Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/390/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. F. XXX/XX, XXX XX A., občan SR, o zaplatenie sumy 22.646,71 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.785,61 €, úrok vo výške 5,16 % ročne zo sumy 14.981,95 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17.918,41 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 04. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 22.646,71 €, úrok vo výške 5,16 % ročne zo sumy 15.744,49 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.779,51 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 04. 2008 sporové strany uzavreli Zmluvu o poskytnutí úveru. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky na čerpanie do výšky 730.000,-- Sk, t. j. 24.231,56 €. Úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti a to rodinný dom spolu s pozemkami identifikované v zmluve. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť do 23 rokov od termínu jeho dočerpania v pravidelných mesačných anuitných splátkach po 159,62 €, splatné vždy k 15-temu dňu v mesiaci. Strany dojednali úrokovú sadzbu 5,83 % ročne, pokiaľ nedôjde k jej zmene. V zmysle článku 3, bod 3 zmluvy došlo k zmene úrokovej sadzby na 5,16 % ročne, ktorá je dodnes platná. Sporové strany ďalej uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej žalovaný ako záložný dlžník zriadil záložné právo na svoje nehnuteľnosti v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, žalobca v súlade so zmluvou určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15. 04. 2013. V súlade so záložnou zmluvou žalobca pristúpil k výkonu záložného práva dražbou konanou dňa 16. 03. 2015 v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražbou bol dosiahnutý výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 7.500,-- €, ktorý bol poukázaný na náklady dražby vo výške 1.492,81 € a na uspokojenie nárokov žalobcu v celkovej výške 6.007,18 €. Zostatok dlhu činí 22.646,71 €, ktorý pozostáva z istiny 15.744,49 €, riadneho úroku vo výške 2.936,46 € vyčíslený ku dňu 30. 03. 2015, úrok z omeškania vo výške 3.867,20 €, vyčíslený ku dňu 30. 03. 2015 a neuhradené poplatky 98,56 €. V súlade s článkom 3, bod 1 a bod 3 zmluvy, zmluvné strany dojednali úrok vo výške 5,16 % ročne, pre prípad omeškania bol dojednaný úrok z omeškania, ktorého výšku si žalobca uplatňuje v súlade

s predpismi civilného práva podľa platnej úrokovej sadzby ku dňu 16. 04. 2013 (prvý deň omeškania

- deň nasledujúci po zosplatnení úveru) a to 8,75 ročne z dlžnej čiastky. Žalobca tak má nárok úročiť nesplatenú istinu dojednanou úrokovou sadzbou vo výške 5,16 % ročne ako aj úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne a ďalšie záväzky, t. j. kapitalizované úroky a poplatky (nie úroky z omeškania) úrokovou sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

2. Žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 18. 03. 2016 spolu s výzvou, aby sa k podanej žalobe písomne vyjadril. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok, ktoré súd skúma v spotrebiteľských veciach „ex offo.“ Žalobca bol najmä vyzvaný bližšie špecifikovať ako vyčíslil žalovaný dlh najmä vo vzťahu k úrokom, úrokom z omeškania a poplatkom. Bolo poukázané na hodnotenie prípadných poplatkov za vedenie účtu na zmenu právnej úpravy od 6/2013, k prípadným poplatkom za upomienku posudzovanie zmluvných podmienok z hľadiska prijateľnosti výšky stanovených poplatkov s poukazom na konkrétne rozhodnutia súdov, ktoré sa zaoberali hodnotením obdobných zmluvných podmienok, žalobca bol vyzvaný vyjadriť sa k uplatňovaniu úrokov z úveru po mimoriadnej splatnosti popri úrokoch z omeškania s poukazom hodnotenia takéhoto postupu ako nezákonného rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. 06. 2015. Písomným podaním doručené súdu 10. 04. 2017 žalobca uviedol, že žalovaný celkovo na úvere uhradil čiastku 9.049,91 €, ktorá bola započítaná jednak na úhradu istiny 2.479,88 €, úhradu zmluvného úroku vo výške 5.649,88 €, na úhradu úroku z omeškania vo výške 32,33 € a na úhradu dlžných poplatkov 887,82 €. Žalobca ďalej presne špecifikoval rozpis úhrad a ich započítanie na jednotlivých súčastiach dlhu od 15. 04. 2008 do 17. 09. 2012. K uplatňovaným poplatkom v rámci vyčísleného dlhu si žalobca uplatňoval poplatok za správu úveru v období do 15. 05. 2013 po 2,32 € mesačne, poplatok za upomienku za obdobie 9 až 10/2012 vo výške 10,-- €, poplatok za výzvu za obdobie 9 až 10/2012 vo výške 35,-- €, za obdobie 10 až 11/2012 vo výške 35,-- €. Čo sa týka účtovania poplatku za správu úveru, s poukazom na článok 9, bod 2 zmluvy o úvere, sa dlžník zaviazal uhradiť banke poplatky v zmysle platného Sadzobníka okrem iného aj poplatok sa správu úveru. V súlade so zmluvou banka oprávnene účtovala tento poplatok vo výške 2,32 € mesačne. Zákaz účtovania poplatku za správu úveru bol do právneho poriadku SR zavedený zákonom č. 132/2013 Z. z. účinný od 10. 06. 2013. Žalobca si tak uplatňoval nárok na zaplatenie poplatkov za správu úveru, ktoré vznikli do 10. 06. 2013, v tomto konaní si nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru po 10. 06. 2013 žalobca žalobou neuplatňoval. Čo sa týka výzvy k poplatkom za upomienku, žalobca uviedol, že doposiaľ zmluvné podmienky, podľa ktorých postupoval pri účtovaní poplatkov za upomienku neboli vyhlásené za neprijateľné súdnym rozhodnutím, na ktoré poukazoval vo výzve tunajší súd. Poplatky boli účtované v súlade s platným Sadzobníkom. Ďalej žalobca predložil súdu vo forme prehľadovej tabuľky špecifikáciu vyčíslenia úroku a úroku z omeškania. K účtovaniu úroku zmluvných úrokov po zosplatnení žalobca uviedol, že podľa článku 4, bod 5 Obchodných podmienok bolo dojednané, že v prípade uplatnenia požiadavky banky na okamžité splatenie úveru je dlžník povinný banke neuhradenú časť úveru vrátiť a zaplatiť príslušenstvo a to do 1 mesiaca od odoslania výzvy banky. Do doby zaplatenia úveru sa uplatní dohodnutá úroková sadzba a úrok z omeškania podľa ods.3 článku. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle Obchodných podmienok žalobcu bolo medzi sporovými stranami dohodnuté citované zmluvné dojednanie, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť banke dohodnuté zmluvné úroky popri dohodnutých úrokoch z omeškania až do zaplatenia, čo vyplýva zo zásady zmluvnej voľnosti. Takúto úpravu práv a povinností zákon výslovne nezakazuje. Na podporu svojho argumentu žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 25Co/307/2013, v ktorom súd vyslovil, že je možné medzi zmluvnými stranami dojednať úroky aj za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, teda do jej faktického vrátenia veriteľovi a teda aj za dobu, kedy sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Žalobca vyslovil právny názor, že by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti, ak by spotrebiteľ, ktorý si plní svoje záväzky, by mal v konečnom dôsledku za poskytnutý úver zaplatiť viac (t. j. istinu a dojednané úroky) ako spotrebiteľ, ktorý svoje záväzky neplní, v dôsledku čoho veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Okrem toho pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru má dlžník možnosť zastaviť prirastanie zmluvných úrokov zaplatením dlžnej istiny. Pokiaľ súd poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014, v danom prípade šlo o úver poskytnutý formou povoleného prečerpania na kreditnej karte, kedy ide o iný úverový produkt a splátky úveru a teda dané rozhodnutie nie je možné aplikovať na Zmluvu o úvere, v tomto prípade šlo o Zmluvu o hypotekárnom úvere.

4. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok a v súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa tento uplatní aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní, kde boli oboznámené listinné doklady a súd zistil nasledujúci stav veci.

5. Sporové strany uzavreli Zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 07. 04. 2008. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 730.000,-- Sk (24.231,56 €) za účelom kúpy nehnuteľnosti + rekonštrukcia. Objektom bol rodinný dom a pozemky špecifikované v článku 2, bod 3, písm. a) zmluvy. Dlžník sa zaviazal úver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru. V článku 3, bod 1 bola dojednaná úroková sadzba vo výške 5,83 % ročne, platná do 15. 03. 2011. Podľa bodu 3 sa zmluvné strany dohodli, že banka najneskôr 3 týždne pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby oznámi dlžníkovi výšku novej sadzby a dobu platnosti. RPMN bola 6,25 %, priemerná RPMN nebola zverejnená. Celkové náklady dlžníka spojené s úverom činili 621.622,90 Sk. V článku 6 bolo dojednané splácanie úveru takým spôsobom, že dlžník bol povinný splatiť úver najneskôr do 23 rokov od termínu jeho dočerpania. Dlžník sa zaviazal splácať úver formou anuitných splátok v deň splatnosti, ktorým je vždy 15-ty deň každého mesiaca a to vo výške 4.808,67 Sk (159,62 €) za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa zmluvy. V článku 7 bolo dojednané zabezpečenie úveru zriadením záložného práva. V článku 9 Spoločných a záverečných ustanovení bod 1 bolo dojednané za spracovanie úveru a ďalšie služby spojené s úverom odplata patriaca banke a to poplatky vo výške a splatnosti podľa Sadzobníka. Dlžník sa zaviazal uhrádzať banke najmä poplatky a) poplatok za poskytnutie úveru, c) poplatky za správu úveru (podľa konkrétneho úkonu). Podľa bodu 7 sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou, môže banka v súlade s podmienkami od zmluvy odstúpiť alebo požadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva. K zmluve bola dojednaná Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 07. 04. 2008, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere poskytnutého vo výške 730.000,-- Sk a to na zabezpečenie splatenia istiny, úveru a príslušenstva. Predmet zabezpečenia bol špecifikovaný v článku 3 zmluvy. V článku 6 realizácia záložného práva bod 2, záložca podpisom zmluvy splnomocnil záložného veriteľa a dal mu súhlas na realizáciu záložného práva na nehnuteľnosti podľa výberu ktorýmkoľvek z dojednaných postupov, okrem iných podľa písm. b) dražbou, pre tento prípad sa jedná o postup podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

6. Listom zo dňa 26. 04. 2013 oznámila banka žalovanému, že napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhrádzal splátky úveru vyplývajúce zo Zmluvy o hypotekárnom úvere a naďalej je v omeškaní s plnením záväzkov. Preto banka vyhlásila svoju pohľadávku z úveru k dátumu 15. 04. 2013 za splatnú. Dlžná čiastka činila 22.688,76 € a žalovaný bol vyzvaný, aby neodkladne kontaktoval správcu pohľadávky za účelom dohodnutia spôsobu a podmienok zaplatenia celej dlžnej čiastky a to do 06. 05. 2013.

7. Žalobca predložil faktúru vystavenú Dražobnou spoločnosťou, a. s. Bratislava, podľa ktorej na základe Zmluvy o vykonaní dražby bola fakturovaná čiastka a to náklady, odmena vo vzťahu k dlžníkovi - žalovaný v celkovej výške 1.492,82 € s DPH, ktorá čiastka bola evidovaná ako uhradená. Dátum splatnosti faktúry bol 02. 04. 2015. K tomu bolo pripojené vyčíslenie nákladov za všetky kolá dražby vrátane vyúčtovania odmeny. Celkovo bola nehnuteľnosť vydražená za 7.500,-- €, zostatok z výťažku pre banku bol 6.007,18 €.

8. Oznámením zo dňa 30. 03. 2015 banka oznámila žalovanému písomnú správu o výkone záložného práva, v zmysle ktorej dňa 16. 03. 2015 dražobná spoločnosť vydražila nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy. Po uspokojení nákladov dražby a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 1.492,82 € bol na úhradu pohľadávky banky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy poukázaný zostatok výťažku 6.007,18 €. Uvedená suma bola zaúčtovaná prednostne na istine úveru. Banka oznámila, že eviduje dlh v celkovej výške 22.646,71 € a to istinu 15.744,49 €, zmluvné úroky 2.936,46 €, poplatky 98,56 €, úroky z omeškania 3.867,20 €. Žalovaný bol upozornený, že nesplatená istina a zmluvný úrok sú naďalej úročené v súlade so zmluvou. Žalovaný bol upozornený, že pokiaľ dlh neuhradí do 3 dní od doručenia výzvy, banka svoju pohľadávku uplatní súdnou cestou. Podľa kópie poštovej zásielky bola táto banke vrátená s pozn. „nevyzdvihnutá.“

9. Podľa Obchodných podmienok účinných od 01. 01. 2008 článok 4, bod 4, banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny, úveru a príslušenstva alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník a) bude v omeškaní s úhradou viac ako 2 splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace. Podľa bodu 5, v prípade uplatnenia požiadavky banky na okamžité splatenie úveru je dlžník povinný vrátiť banke neuhradenú časť úveru a zaplatiť príslušenstvo a to do 1 mesiaca odo dňa odoslania výzvy banky. Do doby zaplatenia úveru sa uplatní dohodnutá úroková sadzba a úrok z omeškania podľa ods.3 tohto článku.

10. Podľa Sadzobníka účinného od 01. 04. 2008 v časti 10.1 úvery - všeobecné poplatky je stanovený poplatok za prvú upomienku 100,-- Sk (3,-- €), výzva prvá a ďalšia 500,-- Sk (14,-- €). Podľa Sadzobníka pre fyzické osoby občanov vydané v ČSOB, účinné od 01. 07. 2008 v časti 5, bod 1 - úvery - všeobecné poplatky je stanovený poplatok za prvú upomienku vo výške 250,-- Sk (8,30 €), výzva prvá a ďalšia vo výške 850,-- Sk (28,21 €).

11. Žalobca doložil prehľad účtovania a splácania istiny, úroku, úroku z omeškania (čl. 79 až 81), kde ku dňu 30. 03. 2015 evidoval nedoplatok na istine 15.744,49 €, na úroku 2.936,46 €, na úrokoch z omeškania 3.867,20 €, na poplatkoch 98,56 €. Ďalej predložil špecifikáciu účtovania a úhrady poplatkov (čl. 82 až 84), kde bol evidovaný poplatok za správu úveru do 10. 06. 2013 po 2,32 € mesačne, poplatky za upomienku a to 9x po 8,30 €, 12x po 10,-- €, poplatky za výzvy 4x 28,21 € a 13x po 35,-- €, čo spolu za upomienky a výzvy činí 762,54 €. Spolu boli vyčíslené všetky poplatky vo výške 986,38 €, na ktorých bola zaplatená suma 887,82 €, dlh na poplatkoch bol 98,56 €.

12. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.1. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb, o.i. aj úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR ( uznesenie sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

12.2 Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12.3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods.2, zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,15.4.

12.4 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12.5. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12.6. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12.7. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 11. 07. 2012 do 07. 05. 2013 bola vo výške 0,75 %.

13. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v podstatnej časti dôvodný. Tak ako bolo už vyššie uvedené, súd posudzoval právny vzťah medzi sporovými stranami ako Zmluvu o úvere v zmysle ustanovení obchodného i občianskeho práva s prihliadnutím na predpisy upravujúce ochranu práv spotrebiteľa. Súd mal za nesporne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere, poskytol žalobca ako banka žalovanému dňa 07. 04. 2008 úver, ktorý bol čerpaný v celkovej výške 24.231,56 € (v tom čase 730.000,-- Sk), peňažné prostriedky boli určené v súlade so zmluvou na kúpu nehnuteľnosti a jej rekonštrukciu špecifikovanú v Zmluve o poskytnutí úveru. Z uvedeného vyplýva, že na predmetný záväzkový vzťah sa nevzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená záložným právom na kupovanú nehnuteľnosť. V zmluve bolo dojednané, že žalovaný bude úver splácať v dojednaných splátkach v stanovenom termíne. Rovnako bolo v zmluve dojednané, že pokiaľ žalovaný nedodrží splátky, žalobca bude oprávnený za splnení dojednaných podmienok úver zosplatniť, t. j. žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a príslušenstva. Keďže žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, žalobca v súlade so zmluvou oprávnene pristúpil k zosplatneniu dlhu a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15. 04. 2013. Žalobca následne pristúpil k realizácii záložného práva v súlade so Záložnou zmluvou, došlo k predaju nehnuteľnosti na dražbe dražobnou spoločnosťou a žalobca doložil doklad o vydražení nehnuteľnosti za sumu 7.500,-- €. Po započítaní nákladov na dražbu vo výške 1.492,82 € bol žalobcovi vyplatený zostatok z výťažku 6.007,18 €, ktorý žalobca započítal na celkovej dlžnej istine. Zvyšok dlhu tak činil podľa vyčíslenia žalovaného istinu vo výške 15.744,49 €, zostatok na vyčíslenom úroku 2.936,46 €, zostatok na úrokoch z omeškania vo výške 3.867,20 € a zostatok na poplatkoch vo výške 98,56 €. Súd preskúmal takto uplatnený zostatok dlhu a konštatuje, že žalobca nepreukázal oprávnenosť účtovať poplatky tak, ako predložil v pripojenom výpise. Súd nespochybňuje právo žalobcu účtovať poplatky za vedenie účtu v súlade s vtedy platným právnym predpisom do 10. 06. 2013. Súd sa však v ďalšom zaoberal účtovaním poplatkov a to poplatkov za upomienky po 8,30 €, poplatky za výzvy po 28,21 €, ku ktorým žalobca doložil Sadzobník, avšak nedoložil doklady preukazujúce vykonanie poplatkových úkonov. V ďalšom žalobca účtoval poplatky za upomienky po 10,-- € a poplatok za výzvy po 35,-- €, avšak príslušný Sadzobník o oprávnenosti účtovania týchto poplatkov nedoložil. K účtovaniu uvedených poplatkov súd uvádza: Súd nespochybňuje právo žalobcu vykonávať úkony súvisiace s uplatňovaním svojej pohľadávky, ani právo na úhradu nákladov súvisiacich s úkonmi smerujúcimi k uplatneniu pohľadávky, Žalobca však bol súdom upozornený na súdne rozhodnutia, v ktorom sa súdy zaoberali výškou takto stanovených poplatkov a bolo konštatované, že výška poplatkov za upomienky

je neprimeraná vo vzťahu k nákladom, ktoré banka v súvislosti s takýmito úkonmi môže reálne mať. Je treba povedať, že tieto poplatky nie sú účtované za služby vyžiadané klientom, ale sú účtované výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne splácať poskytnutý úver. Účelom takýchto poplatkov preto nemá byť získavania majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale ich výška by mala odrážať reálne náklady banky spojené s realizáciou takéhoto úkonu. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť slúžia iné právne inštitúty, akými sú napr. úrok z omeškania či zmluvná pokuta. Poplatky za upomienku žalobca v tomto konkrétnom prípade účtoval opakovane, pričom zmyslom upomienky má byť upozornenie a súčasná výzva dlžníkovi, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ak dlžník nereaguje na upomienku, je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane a neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšími upomienkami či výzvami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným upomínaním nepredstavujú účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. Stanovenie poplatku za upomienku vo výške 8,30 € neskôr vo výške 10,-- € (hoci Sadzobník v tejto sume žalobca nepredložil) a poplatky za výzvy vo výške 28,21 € neskôr po 35,-- € (hoci Sadzobník v tejto výške poplatku žalobca nepredložil), možno celkom jednoznačne hodnotiť tak, že sa jedná o neprimerane stanovenú výšku poplatku a nejedná sa o účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky. Žalobca nepredložil žiadne primerané argumenty, prečo výška týchto poplatkov by mala byť primeraná. Súd vo vzťahu k poplatkom za upomienky a výzvy preto konštatuje, že žalobca nepreukázal vykonanie poplatkových úkonov, ktoré vyúčtoval v rámci úverového vzťahu, okrem toho sa súdu javia náklady spojené s upomínaním za neprimerané a preto žalobcom vyčíslené poplatky v celkovej výške 762,54 € považoval za neoprávnene účtované a započítané na platbách žalovaného a preto od zostatku istiny odrátal čiastku 762,54 €, zostatok istiny úveru tak činí 14.981,95 € (15.744,49 € - 762,54 €).

14. V ďalšom sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na úrok dojednaný podľa úverovej zmluvy z istiny a to účtovaný po predčasnom zosplatnení úveru. V tejto súvislosti súd uvádza, že tunajším súdom už v minulosti bola vyhlásená zmluvná podmienka ČSOB banky, ktorá umožňovala účtovanie úroku popri úroku z omeškania po zosplatnení dlhu za neprijateľnú a teda aj neplatnú napr. rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/190/2014, sp.zn. 18C/315/2015. V predmetných veciach po preskúmaní nároku žalobcu, zmluvy a príslušných úverových podmienok súd konštatoval, že sa jednalo o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania ako finančnej služby poskytovanej k bežnému účtu ČSOB. V danom prípade bol postup taký, že pri poskytnutí peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bol majiteľ účtu povinný platiť úroky v dojednanej výške, ktoré sa počítali z denných debetných stavov na bežnom účte a následne sa mesačne účtovali na ťarchu bežného účtu. Takýmto postupom sa navyšoval debetný zostatok na účte o úrok za predchádzajúce obdobie a následne došlo k účtovaniu tzv. „úroku z úroku“, čím s neprimerane navyšoval dlh majiteľa účtu. Následne po zosplatnení dlhu v súlade s Obchodnými podmienkami, celý zostatok takto vzniknutého dlhu bola banka naďalej oprávnená úročiť dojednaným úrokom popri úrokoch z omeškania. Súd takýto postup banky považoval za rozporný so zákonom, pretože takýmto spôsobom sa vytvára značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami ku škode spotrebiteľa a takýto spôsob účtovania úroku predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navyšovaním dlhu oproti výške úveru. V súlade s touto koncepciou a s prihliadnutím na individuálne riešenie sporu, súd posudzoval dojednanie v článku 4, bod 5 Obchodných podmienok pre hypotekárne a ďalšie úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, a ktorá umožňovala účtovať banke dohodnutú úrokovú sadzbu v prípade zosplatnenia až do doby zaplatenia úveru. Súd vzal do úvahy, že v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o hypotekárny úver, ktorý oproti bežným spotrebiteľským úverom je dojednávaný na dlhšie časové obdobie, v tomto konkrétnom prípade na 23 rokov. Už po 5-tich rokoch od uzavretia Zmluvy o úvere žalovaný prestal plniť svoje povinnosti a žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu. Čo sa týka úrokovej sadzby, v danom prípade je úroková sadzba omnoho nižšia ako sadzba pri bežných spotrebiteľských úveroch. Pri hypotekárnom úvere taktiež nedochádza k navyšovaniu istiny prípadným pripisovaním úroku k istine, čím nedochádza k nadmernému zaťažovaniu spotrebiteľa ako dlžníka neprimeranou sankciou v prípade neplnenia záväzku. Súd preto konštatuje, že v danom prípade uvedenú zmluvnú podmienku nehodnotil ako neprijateľnú a teda neplatnú a v súlade s uvedenou zmluvnou podmienkou priznal žalobcovi aj nárok na úrok z úveru po mimoriadnom zosplatnení úveru. Súd preto o nárokoch žalobcu rozhodol tak, že k uplatnenej istine priznal aj vyčíslený úrok k 30. 03. 2015 vo výške 2.936,46 €, ako aj úrok z omeškania vyčíslený k 30. 03. 2015 vo výške 3.867,20 € (t. j. vyčíslený z čiastok, s ktorými bol žalovaný v omeškaní). Súd tak priznal žalobcovi celkovú sumu 21.785,61 € (istina 14.981,95 €, úrok vo výške 2.936,46 €, úrok z omeškania vo výške 3.867,20 €). Žalobcovi patrí aj nárok na dojednaný

úrok vo výške 5,16 % ročne zo sumy priznanej istiny 14.981,95 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia, ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (vyčíslený v súlade s predpismi civilného práva), zo sumy 17.918,41 € (istina a úrok) od 31. 03. 2015 do zaplatenia. Žalovaný bude povinný dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.). V prevyšujúcej časti týkajúcej sa neoprávnene účtovaných poplatkov súd žalobu žalobcu zamietol (výrok č. II. rozsudku).

15. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 96 %, od jeho úspechu sa odratúva neúspech, t. j. patrí mu proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 92 % (96 % - 4 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.