Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-1-2017.pdf
PDF · 150.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej navrhovateľky - matky: J. S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - H., S. XXX/XX, t. č. bytom N., K. XX, zastúpená JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, proti manželovi - otcovi: V.. W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. A., L. XXX/X, t. č. bytom N., A. X, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloš Cimrák a Advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič, so sídlom v Trnave, Hlavná 31, v mene ktorej koná advokát a prokurista JUDr. Martin Dolinaj, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. septembra 2016, č. k. 24P/46/2016-69, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o zverení mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, o práve oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a o určení výživného otcovi na toto dieťa v sume 170 eur mesačne p o t v r d z u j e.
V časti výroku o úprave styku otca s mal. Petrou a výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 20. 09. 2016, č. k. 24P/46/2016-69, rozviedol manželstvo navrhovateľky J.. S. M., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX a manžela V.. W. M., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v K. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. 1.2. Ďalším výrokom upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 170 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. 1.3. Ďalej súd upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.30 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení ,do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod., s tým, že v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si dieťa vyzdvihne v mieste jej bydliska a na tom
istom mieste po ukončení styku mal. dieťa odovzdá. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. 1.4. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“).
3.1. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že navrhovateľka J.. S. M. sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 15. 02. 2016 domáhala rozvodu manželstva s V.. W. M., nar. XX. XX. XXXX a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej W. M., nar. XX. XX. XXXX.
3.2. Návrh odôvodnila tým, že po narodení dieťaťa zistila, že manžela vôbec nepoznala, pretože sa úplne zmenil. Podľa nej je pod vplyvom svojej matky a domnieva sa, že účelom uzatvorenia manželstva malo byť porodenie dieťaťa, nie však pre nich, ale pre manželovu matku. Manžel ju počas celého manželstva manipuloval, podsúval jej názory svojej matky, klamal ju v majetkových veciach a postupom času nastalo medzi nimi úplné citové ochladnutie, ktoré vyvrcholilo až do skutočnosti, že žijú dlhodobo oddelene.
4.1. Obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, rozchádzali sa však v názoroch ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Matka nesúhlasila so zverením maloletého dieťaťa na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, poukazujúc na závažné názorové rozdiely ohľadom výchovy maloletého dieťaťa, ako aj na vzájomnú neschopnosť komunikácie, keď sa ani len vzájomne nezdravia.
4.2. Otec potvrdil vzájomnú nekomunikáciu a poukázal na to, že napriek názorovým rozdielom na výchovu mal. dieťaťa sa snaží zachovávať určité hranice, ktoré boli ohľadom výchovy dieťaťa nastavené matkou. Pre prípad, že dieťa nebude zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vyjadril nesúhlas s určením vyživovacej povinnosti vo výške 170 eur, pričom poukázal na to, že s takouto výškou vyživovacej povinnosti súhlasil v predchádzajúcom konaní z dôvodu zvýšených výdavkov na súkromnú materskú školu, ktoré však nástupom dieťaťa do iného predškolského zariadenia odpadli a navrhol určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne.
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu viac ako jeden rok nežijú, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu mal. dieťaťa. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, pričom obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol.
6. Súd súčasne upravil pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z predmetného manželstva tak, že mal. W. zveril do osobnej starostlivosti matky tak nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože podľa súdu nie sú splnené všetky podmienky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Mal. dieťa ešte len začalo prespávať v domácnosti otca, pričom vzhľadom k jeho útlemu veku je postupné odpútavanie sa od matky a zvykanie si na dlhší pobytu u otca len v počiatočnom štádiu. Aj postupné overovanie rodičovských zručností otca, ktorým si môže otec získať aj dôveru matky, je nevyhnutným predpokladom na možné neskoršie zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
7. Keďže súd zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej sa maloletá od ukončenia spolužitia svojich rodičov aj nachádza a v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 170 eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď sumu 170 eur mesačne považoval za primeranú na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca, ako aj za primeranú jeho
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd dospel k tomuto záveru aj napriek námietkam otca, že matke nástupom mal. dieťaťa do iného predškolského zariadenia odpadol výdavok vo výške 150 eur mesačne za súkromnú materskú školu. Z určeného výživného vo výške 170 eur mesačne, z prídavku na dieťa, ako aj z primeraného výživného zo strany matky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše plní sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, budú podľa názoru súdu riadne zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
8.1. Keďže súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave styku otca s mal. dieťaťom, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod., pričom súčasne zohľadnil špecifický nedeľňajší režim maloletého dieťaťa spojený s dlhšou prípravou na spánok. Pri rozširovaní styku otca s maloletým dieťaťom oproti úprave styku na čas do rozvodu manželstva prihliadol najmä na skutočnosť, že styk otca s mal. dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti, a ktorý slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom je preto v čo najširšej miere v záujme maloletého dieťaťa, ktorá rešpektuje zároveň právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Maloletá W. má so svojím otcom vytvorený blízky citový vzťah, otec má svoje dieťa rád a túži s ním tráviť viac času a vo väčšej miere sa tak podieľať na jeho výchove, pričom tento dokáže zabezpečiť o dieťa kompletnú a riadnu starostlivosť.
8.2. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia majú rozdielne názory na výchovu mal. dieťaťa, to však neznamená, že výchovné prostriedky matky musia byť vždy správne. Matka poukazovala na to, že po návrate od otca musí korigovať správanie maloletej, pretože otec je vo výchove benevolentný, pričom si však vôbec neuvedomuje, že prvoradou potrebou maloletej je kvalitný pravidelný kontakt aj so svojim druhým rodičom - so svojím otcom. Iba takýmto spôsobom môže dosiahnuť ďalší zdravý psychický vývoj mal. dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by neumožňovali tento kontakt v súčasnej dobe rozšíriť, a preto s poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa.
11. Matka vo svojom odvolaní žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku mal. dieťa na tomto istom mieste matke včas odovzdá a každý párny týždeň kalendárneho roka vo štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si mal. dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré mal. dieťa mal. dieťa navštevuje a po ukončení styku mal. dieťa v mieste bydliska mal. dieťaťa matke včas odovzdá. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
12.1. Namietala rozšírenú úpravu styku otca s mal. dieťaťom oproti úprave na čas do rozvodu manželstva. Rozšírenie úpravy nie je v najlepšom záujme mal. dcéry, pretože prespávanie u otca je pre dieťa stresujúce a traumatizujúce. V tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie. Rozšírenie styku je v rozpore so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a v rozpore so závermi kolízneho opatrovníka a matky. Poukázala na to, že Okresný súd Nitra o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. W. v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/43/2016 rozhodol dňa 31. 05. 2016 o oprávnení otca dieťaťa stýkať sa s mal. W. každý nepárny týždeň kalendárneho roka v čase od soboty od 09,00 hod. do nedele do 17,30 hod. s tým, že dieťa si prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom mieste matke včas odovzdá, a každý párny týždeň kalendárneho roka vo štvrtok od 15,30 hod. do 18.00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po ukončení styku maloleté dieťa matke včas odovzdá.
12.2. Na úprave uvedenej v tomto rozhodnutí sa dohodli a s dohodou súhlasil aj kolízny opatrovník, dohoda bola rešpektovaná matkou aj napriek tomu, že mala výhrady voči správaniu sa otca. Domnievala sa, že keďže styk v rozsahu uvedenom v rozhodnutí zo dňa 31. 05. 2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/43/2016 bol rešpektovaný oboma rodičmi, bude tak prebiehať aj naďalej. Vzhľadom k tomu, že neprišlo k zásadnej zmene pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, nebol dôvod na rozšírenie styku otca s mal. dcérou. Konštatovala, že kolízny opatrovník navrhol upraviť styk tak, ako bol upravený súdom na čas do rozvodu manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné a v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa a jeho rozvíjajúcej a formujúcej sa psychiky.
12.3. Poznamenala, že požiadala o vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia aktuálneho psychického stavu mal. W. a o iné dôležité zistenia v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Znalecký posudok vypracoval W.. K. K., W.., znalec v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, dospelých, poradenská psychológia, psychológia dopravy dňa 24. 11. 2016, pod sp. zn. 66/2016. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že mal. Petra pravdepodobne trpí úzkostnou separačnou poruchou / F.93/ a je potrebné obmedziť jej kontakt s biologickým otcom na minimum z dôvodov, že po návštevách u neho sa stav maloletej zhoršuje viditeľnými psychosomatickými reakciami (pomočovanie, agresívne prejavy a pod.). Znalec v žiadnom prípade neodporučil rozširovanie kontaktu mal. s jej biologickým otcom a navrhol predmetnú situáciu konzultovať s detským psychiatrom. Uviedol, že napäté a kontraproduktívne verbálne útoky a konflikty o mal. spôsobujú mal. W. zhoršenie stavu. Neriešenie danej situácie prostredníctvom špecialistov by mohlo viesť k vážnemu a trvalému poškodeniu práve sa vyvíjajúcej a formujúcej psychiky mal. W.. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dokazovanie a jeho rozhodnutie ignoruje súčasnú situáciu týkajúcu sa podmienok a možnosti realizácie styku otca s mal. dieťaťom. Záverom uviedla, že výchovné pôsobenie na mal. dieťaťa, a to aj rozhodnutím súdu, nikdy nesmie prekročiť hranice a má rešpektovať naplnenie požiadaviek stanovených v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby nedošlo k nútenému presadzovaniu sa stanovovaniu niečoho, čo je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa.
13. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 12. 2016 matka doplnila odvolanie, v ktorom opätovne poukázala na skutkový stav veci a problematickú komunikáciu s otcom mal. W.. Zdôraznila, že styku dcéry s otcom nikdy nebránila, o čom predložila súdu aj potrebné dôkazy (SMS správy). Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, domnieva sa, že účelom má byť vyhnutie sa povinnosť platiť výživné. Zdôraznila, že otec maloletej nemá na zreteli záujem dieťaťa, sebecky sa snaží uspokojiť iba svoje záujmy a záujmy svojej matky, pričom osud dieťaťa, jeho budúci vývoj a psychické rozpoloženie je mu úplne ľahostajné. Záverom uviedla, že vzhľadom k tomu, že ide o dieťa útleho veku, niet pochybností o tom, že sú priaznivejšie podmienky pre jej výchovu a starostlivosť u matky, ktorá pre ňu stelesňuje pocit istoty a bezpečia, vytvára pre ňu atmosféru domova, lásky, šťastia, stability, harmónie a porozumenia. V starostlivosti matky o mal. dcéru neboli zistené žiadne nedostatky, pričom výchova je zameraná na formovanie osobnosti po všetkých jej stránkach.
14.1. Otec maloletého dieťaťa podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku otca s mal. dcérou a v časti vyživovacej povinnosti, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a výrok rodičovských práva a povinností k maloletej W. na čas po rozvode upravil tak, že mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 170 eur mesačne, z ktorej 20 eur je určených na tvorbu úspor mal. dcéry. Matka je povinná zriadiť v prospech mal. dcéry osobitný bankový účet do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a písomne oznámiť otcovi číslo tohto účtu a peňažný ústav, v ktorom bude zriadený, a to najneskôr do 10 dní od jeho zriadenia. Otec je povinný, počnúc právoplatnosťou rozsudku, platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky sumu 150 eur mesačne a poukazovať na tvorbu úspor v prospech tohto bankového účtu sumu 20 eur mesačne.
14.2. Ďalej navrhol odvolaciemu súd upraviť styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.00 hod., kedy otec prevezme maloletú v predškolskom zariadení do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod. s tým, že v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si dieťa vyzdvihne v mieste jej bydliska a na tom istom mieste po ukončení styku mal. dieťa odovzdá. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
14.3. Alternatívne navrhol, aby súd upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.00 hod., kedy otec prevezme maloletú v predškolskom zariadení do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod. s tým, že v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si dieťa vyzdvihne v mieste jej bydliska a na tom istom mieste po ukončení styku mal. dieťa odovzdá. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
15.1. Otec namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za preukázané, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä ohľadom výdavkov matky na mal. dcéru, ktoré následne preniesol do rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca. Následne zhodnotil jednotlivé výdavky určené matkou na mal. dcéru, pričom konštatoval, že nie je jeho záujmom spochybňovať položky s výnimkou cestovného na mal. dcéru a položky príspevok rodičom. V konaní nebolo preukázané ani vynakladanie výdavkov na detskú pohybovú prípravku a preliezkové ihrisko. Vzhľadom k uvedenému žiadal upraviť výrokovú časť rozsudku týkajúcu sa výživného tak, že suma 170 eur už bude zahŕňať sumu 20 eur určenú na tvorbu úspor pre mal. dcéru.
15.2. V súvislosti s úpravou styku uviedol, že má záujem o rovnocenný rozsah styku s mal. dcérou tak, ako ho má matka, a teda žiadal striedavú starostlivosť. Od svojej požiadavky ustúpil, no žiadal, aby mohla u neho dcéra prespávať každý druhý víkend a v týždni medzi dvoma prespatiami požadoval pôvodne stretávanie sa s dcéru v rozsahu aspoň počas dvoch dní. Poznamenal, že je v záujme mal. dcéry, aby sa s otcom vídala častejšie ako určil súd. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď určil styk len v takom rozsahu, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí bez ohľadu na to, že k tomu smeroval pod vplyvom okolností upravený návrh otca. Dodal, že na neho dcéra reaguje pozitívne, teší sa v jeho prítomnosti a s prespávaním dcéry u neho nie je žiaden problém. Vzhľadom k uvedenému by privítal aj širší rozsah styku ako je v rozhodnutí súdu prvej inštancie. V záujme predchádzania konfliktov s matkou pred dcérou a s ohľadom na to, že dcéra sa štandardne o 15.00 hod. nachádza v škôlke, navrhol rozšíriť styk s dcérou minimálne o posun času vyzdvihnutia dcéry v utorky a štvrtky z pôvodných 15.30 hod. na 15.00 hod. Takáto zmena nebude na ujmu styku matky s dcérou a zároveň bude celej veci na prospech.
16. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk v zmysle záverov znaleckého posudku č. 66/2016 a obmedzil kontakt mal. W. s biologickým otcom na minimum. V nadväznosti na argumenty otca uvedené v odvolaní uviedla, že výdavky, ktoré ňou boli súdu predložené, boli reálne, skutočne vynaložené a riadne vydokladované. Z obsahu odvolania je zrejmé, že otec je schopný platiť aj sumu 20 eur, ktorá má byť určená na tvorbu úspor pre mal. dcéru, avšak nie je ochotný ju platiť. Čo sa týka pohybovej prípravky, poukázala na talent dcéry a má záujem rozvíjať pohybové aktivity a možnosť športovať svojej dcéry. V súvislosti s úpravou styku mal. dcéry a otca uviedla, že otec neustále žiada širší rozsah úpravy, pričom nedodržiava ani to, čo má upravené. V čase, kedy sa otec domáha styku, t. j. v piatok o 14.00 hod. majú deti v škôlke, ktorú mal. dcéra navštevuje, povinný oddych a následný spoločný olovrant. V danom čase rodičia nemajú oficiálny prístup do škôlky. Dodala, že W. opäť začne navštevovať pohybovú prípravku, ktorá býva v piatok od 15.45 hod. do 16.45 hod., čím by ju otec pripravil aj o krúžok. Poukázala na závery znaleckého posudku, podľa ktorého rozšírenie styku neprichádza do úvahy, pretože môže viesť k trvalému poškodeniu vyvíjajúcej a formujúcej sa psychiky maloletej.
17. K podaným odvolaniam rodičov mal. dieťaťa písomne vyjadril kolízny opatrovník, uvádzajúc, že súhlasí s tým, aby bola mal. W. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 170 eur mesačne. Správanie sa dieťaťa ako bolo opísané matkou môže podľa kolízneho opatrovníka súvisieť so správaním sa rodičov voči sebe, ktorí medzi sebou nekomunikujú, nevymieňajú si základné informácie o dieťati a pod. Kolízny opatrovník vyjadril potrebu konštruktívnej komunikácie, aby dieťaťu uľahčila zvládnuť situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza. Poukazujúc na uvedené skutočnosti považoval rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného za vecne správny a výrokovú časť týkajúcu sa styku otca s maloletou navrhol zmeniť tak, že otec je oprávnený sa s mal. stretávať každý nepárny týždeň v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny
týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si mal. dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré mal. dieťa navštevuje a po ukončení styku mal. dieťa v mieste bydliska matke včas odovzdá.
18. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že aj naďalej trvá na zmene napadnutého rozsudku ako to uviedol v podanom odvolaní. Závery a obsah znaleckého posudku vrátane odporúčania znalca nemožno brať do úvahy, pretože ide o nestranne vypracovaný znalecký posudok. Poukázal na spôsob znalca, akým otca predvolal na vyšetrenie a povinnosť zaplatiť za vyšetrenie sumu 350 eur. Následne otec poukázal na obsah znaleckého posudku, s ktorým sa nestotožnil. Pokiaľ ide o bod 9 posudku, otec ho považoval za výsledok absolútnej neprofesionálnej práce znalca, prejav jeho zaujatosti a preukázanie jeho „strannosti“, ku ktorej je povinný. Znalec diagnostikoval pravdepodobnú úzkostnú separačnú poruchu mal. W. na základe jedného vyšetrenia, vykonaného v prítomnosti starej matky, na ktorú je maloletá naviazaná. Poukázal aj na to, že počas vyšetrenia bola maloletá v kontakte s matkou a po tomto kontakte ako bolo vyšetrenie prerušené ďalej odmietala spoluprácu. Otec vyjadril nedôveru k osobe znalca a navrhol odvolaciemu súdu, aby ustanovil súdneho znalca a vykonal dokazovanie znaleckým posudkom k posúdeniu otázky vhodnosti osobnej starostlivosti k dcére, vrátane striedavej osobnej starostlivosti a podmienkam rozsahu styku dcéry s otcom. 19. Otec podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2017 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom reagoval na DVD predložené súdu matkou. Poznamenal, že reálny dátum videí, ktoré sú na DVD uložené, sa nedajú identifikovať podľa času, kedy mali vzniknúť. Dátumy vzniku nesúhlasia s inými skutočnosťami, napr. ročným obdobím, ktoré bolo v danom čase. Vzhľadom k uvedenému nemožno jednoznačne uviesť, že správanie sa maloletej zachytené na videách jednoznačne súvisí s pobytom u otca. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že on môže za zmeny v správaní sa mal. W.. V tomto smere poznamenal, že práve správanie sa matky a jej výchovné metódy môžu za záchvaty zlosti a trucovitosť mal. dcéry. Pokiaľ ide o necitlivosť pri preberaní si dcéry na styk, tieto tvrdenia matky sú zavádzajúce. Matka nemotivuje dcéru, aby sa so svojim otcom stretávala, a preto je vhodné, aby sa styk začínal prevzatím v MŠ, kde pani učiteľka mal. dieťa lepšie pripraví na styk s druhým rodičom. V súvislosti so stykom otca s dcérou v čase, kedy sa u neho mal. dieťa nachádza poznamenal, že majú vytvorený svoj režim. Na tento styk je W. zvyknutá a plne jej vyhovuje. Tvrdenia matky ohľadom nezáujmu o dcéru z dôvodu podnikania označil za zavádzajúce. Záverom uviedol, že prostredie v akom sa mal. W. nachádza na ňu vyvíja tlak, napätie a priepasť medzi rodičmi. Opätovne poukázal na snahu o zlepšenie situácie, keď prijal ponuku ÚPSVaR v Nitre o krízové poradenstvo a pomoc odborníkov zo združenia H., o. z., pričom matka túto ponuku odmietla.
20. K vyjadreniu otca k podanému odvolaniu sa vyjadrila matka mal. W. uvádzajúc, že styk otca s mal. dcérou nikdy neprebiehal bezproblémovo, avšak po začatí prespávania W. u otca sa tieto problémy zhoršili. Vzhľadom k tomu je dôvodné minimalizovať ich styk na minimum. V ďalšom zopakovala skutkový stav a problematickú situáciu medzi ňou a otcom maloletej, pričom zdôraznila, že otec koná účelovo s cieľom vlastného prospechu nehľadiac na najlepší záujem mal. dcéry.
21. K vyjadreniu matky k vyjadreniu otca sa opätovne vyjadril otec maloletej, uvádzajúc, že jeho primárnym záujmom je styk s mal. dcérou a tvrdenia matky považuje len za diskreditáciu a osočovanie. O dcéru sa riadne stará od jej narodenia a bol s ňou nepretržite do troch rokov, kedy musel opustiť spoločnú domácnosť na podnet exmanželky. V ďalšom zopakoval skutkový stav veci a problematické a napäté vzťahy medzi rodičmi.
22. K doplneniu vyjadrenia otca mal. sa znova vyjadrila matka, v ktorom opätovne poukázala na manipuláciu otcom maloletej čo sa týka DVD a nahrávok na ňom uvedených. Jej cieľom bolo formou videozáznamov zdokumentovať psychické rozpoloženie mal. W. po návrate od otca, ktoré sa časom zhoršovalo. Zdôraznila, že zmeny v správaní dieťaťa priamo súvisia s pobytom u otca. W. žalostne plače, keď má ísť k otcovi. Uvedené zachytávajú aj videá, ktoré neboli vykonštruované. Uviedla, že zo strany exmanžela ide o pomstu a nenávisť voči nej, ktorá je realizovaná cez ich spoločné dieťa. Poukazujúc na uvedené skutočnosti má dôvodnú obavu o psychický stav mal. W., pričom poznamenala, že už teraz už teraz je jej psychický stav veľmi zlý.
23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 66 CMP a rozsudok súdu prvej vo výroku o zverení mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a určení výživného otcovi na toto dieťa ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti týkajúcej sa výroku o úprave styku otca s maloletou napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
XX. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľka J.. S. M., rod. Y., nar. XX.. XX. XXXX, podala dňa 15.02.2016 na Okresnom súde Nitra Návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktorým sa domáhala, aby súd prvej inštancie rozviedol jej manželstvo uzavreté s V.. W. M., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v K. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. Ďalej žiadala, aby súd na čas po rozvode zveril mal. W. M., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. v sume 400 eur mesačne. Žiadala upraviť styk otca s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod., a to za prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
25. Vzhľadom k tomu, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP“), odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov vykonaných pred účinnosťou týchto kódexov zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).
26. V zmysle ustanovení § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.
27. Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo maloleté dieťa W. M. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky odvolaním napadnutý nebol, odvolanie matky smerovalo do výroku o úprave styku otca s dieťaťom a odvolanie otca smerovalo voči výroku o úprave styku otca s dieťaťom a výroku o určení výživného. 28. Vzhľadom k právnej úprave v ust. § 65 a § 66 CMP odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok priamo odvolaním nenapadnutý, t. j. výrok o zverení mal. W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je vecne správny a v súlade so záujmom dieťaťa aj vyjadreniami oboch rodičov na prvoinštančnom súde. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky iba uviedol, že má záujem o striedavú osobnú starostlivosť a súdu prvej inštancie vytýkal, že nezvažoval a neskúmal možnosť zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, avšak pripustil, že vzájomná komunikácia medzi ním a matkou dieťaťa nie je vždy vyhovujúca, aj keď sám tento stav nezapríčinil.
29. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP, ktoré upravujú kritéria odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti o zverení mal. W. do osobnej starostlivosti matky (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31.1. Odvolanie otca okrem iného smerovalo proti výroku o určení výšky výživného na maloleté dieťa a tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutočného stavu veci a určení výživného vychádzal zo zákonných kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovení Zákona o rodine. 31.2. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti.
31.3. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.
32. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.
33. Odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ohľadom rozsahu nákladov na výživu mal. W., ako aj schopností , možností a majetkových pomerov otca ako osoby povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti otca na mal. W. vo výške 170 eur mesačne je primerané s ohľadom na zistenú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia. Súd správne zohľadnil,
že matka svojou osobnou starostlivosťou o dieťa v rozsahu približne 2/3-ín vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu a zohľadnil, že časť výživy dieťaťa je krytá prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne, pričom minimálne výživné predstavuje 27,32 eura mesačne.
34. Výživné určené súdom prvej inštancie predstavuje 17,70 % z priemernej čistej mesačnej mzdy otca (cca 960 eur) , čo je primeraná a adekvátna suma pre dieťa predškolského veku. Matka by sa mala popri svojej osobnej starostlivosti o mal. W. zo svojho priemerného mesačného príjmu cca 776 eur netto podieľať na jej výžive sumou približne 50 eur mesačne, čím budú pokryté všetky, a to nielen bežné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa celkovou sumou 243,52 eura mesačne. Matke po úhrade výživného v sume 50 eur mesačne z jej príjmu zostane na pokrytie jej životných potrieb suma 726 eur mesačne a otcovi po zaplatení výživného zostane k dispozícii suma 790 eur mesačne, takže aj životná úroveň rodičov bude fakticky rovnaká. Poukazujúc na uvedené teda suma výživného vo výške 170 eur mesačne zodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu výživného ako to navrhoval otec, teda aby zo sumy 170 eur mesačne, ktorú súd prvej inštancie určil na dieťa, bola suma 20 eur určená na tvorbu úspor a poukazovaná otcom na osobitný účet v banke, ktorý by mala matka zriadiť pre dieťa.
35. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
36. Odvolanie matky ako aj odvolanie otca smerovalo aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s mal. W., pričom odvolací súd v tejto časti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
37. K tomuto záveru dospel odvolací súd aj napriek tomu, že styk otca s mal. dcérou W. bol podľa súdu upravený dostatočne a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby styk otca a mal. dieťaťa aj naďalej prebiehal, avšak z obsahu spisu jednoznačne vyplýva potreba skúmať psychický stav mal. W., ktorá podľa tvrdení matky abnormálne reaguje na prítomnosť otca. Matka k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie priložila aj súkromný znalecký posudok č. 66/2016, ktorý vypracoval W.. K. K., W.., znalec v odbore Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, Psychológia dopravy, zo dňa 24. 11. 2016. Zadávateľom požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku bola matka. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že bola vyšetrená nielen mal. W., ale aj jej matka, teda J.. S. M.. Správanie sa mal. W. však bolo posudzované výlučne v prítomnosti matky a na základe ňou sprostredkovaných tvrdení opisujúcich reakcie maloletej dcéry na prítomnosť otca. Otec bol síce pozvaný na vyšetrenie za účelom vypracovania znaleckého posudku, avšak vyšetrenia sa nezúčastnil. Vzhľadom k uvedenému sa javia závery znalca ako nekompletné, keďže dieťa nebolo pozorované aj v prítomnosti otca, ktorý by mal byť podľa tvrdení matky príčinou zmien v spávaní sa mal. W. M.. Zo záverov predloženého posudku je taktiež zrejmé, že bola konštatovaná pravdepodobná úzkostná separačná porucha mal. dieťaťa a bolo súdu odporučené, aby sa minimalizoval styk otca s dcérou. Vzhľadom k tomu, že odporučenie znalca na minimalizáciu styku otca s dcérou je vážnym zásahom do práv dieťaťa na styk s rodičom, do starostlivosti ktorého nebolo zverené a taktiež aj práva otca na styk s mal. dcérou, je nevyhnutné v ďalšom konaní zistiť príčiny neprimeraného správania sa mal. W. v prítomnosti svojich rodičov a nemožno sa obmedziť na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré nie je komplexné a nezohľadňuje správanie sa mal. W. v prítomnosti otca.
38.1. Odvolací súd s ohľadom na obsah spisu a v ňom založené dôkazy poznamenáva, že zo správania sa maloletého dieťaťa možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či je správanie sa mal. W. v súlade s normami správania sa detí v rovnakom veku, resp. či je skutočne prítomná nejaká abnormalita majúca povahu psychickej, neurologickej či inej poruchy. Z obsahu spisu, a to ani z vyjadrení rodičov, či listinných dôkazov nebolo preukázané, že by správanie sa maloletej bezpodmienečne súviselo s jej kontaktom s otcom ako to tvrdila matka.
38.2. Matka opakovane tvrdila súdu, že dieťa máva záchvaty zlosti, úzkosti a prejavuje sa nekontrolovateľným správaním vždy po navrátení sa zo styku s otcom. Toto však doposiaľ nebolo preukázané, a to aj s ohľadom na to, že počas spoločného spolužitia nebol otec vnímaný ako osoba vykazujúca známky agresivity, že by požíval alkoholické nápoje, alebo mal iné prejavy, ktoré by mohli v maloletej dcére zanechať stopy odôvodňujúce odmietanie otca. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu nebolo nič podobné zistené, nie je nad mieru všetkých pochybností preukázané, že by príčinou zhoršeného správania sa bol práve otec. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že je potrebné vylúčiť akékoľvek pochybnosti skôr, ako by súd dospel k záverom ohľadom obmedzenia kontaktu otca s dcérou, navyše ak by sa tvrdenia matky v konaní nepreukázali.
38.3. Vzhľadom k tomu, že ide o dieťa, síce pomerne útleho veku, avšak už dostatočne chápajúce konfliktné vzťahy rodičov, nie je vylúčené, že príčinou správania sa dieťaťa, na ktoré matka poukazuje, nie je aj samotné správanie sa matky. Povinnosťou matky je vždy dieťa starostlivo a citlivo, primerane veku, pripraviť riadne a včas dieťa na styk s otcom, a to tak, aby zmenu v starostlivosti dieťa nepociťovalo negatívne. Príprava na styk teda neznamená len fyzické pripravenie veci, oblečenia, hračiek, ale je to aj psychická podpora, vysvetlenie situácie a motivácia na stretnutie sa s druhým rodičom, pričom neustále treba mať na zreteli najlepší záujem mal. dieťa. Poukazujúc na uvedené teda nemožno opomínať funkciu druhého rodiča v živote mal. dieťaťa, a to aj napriek tej skutočnosti, že obaja rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
39.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec, najmä s ohľadom na najlepší záujem mal. dieťaťa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti úpravy styku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie najmä z dôvodu, že sa odvolaciemu súdu javí potreba preskúmania správania sa mal. W. z psychologického, prípadne psychiatrického, či neurologického hľadiska, a to zamerajúc sa na príčiny zmien v jej správaní sa, teda na to, čo je ich hlavnou príčinou, čo vyvoláva záchvaty zlosti a nekontrolovateľnosti u mal. W., do akej miery súvisí toto správanie sa s jednotlivými rodičmi, či bol zo strany otca daný nejaký podnet mal. W., aby negatívne reagovala na prítomnosť otca, či možno tvrdenia matky ohľadom záchvatov zlosti skutočne pripisovať styku s otcom.
39.2. Odvolací súd má v tomto smere za preukázané, že je vhodné nariadiť znalecké dokazovanie, keď je potrebné vyšetriť rodičov, dieťa samotné a dieťa v prítomnosti každého z rodičov. Súd prvej inštancie taktiež zváži, či nie je vhodné s ohľadom na rozumovú a vekovú vyspelosť vypočuť v konaní aj samotnú mal. W. M.. S ohľadom na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie zistí v konaní následne zváži, či príčinou nekontrolovateľného správania sa mal. W. nie sú konfliktné vzťahy medzi rodičmi navzájom. Ak by súd dospel k záveru, že rodičia svojim správaním prispievajú k stavu mal. W. pri jej odovzdávaní na styk s otcom, je vhodné zvážiť prípadne možnosť asistovaného styku, prípadne poradenskú pomoc Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby boli rodičia vedení k minimálnemu traumatizovaniu svojej spoločnej dcéry pri jej odovzdávaní druhému z rodičov.
39.3. Odvolací súd zároveň vyjadruje presvedčenie, že rodičia sa budú snažiť v záujme svojej mal. dcéry eliminovať svoje osobné konflikty v prítomnosti dcéry a vyjadria ochotu k zlepšeniu vzájomných vzťahov s cieľom zabezpečiť mal. W. vhodné prostredie na zdravý fyzický a psychický vývoj, pri ktorom zohrávajú rovnakú rolu obaja rodičia.
40. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o zverení mal. dieťaťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, o práve oboch rodičov zastupovať mal. dieťaťa a spravovať jeho majetok a o určení výživného otcovi na mal. dieťa ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) a v časti výroku o úprave styku otca s mal. dcérou a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
41. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 396 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).