Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-130-2016.pdf
PDF · 120.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/130/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č.542 097 902, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej D. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX N. X., o zaplatenie 272,84 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 192,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 192,34 € od 16.3.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 40 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.12.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 13.12.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 272,84 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 271,90 € od 16.3.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 272,84 € od 6.5.2015 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 23.1.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“). Obsahom tejto úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 516,60 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 12 mesačných splátok vo výške 48,70 €, t.j. celkom 584,40 so splatnosťou prvej splátky 15.2.2014. Na základe súhlasu žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol úver tak, že dňa 31.1.2014 uhradil požadované
peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje výpis úverového účtu žalovanej a potvrdenie o odfinancovanie peňažných prostriedkov. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa spísania žaloby len časť dlžnej sumy, a to vo výške 394,- €, čo preukazuje výpis úverového účtu žalovanej a potvrdenie o prijatých splátkach. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. Dňa 15.3.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovanej, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Žalovaná suma vo výške 272,84 € mala pozostávať zo sumy 271,90 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a sumy 0,94 € z titulu dlžných úrokov z úveru. Žalobca poukázal na ustanovenia bodu 1.4. časti 1 úverovej zmluvy, bodu 2.1. časti 3 úverovej zmluvy, bodu 4.2. časti 3 úverovej zmluvy a bodu 4.4. časti 3 úverovej zmluvy. Taktiež žalobca poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako i § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z..
2. Súd prípisom zo dňa 13.2.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy písomne oznámili súdu, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 272,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 271,90 € od 16.3.2015 do zaplatenia s poukazom na skutočnosti, ktoré v podaní podrobne ozrejmil.
3. Dňa 27.2.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 22.2.2017, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že berie späť v súlade s ustanovením § 144 C.s.p. návrh v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 271,90 € od 16.3.2015 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 271,90 € od 16.3.2015 do zaplatenia a žiadal, aby tunajší súd v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti rozhodol vo veci platobným rozkazom. Toto podanie je označené ako čiastočné späťvzatie návrhu.
4. Súd prípisom zo dňa 13.4.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy písomne súdu oznámili, či žalobca berie späť žalobu v časti tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom a to v tom zmysle, že by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi a) sumou, ktorú mal v zmysle zmluvy žalovaný zaplatiť, vypočítanej ako súčin výšky mesačnej splátky a počtu mesačných splátok podľa zmluvy a b) sumou, ktorú žalovaný dosiaľ zaplatil (v prejednávanej veci 394,- €), s tým, že okrem sumy zodpovedajúcej uvedenému rozdielu má žalobca nárok na poplatky resp. iné plnenia nezahrnuté do výšky mesačnej splátky úveru, za predpokladu preukázania ich dojednania a vzniku nároku na ich zaplatenie, a na úrok z omeškania v zákonnej výške. Dňa 2.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k výzve súdu, v ktorej okrem iného uviedli, že žalobca trvá na podanej žalobe v znení po jej čiastočnom späťvzatí zo dňa 22.2.2017.
5. Elektronickou formou bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.9.2017 označené ako Špecifikácia dlžnej sumy, v ktorej okrem iného uviedli, že odklad splátok je vo výpise z úverového účtu žalovanej nazvaný anulácia omeškania, keď v tejto súvislosti poukázal na bod 5. časť 3 úverovej zmluvy, ohľadne poplatku za odklad mesačnej splátky. Odkladom resp. anuláciou povinnosť žalovaného zaplatiť splátky nezaniká, dochádza len k odkladu ich splatnosti. Z výpisu z úverového účtu žalovanej je zrejmé, že k anulácii omeškania došlo dňa 30.7.2014 vo výške 48,70 €. Žalovanej bol v súlade s bodom 5. v časti 3 úverovej zmluvy účtovaný poplatok za odklad splatnosti mesačných splátok dňa 30.7.2014 vo výške 4 % z výšky odloženej sumy, t.j. 4 % zo sumy 48,70 € = 1,94 €. Aktuálne evidoval žalobca voči žalovanej neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 272,84 €, a to z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 271,90 € (časť istiny z mesačnej splátky splatnej k 15.9.2014 vo výške 37,55 € + istina z mesačných splátok splatných k 15.10.2014 až 15.3.2015, spolu vo výške 234,35 €) a z dlžných úrokov z úveru vo výške 0,94 € (úroky z mesačnej splátky splatnej k 15.2.2015). Žalobca tiež uviedol, že eviduje ako splátky uhradené v celej výške splátky splatné k 15.3.2014 až 15.8.2014 a z následných splatných mesačných splátok žalobca eviduje splatenú časť istiny z mesačnej splátky splatnej k 15.9.2014 vo výške 5,82 €, zvyšok splatnej istiny považuje žalobca za neuhradený. Dlžné úroky z nasledujúcich splátok považuje žalobca za splatené v celej výške, aj v mesačných splátkach splatných k 15.9.2014 až k 15.1.2015. Žalobca považuje za uhradené aj
náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ako aj poplatok za odklad splatnosti mesačných splátok. Ďalšie splátky považuje za neuhradené. Tiež je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 271,90 € od 16.3.2015 do zaplatenia.
6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 27.9.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 12.9.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 14.9.2017 elektronicky, keď ospravedlnil tak svoju neúčasť, ako i neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodoval v ich neprítomnosti, pričom netrval na odročení pojednávania, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a tiež listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho spisu v priebehu konania vo fotokópií žalobca a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z č.l.12-14, platobnú históriu žalovanej z č.l.15, predžalobnú upomienku zo dňa 15.4.2015 z č.l.16 vrátane poštovej doručenky z č.l.16-17, potvrdenie odfinancovaní peňažných prostriedkov z č.l.18, potvrdenie o prijatých splátkach z č.l.19, Sadzobník poplatkov firmy Cetelem Slovensko a.s. platný od 15.10.2013, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 23.1.2014 súd okrem iného zistil, že ako identifikačné číslo zmluvy je tu uvedené XXXXXXXXXXXXXXX, táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783 a žalovanou ako dlžníkom resp. klientom, s tým, že v časti 1 uzavreli zmluvné strany spolu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, pričom klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Je tu uvedená cena tovaru alebo služby 574,- €, priama platba predajcovi 57,40 €, výška úveru 516,60 €, výška mesačnej splátky 48,70 €, počet mesačných splátok 12, splatnosť mesačnej splátky 15.deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.2.2014, konečná splatnosť úveru 15.1.2015, výška úrokovej sadzby 23,40 % ročne - fixná, RPMN: 26,08 %, priemerná RPMN: 50,91 %, celková čiastka k zaplateniu 584,40 €, zvolený súbor poistenia: úver bez poistenia, poplatok za poistenie 0 %, spôsob čerpania úveru jednorázovo bezhotovostne. V časti 3 Spoločné ustanovenia v bode 4.4. je uvedené, že ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/revolvingového úveru alebo odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. V bode 5 je uvedené, že v prípade ak má klient problémy so splácaním úveru/revolvingového úveru, môže požiadať Cetelem o odklad jednej alebo viacerých mesačných splátok alebo časti splátky. Ak Cetelem dá klientovi súhlas na odklad, je klient povinný zaplatiť poplatok za odklad mesačnej splátky/splátok vo výške stanovenej aktuálnym Sadzobníkom poplatkov. Tento poplatok je splatný ku dňu povolenia odkladu mesačnej splátky/splátok alebo časti splátky. Z platobnej histórie žalovanej súd zistil, že sú tu uvedené predpisy jednotlivých splátok, ako i platby s uvedením ich výšky a dátumu, tiež sú tu uvedené náklady spojené s uplatním pohľadávky vrátane uvedenia výšky, dňa 30.7.2014 je uvedená anulácia omeškania a v ten istý deň je uvedený aj poplatok za odklad či zmenu splátky vo výške 1,94 €, anulácia omeškania 48,70 €, v kolónke celkom uhradené je uvedená suma 394,- € a dlžná čiastka k 1.4.2015 272,84 € z toho istina 271,90 € a úroky, poistenie, ostatné 0,94 €. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že sa týkajú úverového prípadu žalovanej, dátum odfinancovania 31.1.2014, financovaná suma 516,60 €. Z potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že sa týkajú úverového prípadu žalovanej, s tým, že sú tu uvedené úhrady dňa 12.3.2014, 12.5.2014, 15.7.2014, 15.9.2014, 3.11.2014 a 21.1.2015 v sumách 49,50 €, 54,80 €, 136,10 €, 55,- €, 43,- € a 55,60 €, spolu uhradená suma 394,- €. Z predžalobnej upomienky zo dňa 15.4.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že vzhľadom na omeškanie so splácaním poskytnutého úveru evidovaného v ich informačnom systéme pod č.XXXXXXXXXXXXX, ktorého splatnosť v celom rozsahu nastala dňa 15.3.2015, ju vyzvali na úhradu dlžnej sumy vo výške 272,84 € zloženej z úverovej istiny vo výške 271,90 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 0,94 € na účet ich spoločnosti, s tým, že
v opačnom prípade si budú uplatňovať pohľadávku súdnou cestou. Z pripojenej poštovej doručenky zo dňa 17.4.2015 súd zistil, že ako adresát zásielky je tu uvedená žalovaná, ako adresát doručenky právny predchodca žalobcu, keď dňa 17.4.2015 svojim podpisom potvrdila žalovaná prevzatie horeuvedenej zásielky, pričom v kolónke podpis adresáta je nečitateľný podpis. Zo sadzobníka poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s. platného od 15.10.2013 súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené jednotlivé druhy poplatkov týkajúce sa toho ktorého produktu, s tým, že v časti Ostatné poplatky je okrem iného uvedené aj poplatok za odklad 4 % z výšky odloženej sumy. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že najprv nevedela uviesť presne o čo ide, potom čo jej súd ozrejmil, že pôvodne bola veriteľom tejto pohľadávky firma CETELEM SLOVENSKO a.s., uviedla, že už vie o čo sa jedná, ale nakoľko je ona samoživiteľka, tak bolo jej ťažké splácať, ale bola by to ochotná doplatiť formou nejakého splátkového kalendára. Na otázku súdu, aký je jej v súčasnosti príjem, uviedla, že aktuálne žiaden, pretože pracovala ako opatrovateľka v zahraničí a teraz druhý mesiac je späť, ale žiadny nárok ani na podporu v nezamestnanosti, ani na sociálne dávky jej zatiaľ nevznikol. V podstate ju živia rodičia a pomáha jej aj priateľ, keďže ani výživné na dieťa jej bývalý manžel neplatí. S poukazom na tieto skutočnosti by bola schopná splácať splátky maximálne vo výške 40,- € mesačne.
8. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Keďže bola čiastočne žaloba vzatá späť žalobcom, predtým než bola doručená žalovanej, súd ďalej konal o zvyšku nároku bez toho, aby rozhodoval o zastavení konania v predmetnej časti.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je v časti, v ktorej nebola vzatá späť, čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 23.1.2014, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný
vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu resp. následne rozporovala (výška poskytnutého úveru, výška uhradených splátok úveru zo strany žalovanej atď.), považoval nárok žalobcu dôvodný v rozsahu sumy 192,34 €, keď súd ustálil túto sumu na základe toho, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 516,60 €, pričom celková čiastka k zaplateniu bola 584,40 €, z čoho vyplýva, že úrok z úveru mal byť dojednaný vo výške 67,80 €, pričom zároveň nebolo sporné, že žalovaná uhradila v prospech žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu čiastku 394,- €, s tým, že z tejto sumy bolo započítané na poplatok za odklad splátky čiastka 1,94 €. Okrem toho bola započítaná z tejto sumy úhrada riadneho úroku z úveru, čo súd zistil z toho, že v konaní si žalobca ďalej už úrok z úveru neuplatňoval, čiže mala byť započítaná čiastka 67,80 €, a to znamená, že na istinu úveru mala byť započítaná čiastka 324,26 €, na základe čoho súd žalobcovi prisúdil predmetnú sumu 192,34 €, ktorú je žalovaná ešte povinná žalobcovi zaplatiť, keďže súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že si voči žalovanej uplatňoval úrok z úveru aj po splatnosti tej ktorej úverovej splátky (a pôvodne v podanej žalobe si uplatňoval aj úrok z úveru po splatnosti poslednej splátky úveru až do zaplatenia žalovanej istiny), pričom na úhradu tohto úroku z úveru započítaval plnenia žalovanej, ktoré poskytovala na úhradu záväzkov z tohto zmluvného vzťahu. Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 23,40 % ročne by mal mať žalobca nárok až do zaplatenia istiny, resp. aj po splatnosti pôvodne dojednaných splátok úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy, s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Obdobne tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, a tiež to korešponduje so zákonnou úpravou upravujúcou vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, inak povedané, veriteľ má aj v takomto prípade nárok len na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej výške. Pre prípad, že by žalobca odvodzoval svoj nárok, na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru aj po splatnosti tej ktorej splátky úveru až do doby splatnosti poslednej úverovej splátky aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru, resp. nárok na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny, od ustanovenia bodu 4.4. v časti 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.1.2014, súd uvádza, že takéto zmluvné dojednanie sa netýka predmetu plnenia resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre prípad odstúpenia od zmluvy resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd totiž posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení vyššie citovaného znenia zmluvného dojednania súd dospel k záveru, že toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru resp. jeho jednotlivých splátok, t.j. nad sumu pôvodne dojednaného úroku z úveru. Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy v časti spoločných ustanovení spotrebiteľ v zásade nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je preto neplatné. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prisúdil žalobcovi len sumu 192,34 € a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd tento žalobcovi priznal, tak ako bol žalobcom uplatnený, pokiaľ ide o jeho výšku, t.j. vo výške 5,05 % ročne od 16.3.2015 do zaplatenia, avšak len z prisúdenej sumy vo výške 192,34 €, keď úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky úveru, keďže súd vychádzal z toho, že žalovaná je v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, s tým, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %, a súd teda žalobu zamietol v časti úroku z omeškania len ohľadne časti sumy, z ktorej súd úrok z omeškania žalobcovi voči žalovanej priznal.
11. Vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu žalovanej jej súd umožnil splácať prisúdenú sumu vrátane úroku z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 40,- €, keď súd bol toho názoru, že nie je nateraz v jej schopnostiach a možnostiach splatiť celý dlh naraz resp. formou vyšších splátok, pričom s poukazom na výšku mesačných splátok má súd za to, že pohľadávka žalobcu mu bude uhradená v primeranom čase a navyše súd žalovanej umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach, avšak pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 40 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola pôvodne suma 272,84 €, pričom súd prisúdil žalobcovi sumu 192,34 €. Na základe toho súd ustálil úspech žalobcu na 70 %, úspech žalovanej 30 %, čiže rozdiel predstavuje 40 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.