Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-54-2016.pdf
PDF · 116.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: B. R., O. B. M. Š. XXX/XXX, XXX XX O. O.Á. A., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: DAK profi s.r.o., so sídlom Duchnovičova 1677/2, 066 01 Humenné, IČO: 45 845 581, zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.900,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/91/2015-93 zo dňa 4.3.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.900,- eur s 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 700,- eur od 19.2.2014 až do zaplatenia a zo sumy 2.200,- eur od 1.1.2014 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 174, eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 723,87 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca podanou žalobou dňa 17.9.2014 navrhoval vydať rozsudok v znení tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, keď medzi nim ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, bola dňa 28.12.2012 uzavretá zmluva s dodávateľom, t. j. zmluva o dielo podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka. Žalobca dohodnutý rozsah prác vykonal a na ich vykonaní vystavil žalovanému v žalobnom návrhu uvedené faktúry, z ktorých žalovaný uhradil len sumu 1.500,- eur a zvyšnú sumu neuhradil.
3. Žalovaný vo svojom odpore voči platobnému rozkazu s týmto nesúhlasil, keď uviedol, že žalobca mal v súlade s touto zmluvou fakturovať len schválené množstvo vykonaných prác, keď za vykonané a odsúhlasené práce dostal riadne zaplatené, a to podľa objemu vykonaných prác. Žalobca tiež podľa žalovaného opomenul tú skutočnosť, že bez udania dôvodu opustil miesto výkonu prác, čím hrubo porušil ustanovenia zmluvy, pretože nedodržal stanovené termíny vykonaných prác, čím došlo k situácii, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov a vzniklo mu tak právo žiadať kompenzáciu na základe finančných strát, ktoré z dôvodu porušenia zmluvy utrpel.
4. Aplikujúc ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2 a § 548 ods. 1, všetko Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že pre žalovaného vykonal práce, o tom, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o výške odmeny za vykonanú prácu, ako aj o tom, že žalovaný nevyplatil žalobcovi dlh - dohodnutú odmenu za vykonané práce na stavbe v S. v období mesiacov október a november 2013. V rámci svojej podnikateľskej činnosti vstúpil žalobca so žalovaným do obchodného vzťahu, keď žalobca ako zhotoviteľ vykonával pre žalovaného ako objednávateľa práce na stavbe v S.. Skutočnosť, že žalobca pre žalovaného objednané práce vykonal a vykonával aj v priebehu mesiacov október a november 2013, nebola podľa súdu prvej inštancie medzi účastníkmi sporná. Žalobca vystavil žalovanému za vykonané práce za tieto mesiace dve faktúry v sume po 2.200,- eur, na ktoré žalovaný vykonal čiastočnú úhradu vo výške 700,- eur. V zmysle zmluvy s dodávateľom zo dňa 28.12.2012, ktorá bola uzavretá na obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, bola dohodnutá cena práce vo výške 13,- eur/hod bez DPH. V zmluve je tiež dohodnuté, že fakturácia sa bude robiť mesačne na základe ,,napredovania vykonávanej práce“. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvné strany sa tak dohodli na hodinovej, a nie na úkolovej odmene za vykonané práce, a to vo výške 13,- eur za hodinu bez DPH. Tomuto, podľa okresného súdu, nasvedčujú aj žalobcom predložené ,,smenovky“, ktoré boli jedinými dokladmi preukazujúcim výkon práce žalobcom na stavbách a nasvedčujú tomu aj žalobcom predložené faktúry, ktorými fakturoval žalovanému prácu podľa počtu odpracovaných dní, pričom jednu faktúru vystavenú rovnakým spôsobom žalobcom za mesiac september 2013 žalovaný uhradil v celosti, a za mesiac október 2013 vykonal jej čiastočnú úhradu vo výške 1.500,- eur z fakturovanej sumy 2.200,- eur. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani tá obrana žalovaného, v ktorej namietal svojvoľné opustenie žalobcom miesta výkonu prác, keď z jeho vyjadrenia vyplynulo, že výkon prác pre žalovaného ukončil dňa 2.12.2013, a to na priamy pokyn pracovníka žalovaného, ktorý bol poverený koordináciou zamestnancov na stavbe. Podstatné v tejto súvislosti však je, že žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, že by tento pre neho prácu nevykonával v priebehu mesiacov október a november 2013, a práve zaplatenie odmeny za vykonanú prácu v týchto mesiacoch je predmetom tohto konania. Prípadné finančné záväzky, ktoré vznikli žalovanému voči jeho odberateľom z dôvodu, že žalobca nenastúpil v mesiaci december na výkon prác, si mohol žalovaný podľa súdu prvej inštancie, uplatniť a preukázať v tomto konaní vzájomným návrhom, prípadne iniciovať samostatné konanie.
5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj v návrhu uplatnený úrok z omeškania aplikujúc ustanovenia § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, všetko Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 z jednotlivých nezaplatených faktúr, pretože ním uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.
6. Ohľadom paušálnej náhrady súd prvej inštancie rozhodol poukazujúc na ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, keď vzhľadom k tomu, že k omeškaniu žalovaného došlo po 1.2.2013, súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Obchodného zákonníka, priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 174,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 723,87 eur, za 5 úkonov právnej pomoci á 111,21 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na súd, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 2.6.2015 a ďalšia porada s klientom dňa 3.3.2016). Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávali z náhrady režijného paušálu (2 x á 8,04 eur za úkony v roku 2014, 2 x á 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 1 x á 8,58 za úkony v roku 2016) a z náhrady cestovných nákladov, spotrebované pohonné hmoty osobným motorovým vozidlom C. G. C. D. O. Ľ. - N. a späť 270 km/100 x 4,4 l x 1,224 eur/l = 13,58 eur. Napokon súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia, aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávaní dňa 2.6.2015 na trase O.Á. Ľ. - N. a späť za 8 polhodín á 13,98 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
8. Žalovaný podal voči tomuto rozsudku včas odvolanie, a to v celom rozsahu, keď mal za to, že postupom súdu prvej inštancie sa mu odňala možnosť konať pred súdom, ako aj to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.
Rovnako mal za to, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.3.2016 podľa žalovaného vyplýva, že sa u neho uplatnila fikcia doručenia predvolania, keď z údajov na poštovej obálke vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. V prípade žalovaného ide o právnickú osobu, za ktorú je oprávnený konať W. S. ako konateľ spoločnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 48 ods. 1 O.s.p. žalovaný uviedol, že sa v čase doručovania predvolania nachádzal dlhodobo v zahraničí v S., nakoľko tam jeho spoločnosť vykonávala práce. Písomnosť nemohol prevziať, nakoľko sa nezdržiaval v mieste sídla spoločnosti. Na pojednávaní konanom dňa 4.3.2016, ktorého sa osobne nezúčastnil žalovaný, ale iba jeho právny zástupca, súd po osobnom výsluchu žalobcu vyhlásil rozsudok aj napriek tomu, že prítomný zástupca žalovaného výslovne trval aj na osobnom výsluchu žalovaného, ktorý doposiaľ v tomto konaní vypočutý nebol. Uvedený návrh právneho zástupcu žalovaného súd prvej inštancie zamietol bez bližšieho odôvodnenia. Žalovaný mal preto za to, že takýmto postojom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď účastník konania má právo, aby mohol robiť prednesy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazov.
10. V ďalšom žalovaný v podanom odvolaní namietal, že samotné odôvodnenie rozsudku nie je celkom dostatočné, nakoľko súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, z akých dôvodov zamietol návrh oprávneného zástupcu žalovaného na vykonanie dôkazov. Poukazujúc na ustanovenie § 157 O.s.p. preto v prípade, ak súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je podľa žalovaného jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
11. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, je štruktúra odôvodnenia rozsudku v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného, ak súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale k tomu, že základné právo žalovaného nie je naplnené reálnym obsahom. Súd prvej inštancie však návrhu právneho zástupcu žalovaného na osobný výsluch žalovaného nevyhovel, ani sa ním nijako nezaoberal, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ani možné zistiť, z akých dôvodov tento návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania nebol akceptovaný. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.3.2016, sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde, keď žalobca mal v zmysle zmluvy s poddodávateľom zo dňa 28.12.2012, fakturovať len schválené množstvo vykonaných prác, pričom tento súpis mu mal byť odsúhlasený zo strany štatutárneho orgánu žalovaného.
12. Zároveň žalovaný trval na tom, že opustenie miesta výkonu prác zo strany žalobcu bolo svojvoľné, nakoľko len konateľ žalovaného ako zamestnávateľ, bol oprávnený požiadať zamestnanca o opustenie pracoviska. Zároveň žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že tak urobil po konflikte s p. S., terajším majstrom. Žalovaný mal za to, že konajúci súd za účelom úplného zistenia skutkového stavu, mal vypočuť žalovaného p. S., a rovnako tak aj svedkov, ktorých navrhoval vypočuť žalobca, a to konkrétne W. I. X. Q. B., ktorí pracovali so žalobcom. Súd sa týmto návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov nijako nezaoberal, zároveň sa k nemu ani nevyjadril, a z odôvodnenia rozsudku taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s týmto návrhom. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
14. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i jej právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj
zákaz tejto aktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a určený právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným posúdením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže plniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
15. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p., postupom podľa § 212 ods. 1, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, keď preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Krajský súd ako odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, a včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento právny postup prípustný (§ 202 O.s.p.), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
17. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že sa u neho v prípade doručenia predvolania na pojednávanie konané dňa 4.3.2016, uplatnila fikcia doručenia, keď z údajov na poštovej obálke vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, a v prípade žalovaného ide o právnickú osobu, za ktorú je oprávnený konať W. S. ako konateľ spoločnosti. Žalovaný (odvolateľ mal zrejme na mysli konateľ žalovaného) sa v čase doručovania predvolania mal nachádzať dlhodobo v zahraničí v S. a písomnosť nemohol prevziať, nakoľko sa nezdržiaval v mieste sídla spoločnosti, čím mala byť žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.
18. Podľa vtedy platnej procesnej normy (O.s.p.), a to konkrétne § 48 ods. 1 O.s.p., písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby, prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti, ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosť príjme.
19. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie (§ 48 ods. 2 O.s.p.).
20. Právnickej osobe sa doručuje na adresu jej sídla, ktorá je uvedená v obchodnom registri, prípadne v inom registri. Sídlo právnickej osoby vymedzuje § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka ako adresu, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Rozhodujúce je sídlo právnickej osoby zapísané v obchodnom registri bez ohľadu na to, či je, alebo nie je sídlom skutočným.
21. V § 48 ods. 2 O.s.p. je zakotvená tzv. fikcia doručenia písomnosti právnickým osobám. Aby mohlo dôjsť k účinnému doručeniu na základe danej fikcie, musia byť súčasne splnené 2 zákonné podmienky: 1. nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla právnickej osoby, ktorá je uvedená v obchodnom, alebo v inom registri. Nemožnosť doručenia na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri treba chápať tak, že právnická osoba sa na adrese zapísaného sídla, vôbec nenachádza, teda, že ide o sídlo fiktívne, ktoré existuje iba de jure, ale nie de facto. Musí existovať pokus súdu o doručenie písomnosti na adresu sídla právnickej osoby, ktorý sa skončil neúspešne, t. j. písomnosť sa vrátila ako nedoručiteľná; 2. iná adresa právnickej osoby nie je súdu známa. Iná adresa by mohla byť súdu známa napr. vtedy, ak by sa právnická osoba presťahovala na inú adresu, a ešte nestihla vykonať zmenu zápisu jej sídla v obchodnom registri, prípadne v inom registri. Pod inou známou adresou by sa zrejme mohla rozumieť aj adresa, na ktorej je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, alebo jej odštepný závod.
Zo znenia vtedy platnej procesnej normy, týkajúcej sa doručovania písomností právnickým osobám, nevyplýva, že by súd mal povinnosť zisťovať inú adresu právnickej osoby. Dôvodom je skutočnosť, že každá právnická osoba musí mať pri svojom vzniku uvedené sídlo (§ 2 ods. 1 písm. a) Zákona o obchodnom registri), a každú jeho zmenu sú zodpovedné osoby povinné dať do súladu so zápisom v obchodnom registri tak, že v zákonom stanovenej lehote podajú na registrový súd návrh na zápis zmeny zapísaného sídla (§ 5 Zákona o obchodnom registri). Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti je pri doručovaní dané na ťarchu právnickej osobe.
22. Pri splnení obidvoch podmienok nastáva fikcia doručenia, na základe ktorej sa písomnosť ex lege považuje za doručenú po troch dňoch, od kedy sa vrátila súdu, a to aj vtedy, ak sa osoba oprávnená konať za právnickú osobu nedozvie o tom, že sa právnickej osobe doručovala písomnosť.
23. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd doručoval predvolanie na pojednávanie konané dňa 4.3.2016 žalovanému na adresu sídla Duchnovičova 1677/2, Humenné, ktorá bola ako sídlo žalovaného od 5.10.2010 až do súčasnosti zapísaná ako jediná adresa sídla obchodnej spoločnosti DAK profi s.r.o.. Z pripojeného historického výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo 23570/P žalovaného odvolací súd zistil, že žalovaný má tuto adresu zapísanú od svojho vzniku, uvedené sídlo nebolo do dnešnej doby zmenené, žalovaný nemá žiadnu organizačnú zložku, ani prevádzkareň zapísanú v obchodnom registri. Odvolací súd zároveň poukazuje, že písomnosťou označenou ako ,,Vec: Oznámenie o prevzatí zastupovania“, oznámil terajší právny zástupca žalovaného Július Buček, advokát, že prevzal právne zastúpenie žalovaného, ako aj to, že bolo ukončené zastupovanie žalovaného predchádzajúcim právnym zástupcom Mgr. Františkom Chocholom, advokátom. Z predloženého plnomocenstva doručeného súdu prvej inštancie spolu s týmto predvolaním, nepochybne vyplýva oprávnenie zvoleného právneho zástupcu vykonávať všetky hmotno-právne, ako aj procesno-právne úkony v mene zastúpeného (žalovaného), vrátane prijímania doručovaných písomností. Zároveň zo Zápisnice o pojednávaní, konané dňa 4.3.2016 vyplýva, že na tomto pojednávaní sa zúčastnila substitučná právna zástupkyňa žalovaného W.. B. N. ako koncipientka právneho zástupcu žalovaného, ktorá nijako nenamietala, že súd koná v neprítomnosti konateľa žalovaného, t. j., že u žalovaného sa uplatnila fikcia doručenia v súvislosti s jeho predvolaním na pojednávanie konané dňa 4.3.2016.
24. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že boli splnené v plnom rozsahu obidve podmienky náhradného doručenia v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., a preto bol súd prvej inštancie oprávnený v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., konať v neprítomnosti žalovaného. Napokon substitučná právna zástupkyňa žalovaného nielenže túto skutočnosť (pojednávanie v neprítomnosti žalovaného) nijako nenamietala, ale ani neuviedla, že jeho konateľ sa z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí nemôže zúčastniť na pojednávaní, resp. písomnosť obsahujúcu predvolanie na toto pojednávanie, nemôže prevziať. Ďalej odvolací súd konštatuje, že bolo povinnosťou právneho zástupcu žalovaného tomuto v prípade, ak sa tento zdržiaval dlhodobo v zahraničí, oznámiť miesto a čas konania pojednávania, a v prípade, ak by tento trval prostredníctvom osoby svojho konateľa na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní, túto skutočnosť oznámiť súdu a na základe tejto skutočnosti žiadať o odročenie pojednávania, čo však prítomná substitučná právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.3.2016 neurobila.
25. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa písm. f) patrí aj odňatie účastníkovi práva konať pred súdom postupom súdu. O odňatie práva účastníkovi konať pred súdom ide vtedy, ak postupom súdu je mu znemožňovaná realizácia jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú pre to splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 4.3.2016 v neprítomnosti žalovaného, pričom pre takýto postup boli splnené tak, ako to už uviedol vyššie, všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Z vyššie uvedeného dôvodu preto nie je naplnený jeho odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., lebo postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Pokiaľ substitučná právna zástupkyňa na pojednávaní konanom dňa 4.3.2016 trvala aj na výsluchu konateľa žalovaného, tak k tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že tento svoj procesný návrh na výsluch konateľa žalovaného nijako bližšie súdu nekonkretizovala, t. j. neuviedla, aké sporné skutočnosti
má objasniť súdu výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, keď na tomto pojednávaní substitučná právna zástupkyňa žalovaného v rámci svojej záverečnej reči nijako nenamietala žalobcom tvrdené skutočnosti. Naviac je potrebné podotknúť, že v tejto veci nebolo nariadené len pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, ale aj pojednávanie konané dňa 2.6.2015, na ktorom sa zúčastnil okrem oboch právnych zástupcov účastníkov, aj žalobca, avšak žalovaný sa rovnako ani na toto pojednávanie prostredníctvom svojho konateľa neustanovil.
26. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., tento je v súdnej praxi vykonaný tak, že musí isť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdi po právnej stránke, a ktoré nemajú v poslednej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prostredníctvom účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, lebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f), O.s.p., ktorý rovnako v podanom odvolaní uvádzal žalovaný, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazu nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver.
28. Žalovaný argumentuje tým, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.3.2016, sa nezakladajú na pravde, keď žalobca mal v zmysle zmluvy s poddodávateľom zo dňa 28.12.2012, fakturovať len schválené množstvo vykonaných prác, pričom tento súpis mal byť odsúhlasený zo strany štatutárneho orgánu žalovaného. O správnosti záveru súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že v skutočnosti sa zmluvne strany dohodli na hodinovej, a nie na úkolovej odmene za vykonané práce, a to vo výške 13,- eur za hodinu bez DPH, nasvedčujú nielen súdom prvej inštancie uvádzané tzv. ,,smenovky“, v ktorej je menovite u každej osoby pracujúcej na stredisku Zemst na diele pre žalovaného uvedené, v ktorých dňoch v mesiaci títo subdodávatelia žalovaného vykonávali na tomto diele práce, nijako, a to ani náznakom sa v nich neuvádza rozsah prác, keď aj podľa zmluvy s dodávateľom bola odmena žalovaného dohodnutá vo výške 13,- eur za hodinu bez DPH a skutočnosť, že fakturácia mala byť vykonaná na základe ,,napredovania vykonávanej práce“, nemôže nijako ovplyvniť správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol odmeňovaný v závislosti od počtu odpracovaných hodín, o ktorom počte odpracovaných hodín rozhodoval výlučne žalovaný, a rovnako je nepochybná, že takýto spôsob stanovenia odmeny na základe tej istej zmluvy, obe sporové strany v minulosti dlhodobo realizovali.
29. Rovnako tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal svojvoľne opustiť miesto výkonu práce, nebolo v konaní nijako preukázané, a skutočnosť, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov W. I. X. Q. B., ktorý mali spolu so žalobcom pracovať na tejto stavbe, nemôže nijako ovplyvniť
správny záver prvoinštančného súdu spočívajúci v jeho závere, že u žalobcu nedošlo k svojvoľnému opusteniu pracoviska. V tomto smere nevykonaním tohto dôkazu žalovaný nemohol byť nijako dotknutý, t. j. nemohla mu nevykonaním tohto dôkazu výsluchom svedkov I. X. B., byť odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko výsluch týchto svedkov v konaní navrhol žalobca, a nie žalovaný, a preto nevykonanie takéhoto výsluchu by mohlo byť hodnotené ako procesné pochybenie len v neprospech žalobcu, a nie žalovaného.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane náhrady trov konania ako súvisiaceho výroku s vecou samou, ktoré žalovaný v podanom odvolaní nenamietal, keď nerozporoval ani aplikáciu ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobcu ako plne úspešného účastníka konania, a ani výšku jednotlivých položiek trov konania (súdneho poplatku vo výške 174,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 723,87 eur), resp. v rámci náhrady trov právneho zastúpenia rozsah a počet úkonov právnej služby, za ktoré boli tieto priznané, vrátane náhrady za stratu času a cestovných nákladov. Rovnako žalovaný v podanom odvolaní nenamietal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,- eur, s tým, že odvolací súd dodáva, že jej priznanie a rovnako aj priznanie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia žalovanému, bolo v správnej výške.
31. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).