Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-165-2016.pdf
PDF · 120.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/165/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: LEHOR spol. s.r.o., Bratislava, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, proti žalovaným: 1/ B. D., L., D. XX, 2/ H. L., L., P. X, 3/ Ing. U. P., H., R. XXX, 4/ V. P., E. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Nagy, Ružová dolina 27, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 144/2011-108 zo dňa 23. augusta 2011, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému 4/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania v plnej výške.
III. Žalovaným 1/ 2/ a 3/ sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a rozhodol tak, že na pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na LV č. XXXX, obec D., okres Galanta, katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno: právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. - výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie: D.. Súd zaviazal navrhovateľa (akt. žalobkyňu), aby uhradil v prospech odporcov (akt. žalovaných) 1/ až 4/ finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka inžinierskych sietí, ako aj v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra: „C“, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, o výmere: 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie: D. každému sumou 738 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi (žalovanému) 4/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobkyni) 385,23 eur a odporcom (žalovaným) 1/, 2/, 3/ nepriznal náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd po citácii § 151u ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3, § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.z.“) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa je vlastníkom stavby „priemyselný areál - Administratívno výrobný komplex“, na pozemku parc. č. 5296/10, pričom na to, aby mohla riadne užívať stavbu, ktorú má vo vlastníctve je nevyhnutné zriadenie vecného bremena. So zriadením vecného bremena súhlasili všetci žalovaní, okrem žalovaného 4/, ktorý požadoval vyššiu sumu ako bola dohodnutá v zmluve zo dňa 01.03.2011. Teda v danom prípade sa vecné bremeno zriaďovalo na základe súhlasného prejavu všetkých účastníkov konania a súd zriadil vecné bremeno analogicky k ustanoveniu § 151o ods. 3 O.z. s použitím § 853 ods. 1 O.z. Zároveň súd konštatoval, že nemožno pochybovať o tom, že vlastník stavby má právo sa pripojiť na najbližší verejný vodovod, verejný plynovod a elektrický rozvod, ktoré sa nachádzajú na susedných pozemkoch. Žalovaný 4/ namietal, že prípojky k inžinierskym sieťam mohli ísť inde a to trojakým spôsobom. K tomuto súd uviedol, že orgány spravujúce inžinierske siete presne vo svojich rozhodnutiach určili kadiaľ má dôjsť k napojeniu na už k existujúce inžinierskej siete. Stavba inžinierskych sietí bola zrealizovaná na cudzom pozemku a podľa § 135c ods. 3 O.z. je možné usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Ďalej sa súd zaoberal aj tým, či zriadením vecného bremena nedôjde k obmedzeniu vlastníckych práv odporcov k pozemku, pričom súd konštatoval, že žiadnym spôsobom sa ich zriadenie vecného bremena nedotkne a práve naopak sa pozemok zhodnotí, nakoľko budú vybudované inžinierske siete. Súd zriadil vecné bremeno za náhradu a pri určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2009 RNDr. Františka Bergendiho, znalca v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a uložil navrhovateľovi zaplatiť každému zo spoluvlastníkov 738,- eur, ktorá suma niekoľkonásobne prekračuje sumu určenú znaleckým posudkom. Žalovaný 4/ v konaní s touto sumou nesúhlasil a požadoval podstatne vyššiu sumu, pričom o akú sumu sa jedná žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nenavrhol žiaden dôkaz, o ktorý by svoj návrh oprel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý bol neúspešný a ktorý celý spor zapríčinil, čo bol žalovaný 4/. Trovy konania žalobkyne spočívali v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, k tomu režijný paušál, náhradu stratu času, cestovné náhrady, spolu trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú 285,73 eur a súdny poplatok 99,50 eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 4/, ktorým sa domáhal, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh žalobkyne sa zamieta. Odvolateľ považuje rozsudok za nesprávny, nakoľko vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je správny a z dôvodu, že je v rozpore s právnymi predpismi. Súd prekročil svoju právomoc, keď v danom prípade zriadil vecné bremeno k zriadeniu ktorého nie je oprávnený. Dôvodil, že stavebné povolenie na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, povolilo stavbu na pozemku par. č. 5296/10, ktorého vlastníkom je žalobkyňa a výstavbu inžinierskych sietí v súbehu k ceste III/5612 a nie na pozemku parc. č. 877/22. Bez súhlasu vlastníkov parcely č. 877/22 nie je možné takéto stavebné rozhodnutie vydať a stavebné povolenie sa netýkalo tohto pozemku. Súd svojim rozhodnutím v podstate legalizoval čiernu stavbu, hoci v konaní spis. zn. 8C 56/2010 Okresného súdu Galanta prezentoval práve opačný názor a žalobkyňa preto zobrala aj návrh späť. Odvolateľ preto žiada pripojenie tohto citovaného spisu. Ďalej poukázal na to, že inžinierske siete sú vedené na druhej strane cesty, na ktorej sa nachádza areál žalobkyne a prečo ich žalobkyňa neviedla potom po svojej strane cesty, aby tak neobmedzil vlastnícke práva vlastníkov pozemku parc. č. 877/22. Zároveň nie je pravdou, že inžinierske siete neznehodnotili pozemok na ktorých sú postavené, pretože pozemok parc. č. 877/22 susedí s pozemkami v zastavanom území obce a je predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude tento pozemok zahrnutý do intravilánu obce a zmení sa aj jeho cena a tým, že cez pozemok sú vedené inžinierske siete je dané aj ochranné pásmo čo znamená, že v šírke 3 m nebude možné v budúcnosti stavať. Tým je potom využiteľný pás iba 4,5 m a teda nie je pravdou, že by sa pozemok inžinierskymi sieťami zhodnotil. Inžinierske siete sú dimenzované na predpokladanú spotrebu žalobkyne a sú v jej vlastníctve. Poukázal na to, že stavba nie je doposiaľ skolaudovaná, z právneho hľadiska neexistuje. Súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý podľa názoru žalovaného 4/ nie je objektívny, nakoľko k jeho vypracovaniu neboli prizvaní vlastníci nehnuteľností. Odvolateľ poukázal na znenie § 151o O.z. Súd nemôže rozhodnúť o zriadení vecného bremena z akéhokoľvek dôvodu a v akomkoľvek rozsahu, nakoľko by to bolo neprijateľné zasahovanie do vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym. Podľa odvolateľa sú len 3 dôvody na základe ktorých je daná právomoc súdu zriadiť vecné bremeno a to pri zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva, keď sa rieši situácia vzniknutá v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, pričom v takomto prípade má vedení sporu aktívnu legitimáciu
len vlastník pozemku a v prípade, že ide o vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena týkajúceho sa plynovodu, kanalizácie, elektriny a povinnosť trpieť obmedzenia v ochrannom pásme, pričom podľa ním navrhovanej aplikácie § 151o O.z., toto ustanovenie pripúšťa, zakladá právomoc na zriadenie vecného bremena len v prípade potreby zriadenia nevyhnutnej cesty. Ide o také vecné bremeno, ktoré umožní vlastníkovi stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku a ktorého prístup k stavbe nie je možné zaistiť inak, prechádzať cez priľahlý pozemok. Ustanovenie zákona teda nepripúšťa zriadiť vecné bremeno tak, ako ho navrhuje žalobkyňa. Ďalej namietal aj nesprávnu aplikáciu § 853 ods. 1 O.z., pretože je názoru, že ustanovenie analógie iuris pre obmedzenie vlastníckeho práva ako práva absolútneho nemožno použiť, nakoľko ide o zasahovanie do vlastníckeho práva, ktorým by bola porušená hlavná zásada vlastníckeho práva ako nedotknuteľného práva okrem prípadov, ak to pripúšťa zákon, pričom zákon v tomto prípade takúto aplikáciu nepripúšťa.
4. Žalované 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ uviedli, že navrhujú odvolanie zamietnuť a rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázali na to, že žalovaný 4/ nenamieta zriadenie vecného bremena v požadovanom rozsahu, ale len nesúhlasil s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú výšku nijakým spôsobom nedefinoval. V predmetnom konaní je daná právomoc súdu zriadiť vecné bremeno s odkazom na § 135c ods. 3 a § 151o O.z.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok potvrdiť, nakoľko odvolanie žalovaného 4/ považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Inžinierske siete boli postavené v súlade so zákonom na základe územného rozhodnutia Mesta Galanta zo dňa 11.03.2008 a stavebného povolenia Mesta Galanta zo dňa 22.07.2008 ako aj na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia, odbor vodnej správy zo dňa 07.08.2008, súhlasného stanoviska Správy a údržby ciest Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 23.01.2008, listinné dôkazy založili do spisu. Pokiaľ sa žalovaný 4/ domáha, že vydaním rozhodnutí správnych orgánov došlo k porušeniu jeho práv, mal sa domáhať ochrany týchto práv v príslušných konaniach a nie v súdnom konaní, ktoré má odlišný charakter. Spôsob vedenia inžinierskych sietí bol daný rozhodnutiami príslušných správnych orgánov. Existenciu stavieb z právneho hľadiska považuje žalobkyňa za nespornú. Žalovaný 4/ sa nijakým spôsobom nepokúsil o určenie náhrady za zriadenie vecného bremena, pretože výška náhrady určená súdom je vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje výšku náhrady určenej znaleckým posudkom považuje ju za primeranú a spravodlivú. Podanie návrhu na začatie konania je odôvodnené § 135c ods. 3 O.z. kde aktívne je legitimovaný aj vlastník stavby na rozdiel od § 135c ods. 1, 2 O.z. kde je vecne legitimovaný len vlastník pozemku, na ktorom je zriadená cudzia stavba. Občiansky zákonník vyjadruje záujem na riešení stretov vlastníckych práv vlastníka, stavby a vlastníka pozemku v ust. § 151o ods. 3 O.z. Na takéto ustanovenie je potrebné pozerať aj v kontexte ustanovenia § 853 ods. 1 O.z., ktoré umožňuje použitie analógie legis teda je nespochybniteľné, že v súčasnom období nie je možné pozerať sa na právo cesty cez priľahlý pozemok len ako právo, ktorým sa postaví cesta v úzkom zmysle slova, ale aj ako právo, ktorým sa zabezpečí dodávka surovín a energií nevyhnutných na prevádzku v širšom zmysle slova. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie je logické, presvedčivé, navrhovateľ sa s ním stotožňuje.
6. Žalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2012 uviedol, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon ako podrobne uviedol vo svojom odvolaní. Žalobkyňa nepostupovala pri výstavbe v súlade so zákonom, porušil jeho práva vlastníka, žalobkyňa nikdy žalovaného 4/ neoslovil, nevyzval k rokovaniu. Vo svojom vyjadrení sa podrobne vyjadril k spôsobu vedenia inžinierskych sietí v teréne.
7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného 4/ uviedla, že podmienky umiestnenia inžinierskych sietí sú pre presné určenie územným rozhodnutím Mesta Galanta zo dňa 11.03.2008 v rámci grafickej prílohy a podmienky umiestnenia inžinierskych sietí vyplývajú z projektovej dokumentácie overenej podľa § 67 Stavebného zákona príslušným stavebným úradom, z ktorej zreteľne vyplýva povinnosť žalobkyne viesť rozšírenie verejného vodovodu a prípojky so zakreslením vedením plynu v súbehu s cestou III/5612 za vonkajšou hranou priekopy, t.j. minimálne 1,5 m od okraja vozovky, na strane cesty žalovaných 1/ až 4/. Žalobkyňa teda zrealizovala a umiestnila inžinierske siete v súlade s podmienkami uvedených v rozhodnutí, sú splnené predpoklady na to, aby súd zriadil vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 a § 151o ods. 3 O.z. Ideálna trasa vedenia inžinierskych sietí vedie cez pozemok odporcov 1/ až 4/, parcelu registra „E“, parc. č. 877/22 v k.ú. D., pričom na strane cesty III/562 na
ktorej leží stavba žalobkyňa sú stavby pod ktorými nie je možné súdnou cestou zriadiť vecné bremeno. Vedením inžinierskych sietí cez pozemok odporcov dôjde k minimálnemu zásahu do ich vlastníckych práv a navrhovateľ by inak bol absolútne vylúčený z možnosti užívať vec, ktorú má vo svojom vlastníctve a žalovaný 1/ až 3/ súhlasia so zriadením vecného bremena žalobkyňou v požadovanom rozsahu, ktorých spoluvlastnícky podiel má veľkosť 5/6.
8. Krajský súd v Trnave rozsudkom spis. zn. 23Co 310/2011-191 zo dňa 28. januára 2013 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh sa zamieta, odporcovi 1/, 2/, 3/ súd právo na náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 4/ náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia 402,- eur a z titulu iných trov 163,78 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 4/ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o dovolaní žalobkyni proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 spis. zn. 23Co 310/2011 rozhodol uznesením spis. zn. 5Cdo 410/2013 zo dňa 22. marca 2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 spis. zn. 23Co 310/2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení dovolací súd uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa nemala žiaden občianskoprávny titul na realizáciu inžinierskej sieti na pozemku žalovaných a pokiaľ sa žalobkyňa v tejto súvislosti odvolávala na stavebné povolenie a územné rozhodnutie správnych orgánov, táto skutočnosť je bezpredmetná vo vzťahu k posúdeniu stavby ako neoprávnenej avšak je dôležitá pre posúdenie dobromyseľnosti a okolnosti vzniku neoprávnenej stavby, ktoré aspekty sa prejavia v spôsobe vysporiadania pomerov medzi ňou a žalovanými. Spor medzi účastníkmi konania správne odvolací súd podriadil pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránením neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku („na návrh vlastníka“ „na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až po tom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tomto prípade má výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2 za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a odvolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiž potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Právny štát nemôže byť postavený na princípe ochrany poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez možnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastnícky práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré za daných skutkových okolností sa javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tiež aktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by dovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol vlastník stavby na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný, pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka (tak, ako je tomu v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez akejkoľvek možnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka pozemku nemá žiaden nástroj
ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade negatívneho postoja vlastníka stavby) by mohol byť úplne vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť práva k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie a žalobkyňu vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku žalovaných. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že vlastník stavby má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáha sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1 a 2 a to najmä zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané. Záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a rovnako jeho názor, že súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe citovaného ustanovenia, je preto nesprávny. V ďalšej časti dovolací súd konštatoval, že aplikácia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci je úplne vylúčená pretože sa vzťahuje na inú hmotnoprávnu situáciu. Predovšetkým stavba patriaca žalobkyni (inžinierske siete) je už existujúca a neoprávnená, nachádzajúca sa na cudzom pozemku, ktorú situáciu rieši vyššie vyložené ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú občianskoprávne vzťahy riešené zákonným ustanovením, niet dôvodu na aplikáciu iného ustanovenia ani na analógiu (a contrario § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nebol teda ani dôvod posudzovať žalobu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši celkom odlišnú situáciu, kedy sa vlastník oprávnenej stavby stojacej na vlastnom pozemku domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez priľahlý pozemok. I keď žalobkyňa je vlastníčkou stavby (priemyselného areálu) a žalovaní sú vlastníkmi priľahlého pozemku, otázky ňou nastolené vo vzťahu k ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka by prichádzali do úvahy len vtedy, ak by inžinierske siete neboli ešte vybudované. Z tohto dôvodu je dovolacia argumentácia žalobkyne týkajúca sa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre posúdenie prejednávanej veci je irelevantná a dovolací súd sa ňou nezaoberal.
10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 4/ nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu po rozhodnutí dovolacieho súdu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak vyhovel žalobe žalobkyne.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
16. Odvolateľ namietal, že ustanovenie Občianskeho zákonníka nepripúšťa zriadiť vecné bremeno tak, ako ho navrhuje žalobkyňa. Odvolateľ namieta, že pre vedenie sporu aktívnu legitimáciu má vlastník pozemku. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie dovolacieho súdu, v ktorom sa konštatuje, že vlastník stavby má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáha sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1 a 2 a to najmä zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané. Záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a rovnako jeho názor, že súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe citovaného ustanovenia, je preto nesprávny. Odvolací súd poukazuje na vyslovený právny záver dovolacieho súdu, ktorý uzavrel, že predmetný spor treba podriadiť pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Odsek 3 ustanovenia § 135 c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.
17. Po vyriešení otázky aktívnej legitimácie žalobkyne (v zmysle právne záväzného názoru dovolacieho súdu) odvolateľ ďalej namietal, že znalecký posudok nie je objektívny, pretože žalovaní neboli prizvaní k jeho vyhotoveniu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka sama osebe nemôže viesť k záveru o neobjektívnosti znaleckého posudku za stavu, keď obsah a forma znaleckého posudku zodpovedá právnym predpisom, pričom závery znalca neboli odvolaním spochybnené.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, vychádzajúc z rozsahu a dôvodu odvolania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
19. Žalobkyňa má voči žalovanému 4/ podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom a dovolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 Civilného sporového poriadku). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnej výške. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky ako to predpokladá § 251 Civilného sporového poriadku, odvolací súd im náhradu trov nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).