Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: Y. G., nar. XX. XX. XXXX, B. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 21. 03. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. Co 18/2015-6/To OU-NR-OOP5-2016/003443-6 k: C 115/2015 zo dňa 14. 01. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Administratívne konanie v predmetnej veci sa začalo na základe námietky žalobkyne zo dňa 10. 02. 2014 proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ROEP) v katastrálnom území F. podanej v zmysle poučenia v oznámení zo dňa 13. 01. 2014 a doručenej obci F. dňa 11. 02. 2014. Žalobkyňa namietala nezapracovanie listiny a parc. č. XXX vo výmere 5.840 m2 v celosti - roľa, neidentická, a to na základe dedičského konania po zomrelom V. Q. podľa č.d. XD 1119/2004 D not. 278/2004.

2. Námietky žalobkyne boli prejednané na zasadnutí komisie ROEP pre katastrálne územie F. pod L. dňa 15. 04. 2014 (ako námietka pod bodom 18) so záverom, že v ROEP sa vyznačí duplicita medzi SR

- Slovenským pozemkovým fondom a vlastníkmi z listín. 3. Rozhodnutím č. C 115/2015 zo dňa 20. 11. 2015 (ďalej aj ako prvostupňové rozhodnutie, alebo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor nevyhovel námietke žalobkyne podanej proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území F. vo veci žiadosti o zápis E KN pozemku, a to parcely č. XXX orná pôda vo výmere 5.840 m2 v celosti, zapísanej v registri prídelov a prededenej v osvedčení o dedičstve 9D 1119/2004 po nebohom V. Q..

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 09. 12. 2015.

5. Žalovaný si pred vydaním rozhodnutia o podanom odvolaní žalobkyne zadovážil od správneho orgánu prvého stupňa osvedčenie o dedičstve v konaní pod sp. zn. 4D 276/1992, Dnot 671/1995 zo dňa 23. 04. 1996 v dedičskej veci po L. Q., v ktorom je okrem iného uvedené, že nehnuteľnosti v katastrálnom území F. - role v užívaní poľnohospodárskeho družstva nadobudnuté podľa prídelovej listiny Obvodného

úradu, štátneho pozemkového úradu v A., a to (okrem iného) i parc. č. XXX/X roľa vo výmere 5.840 m2 v celosti nadobudol V. Q.. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i osvedčenie o dedičstve v konaní pod sp. zn. 9D 1119/2004, Dnot 278/2004 zo dňa 03. 10. 2005 v dedičskej veci po poručiteľovi V. Q., v ktorom je okrem iného uvedené, že nehnuteľnosti nadobudnuté podľa prídelovej listiny Obvodného úradu, štátneho pozemkového úradu v A., a to (okrem iného) i parc. č. XXX roľa vo výmere 5.840 m2 v celosti podľa KN neidentické nadobudla Y. G.. V pozemno-knižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie F. je v časti A. majetková podstata pod bodom 28 zapísaná parc. č. XXX - roľa a taktiež je poznačená konfiškácia podľa nar. XXX/XXXX Sb. V časti B. vlastníctvo je pod bodom 19 zapísané, že parc. č. XXX bola odpísaná do vložky č. XXX podľa č.d. XXXX dňa 25. 10. 1961. V pozemno-knižnej vložke č. XXX je zapísaná parc. č. XXX vo výmere 15 ha 79 a 44 m2 na základe č. d. XXXX a podľa prídelovej listiny ONV - pôdohospodárskeho odboru v Topoľčanoch vydanej dňa 8. júla 1961 s tým, že vlastnícke právo sa vkladá pre Čsl. štát - štátne lesy v U., Lesný závod A.. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej dňa 15. 01. 2016 pre účely ROEP je parc. č. XXX/X vo výmere 5.840 m2 v katastrálnom území F. podľa údajov registra C KN zapísaná ako parc. č. XXX/X, orná pôda vo výmere 10 ha 9734 m2 a vlastník je zapísaný na LV č. XXX. Podľa LV č. XXX v katastrálnom území F. bola parc. č. XXX/X, orná pôda vo výmere 10 ha 9734 m2 zapísaná vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedený delimitačný protokol zo dňa 12. 06. 1998

- Z 1945/98 a v súčasnosti (podľa LV zo dňa 06. 05. 2016) je podľa zapísaná vo vlastníctve fyzickej osoby v podiele 1/1. V administratívnom spise sa nachádza i fotokópia listiny s označením „C) Nový stav“ v ktorej je zapísaná parc. č. XXX/X vo výmere 5.840 m2 vo vlastníctve Q. T. a L..

6. O podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 09. 12. 2015 rozhodol žalovaný dňa 14. 01. 2016 rozhodnutím č. Co 18/2015-6/To OU-NR-OOP5-2016/003443-6 k: C 115/2015 (ďalej len žalobou napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a okrem iného uviedol, že v osvedčení o dedičstve po zomrelom V. Q. sp. zn. 9D 1119/2004, Dnot 278/2004 je nesprávne uvedené číslo parcely XXX a správne má byť parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 5840 m2, ktorá je uvedená aj v zozname prídelových parciel. Pôvodnej parcele č. XXX/X z „rejstříku prídelů“ v katastrálnom území F. zodpovedá parcela registra C č. XXX/X - orná pôda vo výmere 109 734 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX a tento je majetko-právne vysporiadaný na 100 % v podiele 1/1 v prospech fyzickej osoby, preto pôvodná parcela nemôže byť predmetom konania v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. a nemôže sa nachádzať v návrhu ROEP. Pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX bola zapísaná vo vložke č. 204 a podľa prídelovej listiny č.d. 1541/1961 vydanej ONV - pôdohospodárskym odborom v A. dňa 08. 07. 1961 bola táto parcela zapísaná do novej pozemno-knižnej vložky č. XXX v prospech Čsl. štátu - Štátne lesy v U., Lesný závod A.. Neskôr bola delimitačným protokolom zo dňa 12. 06. 1998 predelimitovaná v prospech SR - Slovenského pozemkového fondu a zapísaná na LV č. XXX (konanie pod Z 1945/1998). Následne zmluvou č. 0444/2015-PRZ-R60057/15.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva bola táto parcela zapísaná v prospech iného vlastníka v celosti. Zoznam prídelových parciel nie je právoplatným prídelom, a teda nie je listinou zápisu schopnou do katastra nehnuteľností. Žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. C 115/2015 zo dňa 20. 11. 2015 je vecne správne a vychádza zo správne a úplne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia. Nie je možné, aby správny orgán na základe námietky menil vlastnícke vzťahy v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z., resp. zakladal vlastnícke právo v prospech inej fyzickej osoby, pričom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom námietky, bolo evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľností na LV v rozsahu 100 %. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej ku konaniu pod sp. zn. C 115/2015 je celá parc. č. XXX/X zo zoznamu prídelových parciel zapísaná na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X v prospech inej fyzickej osoby podiele 1/1. Zdôraznil, že nepopiera existenciu osvedčenia o dedičstve v konaní pod sp. zn. 9D 1119/2004, ale nakoľko predmetná parcela je zahrnutá v parcele registra C č. 294/5, ktorá je vedená na LV č. 392 v

celosti, a preto nemôže byť predmetom konania ROEP. Správny orgán však nedisponuje listinou, ktorá by potvrdzovala vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti, t. j. k parcele registra C č. XXX/X. Vlastníctvo k pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X nebolo zapísané v katastri nehnuteľností z dôvodu, že parcela bola neidentická. V súčasnosti nie je v katastri nehnuteľností evidované vlastnícke právo k tej istej parcele v prospech rôznych subjektov vlastníckeho práva, a teda neexistuje dôvod na zápis poznámky v takom znení. K absolútnej neplatnosti prídelovej listiny č. d. 1541/1961 žalovaný uviedol, že nie je v jeho právomoci skúmať platnosť alebo neplatnosť prídelovej listiny, nakoľko táto je verejnou listinou. Preskúmaním písomnej dokumentácie súvisiacej s dotknutými nehnuteľnosťami žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak alebo by vyvracali skutočnosti uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2015.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

8. V podanej obsiahlej žalobe zo dňa 21. 03. 2016 žalobkyňa pod bodom III. (skutkový stav) popísala skutkový stav spočívajúci v tom, že na základe osvedčenia o dedičstve v konaní pod sp. zn. 9D 1119/2004 - Z 3346/05, v znení jeho doložky č. 1 nadobudla vlastnícke právo k pozemku E KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5840 m2 po nebohom otcovi V. Q., ktorý ho nadobudol na základe prídelovej listiny Obvodného úradu, Štátneho pozemkového úradu v A. a titulom osvedčenia o dedičstve v konaní pod sp. zn. 4D 276/92, D not. 671/95 po poručiteľke L. Q., rodenej B.. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia pozemok riadne užívali a dávali ho do nájmu poľnohospodárskemu družstvu. Žalobkyni bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu A. zo dňa 20. 11. 2015 č. C 115/2015, ktorým správny orgán prvého stupňa s poukazom na ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nevyhovel jej námietke podanej proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území F. vo veci žiadosti o zápis do evidencie katastra nehnuteľnosti k pozemku, a to parcely č. XXX orná pôda o výmere 5840 m2 v celosti zapísanej v registri prídelov a prededenej v osvedčení o dedičstve pod sp. zn. 9D 1119/2004 po nebohom otcovi V. Q.. Námietka žalobkyne proti návrhu registra bola podaná dňa 10. 02. 2014 a prerokovaná na zasadnutí komisie ROEP pre katastrálne územie F. až dňa 15. 05. 2014 a k rozhodnutiu prišlo až 20. 11. 2015, pričom bol prijatý záver, že vlastníctvo k pozemku je vysporiadané v celosti v prospech iného vlastníka a podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nie je predmetom konania, v dôsledku čoho nie možné námietke vyhovieť. Takýto záver a samotné rozhodnutie správneho prvou orgánu prvého stupňa považovala žalobkyňa za nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné, nezákonné a podľa jej názoru predčasné, pretože nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a odporovalo zmyslu a účelu zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý nebol vykladaný ústavne konformným spôsobom, pretože nie je vo verejnom záujme vysporiadať v rámci ROEP vlastnícke vzťahy tak, že sa poprie skorší titul. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa namietala najmä nedostatočne zistený skutkový stav (predložila zoznam prídelov a ďalšie listiny preukazujúce, že predmetný pozemok nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve ako i platnú nájomnú zmluvu, ktorou potvrdila, že predmetný pozemok dala do prenájmu poľnohospodárskemu družstvu), zostavovanie ROEP v katastrálnom území F. v rozpore so zákonom, pretože tento nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostatočne zistený a bol v rozpore s novými skutočnosťami a dôkazmi, nevykonanie žiadneho dokazovania, resp. vykonanie nedostatočného dokazovania a vydanie rozhodnutia iba na základe odporúčania komisie ROEP. Žalobkyňa taktiež namietala nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného orgánu, pričom v tejto súvislosti poukázala na oznámenie odvolacieho orgánu pod č. 3/2005-sť.-4 zo dňa 02. 02. 2005, v ktorom Katastrálny úrad v Nitre uznal príslušné osvedčenie o dedičstve k pozemku parc. č. XXX/X a jeho prejednanie z registra prídelov ŠPÚ Trenčín. Správny orgán nerešpektoval zákon a najmä jeho predchádzajúce právne závery, ako aj právne závery nadriadeného správneho orgánu ohľadne skutočnosti, že právni predchodcovia žalobkyne a ďalšie dotknuté osoby mali právoplatný prídel. Nemožno opomenúť, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku nebol prídel, ale príslušné osvedčenia o dedičstve. Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie a ústavne nekonformný výklad zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, pričom poukázala na to, že pozemok je predmetom ROEP v katastrálnom území F., nakoľko je vymedzený plošne, ako aj držbou, ale nie je evidovaný v registri „C“ katastra nehnuteľností a vpísaný

na LV, čiže spĺňa náležitosti dané v ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Nie je vo verejnom záujme vysporiadať v rámci ROEP vlastnícke vzťahy tak, že sa poprie skorší titul, riadne správnymi orgánmi a notárom ako súdnym komisárom potvrdený a dá sa prednosť absolútne neplatnému titulu, ktorý bol výsledkom porušenia zákona v čase neslobody. Absolútnu neplatnosť titulov právnych predchodcov terajšieho vlastníka parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 109.734 m2 žalobkyňa namietala s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho súdu SR. Mala zato, že hodnovernosť údajov katastra o práve k dotknutej nehnuteľnosti na LV č. XXX v katastrálnom území F. bola spochybnená a bolo potrebné brať do úvahy ustálený názor, že do predmetu konania ROEP môžu byť zahrnuté i parcely s úplným LV, ak správny orgán má pochybnosti o hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa považovala prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu za nesprávne, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, odporujúce zákonu ako aj skutočnostiam vyplývajúcich z dôkazov. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom v odôvodnení uviedol, že nedisponuje listinou, ktorá by potvrdila vlastníctvo k tej istej parcele, t.j. k parcele č. XXX/X.

9. V bode IV. (dôvody podania žaloby) žaloby žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 sa cíti poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch a napadnuté rozhodnutie nie je zákonné a vecne správne. Vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho odôvodnenie je nesprávne, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pričom odporuje zákonu ako i skutočnostiam vyplývajúcim z dôkazov.

10. V bode V. (nesprávne právne posúdenie veci a ďalšie dôvody nezákonnosti napádaných rozhodnutí) podanej žaloby žalobkyňa namietala, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo prijaté oneskorene a v rozpore s postupom podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, pričom s touto námietkou sa žalovaný nezaoberal. Bola toho názoru, že v odvolaní predložila dôkazy preukazujúce platnosť titulu nadobudnutia vlastníckeho práva jej právnymi predchodcami a zároveň požiadala o vykonanie ďalších dôkazov zo Slovenského národného archívu, ktoré obec F. ako ďalší účastník konania ROEP vyžiadala. Tým žalobkyňa preukázala, že nebol dostatočne, úplne a správne zistený skutkový stav veci a keďže žalovaný na to reagoval, možno považovať obe napádané rozhodnutia minimálne za predčasné. Predložené dôkazy preukazujú dlhodobé užívanie pozemku parc. č. XXX/X žalobkyňou a jej právnymi predchodcami a taktiež preukazujú, že podklady potrebné na zostavenie ROEP neboli zisťované prešetrovaním v obci, ani zo štátnych archívov, z katastrálneho operátu a ani z iných dôkazov v rozsahu potrebnom pre zákonné rozhodnutie a správne zostavenia registra, čo predstavuje porušenie ust. § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Podklady na zostavenie ROEP v katastrálnom území F. teda neboli zistené v súlade s týmto ustanovením citovaného zákona, z čoho vyplýva, že správne orgány vydali napadané rozhodnutie bez toho, aby úplne a správne zistili skutkový stav. V prípade, ak by správne orgány postupovali v súlade so zákonom, tak by zistili, že existujú podklady a mapy preukazujúce zápis vlastníckeho práva k pozemku právnych predchodcov žalobkyne do príslušnej evidencie a mapových podkladov, pričom je ale nepochybné, že táto skutočnosť je potvrdená v predloženom osvedčení o dedičstve ako titule nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku. Správne orgány podľa žalobkyne nevykonali dostatočne dokazovanie a svoje rozhodnutie vydali iba na základe odporučenia komisie ROEP bez ohľadu na dôkazy predložené žalobkyňou. Rozhodnutie je teda nesprávne a skutkové tvrdenia uvádzané v tomto rozhodnutí sú v rozpore s príslušnými listinami, resp. rozhodnutie je predčasné, v dôsledku čoho jeho odôvodnenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3So 246/2000. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa opätovne poukázala na oznámenie Katastrálneho úradu v Nitre pod č. 3/2005-sť.-4 zo dňa 02. 02. 2005, v ktorom tento orgán uznal príslušné osvedčenie o dedičstve k pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území F. a jeho prejednanie z registra prídelov ŠPÚ A.. Správny orgán vo vyjadrení zo dňa 02. 05. 2011 pod sp. zn. Z 1045/2011 v súvislosti s pozemkom parc. č. XXX/X uviedol, že tieto parcely nie sú zapísané ani v registri „C“ a ani v registri „E“, ale len v časti iné údaje, kde je konštatované, že tieto parcely boli nadobudnuté prídelom, ako aj to, že v prípade, ak by sa v obci F. v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vyhotovoval ROEP, jednotlivé prídely by sa zapísali na LV. Je nepochybné, že pozemok parc. č. XXX/X je zahrnutý do ŔOEP, keďže jeho identifikáciu nemôže správny orgán s poukazom na prebiehajúce koanie ROEP vybaviť, a preto aj v napádaných rozhodnutiach mal

byť s poukazom na druhú vetu ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku konštatovaný záver, že pozemok je predmetom konania. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru žalobkyne nepochybné, že kataster nehnuteľností potvrdil existenciu nadobudnutia pozemkov prídelmi, ako aj to, že mal v evidencii pozemok a najmä to, že v rámci ROEP sa pozemky po prešetrení zapíšu na LV. Na základe osvedčenia o dedičstve č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 žalobkyňa po poručiteľovi V. Q. nadobudla parcelu č. XXX/X, roľa o výmere 5840 m2 v celosti, ktorá bola nadobudnutá podľa prídelovej listiny Obvodného úradu, Štátneho pozemkového úradu v Trenčíne a titulom osvedčenia o dedičstve č. 4D 276/92, D not. 671/95 po poručiteľke L. Q.. Vzhľadom na existenciu osvedčenia o dedičstve č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004, ktoré žalobkyňa v rámci ROEP a pri podaní námietok žiadala vykonať, je nepochybné, že parc. č. XXX/X mala byť predmetom ROEP v katastrálnom území F., keďže bola katastrom nehnuteľností evidovaná (Z 3346/05 a ďalšie zápisy a listiny k E KN č. XXX) a zároveň malo dôjsť k vykonaniu titulu (osvedčenia o dedičstve č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004) v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. a jeho zapísaniu na príslušné LV. Žalovaný za nezmenenej právnej úpravy postupoval pri posúdení totožných právnych otázok odlišne, čo je v rozpore s ústavným princípom zákonnosti činnosti správnych orgánov. Predmetný pozemok má byť predmetom ROEP v katastrálnom území F., nakoľko je vymedzený plošne ako i držbou, ale nie je evidovaný v registri „C“ katastra nehnuteľností a vpísaný na LV, čím spĺňa náležitosti dané ust. § 1 zákona č. 180/1995 Z. z. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/118/2012 zo dňa 16. 07. 2013 a závery z tohto rozhodnutia sú v podanej žalobe citované. Zdôraznila, že v prípade existencie evidencie k pozemku by doteraz táto neaktualizovaná evidencia mala slúžiť k novému založeniu údajov o pozemku prostredníctvom ROEP v katastrálnom území F.. Žalovaný nesprávne odkazuje na metodické usmernenia, ktoré dostatočným spôsobom nenapĺňajú účel a význam zákona č. 180/1995 Z. z. aplikujúc stav v prípade pozemku, ktorého účel vyplýva okrem iného i z jeho názvu a slúži na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že osvedčenie o dedičstve č. 9D 1119/2004 bolo a je predmetom Z 3346/05, z čoho je zrejmé, že mal vedomosť o existencii vlastníctva žalobkyne ešte pred začatím ROEP, v dôsledku čoho mal byť dotknutý pozemok zahrnutý do ROEP a minimálne mala byť na príslušnom LV č. XXX vyznačená poznámka, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nie je dôvod na zápis poznámky, žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný nielenže poprel platnosť osvedčenia titulu vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku, ale prijal záver, že pozemok, ktorý bol v rámci ROEP identifikovaný a zahrnutý v parcele č. XXX/X, ako keby neexistoval. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nedisponuje listinou, ktorá by potvrdzovala vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti, t.j. k parcele registra „C“ č. XXX/X, tento záver je zmätočný, nakoľko sám v rozhodnutí konštatoval, že nespochybňuje platnosť osvedčenia o dedičstve. Ide o nelogický záver žalovaného, keďže v rámci konania ROEP došlo k identifikácii pozemku a k zisteniu, že je zahrnutý do parcely registra „C“ č. XXX/X. Teda je nepochybné, že pozemok sa nachádza na časti parcely registra „C“ č. 294/5 a zo strany správnych orgánov malo byť konštatované, že hodnovernosť údajov katastra o práve k dotknutej nehnuteľnosti na LV č. XXX v katastrálnom území F. je spochybnená. Žalobkyňa bola toho názoru, že do predmetu konania ROEP môžu byť zahrnuté aj parcely s úplným LV, ak správny orgán má pochybnosti o hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pôvodná parcela E KN č. XXX vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX bola na základe prídelovej listiny č.d. 1541/1961 vydanej ONV - pôdohospodársky odbor v Topoľčanoch dňa 08. 07. 1961 zapísaná do novej pozemno-knižnej vložky č. 349 v prospech vlastníka, a to Čsl. štát - Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod Topoľčany. Neskôr bola parcela delimitačným protokolom predelimitovaná v prospech Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond a zapísaná na LV č. XXX a následne zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva zapísaná v prospech iného vlastníka v celosti. Je dôvodné podozrenie, že presun parcely č. XXX ako orná pôda na Štátne lesy a štát a preklasifikovanie na „Lúka v poli Horné Lúky“ ako parcela XXX bol vykonaný do vložky č. 346 ONV- pôdohospodársky odbor v Topoľčanoch protiprávne, bez vedomia dedičov - vlastníkov. Štátne lesy nikdy tieto pozemky (ornú pôdu, nie lúku) neužívali, čo potvrdili listom zo dňa 09. 09. 1994 a 09. 12. 1994, pričom ich neužíval ani štát, ani poľnohospodárske družstvo. Žalobkyňa taktiež poukázala na nálezy Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 249/2011 a II. ÚS 468/2012. Zdôraznila, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo na základe prídelovej listiny a k odňatiu prídelu mohlo dôjsť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR, čo sa však nestalo, pričom aj v prípade pochybností o prídele je potrebné vziať do úvahy ust. § 116 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na základe ktorého

jej právni predchodcovia po uplynutí 10 rokov nadobudli vlastnícke právo k pozemku E KN parc. č. 294/7 vydržaním. Prídelovú listinu č. 1541/1961 vydanú ONV - pôdohospodársky odbor v Topoľčanoch dňa 08. 07. 1961 považovala žalobkyňa za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko neboli splnené podmienky na takýto postup, ale žalovaný uviedol, že nie je v jeho právomoci skúmať platnosť alebo neplatnosť prídelovej listiny. Žalovaný však mal skúmať a preveriť skutočnosti ohľadne absolútnej neplatnosti namietané žalobkyňou v odvolaní, nakoľko absolútna neplatnosť platí ex offo a vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Je potrebné aplikovať i záväzný právny názor Ústavného súdu SR, že k nehnuteľnosti ostalo zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu. V prípade prídelovej listiny č. d. 1541/1961 ide o prípad, ku ktorému Ústavný súd SR uviedol, že v žiadnom prípade ním nemohlo byť a nebolo vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom s odstupom mnohých rokov a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody. Žalobkyňa bola toho názoru, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti neprešlo na právneho predchodcu toho času evidovaného vlastníka na LV č. XXX v katastrálnom území F. (Československý štát). Je potom nepochybné, že jej vlastnícke právo k pozemku E KN parc. č. XXX/X roľa vo výmere 5840 m2 v celosti ostalo zachované, pretože ostáva zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa uviedla, že namietala absolútnu neplatnosť prídelovej listiny č. d. 1541/1961 vydanej ONV - pôdohospodárky odbor v Topoľčanoch dňa 08. 07. 1961 zapísanej do novej pozemno-knižnej vložky č. 349 v prospech vlastníka Čsl. štát - Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod Topoľčany ako aj všetkých právnych titulov jej právnych predchodcov, pretože nikto nemôže previesť platne viac práv ako má. Na namietanú absolútnu neplatnosť je povinný prihliadať správny orgán ex offo, čo je ďalším dôvodom zahrnutia pozemku E KN s parc. č. XXX/X do návrhu ROEP a následne vykonanie jej titulu (osvedčenia o dedičstve č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004). Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nevyjadrili k námietkam žalobkyne ohľadne absolútnej neplatnosti, odôvodnenie napádaných rozhodnutí je nesprávne a skutkové tvrdenia uvedené v rozhodnutiach sú nesprávne a v rozpore s príslušnými listinami. V závere podanej žaloby žalobkyňa konštatovala, že napádané rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, čo je dôvodom na ich zrušenie. Navrhla, aby si súd zabezpečil ako dôkaz spis zn. Z 3346/2005 pre katastrálne územie F. a všetky tituly nadobudnutia k pozemku registra „C“ s parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 109 734 m2 zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území F., nakoľko je toho názoru, že je možné, že Slovenská republika mala predmetné pozemky iba v správe a počas konania ROEP ho zamenila, pričom takýto úkon s poukazom na stav v katastri nehnuteľností (evidovanie Z 3346/05 a ROEP v katastrálnom území F.) ani vykonať nemohla. Zaujímavosťou je, že počas ROEP v tomto katastrálnom území nie je možné vykonať identifikáciu pozemku, ale je možné pozemok previesť, resp. zameniť za reštitučný nárok.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 05. 2016 k podanej žalobe uviedol, že poukazuje na obsiahle odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného katastrálneho konania. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný boli toho názoru, že parcela č. XXX/X nemôže byť predmetom konania ROEP, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Pôvodná parcela č. XXX/X zo zoznamu prídelových parciel zodpovedá parcele registra „C“ č. XXX/X a je zapísaná na LV č. XXX v podiele 1/1 pre vlastníka J. L., v dôsledku čoho nie je v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania ROEP a z toho dôvodu nemohla byť uvedená ani v návrhu ROEP. Parcely zoznamu prídelových parciel, konkrétne parcela č. XXX/X je majetkovoprávne usporiadaná v parcele registra „C“ č. XXX/X. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k parcele č. XXX/X, nie je dôvod na zápis poznámky o tom, že údaje katastra boli spochybnené, a to z dôvodu, že k parcele registra „C“ č. 297/5 neexistujú dva rôzne tituly nadobudnutia. V samotnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného boli podrobne uvedené všetky skutočnosti týkajúce sa samotného konania o nevyhovení námietky podanej proti návrhu ROEP v katastrálnom území F. a nakoľko predmetná parcela nebola

predmetom konania ROEP v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., správny orgán prvého stupňa správne nevyhovel námietke žalobkyne. Žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

12. Na základe vyžiadania súdu žalovaný okrem iného predložil spis zn. RI 345/1976, zn. Z 3346/2005, delimitačný protokol zo dňa 12. 06. 1998, geometrický plán č. 17621933-166/11 prílohu č. 1 k zápisnici zo zasadnutia komisie ROEP v katastrálnom území F. zo dňa 15. 04. 2014 a v podaní zo dňa 20. 01. 2007 uviedol, že prídelová parcela č. XXX/X je súčasťou parcely registra C č. 294/5 - orná pôda vo výmere 109.734 m2, ktorá je vysporiadaná v celosti v prospech iného vlastníka a je zapísaná na LV č. XXX v katastrálnom území F.. Listy vlastníctva vedené v podiele 1/1 nie sú predmetom konania ROEP. Pozemno-knižná parcela č. XXX vo výmere 157.944 m2 bola na LV č. XXX zapísaná ako parcela registra C č. 294/1 - orná pôda vo výmere 4.461 m2, parcela registra C č. XXX/X - orná pôda vo výmere 125.008 m2 a parcela registra C č. XXX/XX - ovocný sad vo výmere 3.838 m2 na základe delimitačného protokolu zapísaného záznamom pod č. Z 1945/1998 v prospech vlastníka Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Na základe geometrického plánu č. 17621933-166/11 bola parcela č. XXX/X rozdelená na parcelu registra C č. 294/5 - orná pôda vo výmere 109.734 m2 a parcelu č. XXX/XX orná pôda vo výmere 15.274 m2. Pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke číslo 204, ktorá bola v roku 1948 konfiškovaná v celosti. V roku 1961 bola vydaná prídelová listina ONV - pôdohospodárskym odborom v A., na základe ktorej bola parcela č. XXX - lúka vo výmere 157.944 m2 zapísaná do novej pozemno-knižnej vložky č. 346 v prospech Československého štátu - Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod Topoľčany. Z pôvodnej pozemno-knižnej vložky č. 294 bol vyhotovený návrh prídelov, ktoré neboli v pozemkovej knihe zaknihované. Jednotlivé výmery o vlastníctve pôdy (právoplatný doklad o vlastníctve prídelu) k navrhovaným prídelovým parcelám č. XXX/X až XXX/XX sa v štátnom archíve nenachádzajú a neboli ani žiadateľmi predložené. Podľa spracovateľa ROEP sa prídelové listiny nenašli ani po opakovaných hľadaniach v archívoch a jediný dostupný materiál je zo Slovenského národného archívu - „Rejstřík přídelů“. Konštatovanie komisie ROEP k námietke č. 18, že sa vyznačí duplicita vlastníctva medzi Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom a vlastníkmi z listín, bolo nesprávne. Zo stanoviska spracovateľa ROEP k tejto námietke č. 18 je zrejmé, že podľa zákona č. 180/1995 Z. z. predmetná parcela č. XXX/X nie je predmetom ROEP, návrh ROEP v tejto časti považoval spracovateľ za správny a námietku žalobkyne za neopodstatnenú. Duplicita vlastníctva na listoch vlastníctva medzi Slovenskou republikou - SPF a vlastníkmi z listín vyznačená nebola.

13. Právny zástupca sa žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 07. 03. 2017, v ktorom v podstate zopakoval tvrdenia v podanej žalobe. Uviedol, že je zrejmé, že vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobkyne, ktorá disponuje platným titulom osvedčujúcim jej vlastnícke právo, dochádzalo k viacerým nezákonným postupom, najmä správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností, k historickým nesprávnostiam evidovania nehnuteľností a k nezákonným zápisom vlastníckeho práva v prospech štátu bez prijatia rozhodnutia o odňatí vlastníckeho práva. V konaní o ROEP nedošlo k zriadeniu nápravy, a to napriek vedomosti a zisteniu správnych orgánov o duplicite vlastníckeho práva štátu a vlastníckeho práva žalobkyne. Výsledkom je evidovanie pozemku v prospech tretej osoby, ktorej dobromyseľnosť nemožno opomínať. Žalobou napadané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo prijaté oneskorene a v rozpore s postupom podľa ust. § 7, najmä ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Pokiaľ by správny orgán prvého stupňa prijal svoje rozhodnutie včas a zákonne, nedošlo by k prevodu dotknutého pozemku z vlastníctva Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu na tretiu osobu počas konania o ROEP v katastrálnom území F., čo žalobkyňa považuje za nezákonný postup. V ďalšej časti svojho obsiahleho vyjadrenia žalobkyňa opätovne (ako v podanej žalobe) poukázala na časový sled konania o ROEP (dátum podania námietky, jej prerokovanie na zasadnutí komisie ROEP a dátum rozhodnutia), ktorého výsledkom bol záver, že vlastníctvo k pozemku je vysporiadané v celosti v prospech iného vlastníka a podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je predmetom konania. Je faktom, že komisia ROEP o námietke žalobkyne č. 18 rozhodla tak, že sa vyznačí duplicita medzi Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom a vlastníkmi z listín, pričom táto skutočnosť vyplýva zo zabezpečených podkladov. Príslušné orgány mali teda vedomosť o podkladoch a pri riadnom zistení

skutkového stavu a preverovaní námietky žalobkyne by nepostupovali tak, ako postupovali. V dôsledku oneskorenia s vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa dňa 04. 09. 2015 požiadala Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor o grafickú identifikáciu pozemkov registra E KN parc. č. XXX a XXX/X, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené, pretože ako vyplýva z podania správneho orgánu zo dňa 07. 09. 2015 nie je ukončené konanie o ROEP v predmetnom území a bol spochybňovaný a opomenutý i jej titul vlastníckeho práva, a to osvedčenie o dedičstve, ktoré bolo predmetom konania pod sp. zn. Z 1045/2011. Pozemku žalobkyne zodpovedá parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 109.734 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX a tento je majetkoprávne vysporiadaný na 100 %, čo je skutočnosť nesprávna a spochybnená. Za pochybenie žalobkyňa považovala aj to, že tá istá skutočnosť nemôže byť v rôznych konaniach interpretovaná rozlične a na jej úkor (v otázke platnosti prídelov právnych predchodcov žalobkyne a skutočnosti, či je pozemok predmetom konania o ROEP). V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalobkyne nebol prídel, ale príslušné osvedčenie o dedičstve. Pred konaním o ROEP v katastrálnom území F. správne orgány nevykonali záznam podľa tohto osvedčenia a počas konania o ROEP žalobkyni nebola umožnená identifikácia parciel práve z dôvodu konania o ROEP. Žalobkyňa bola toho názoru, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa doteraz nepostupoval podľa ust. § 36a katastrálneho zákona, potvrdil tým, že osvedčenie žalobkyne o dedičstve vychádza z údajov katastra a samotné konanie pod sp. zn. Z 3180/2015 potvrdzuje, že pozemok žalobkyne je predmetom konania o ROEP. Pochybením je i to, že správny orgán prvého stupňa v konaní pod Z 3180/2015 pred začatím konania o ROEP v katastrálnom území F. nedal minimálne plombu na príslušný LV, na ktorom bolo evidované vlastníctvo Slovenskej republiky, určite však bola spochybnená hodnovernosť údajov katastra. Po zistení duplicity vlastníckeho práva, nedostatočnej evidencie potvrdeného prídelu a nepravdivého zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech štátu, mala byť vyznačená pri tomto pozemku spochybňujúca poznámka o hodnovernosti vlastníckeho práva. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že osvedčenie o dedičstve č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 v konaní pod zn. Z 3346/2005 vo vzťahu k predmetnému pozemku nebolo vybavené a nie je známe, prečo je teraz vedené pod zn. Z 3180/2015. Správny orgán mal vedomosť o existencii vlastníckeho práva žalobkyne pred začatím konania o ROEP a v dôsledku toho mal byť dotknutý pozemok zahrnutý do registra ROEP, minimálne mala byť na príslušnom LV vyznačená poznámka, že hodnovernosť údajov registra bola spochybnená. Najzávažnejšie pochybenie spočíva v tom, že správne orgány spochybňujú verejnú listinu, ktorá je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností záznamom. Konanie o ROEP nemôže absolútne ignorovať právoplatné závery o vlastníctve nehnuteľností, čo sa však nestalo a je to vážne pochybenie. Právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo na základe prídelovej listiny, k odňatiu prídelu mohlo dôjsť len z dôvodov uvedených v ust. § 23 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR. V súdnom spise absentuje listina, ktorá by preukazovala, že v roku 1948 bola pozemno-knižná parcela č. XXX zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 204 konfiškovaná v celosti. Prídelovú listinu č. 1541/1961 vydanú ONV - pôdohospodárky odbor v Topoľčanoch považuje žalobkyňa za absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého potom neprešlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X na právneho predchodcu toho času evidovaného vlastníka na LV č. XXX v katastrálnom území F. (Československý štát). Vlastníctvo žalobkyne k parcele E KN č. 294/7 zostalo zachované, pretože zostáva zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Žalovaný mal skúmať a preveriť namietané skutočnosti ohľadne absolútnej neplatnosti namietanej žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nie je vo verejnom záujme vysporiadať vlastnícke vzťahy tak, aby sa poprel skorší titul, riadne správnymi orgánmi a notárom ako súdnym komisárom potvrdený a dá sa prednosť absolútne neplatnému titulu, ktorý bol výsledkom porušenia zákona v čase neslobody. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr 110/2011, 1Sžr/72/2011 a 1Sžr/142/2011. Bola toho názoru, že disponuje platným titulom, osvedčením o dedičstve a jej vlastnícke právo malo byť zapísané záznamom (evidenčný charakter), resp. v konaní o ROEP malo byť vyhovené jej námietke. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skúmal platnosť prídelovej listiny právneho predchodcu žalobkyne, opomenul však, že žalobkyňa disponuje osvedčením o dedičstve (evidenčný charakter), ktorého platnosť nemá v právomoci správny orgán posudzovať. V konaní o ROEP sa malo postupovať tak, že sa mala vyznačiť minimálne duplicita vlastníckeho práva žalobkyne, ako to komisia ROEP aj rozhodla. Na príslušný list vlastníctva sa mala zapísať obmedzujúca poznámka, ktorá by zabránila, aby predmetný pozemok nemohol byť

počas konania o ROEP v katastrálnom území F. prevedený zo Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu na tretiu osobu a následne mal byť zo strany SR zvolený postup na základe ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Ustanovenie § 12 ods. 1 tohto zákona potvrdzuje, že dotknutý pozemok bol predmetom ROEP, pričom nie je prekážkou ani skutočnosť, že je evidovaný v registri „C“. Konanie o ROEP nemôže absolútne ignorovať právoplatné závery o vlastníctve nehnuteľnosti a poprieť vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému pozemku na základe osvedčenia o dedičstve. Správne orgány nekonali tak, ako im ukladá zákon a od žalobkyne by bolo nesprávne, nespravodlivé a aj nelogické, aby postupovala na základe ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., pretože vlastnícke právo Slovenskej republiky bolo jej osvedčením o dedičstve dotknuté a spochybnené. Dôkazy predložené žalobkyňou preukazujú dlhodobé užívanie predmetného pozemku žalobkyňou a jej právnymi predchodcami.

14. V ďalšom vyjadrení zo dňa 31. 03. 2017 žalovaný uviedol, že žalobkyňa môže žalobné dôvody meniť, ale rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného. Komisia ROEP zaujala k námietke žalobkyne proti výpisu z návrhu ROEP nezáväzné stanovisko, pretože o námietke rozhoduje až príslušný správny orgán. Stanovisko komisie má pre správny orgán charakter odporúčania. Ohľadne tvrdenia, že podľa stanoviska komisie ROEP mala byť vyznačená duplicita, žalovaný zdôraznil, že toto tvrdenie je zavádzajúce, resp. neúplné. V prílohe č. 1 k zápisnici zo zasadnutia komisie ROEP zo dňa 15. 04. 2015 nie je žiadna zmienka o potrebe vyznačenia duplicity a po prešetrení námietky žalobkyne bolo zistené, že údaje v ROEP sú zapracované správne. Nebolo kde vyznačiť duplicitné vlastníctvo, nakoľko v katastri nehnuteľností je zapísaná len parcela č. 294/5 v celosti (LV č. XXX) a parcela č. XXX/X z dôvodu, že nie je identická na stav katastra nehnuteľnosti, v operáte zapísaná nie je. Jednotlivé výmery o vlastníctve pôdy (právoplatný doklad o vlastníctve prídelu) sa v štátnom archíve nenachádzajú a ani neboli žiadateľmi predložené. Z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX bol vyhotovený len návrh prídelov, ktoré neboli v pozemkovej kine zaknihované, pričom návrh sám osebe nesvedčí o vlastníckom práve prídelcov. Prídelové listiny sa ani po opakovaných hľadaniach v archívoch nenašli a jediný dostupný materiál bol zo Slovenského národného archívu „Rejstřík přídelů“. V podaní zo dňa 11. 04. 2017 žalovaný uviedol, že v pozemno-knižnej vložke č. XXX v katastrálnom území F. bola v roku 1948 vyznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. nar. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. nar. SNR v 1/1 pod č. d. 3630/48.

15. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2017 právny zástupca žalobkyne predložil súdu na pojednávaní. Uviedol, že je na konajúcom súde, aby zjednal nápravu dlhoročných neprávostí a pochybení správnych orgánov. Existenciu príslušných prídelov Obvodovej úřadovny Státního pozemkového úřadu v Trenčíne správne orgány na úseku katastra potvrdili, k čomu žalobkyňa predložila dôkazy spolu s posledným vyjadrením. namietal absolútnu neplatnosť - nulitný prídel z roku 1961. Po 01. 09. 1959 už nebolo možné skonfiškované a do uvedeného dňa nepridelené nehnuteľnosti ďalej prideľovať podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR. Majetok, ktorý bol skonfiškovaný a nebol v správe organizácie štátneho sektora, prešiel od 01. 09. 1959 do správy Okresných národných výborov. Okresný národný výbor v Topoľčanoch, keby už predmetný pozemok nebol pridelený v časti právnym predchodcom žalobkyne, by bol oprávnený majetok spravovať, ale podľa § 23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. už po 01. 09. 1959 nebol oprávnený rozhodovať o prídeloch podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR. Tým, že Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal v roku 1961 prídelovú listinu, postupoval v rozpore so skutkovým stavom (existoval prídel pre právnych predchodcov žalobkyne) a prekročil rozsah svojej právomoci, v dôsledku čoho je potrebné túto prídelovú listinu vyhodnotiť ako nulitný akt. Na jeho základe nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva podľa § 114 vtedy platného Občianskeho zákonníka a ani k platnému zápisu do novej pozemno-knižnej vložky č. 346 v prospech Československého štátu - Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod Topoľčany. V konaní o ROEP sa malo postupovať podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., čo sa však nestalo, ale malo sa, pretože vlastnícke právo Slovenskej republiky neexistovalo a zároveň aj bolo dotknuté a spochybnené osvedčením o dedičstve žalobkyne.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák.

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

17. Podľa § 1 ods. 1, 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, t.j. do 30. 06. 2016, v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, 1) ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 4 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia"). Komisia a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 8) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy 9) okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. Konanie sa začína na podnet správneho orgánu. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať správnemu orgánu do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. Podľa § 11 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).

Podľa § 29b (prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014) ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014. V konaní, v ktorom bol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014 a komisia podľa § 7 ods. 3 do 45 dní od podania námietok tieto neprerokovala a nezaslala správnemu orgánu stanovisko, správny orgán rozhodne aj bez jej stanoviska. _____________________________ 1) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov. 2) § 8 ods. 1 písm. a) a b) a § 78 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 8) Zákon č. 71/1967 Zb. 9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. 26) § 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

18. Úlohou súdu v predmetnom súdnom konaní začatom na základe správnej žaloby žalobkyne zo dňa 21. 03. 2016 bolo preskúmať a posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru č. C 115/2015 zo dňa 20. 11. 2015 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Správny orgán prvého stupňa predmetným rozhodnutím rozhodol o námietke žalobkyne (spočívajúcej v nezapracovaní listiny - osvedčenia o dedičstve po zomrelom V. Q. pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 ohľadne parc. č. XXX - roľa vo výmere 5.840 m2 - neidentická) zo dňa 10. 02. 2014 podanej proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území F. tak, že námietke nevyhovel.

19. S poukazom na ust. 119 SSP správny súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi, nakoľko zákon to inak neustanovuje a taktiež bol v predmetnej veci viazaný ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP, teda rozsahom a dôvodmi podanej žaloby zo dňa 21. 03. 2016 a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016. Obdobná právna úprava (ust. § 250h ods. 1, § 250i ods. 1 OSP) platila do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby. Uvedené znamená, že súd preskúmaval žalobou napadnuté rozhodnutie na základe dôkazov nachádzajúcich sa v predloženom administratívnom spise a na ich overenie si i na základe návrhu žalobkyne vyžiadal predloženie ďalších listín (prílohu č. 1 k zápisnici zo zasadnutia komisie ROEP zo dňa 15.04. 2014, spis zn. Z 3346/2005, spis zn. RI 345/1976, delimitačný protokol a ďalšie), pričom takýto postup bol v súlade s ust. § 250i ods. 1 OSP, resp. ust. § 119 ods. 1 SSP.

20. V predmetnej veci je nesporné a z administratívneho spisu vyplýva, že návrh registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ROEP) v katastrálnom území F. bol uverejnený do 30. 04. 2014 (konkrétne dňa 14. 01. 2014) a žalobkyňa podala proti nemu námietku, ktorá bola doručená obci F. dňa 11. 02. 2014. Na posúdenie námietky komisiou bola zákonom stanovená lehota (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov). V zmysle ust. § 29b ods. 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014), ak bol návrh registra podľa § 7 ods. 1 tohto zákona uverejnený do 30. apríla 2014 a komisia podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona do 45 dní od podania námietok tieto neprerokovala a nezaslala správnemu orgánu stanovisko, správny orgán bol oprávnený rozhodnúť aj bez stanoviska komisie. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že stanovisko komisie k prerokovanej námietke má charakter odporúčania (nie je záväzné) a správny orgán, ktorý o námietke rozhoduje nemusí rozhodnúť v súlade so stanoviskom komisie. Je nespornou skutočnosťou, že v zápisnici zo zasadnutia komisie ROEP zo dňa 15. 04. 2014 je uvedené, že komisia prerokovala „námietku týkajúcu sa neprávoplatného registra prídelov po Walterskirchen Margite pkvl. č. 204, ktorý ale niektorí notári uznávali a uvádzali v právoplatných listinách“ a prijala záver, že „sa v ROEP vyznačí duplicita medzi SR-SPF a vlastníkmi z listín“. Súčasťou zápisnice je príloha č. 1 - stanovisko spracovateľa k podaným námietkam - pripomienkam v predpísanej tabuľkovej forme. Predmetnú prílohu žalovaný predložil súdu a bolo z nej zistené, že spracovateľ návrhu ROEP námietku pod bodom 18 (námietka žalobkyne) považoval za neopodstatnenú s poukazom na skutočnosť, že parc. č. XXX je v osvedčení o dedičstve pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 uvedená nesprávne a podľa

preverenia zoznamu prídelových parciel to má byť parc. č. XXX/X, ktorá je vykrytá parcelou C KN č. XXX/X na LV č. XXX v podiele 1/1 a teda nie je predmetom konania o ROEP.

21. V podanej námietke žalobkyňa namietala, že do návrhu ROEP nebola zapracovaná listina - osvedčenie o dedičstve po zomrelom V. Q. vydané pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 týkajúce sa parc. č. XXX vo výmere 5.840 m2 v celosti, roľa, neidentická.

22. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je pozemno-knižná vložka č. XXX v katastrálnom území F., v ktorej je v časti A/L. podstata pod bodom 28 zapísaná i parc. č. XXX ako roľa v tam uvedenej výmere. V tejto časti je zároveň zapísané, že sa jedná o „zabraný majetok“ a „konfiškované podľa nar. XXX/XXXX Sb.“. Okresný národný výbor v A. vydal dňa 08. júla 1961 prídelovú listinu, v ktorej je uvedené, že táto bola vydaná po vykonanom prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR pre Čsl. štát - Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod v A. a jedná sa o prídel v katastrálnom území F. po bývalom vlastníkovi L. P. rod. P. a spol.. Podľa tejto prídelovej listiny sa uskutočňuje prevod vlastníckeho práva okrem iného i k nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX. Na základe tejto prídelovej listiny bol v pozemno-knižnej vložke č. XXX vykonaný zápis v časti B/Vlastníctvo a pod bodom 19 bolo zapísané „došlo 25. októbra 1961 č.d. 1541“, pričom okrem iného sa odpisuje i parc. č. XXX do novej vložky č. XXX pozemkovej knihy.

23. V pozemno-knižnej vložke č. 346 pre katastrálne územie F. je v časti A. L. podstata zapísaná i parc. č. XXX ako lúka vo výmere 15 ha 79 a 43 m2, a to na základe prídelovej listiny vydanej ONV - pôdohospodárskym odborom A. dňa 8. júla XXXX s tým, že sa vkladá vlastnícke právo pre Čsl. štát

- Štátne lesy v Pezinku, Lesný závod Topoľčany.

24. Zo spisu predloženého žalovaným pod zn. RI 345/1976 súd zistil, že sa v ňom nachádza rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. 01. 1975 v konaní pod sp. zn. 3C 6/75 vo veci žalobcov (tri fyzické osoby) proti žalovanému (Československý štát - ONV v Topoľčanoch), ktorým bolo určené, že nehnuteľnosť v katastrálnom území F. zapísaná vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX lúka vo výmere 15 ha 79 a 43 m2 a v evidencii Strediska geodézie v Topoľčanoch ako parc. č. XXX/XX, t. j. ovocný sad vo výmere 56 a 10 m2 patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov (tri fyzické osoby). Dohodou zo dňa 21. 03. 1975 (ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Topoľčanoch pod RI 345/1976) o zrušení spoluvlastníctva k nehnuteľnosti si podieloví spoluvlastníci zrušili spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti pod parc. č. XXX/XX, čo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod RI 345/1976 ako parc. č. XXX/X vo výmere 574 m2, parc. č. XXX/XX vo výmere 2518 m2 a parc. č. XXX/XX vo výmere 2518 m2 na základe geometrického plánu na rozdelenie parc. č. XXX/XX.

25. V spise pod zn. Z 1945/1998 (ktorý taktiež predložil žalovaný) sa nachádza delimitačný protokol zo dňa 12. 06. 1998, podľa ktorého boli nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu (bod 23 tohto rozsudku), okrem iného i parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 4461 m2, parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 125.008 m2 a parc. č. XXX/XX ovocný sad vo výmere 3.838 m2 odovzdané do správy Slovenského pozemkového fondu, ktorý v podaní zo dňa 2. 06. 1998 požiadal o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k vyššie označeným nehnuteľnostiam pre Slovenskú republiku - v správe Slovenského pozemkového fondu. Tejto žiadosti bolo vyhovené a do LV č. XXX boli zapísané i vyššie uvedené nehnuteľnosti podľa delimitačného protokolu zo dňa 12. 06. 1998.

26. Z vyššie uvedených údajov vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu a jeho doplnenia je podľa názoru súdu nepochybné, že vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne k parc. č. XXX a ani k parc. č. XXX/X nebolo nikdy zapísané do evidencie nehnuteľností (do pozemkovej knihy ani do listu vlastníctva) a žalobkyňa nepredložila ani neoznačila žiadnu prídelovú listinu vydanú orgánom na to oprávneným, na základe ktorej by mali jej právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. V osvedčení o dedičstve pod č. 4D 276/92, D not. 671/95 zo dňa 23. 04. 1996 po poručiteľke L. Q., rod. B. je uvedená parc. č. XXX/X a v osvedčení o dedičstve pod č. pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 zo dňa 03. 10. 2005 po V. Božikovi je uvedená parc. č. XXX, pričom v obidvoch osvedčeniach je zhodne uvedené, že sa jedná o nehnuteľnosť nadobudnutú podľa prídelovej listiny „Obvodného úradu, štát. pozemkového úradu v A.“. Listina označená ako „rejstřík přídělů pre katastrální obec F.“, ktorú vydala „Obvodová úřadovna Státního pozemkového úřadu“ v A. a prílohou ktorej je ďalšia listina, v ktorej sú údaje o nadobúdateľoch (T. a L. Q.), číslo parcely XXX/X - roľa vo výmere 5840 m2, resp. i listina označená ako „návrh číselného přídělu a zápis námitek“ podľa

názoru súdu nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné v administratívnom konaní konštatovať, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k uvedenej parcele a táto listina nebola nikdy ani zapísaná do evidencie nehnuteľností. „Obvodová úřadovna Státního pozemkového úřadu“ v Trenčíne nebola oprávnená vydávať prídelové listiny a na základe listín vydaných týmto orgánom, ktoré sa nachádzajú v predloženom spise právni predchodcovia žalobkyne nemohli nadobudnúť a ani nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

27. Do 01. 01. 1951 sa v zmysle intabulačnej zásady vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy a až tento zápis mal konštitutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku, pričom pozemkovoknižnému zápisu predchádzalo konanie pred súdom povereným vedením pozemkovej knihy, ktorého zákonnou povinnosťou bolo preskúmať vkladu schopnú listinu a doklady s ňou súvisiace a rozhodnúť rozhodnutím o povolení, resp. nepovolení zápisu do pozemkovej knihy. V predmetnej veci sa nepodarilo preukázať zápisom v pozemkovej knihe a ani relevantnou listinou (od 01. 01. 1951 do 01. 04. 1964 mali zápisy v pozemkovej knihe deklaratórny charakter), že právni predchodcovia žalobkyne sa stali vlastníkmi (časti) nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX a následne vo vložke č. XXX v katastrálnom území F.. Listina s označením „Rejstřík přídělů“ (a jeho príloha), ktorú vydala „Obvodová úřadovna Státního pozemkového úřadu v A., přídělový komisař v M.“, „číselný příděl“ a jeho príloha, „souhlas nabyvatelů“ a jeho príloha, listina s označením „C/ Nový stav“ ako i ďalšie doklady predložené žalobkyňou (na ktoré žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala), resp. doklady obstarané správnym orgánom, neboli spôsobilé v administratívnom konaní preukázať, že časť pôvodnej parcely č. XXX, resp. pozemok parc. č. XXX/X prešiel do vlastníctva právnych predchodcov žalobkyne. Uvedené listiny možno považovať len za technické podklady vypracované za účelom uskutočnenia prídelového procesu, výsledkom ktorého malo byť vydanie rozhodnutia o prídele, ktoré by následne mohol pozemkový súd zapísať do pozemkovej knihy. Žalobkyňa v predmetnom konaní o námietkach proti návrhu ROEP nepredložila žiadnu právoplatnú prídelovú listinu, ani rozhodnutie príslušného orgánu o prídele a ani zápis v pozemkovej knihe nepreukazoval, že jej právni predchodcovia nadobudli pozemok parc. č. XXX/X v katastrálnom území F.. Pre nadobudnutie vlastníctva k tomuto pozemku nepostačovalo vstúpenie do jeho užívania a ani prenajímanie poľnohospodárskemu družstvu. Z uvedeného potom treba vyvodiť záver o nepreukázaní nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v administratívnom konaní na základe prídelovej listiny.

28. Ako ďalší dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X žalobkyňa uvádzala osvedčenie o dedičstve po zomrelom V. Q. vydané dňa 03. 10. 2005 pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 týkajúce sa parc. č. XXX vo výmere 5.840 m2 v celosti, roľa, neidentická. V zmysle tohto osvedčenia do aktív dedičstva po poručiteľovi V. Q. patrila i nehnuteľnosť „nadobudnutá titulom 4D 276/92, D not. 671/95 po poručiteľke L. Q., rod. B., nadobudnutá podľa prídelovej listiny Obvodného úradu, štát. pozemkového úradu v A.“, a to parc. č. XXX, roľa o výmere 5.840 m2 v celosti, podľa KN neidentická, ktorú podľa dohody dedičov nadobudla žalobkyňa. V osvedčení o dedičstve pod č. 4D 276/92, D not. 671/95 zo dňa 23. 04. 1996 po poručiteľke L. Q. je však uvedené, že poručiteľka L. Q. nadobudla nehnuteľnosť parc. č. XXX/X roľa vo výmere 5.840 m2 v celosti podľa „prídelovej listiny Obvodného úradu, štát. pozemkového úradu v Trenčíne“ a podľa dohody dedičov túto parcelu nadobudol V. Q..

29. Osvedčenie o dedičstve pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 zo dňa 03. 10. 2005 bolo predložené na zápis Správe katastra Topoľčany, pričom záznamové konanie sa viedlo pod sp. zn. Z 3346/2005, ale parc. č. XXX vo výmere 5.840 m2 do listu vlastníctva zapísaná nebola, nakoľko sa jednalo o neidentickú parcelu a na zápis bolo potrebné predložiť geometrický plán. Naviac je potrebné uviesť, že toto osvedčenie v časti parc. č. XXX nemohlo byť zapísané v záznamovom konaní i z dôvodu nesprávneho označenia nehnuteľnosti v osvedčení (parc. č. XXX, pričom sa malo jednať o parc. č. XXX/ X), nakoľko parc. č. XXX nikdy nemala výmeru 5.840 m2. Dňa 29. 09. 2015, teda už v priebehu konania o námietkach žalobkyne proti návrhu ROEP vydala notárka v konaní pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 doložku č. 1 k osvedčeniu o dedičstve zo dňa 03. 10. 2005, ktorou z podnetu žalobkyne ako dedičky po poručiteľovi V. Q. opravila nesprávne uvedenú parc. č. XXX na parc. č. 294/7 s tým, že ostatné časti právoplatného osvedčenia o dedičstve zostávajú nezmenené. Doložka č. 1 zo dňa 29. 09. 2015 k osvedčeniu zo dňa 03. 10. 2015 bola žalobkyňou predložená správnemu orgánu prvého stupňa až dňa 11. 12. 2015, teda po vydaní jeho rozhodnutia zo dňa 20. 11. 2015. Z uvedeného dôvodu potom správny orgán prvého stupňa mohol rozhodovať len

o námietke žalobkyne týkajúcej sa parcely č. XXX, a nie parcely č. XXX/X, nakoľko takúto námietku žalobkyňa nevzniesla. 30. Úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sa považujú za úkony súdu a právoplatné osvedčenie o dedičstve má účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve. Ide teda o rozhodnutie súdu, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie vlastníctva a na základe ktorého kataster nehnuteľnosti vykoná zápis vlastníckeho práva vo forme záznamu (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.) v prípade, ak sa jedná o identické parcely. Medzi základné predpoklady dedenia patrí, okrem iných, aj existencia majetku tvoriaceho dedičstvo. Predmetom dedičstva môže byť len ten majetok, ktorý je v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. V predmetnom dedičskom konaní notárka dňa 03. 10. 2005 (v znení doložky č. 1 zo dňa 29. 09. 2015) osvedčila nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. v prospech žalobkyne, ktorá je na stav katastra nehnuteľností neidentická.

31. V katastri nehnuteľností (ani v pozemkovej knihe) nebola nikdy zapísaná parc. č. XXX/X v katastrálnom území F., ale v tomto katastrálnom území bola do LV č. XXX zapísaná parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 12 ha 5008 m2 vo vlastníctve štátu, resp. v správe Slovenského pozemkového fondu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedený delimitačný protokol zo dňa 12. 06. 1998 - Z 1945/98. Tento delimitačný protokol sa nachádza v spise vedenom pod sp. zn. Z 1945/98, ktorý súdu predložil žalovaný a na jeho základe a na základe žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa 12. 06. 1998 bola do LV č XXX okrem iného do vlastníctva Slovenskej republiky, resp. do správy Slovenského pozemkového fondu zapísaná i parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 4.461m2, parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 125.008 m2, parc. č. XXX/XX ovocný sad vo výmere 3.838 m2. Na základe geometrického plánu zo dňa 26. 09. 2011 na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX bol od pozemku parc. č. XXX/X vo výmere 125008 m2 (zapísanom na LV č. XXX vo vlastníctve štátu) oddelený pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere 15.274 m2, čo bolo premietnuté do LV č. XXX zápisom pozemku parc. č. XXX/X vo výmere 109734 m2 a pozemku parc. č. XXX/XX vo výmere 15.274 m2 v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu. Z vyššie uvedeného a z predložených listov vlastníctva vyplýva, že parc. č. XXX/ X bola v celosti zapísaná vo vlastníctve štátu dávno predtým ako sa v obci F. začalo konanie o ROEP.

32. Tá istá vec (nehnuteľnosť) nemôže byť vo vlastníctve dvoch alebo viacerých osôb (okrem spoluvlastníctva) a parc. č. XXX/X - roľa vo výmere 5.840 m2 bola zidentifikovaná ako parc. č. XXX/X vo výmere 109.734 m2 na LV č. XXX, ktorej výlučným vlastníkom je fyzická osoba na základe zmluvy zo dňa 27. 02. 2015 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, pričom predmetom prevodu bol okrem iných i pozemok parc. č. XXX/X vo výmere XXX.XXX m2. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že parc. č. XXX/X nebola nikdy identická na stav katastra nehnuteľností, nikdy nebola do katastra nehnuteľností (ani do pozemkovej knihy) zapísaná a je súčasťou parc. č. XXX/X vo výmere 109.734 m2, ktorá je od 05. 05. 2015 v celosti zapísaná na LV č. XXX vo vlastníctve fyzickej osoby a predtým bola ako parc. č. XXX/X vo výmere 125.008 m2 zapísaná v celosti vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu na základe delimitačného protokolu zo dňa 12. 06. 1998. 33. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k parc. č. XXX/X odvodzovala od osvedčenia o dedičstve v znení doložky č. 1, ktoré však nemohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností, nakoľko táto parcela je neidentická na stav katastra nehnuteľností a bola zidentifikovaná ako súčasť parc. č. XXX/X vo výmere 109.734 m2, ktorá bola v celosti vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu a následne vo vlastníctve fyzickej osoby. Parcela č. XXX/X nemôže byť predmetom konania o návrhu ROEP, nakoľko predmetom tohto konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Na základe predložených listinných dokladov súd nemal pochybnosť o tom, že parc. č. XXX/X (do ktorej bola zidentifikovaná i parc. č. XXX/X) nemôže byť predmetom konania ROEP, nakoľko je a už i v čase začatia konania o návrhu ROEP bola v celosti evidovaná na príslušnom liste vlastníctva v prospech iného vlastníka.

34. V zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi, alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Z právomocí správnych orgánov vymedzených citovaným zákonom vyplýva, že správne orgány v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov nemajú právomoc posudzovať zákonnosť a platnosť prídelových listín

(ani prídelovej listiny vydanej ONV A. - pôdohospodárskym odborom pod č. d. 1541/1961), zmlúv, dedičských rozhodnutí, delimitačných protokolov resp. iných právnych úkonov, ktoré už boli evidované a zapísané v pozemkovej knihe, resp. v katastri nehnuteľností a ktorými boli vymedzené vlastnícke práva k pozemkom. Za nesprávny považoval súd i názor žalobkyne prezentovaný v podanej žalobe, že do predmetu konania ROEP môžu byť zahrnuté i parcely s úplným LV, ak má správny orgán pochybnosti o hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností. Predmet konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je definovaný v ust. § 1 ods. 5 tohto zákona (pokiaľ nie je ustanovené inak) a nie je ponechaný na úvahu správneho orgánu.

36. K ďalším námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že ich v plnom rozsahu považuje za nedôvodné. Na tomto konštatovaní nič nemení ani zistenie, že komisia námietku žalobkyne podanú dňa 11. 02. 2014 neposúdila v lehote ustanovenej zákonom, pričom v tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že pozemok parc. č. XXX/X (do ktorého bola zidentifikovaná parc. č. XXX/X) je a už v čase začatia konania o návrhu ROEP bol vo vlastníctve iného vlastníka, a to v celosti, preto ani nebol predmetom konania o návrhu ROEP a bolo možné robiť prevody tejto nehnuteľnosti i v čase prebiehajúceho konania o návrhu ROEP. Správny orgán si pred rozhodnutím o námietke žalobkyne zadovážil dostatok dôkazov potrebných na rozhodnutie, dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, ktorú i správne právne posúdil. Osvedčenie o dedičstve pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 zo dňa 03. 10. 2005 bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznam v konaní pod Z 3346/2005 v rozsahu, v akom bol zápis tohto osvedčenia možný. Nebolo však možné bez geometrického plánu zapísať do katastra nehnuteľností parc. č. XXX vo výmere 5.840 m2, nakoľko táto bola na stav katastra nehnuteľností neidentická. Žalobkyňa požiadala v podaní zo dňa 02. 09. 2015 o vyhotovenie grafickej identifikácie parc. č. XXX a parc. č. XXX/X. Správny orgán v podaní zo dňa 07. 09. 2015 žalobkyni oznámil, že žiadosť nie je možné vybaviť, nakoľko konanie o ROEP v predmetnom katastrálnom území ešte nie je ukončené. Na základe tohto oznámenia nemožno vyvodiť, že parc. č. XXX, resp. 294/7 patrí do konania o návrhu ROEP. Uvedené platí taktiež o oznámení správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 11. 2015 pod č. Z 3180/2015, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala zápisu osvedčenia o dedičstve pod č. 9D 1119/2004, D not. 278/2004 a bolo jej oznámené, že v zápise tejto listiny sa bude pokračovať v súlade so zákonom po ukončení ROEP v katastrálnom území F.. Žalobkyňou namietanú duplicitu vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X správny súd nezistil, nakoľko vlastníctvo právnych predchodcov žalobkyne, nikdy nebolo evidované v pozemkovej knihe a ani v katastri nehnuteľností, preto za nedôvodnú považoval i námietku o duplicite vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobkyňa namietala nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného orgánu a v tejto súvislosti poukazovala na oznámenie Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 02. 02. 2005 č. 3/2005-sť-4 a vyjadrenie Správy katastra A. zo dňa 02. 05. 2011 č. Z 1045/2011 súd je toho názoru, že obsah týchto listín vydaných správnym orgánom nemožno považovať za právne relevantný a záväzný vo vzťahu k predmetnému konaniu. K námietke žalobkyne uvádzanej vo vyjadrení zo dňa 07. 03. 2017, že v konaní o ňou podanej námietke sa malo postupovať podľa ust. § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je potrebné uviesť, že správny orgán môže v zmysle tohto ustanovenia rozhodovať len na základe návrhu a takýto návrh nebol podaný. Taktiež nebol podaný ani návrh na konanie podľa ust. § 11 vyššie citovaného zákona. Právny zástupca žalobkyne v žalobe poukazoval na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. časť z nich i citoval (sp. zn. 3So 246/2000 - týka sa rozhodovania orgánu sociálneho zabezpečenia a náležitostí rozhodnutia a odôvodnenia, sp. zn. 1Sžr/118/2012 - týka sa konania o ROEP a posudzovanie hranice pozemkov). Správny súd je toho názoru, že tieto rozhodnutia riešili inú skutkovú a právnu problematiku. V súvislosti s predloženým rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžo/219/2010 zo dňa 28. 07. 2011 a jeho názorom na Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10 súd uvádza, že tento rozsudok mu je známy (týka sa rozsudku tunajšieho súdu vo veci vednej pod sp. zn. 11S/25/2010). V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný cituje časť z uvedeného pokynu, ale relevantné dôvody svojho rozhodnutia nezaložil na tomto pokyne, a preto sa ním správny súd v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal.

35. S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a ďalších súdom vyžiadaných listín je potom správny súd toho názoru, že žaloba žalobkyne (a námietky v nej obsiahnuté) nie je nedôvodná, a preto ju zamietol. Bol toho názoru, že rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je riadne a zákonným spôsobom odôvodnené. Žalovaný sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 14. 01. 2016 logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne v podanom odvolaní. Rovnako v súlade so zákonom postupoval, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 11. 2015 potvrdil. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobkyne a rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. Tento záver správneho súdu nevylučuje, aby si žalobkyňa podala žalobu, o ktorej by konal okresný súd v civilnom konaní.

36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

37. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.