Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-172-2016.pdf
PDF · 117.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, organizačná zložka: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 50 595 628, proti žalovanému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XXXX/XX, o zaplatenie pohľadávky v sume 5.479,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/240/2014-100 zo dňa 18.2.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 28.2.2012 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zmluva o úvere - individuálne podmienky č. 14595 (ďalej aj „zmluva“), v ktorej je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru 6.586,- Eur, ročná úroková sadzba 16,50 %, jednorazový spracovateľský poplatok, ktorý je započítaný v mesačných splátkach bol dohodnutý vo výške 2.280,55 Eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 34,20 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 14,38 %, celková čiastka na úhradu bola 14.410,80 Eur, výška mesačnej splátky 200,15 Eur a počet splátok 72. Finančné prostriedky mali byť použité na kúpu motorového vozidla Škoda Octavia Diesel (1Z) 1.9 Tdi Ambiente, evidenčné číslo SA-873CA. Účastníci uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k tomuto vozidlu. Na zmluve nie je uvedený dátum uzatvorenia. Keďže žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaný uhradil sám 9 splátok celkovo vo výške 1.916,41 Eur. Z dôvodu neplnenia žalovaného riadne a včas, pristúpil žalobca k predaju vozidla. Kúpna cena predstavovala 4.800,- Eur. Listom zo dňa 28.1.2014 oznámil žalobca žalovanému splatnosť úveru k 5.2.2014, z dôvodu, že je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.2.2012 platne uzavretá zmluva o úvere č. 14595, ktorú súd, posudzujúc ju podľa obsahu hlavných záväzkov, podriadil pod úverovú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ (z obsahu zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva iný záver). Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol žalobcom vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že keďže prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd poukazujúc na citované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd k uvedenému postupu dodáva, že v tomto prípade neboli k ustanoveniu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení prijaté prechodné ustanovenia, v dôsledku ktorej skutočnosti je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na právne vzťahy založené pred dňom jeho účinnosti. Predmetom zmluvy strán je poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade je písomná forma úverovej zmluvy strán zachovaná. Aby však žalobca mohol požadovať za poskytnutie spotrebiteľského úveru úroky z úveru a poplatky (jednorazový spracovateľský poplatok je vo výške 2.280,55 Eur) musí súd skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože s absenciou niektorých týchto náležitostí spája § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tvrdí, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená výška splátok poplatkov. V zmluve je uvedená výška jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 2.280,55 Eur, pričom je v nej uvedené, že tento poplatok je započítaný v mesačných splátkach. Súd však zistil, že v zmluve ani v prílohe k uvedenej zmluve nie je určené, aká suma z celkovej mesačnej splátky (200,15 Eur) pripadá na úhradu jednorazového poplatku. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov.
5. Podľa súdu prvej inštancie potom, vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.586,- Eur a žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.916,41 Eur a žalobca následne predajom vozidla získal sumu vo výške 4.800,- Eur (spolu teda bola žalobcovi uhradená suma 6.716,41 Eur, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil viac než na čo mal žalobca nárok.
6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd žalobu zamietol, a preto bol v spore úspešnou stranou žalovaný, keďže si však náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobcovi priznať žalobný nárok v celom rozsahu odvolávajúc sa na § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 8.973,83 Eur pozostávajúci z istiny 6.586,- Eur, jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 2.280,55 Eur a poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity vo výške 107,28 Eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla. S tvrdeniami súdu prvej inštancie ohľadom absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch sa nemožno stotožniť, nakoľko predmetná zmluva uvedenú náležitosť obsahuje, pričom táto náležitosť je uvedená vo Finančnom pláne (súhrnný prehľad platieb) na strane 3 predmetnej zmluvy - Individuálne podmienky a na strane 3 bod 19 Všeobecné podmienky. Výška počet a termíny splátok istiny a úrokov jednoznačne vyplýva zo strany 3 Zmluvy, pričom z uvedeného prehľadu je zrejmé, že výška každej mesačnej splátky pozostáva z časti pripadajúcej na istinu a časti pripadajúce na zmluvný úrok (úroková sadzba špecifikovaná na strane 2 Zmluvy). V uvedenom prehľade na strane 3 je konkrétne špecifikovaná každá jednotlivá splátka úveru a z nej v presnej výške započítavaná časť na nesplatenú časť istiny a zvyšná časť započítavaná na nesplatený zmluvný úrok. Výška splátok všeobecne je uvedená okrem strany 3 aj na strane 2 v bode II. (Dohodnuté podmienky úveru) Zmluvy. Ďalej poukázal na bod 19 strana 3 Zmluvy - Všeobecné podmienky, z ktorého jednoznačne vyplýva výška jednotlivých poplatkov ako aj ďalšie informácie súvisiace s poplatkami a podmienky ich uplatňovania. Má za to, že strana 2 bod 2 (Dohodnuté podmienky úveru) Zmluvy ale najmä Finančný plán na strane 3 Zmluvy dostatočne špecifikujú výšku, počet a termíny splátok a úrokov, pričom bod 19 strana 3 Zmluvy VP dostatočne upravuje a špecifikuje jednotlivé poplatky. Nie je správne ani skutkové zistenie, že žalovanému poskytol úver 6.586,- Eur a žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.916,41 Eur a on predajom následne získal sumu 4.800,- Eur. Uplatnená istina 5.479,79 Eur pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a súčtom: na istinu pripadajúcich súm z jednotlivých zaplatených splátok úveru. Žalovaný uhradil celkovo 9 splátok úveru. Na poníženie istiny tak bola použitá suma vo výške 1.879,49 Eur, tak ako je uvedené vo finančnom pláne a výťažku z predaja motorového vozidla vo výške 1.614,55 Eur. Odôvodnenie rozsudku nemožno považovať za riadne a presvedčivé v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko obsahuje len stručné konštatovanie bez náležitej argumentácie a posúdenia veci, pričom uvedený postup zaklatá porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný bol so zmluvnými podmienkami Zmluvy riadne oboznámení a tieto ako aj Finančný plán (prehľad platieb) predstavujú riadnu súčasť Zmluvy. Spotrebiteľ bol so zmluvnými podmienkami Zmluvy oboznámení taktiež aj prostredníctvom formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktorý prevzal pred uzatvorením úverovej Zmluvy, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom.
8. Žalovaný resp. jeho opatrovníčka odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného sporového poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky žalovanému z dôvodu neznámeho pobytu, zanikol, preto žalovaný už ďalej nie je v konaní opatrovníčkou zastúpený.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP.
10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.289,48 Eur, nezaplateného úroku vo výške 296,72 Eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 125,45 Eur, úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 7.289,48 Eur od 6.2.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.586,20 Eur od 6.2.2014 do zaplatenia, poplatky vo výške 901,40 Eur a trovy konania. Podaním zo dňa 14.8.2014, doručeným súdu dňa 18.8.2014 pred začatím pojednávania vo veci samej zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.809,69 Eur, v časti nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 5.2.2014 vo výške 245,41 Eur, v časti
nezaplateného úroku z omeškania do 5.2.2014 vo výške 104,73 Eur, v časti úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 1.809,69 Eur odo dňa 6.2.2014 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.055,10 Eur od 6.2.2014 do zaplatenia späť. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/240/2014 - 58 zo dňa 29.1.2015 konanie v späťvzatej časti zastavil. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.479,79 Eur, nezaplatený úrok vo výške 51,31 Eur, nezaplatený úrok z omeškania vo výške 20,72 Eur, úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 5.479,79 Eur od 6.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 5.531,10 Eur od 6.2.2014 do zaplatenia, poplatky vo výške 901,40 Eur a trovy konania.
11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalovaný na úvere splatil 1.916,41 Eur, predajom vozidla žalobca získal sumu vo výške 4.800,- Eur (spolu teda bola žalobcovi uhradená suma 6.716,41 Eur), čím potom žalovaný žalobcovi uhradil viac než na čo mal žalobca nárok. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď zmluva náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch obsahuje a je uvedená vo Finančnom pláne (súhrnný prehľad platieb) na strane 3 predmetnej zmluvy - Individuálne podmienky a na strane 3 bod 19 Všeobecné podmienky. Žalovaný uhradil celkovo 9 splátok úveru. Na poníženie istiny tak bola použitá suma vo výške 1.879,49 Eur.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keď neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
15. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
16. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov.
17. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
18. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie) a nespochybnil to ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, keď mal preukázané, z obsahu zmluvy, ktorú súd prvej inštancie podrobil kontrole, že výška mesačnej splátky je uvedená sumou 200,15 Eur, čiže nie je presne špecifikovaná spôsobom, ktorý vyplýva z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo namietal odvolateľ, ktorý vo svojom odvolaní uviedol, že splátka je všeobecne uvedená na strane 2 bod II (Dohodnuté podmienky úveru). Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. k/) vyhotoví, resp. pripojí písomnosť ako prílohu: označenú ako Finančný plán (súhrnný prehľad platieb), na ktorú samotná zmluva vôbec neodkazuje, obsahujúci prehľad splátok s uvedením istiny a úroku na každú splátku počas celej doby splácania tým skôr, že táto písomnosť nie je podpísaná účastníkmi zmluvy, teda ani žalobcom ani žalovaným. Požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ nespĺňa ani oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami Zmluvy zo strany žalovaného hoc aj prostredníctvom formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný podpísal. Na podporu záveru o tom, že zmluva nespĺňa náležitosť § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd poukazuje na obsah úverovej zmluvy, ktorá v čl. II obsahuje ohľadom splatnosti spracovateľského poplatku (2.280,55 Eur) započítaný v mesačných splátkach, pričom Finančný plán, na ktorý žalobca odkazuje neobsahuje v prehľade splátok údaj o výške tohto poplatku v každej splátke počas doby splácania. Tiež poukazuje aj na skutočnosť, že Finančný plán zo dňa 1.7.2013 na rozdiel od Finančného plánu v zmysle Prílohy č. 1 obsahuje naviac údaj poplatok za trvalý príkaz 3 Eurá na splátke.
20. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil ani s tým argumentom žalobcu, že poskytol žalovaným úver vo výške 8.973,83 Eur s odkazom na stranu 3 Zmluvy (zostávajúci kapitál) uvedený vo Finančnom pláne (súhrnný prehľad platieb), naopak vychádzal z obsahu úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva celková výška spotrebiteľského úveru (istina) v sume 6.586,- Eur, keď opak nebol v konaní zo strany žalobcu preukázaný. Inak odvolací súd odkazuje už na argumentáciu uvedenú v bode 19, že predmetný Finančný plán nie je ani účastníkmi podpísaný, teda nedošlo k dohode o jeho obsahu a ani úverová zmluva naň neodkazuje.
21. Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že žalovaný splatil sumu 1.916,41 Eur, v rámci splácania prvých 9- tich splátok, čo vyplýva z predloženého Finančného plánu z 1.7.2013. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, t. j. suma uhradená žalovaným na 9- tich splátkach nezahŕňa úrok ani prípadné poplatky. Ďalej odvolací súd poukazuje i na to, že z obsahu žalobcom predloženého Finančného plánu zo dňa
1.7.2013 ďalej vyplýva i výška splatenej čiastky 3.185,45 Eur, pričom táto suma bola podľa Finančného plánu ako i podľa podania žalobcu zo dňa 14.8.2014, započítaná na splátky 10 až 22 a predstavuje časť z výťažku predaja motorového vozidla (kúpna cena), zostáva tu však ešte ostatná časť výťažku vo výške 1.614,55 Eur (celkový výťažok bol 4.800,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 6.716,41 Eur, teda viac ako poskytnutý úver 6.586,- Eur.
22. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.586,- Eur, avšak plnili nad rámec svojej povinnosti sumu 6.716,41 Eur a teda už nemá voči žalobcovi žiaden dlh je správny.
23. Pokiaľ potom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu vo veci samej zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými odvolacími námietkami odvolateľa, rozsudok s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP, čím potom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
26. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
27. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).