7,86€ ) a vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa stala pohľadávka ku dňu 24.4.2015 predčasne splatnou. Žalovaná bola vyzvaný na úhradu dlhu v lehote 10 od doručenia výzvy. Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. 15. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu zo zmluvy o úvere však nevylučuje aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva na daný právny vzťah. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaná si voči žalobcovi neplnila riadne svoje platobné povinnosti, čo viedlo žalobcu k vyhláseniu úveru v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh žalovanej zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia splatnosti, t.j. dňa 24.02.2014 okrem už platobným rozkazom priznanej čiastky nepochybne aj dlh na zmluvne dojednanom úroku vo výške 18% ročne z istiny 827,65€ od 25.2.2014 ( po dni nasledujúcom po zosplatnení dlhu ). Tento nárok bol zmluvne dojednaný, týka sa hlavného plnenia ale vyplýva aj z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd sa v danom prípade plne stotožnil s argumentáciou žalobcu a priznal mu nárok aj na zmluvne dojednaný úrok do doby vrátenia istiny, pretože žalovaná požičané finančné prostriedky žalobcovi doposiaľ neuhradila. 17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.