Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. P., nar. 6. 1. XXXX a E. P., nar. XX. 6. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, deti rodičov: matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XX/X, Q. F. a otec D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., t. č. bytom E. R. XX/ XX, R., o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa - otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/148/2016-75 zo dňa 2. marca 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh otca zo dňa 23.8.2016 na zníženie výživného na maloleté deti zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 62, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5P/12/2013-14 zo dňa 30.10.2013 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. E. sumou 80,- eur a mal. A. sumou 100,- eur mesačne počnúc septembrom 2013. V čase rozhodovania Okresného súdu v Martine mal otec vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom A. a Q. spolu vo výške 232,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 3T/176/2014-201 zo dňa 24. 8. 2015 bol otec uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy voči mal. A. a mal. Q. P. podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený s priemernou mesačnou čistou mzdou 80,- eur za obdobie od 06-09/2016 a tento trest ukončil 31. 1. 2017. Následne začal otec pracovať v Českej republike. Otec nevlastní žiaden majetok. Otcovi bolo výživné na mal. A., mal. Q. zvýšené, pravdepodobne na 300,- eur mesačne na obe deti. Ďalej došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá bola od apríla do septembra 2016 na materskej dovolenke s materským vo výške 65,- eur mesačne, a teraz je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,- eur, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu. V spoločnej domácnosti žije so svojím priateľom. Na strane mal. detí došlo k zvýšeniu výdavkov z dôvodu nástupu na vyšší stupeň základnej školskej dochádzky (E. 2. ročník, A. 7. ročník). E. začala navštevovať akvaristický a basketbalový krúžok. Obe deti navštevujú hodiny klavíra, A. sa venuje korčuľovaniu a lyžovaniu a má tiež výdavky na zubára. S tým všetkým sú spojené zvýšené výdavky na strane mal. detí.

Vykonaným dokazovaním neboli preukázané zmenené pomery na strane otca, ktoré by mali za následok zníženie výživného. Pokiaľ otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tak, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd sa musel zaoberať v prvom rade tým, z akého dôvodu sa otec vo výkone trestu odňatia slobody nachádzal. Na základe uvedeného súdneho rozhodnutia súd zistil, že je to najmä z dôvodu neplnenia si jeho vyživovacej povinnosti k maloletému A. a Q., deťom z prvého manželstva, to znamená, že ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa citovaných ustanovení Trestného zákona. Podľa ustálenej judikatúry ak je povinný vo výkone trestu okrem prípadov výkonu trestu odňatia slobody (väzby) pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona (po prípade mimo prípadov celkom krátkodobého výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby) - sú dané schopnosti a možnosti rodiča prevažne zárobkovými možnosťami rodiča vo výkone trestu odňatia slobody (vo väzbe). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je otec dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, nemali by byť jeho schopnosti a možnosti hodnotené tým, aký zárobok dosiahne vo výkone trestu odňatia slobody, ale je potrebné vychádzať z jeho zárobkových možností, aké dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (viď aj rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 8CoP/92/10-110 z 30.12.2010). Uvedené platí aj v prípade, ak otec sa trestnej činnosti dopustil voči iným deťom, než o ktorých súd aktuálne koná o zníženie výživného. Opakovane súd poukazuje na to, že trestná činnosť otca nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa, voči ktorému má otec vyživovaciu povinnosť. Súd teda pri hodnotení, či došlo k zmene pomerov, vychádzal z takého príjmu otca, ktorý dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, respektíve z jeho možných, potenciálnych príjmov, ktoré mohol dosahovať, keby sa trestnej činnosti nedopustil. Na základe uvedeného skutkového stavu je možné konštatovať, že od posledného určenia výživného sa možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem tak, ako tomu bolo pri poslednom určení výživného, nezmenili. Otec nepreukázal, že by jeho možnosť dosahovať príjem by inak bola zmenená, napríklad zmenou zdravotného stavu alebo podobne. Otec v predchádzajúcom období dosahoval príjem 800,- až 1.000,- eur, tohto príjmu sa dobrovoľne vzdal resp. iným konaním (odsúdený bol aj pre prečin úverového podvodu a sprenevery) si dosahovanie príjmu znemožnil. Teda zmenené pomery na jeho strane zníženie výživného neodôvodňujú. Iné skutočnosti pre zníženie výživného zistené vykonaným dokazovaním neboli. Súd tiež prihliadol k tomu, že otec neprispieva ani určeným výživným, nie to vecnými darmi nad rámec výživného. S deťmi sa nekontaktuje, ani nestretáva, čím je celá osobná starostlivosť na pleciach matky, ktorá deťom zabezpečuje aj bytové potreby. K ostatným otcom uvádzaným dôvodom súd konštatuje, že otec je právne otcom oboch mal. detí, k určeniu otcovstva voči mal. A. došlo súhlasným vyhlásením a nie osvojením, pričom otec vedel, že biologickým otcom maloletej nie je. Preto jeho námietky aktuálne neobstoja. Tiež súd musí poukázať na to, že v blízkom období dôjde k zníženiu počtu vyživovacích povinností vzhľadom k tomu, že najstarší syn otca ukončí stredoškolské vzdelanie a plánuje sa zamestnať. Keďže neboli splnené podmienky pre zníženie výživné, súd návrh otca zamietol v celom rozsahu. Pre úplnosť súd dodáva, že i keby došlo k zníženiu výživného, nemohlo by k tomu dôjsť pred podaním návrhu, ibaže by tu boli existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Rovnako súd nemôže preskúmavať okolnosti, ktoré existovali ešte pred ostatným rozhodnutím o určení výživného.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ - otec maloletých detí. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu na zníženie výživného vyhovieť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že skutočnosť, že u matky maloletých detí došlo k zvýšeniu nákladov na jej strane z dôvodu, že má s priateľom dieťa, je na materskej dovolenke, nemôže ovplyvniť výšku stanoveného výživného. To, že má dieťa s priateľom, je jej rozhodnutie a on nemôže ovplyvniť zvýšenie nákladov na vedenie domácnosti. Popieral tvrdenie, že výživné na maloleté deti neposielal, dával jej výživné do rúk, nakoľko až do roku 2014 matka maloletých detí nikde nepracovala a to z vlastného rozhodnutia. Popieral tvrdenie, že mal príjem 1.000,- eur mesačne. Takýto príjem nikdy nebol zdokladovaný, a preto súd nemôže o výške výživného rozhodnúť na základe dohadov a tvrdení protistrany. Jediný zdokladovaný príjem má z Čiech, kde pracoval ako montážnik s príjmom 500,- eur mesačne mimo ubytovania. Z uvedeného príjmu hradí vyživovaciu povinnosť voči mal. A. a Q. P.. Má vyživovaciu povinnosť aj k mal. A. a E. P.. Poukázal na zákon, v zmysle ktorého sa musí prihliadať na finančné možnosti a plat oboch rodičov. Na živobytie musí ostať životné minimum. On aj v prípade výkonu trestu nebude zarábať viac ako v Čechách, tzn. 500,- eur a nemôže vyžiť z 20,- eur, podľa zákona mu musí ostať aspoň životné minimum.

3. K odvolaniu navrhovateľa - otca maloletých detí podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Ona nežiadala o zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov. Naopak, otec maloletých detí žiadal o zníženie výživného na sumu 30 % sumy zo životného minima kvôli tomu, že sa dostal do výkonu trestu pre neplatenie výživného. Má vedomosť o tom, že otec maloletých detí pracoval ako úverový poradca pre spoločnosť InDevel s.r.o. Z uvedenej zárobkovej činnosti nikdy nepodal daňové priznanie a nemohol zdokladovať svoje príjmy. V tejto dobe poberal aj príspevok nezamestnanosti, pracoval ako živnostník a ani potom si neplnil svoju povinnosť podať daňové priznanie. Jediný príjem, ktorý zdokladoval od roku 2013, bol príjem z Čiech, ktorý uvádza. Podotkla, že mu jedna vyživovacia povinnosť ubudne, jeho najstarší syn končí strednú školu a ďalej sa už nechystá študovať. Vyživovaciu povinnosť si neplní ani voči mal. A. a E., ako aj voči deťom z predchádzajúceho vzťahu. Navrhovateľ sa o deti nijako nezaujíma, nenavštevuje ich, nespomenie si na narodeniny, meniny ani na Vianoce. O maloleté deti sa stará v plnej miere ona. Do výkonu trestu sa dostal svojou vlastnou vinou neplatením výživného, ani jeho časti.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí písomne nevyjadril.

5. K vyjadreniu matky maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie otec maloletých detí. Vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na svojom návrhu s tým, že jeho zdokladovaný príjem činí okolo 700,- eur, z ktorého príjmu nie je možné plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Popieral tvrdenie, že deti nenavštevuje. Je mu v tom bránené zo strany matky maloletých detí. Ďalej uviedol, že A. je už plnoletý, avšak nevie, či nepôjde študovať ďalej. Žiada len spravodlivé rozhodnutie súdu, aby mu bolo umožnené žiť a viesť usporiadaný život. Má za to, že rodičia majú prispievať na maloleté deti rovnako. Žiadal o možnosť platiť 50,- eur na mal. A. a 50,- eur na mal. E. a to z dôvodu podania žiadosti v roku 2016.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval navrhovateľ - otec maloletých detí v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine majú obidvaja rodičia voči svojím deťom vyživovaciu povinnosť, ktorú sú povinní plniť. Z ustanovení Zákona o rodine vychádzal aj súd prvej inštancie s tým, že o návrhu navrhovateľa - otca maloletých detí o zníženie vyživovacej povinnosti rozhodol správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 v spojení s ust. § 52 s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430