Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/130/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Z. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov H. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na R. XXX/XXA zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí Osloboditeľov 25 a O. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Z. na G. XXX/XX zastúpeného Mgr. Annou Lengyelovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 27 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.6.2021 č.k. -117 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., VII. a VIII.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. obaja rodičia majú právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, vo výroku III. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej U. sumou 150 Eur mesačne od 1.7.2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Vo výroku IV. dlžné výživné od 1.7.2020 do 30.6.2021 v celkovej výške 1.800 Eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 75 Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Vo výroku V. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v párny kalendárny týždeň v sobotu od 11.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovený deň a v stanovený čas si maloletú prevziať od matky a v stanovený deň a v stanovený čas maloletú vrátiť matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Vo výroku VI. vo zvyšnej časti návrh otca na úpravu styku zamietol. Vo výroku VII. návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol a vo výroku VIII. návrh otca na uloženie povinnosti matke podrobiť sa odbornému poradenstvu zamietol. Vo výroku IX. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výrokom III., IV., V., VI., VII., VIII. podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej U. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a s prihliadnutím na určenú výšku výživného určí dlžné výživné, ktoré povolí splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Styk s maloletou U. navrhuje upraviť tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou bez prítomnosti matky každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod., počas jarných prázdnin v piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod., vo Veľkonočný pondelok každý párny rok od 9.00 hod. do

18.00 hod, cez letné prázdniny od 1.7. do 15.7. a od 16.8. do 31.8., počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok vždy od 24.12. o 9.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok vždy od 25.12. o 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 9.00 hod.. Zároveň uloží matke povinnosť ho pravidelne písomne informovať vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v roku o zdravotnom stave maloletej U., školskom prospechu, mimoškolských aktivitách, poskytnúť mu informáciu o prihlasovacích heslách do elektronickej žiackej knižky, o zdravotnom stave maloletej, o osobných potrebách maloletej, najmä o termíne lekárskeho vyšetrenia maloletej, o termíne rodičovského združenia, konzultačných hodín v škole, školského podujatia, ktorého sa môžu rodičia zúčastniť a o termíne podujatia spojeného s výkonom záujmovej činnosti, ktorú maloletá U. navštevuje, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Matke navrhuje uložiť povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb príslušného ÚPSVaR v rozsahu 50 hodín s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal súd z nesprávnych a neúplných skutkových zistení, v dôsledku čoho určil výživné v neprimeranej výške v rozpore so zákonnými kritériami. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odkazom na špecifikáciu jednotlivých výdavkov (bod 11.), do ktorých zahrnul aj náklady na výdavky na školské obedy v sume 20 Eur mesačne, napriek tomu, že matka uviedla, že aktuálne má maloletá U. obedy v škole zadarmo a povinnosť platiť obedy podľa vyjadrenia matky vznikne najskôr v septembri 2021, aj to iba za predpokladu riadneho vyučovania výlučne prezenčnou formou (v škole). Navyše pri určení vyživovacej povinnosti musí zohľadniť výlučne aktuálne výdavky maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu a nie výdavky na maloleté dieťa, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Povinnosťou súdu je prihliadať na skutočné možnosti a majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň s tým, že na strane matky nevzal do úvahy všetky jej príjmy, a to vdovský dôchodok vo výške 236 Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti (bod 9. rozsudku), keďže v odôvodnení rozhodnutia (bod 43.) uviedol, že príjem matky je suma 800 Eur a súčasne poberá vdovský dôchodok, pričom celkovú výšku pravidelného mesačného príjmu matky neuviedol. Zároveň žiadnym spôsobom nezohľadnil celkové majetkové pomery oboch rodičov a ich rozdielnu životnú úroveň, keď celkový pravidelný príjem matky presahujúci sumu 1.000 Eur mesačne a skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou novostavby rodinného domu a priľahlého pozemku zapísaného na LV č. 1385 kat.úz. Z., ako aj podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu na ulici T. G. X v Z. (v podiele 1 k celku), v ktorom žije jej matka, v porovnaní s ním, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti určenej na bývanie, nemá žiaden pravidelný príjem a okrem maloletej má súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur mesačne na ďalšie dve maloleté deti (mal. Z. O. Z. a mal. W. Z.). V ďalšom nezohľadnil jeho momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu, pričom v dôsledku nerešpektovania právoplatného neodkladného opatrenia matkou, ktorej Okresný súd Michalovce uznesením č.k. -73 zo dňa 26.10.2020 uložil matke povinnosť umožniť mu vstup a užívanie rodinného domu súpisného č. XXX, výstavbu ktorého financoval vo väčšej časti zo svojich výlučných prostriedkov v sume prevyšujúcej 100.000 Eur, bol nútený prespávať u širšej rodiny a brata, ani to, že v októbri 2018 po príchode na územie Slovenskej republiky z Anglicka sa osobne podieľal na výstavbe rodinného domu, dohliadal na jeho stavbu a kvalitu vykonávaných stavebných prác, a iba v dôsledku pandémie ochorenia COVID 19 sa nemohol vrátiť do Anglicka, pričom si nevedel nájsť zamestnanie na území Slovenskej republiky. Nikdy sa práci nevyhýbal, ani v súčasnosti sa práci nevyhýba, čo je zrejmé aj z toho, že roky pracoval v gastroprevádzke v Anglicku ako kuchár. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine má za to, že výživné na maloleté dieťa v rozsahu 30 % zo sumy životného minima zodpovedá schopnostiam, možnostiam a jeho majetkovým pomerom. Vo vzťahu k úprave styku v rozsahu 2 hodín raz za dva kalendárne týždne a v rozsahu 4 hodiny raz za dva týždne uvádza, že nie je dostatočný a nie je v záujme dieťaťa, pretože z dôvodu časového obmedzenia nevytvára dostatočný priestor pre prehlbovanie vzťahu s dieťaťom, ani pre výchovné pôsobenie na dieťa. Takáto minimalistická úprava styku ho obmedzuje podieľať sa na výchove a všestrannom rozvoji dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na rovnocenné rozvíjanie vzťahu s oboma rodičmi, a to bez akéhokoľvek dôvodu, ktorý by mal oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, musí byť daný dostatočný priestor vplývať na rozumový a citový vývoj dieťaťa, pričom za takýto priestor nemožno považovať osobný kontakt s dieťaťom raz za dva týždne na dve hodiny a na časť víkendu v rozsahu 4 hodín (poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 31.7.2009, sp.zn. ). Z rovnakých dôvodov neobstojí zamietnutie jeho návrhu na úpravu styku, keď nie je žiaden dôvod na to, aby matka, ktorá má dieťa u seba počas celého roka, s ním trávila všetky víkendy a všetky prázdniny počas celého roka. Okrem toho matka, ktorá je zamestnaná, aj tak nie je s ohľadom na rozsah výmery dovolenky schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa počas celého

tohto obdobia. Ak mal súd za to, že jeho návrhu na styk s maloletou na niekoľko dní po sebe nemôže vyhovieť z dôvodu, že nemá vyriešenú bytovú otázku, nič súdu nebránilo upraviť styk s maloletou počas víkendu aj prázdnin tak, aby sa styk realizoval výlučne počas dňa a v súdom stanovenom čase. V ďalšom uviedol, že výrok rozhodnutia súdu o zamietnutí jeho návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke je v rozpore s § 24 ods. 5 Zákon o rodine. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu na uloženie povinnosti matke podrobiť sa psychologickému poradenstvu, pretože prvotným záujmom rodičov by mala byť ich vzájomná dohoda na realizácii výkonu rodičovských práv a povinností. Aj súd v priebehu konania vnímal, že práve mimoriadne povahovo odlišné osobnosti, akými sú rodičia a ich neschopnosť vzájomne vecne a pokojne komunikovať, majú veľmi neželaný dopad na ich vzájomné vzťahy a v konečnom dôsledku aj na nepriaznivý vývoj maloletej, ktorá nemá zachované rovnocenné vzťahy s oboma rodičmi.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch považuje za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolanie otca považuje len za akúsi formalitu s cieľom diskreditovať ju a dosiahnuť úspech v spore o vlastníctvo rodinného domu, ktorého je vlastníčkou. Otec bol v konaní pasívny a nedokázal preukázať ani výšku svojich príjmov, ani výšku svojich výdavkov. Nevedel preukázať, kde býva a kde by sa mal styk s maloletou realizovať. Vrcholom bolo, keď ako účastník konania, ktorý toto konanie inicioval, sa ani na ostatnom pojednávaní neukázal. O maloletú nejaví žiaden záujem a v podstate od 18.5.2021 dcéru nekontaktuje, preto je otázne, kto z rodičov maloletej U. by potreboval odborné poradenstvo.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne. Životná úroveň dieťaťa musí byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status dieťaťu musí zabezpečiť už len so zreteľom na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov by toto postavenie dieťaťu zákonne patrilo. V zmysle Dohovoru práv dieťaťa má maloleté dieťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Maloletá má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Styk otca s maloletou sa dlhšiu dobu neuskutočňoval, otec o maloletú neprejavoval záujem. Styk, ktorý navrhuje otec, sa javí ako nereálny, nakoľko došlo k narušeniu dôvery dieťaťa k otcovi pre jeho agresívne správanie v prítomnosti maloletej z dôvodu majetkových problémov s rodinným domom.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I., II. a IX. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

7. Podľa ustanovenia , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové

a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolenie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v súlade s uplatneným princípom potencionality vyplývajúcim z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty predtým, než sa vzdal majetkového prospechu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícii alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto si každý rodič musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

11. Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej, ak rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. V tomto prípade otec uviedol, že od návratu z Veľkej Británie v októbri 2018 nie je zamestnaný. Po návrate dohliadal na stavbu rodinného domu, pričom v tom čase žil z úspor. Napriek plánovanému návratu do Anglicka, kvôli pandémii Covid 19 za prácou neodišiel a naďalej je nezamestnaný. Následne riešil spory s matkou ohľadne rodinného domu. Otec nebol evidovaný ako uchádzať o zamestnanie, žiadosť o evidenciu podal až 18.5.2021, pričom nepoberal žiadne štátne ani sociálne dávky. Finančne ho mal podporovať brat.

Jeho mesačné náklady pozostávali z platby za telefón 43,- Eur, pohonné hmoty 100,- Eur, bývanie 100,- až 150,- Eur, stravu a drogériu 200,- Eur, PZP 17,- Eur. Okrem toho má otec dve vyživovacie povinnosti na mal. Z. O. v sume 30,- Eur a maloletého W. v sume 80,- Eur.

12. Je potrebné zdôrazniť, že potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné , aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v inom regióne mimo košického kraja. V tejto veci otec nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám maloletej dcéry, tak ako ju určil súd prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, aj matky. Vzhľadom k tomu, že otec je od roku 2018 nezamestnaný, inú prácu si nehľadá, súd pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potencionálnych schopností, možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu. Odvolaciu argumentáciu otca o jeho nezamestnanosti a žiadneho príjmu nemožno akceptovať s poukazom na to, že nepreukázal existenciu objektívnych prekážok brániacich mu vo využití jeho schopností ( medzi ktoré nepatrí stavba domu ), pretože je v produktívnom veku bez zdravotných ťažkostí a s niekoľkoročnými skúsenosťami v danom odbore. Za tejto situácie sa odvolacia námietka otca ohľadne nesprávnej aplikácie princípu potencionality javí skutkovo aj právne irelevantná. Taktiež nie je možné prihliadať na prebiehajúce súdne spory s matkou maloletého dieťaťa, pretože tieto sú predmetom iného konania a nemôžu byť na ťarchu dieťaťa vo vzťahu k výživnému, pretože vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, keď presne nešpecifikoval v odôvodnení rozsudku ( bod 43. ) celkový príjem matky, nakoľko z obsahu preskúmavaného spisu jednoznačne vyplýva výška poberaného vdovského dôchodku, pričom je nepochybné, že súd na celkový príjem matky ako i majetkové pomery oboch rodičov pri určovaní výšky výživného prihliadal.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie. Nestotožnil sa s námietkami otca týkajúcimi sa jeho finančných a majetkových pomerov, pretože jeho povinnosťou je podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujú skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie. Poznamenáva, že určené výživné 150,- Eur mesačne zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej U. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Otec sa na výchove a výžive maloletej R. osobne nepodieľal a výživné neplatil. Odvolací súd dáva do pozornosti otca zásadu usmerňovania pracovných a životných aktivít rodiča maloletého dieťaťa tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Inými slovami povedané, pokiaľ si otec plánoval zmenu počtu vyživovacích povinností, mal mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti k maloletým deťom ( výživné na maloleté deti v sume 30 eur a 80 eur, po dohode s matkou dieťaťa reálne platí 50 Eur ). Naviac argumentácia otca pôsobí fakticky a v právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej U.. Rozhodnúť tak v súlade s návrhom otca na určenie minimálneho výživného by znamenalo presunúť ešte väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej na matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine.

14. Odvolací súd sa stotožnil aj so súvisiacim výrokom o dlžnom výživnom ( výrok IV. ), ktorý je vecne správny a zákonný a nakoľko otec voči tomuto výroku žiadne odvolacie argumenty nevzniesol, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa ním bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnosti stotožňuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutom výroku V. a súvisiacom výroku VI. o úprave styku otca s maloletou, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej ,telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názorov dieťaťa a jeho možného vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave styku s maloletým dieťaťom. Z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že matka nebráni otcovi stretávať sa maloletým dieťaťom pričom je dôležité, aby otec upravený styk aj realizoval čím dochádza k rozvíjaniu a prehlbovaniu vzťahu medzi nimi. K námietke otca týkajúcej sa stanoveného rozsahu styku, je potrebné dodať, že budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom musí byť nenásilné tak, aby dieťa postupne nadobudlo dôveru v rodiča, s ktorým nie je v každodennom. Samozrejme je to pre toho rodiča náročnejšie, nakoľko si musí všetko naplánovať, avšak vynaložená snaha sa môže prejaviť následným rozšírením styku a záujmom dieťaťa stráviť s otcom viac času. V prípade, že otec bude mať v budúcnosti záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu je potrebné, aby si zabezpečil stabilné bývanie, v ktorom bude mať maloletá vytvorený priestor na dlhodobejší pobyt. Napokon odvolací súd podotýka, že ak otec nebude o dieťa prejavovať záujem ( naposledy 18.5.2021 ) ani ním navrhovaná úprava styku neprispeje k obnoveniu ich vzťahu hoc by bola aj v širšom rozsahu.

17. Pokiaľ otec v odvolaní argumentuje súdnym rozhodnutím vydaným v inom konaní, je potrebné zdôrazniť, že úprava styku s maloletým dieťaťom je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej pojednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o úprave styku je preto založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

18. Odvolací súd stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku VII. odkazuje na závery súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne jasne vysvetlil, prečo návrh otca maloletého dieťaťa zamietol. Naviac musí poukázať aj na tú skutočnosť, že otec v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti ani okolnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutom výroku. Odvolací súd z obsahu spisu a aj z výpovedí rodičov na pojednávaní nezistil, že by absentovala komunikácia medzi nimi, pričom neboli zistené ani iné závažné okolnosti ohľadne maloletého dieťaťa, o ktorých by otec nemal vedomosť a boli potrebné pri realizácii styku vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa príp. si to vyžadoval zdravotný stav dieťaťa. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nezanikajú práva a povinnosti druhého rodiča, teda ani právo na informácie o svojom maloletom dieťati, ako si zrejme mylne vysvetľuje otec. Pokiaľ jeden z rodičov nie je rozhodnutím súdu obmedzený v rodičovských právach alebo úplne pozbavený rodičovských práv , je oprávnený od akejkoľvek inštitúcie žiadať informácie o svojom maloletom dieťati ( zdravotnícke zariadenie, škola ).

19. Vo vzťahu k neuloženiu výchovného opatrenia matke ( výrok VIII. ) odvolací súd uvádza, že nedostatok primeranej komunikácie medzi rodičmi a ich kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa nebola preukázaná a preto nie je potrebné vykonať opatrenia na odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré by mohli mať vplyv na výchovu dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výchovné opatrenie realizované referátom poradensko-psychologických služieb, ktorý je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má byť zamerané na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia nie sú schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi ( o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení). Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu nezistil, že by rodičia v otázke zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa mali protichodné postoje, pričom aj stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom doposiaľ prebiehalo na základe dohody rodičov. Je teda zrejmé, že výchovné opatrenie by malo byť nariadené v prípade, ak rodičia svojim správaním ohrozujú zdravý vývoj dieťaťa, pretože sa nevedia dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa. Z preskúmavaného spisu žiadne takéto okolnosti však zistené neboli, naopak, rodičia sa vždy vedeli dohodnúť. K námietke otca, že rodičia majú povahovo odlišné osobnosti, nie sú schopní vzájomne vecne a pokojne komunikovať sa primárne týka ich nevyriešeného súdneho sporu o nehnuteľnosť a nie komunikácie ohľadne maloletého dieťaťa.

20. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave výživného a styku, ako aj neuloženia výchovného opatrenia, informačnej povinnosti matke, odvolací súd rozsudok podľa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).